Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, Č., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 1.884,31 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 308,33 Eur spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania zastavuje.

II. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 24.07.2014 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.884,31 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.884,31 Eur od 16.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 18.11.2011 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- Eur a bol povinný žalobcovi platiť mesačne splátky vo výške 30,- Eur. Po skončení príslušného mesiaca bola vystavená a odoslaná žalovanému informácia z informačného systému banky o obratoch. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informáciách o obratoch. V zmysle zmluvných podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpení na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 04.06.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.884,31 Eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.06.2017. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.06.2017 do zaplatenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že so žalobcom uzavrel zmluvu o používaní pôžičkovej karty Triangel a z predmetnej karty čerpal v zmysle úverového rámca 900,- Eur a po priebežnom splácaní ďalšie sumy s tým, že celkovo z predmetnej karty čerpal priebežne peňažné prostriedky vo výške cca 1.631,- Eur a na predmetnú kartu poukázal sumu cca 1.545,- Eur. Teda z povoleného úverového rámca čerpal sumu 900,- Eur a na úver uhradil sumu 1.545, Eur, teda má za to, že záväzok voči žalobcovi zaplatil. Žalovaný poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a na absenciu zákonných náležitostí v úverovej zmluve. Súčasne poukázal na skutočnosť, že došlo k predčasnému a mimoriadnemu zosplatneniu úveru a právnemu predchodcovi žalobcovi vznikol nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátene úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, nie však na úroky, poplatky a pod., ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby. Žalovanému nie je zrejmá výške žalovanej sumy z dôvodu, že do dlžnej sumy boli započítavané aj iné náklady, napr. mesačne účtované náklady na vymáhanie do predčasnej splatnosti v sume 33,- Eur mesačne a ďalšie poplatky, ako to vyplýva z bankového výpisu. Namietol aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že nedodržal postup v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

3. Vo veci súd rozhodol bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalobcu ospravedlnil písomne s tým, že oprávnenosť ním uplatňovaného nároku bola dostatočne preukázaná predloženými dôkazmi a osobnou účasťou na pojednávaní by došlo k zvýšeniu trov konania. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania v súlade s § 183 C.s.p..

4. Pred otvorením pojednávania žalobca upravil svoj návrh tak, že zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie poplatkov a sankčného úroku vo výške 308,33 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. S poukazom na čiastočné späťvzatie žalobcom, pričom žalovaný nevyslovil nesúhlas so zastavením konania, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením žalobcu a žalovaného, žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty, obchodných podmienok, výpisov z pôžičkovej karty a zistil skutkový a právny stav veci.

9. Dňa 18.11.2011 žalovaný vyplnil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel. V zmysle obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet prijatím a schválením predmetnej žiadosti došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany banky došlo k schváleniu dňa 18.11.2011. Na základe používania kreditnej karty žalovaným dochádzalo k automatickému obnovovaniu úveru, ktorý bol čerpaný používaním kreditnej karty, čo vyplynulo z kreditných a debetných transakcií žalovaného. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 30,- Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 28.11.2011. V súlade s článkom V. bod 35 písm. b) obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.08.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v dohodnutej výške. Vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.014,- Eur.

10. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Súd na základe vznesenia námietky premlčania pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004).

18. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 18.11.2011 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX, čo medzi stranami sporu nebolo sporné a nebol medzi stranami ani sporný obsah predmetnej zmluvy. K uvedenej námietke týkajúcej sa aktívne legitimácie súd uvádza, že postúpeniu pohľadávky došlo po začatí konania a v období po vyhlásení okamžitej splatnosti, a preto súd námietku žalovaného považoval za nedôvodnú a nemôže konštatovať nedodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. s poukazom na charakter účastníkov zmluvy, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o revolvingovom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - čerpanie úveru v rámci schváleného úverového rámca. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce z predmetnej zmluvy ako absolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

19. Sporným zostala skutočnosť, či prejav vôle žalobcu zo dňa 10.08.2014, v zmysle ktorej požiadal žalovaného o predčasné splatenie zostatku istiny úveru s príslušenstvom je možné považovať za odstúpenie od zmluvy alebo za vypovedanie zmluvy ako zmluvný dôvod ukončenia vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Súd prejav žalobcu vzhľadom na obsah posúdil a považoval daný prejav za odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Zosplatnenie úveru v zmysle bodu V bod 35 Obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu je povahou ustanovením zodpovedajúcim odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, a preto preskúmal uplatnený nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 11.08.2014 (t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy a súčasne lehoty na jednorazové zaplatenie celkovej istiny, pričom právny predchodca žalobcu vyjadril úmysel, pristúpiť k vymáhaniu ním zvoleným spôsobom a začal si účtovať poplatky za náklady na vymáhanie), a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 24.07.2017, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobný návrh zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobu v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku zamietol, v dôsledku čoho žalovanému, ako strane úspešnej v spore, vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalovaný uviedol, že si neuplatňuje právo na náhradu trov konania, a preto súd žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.