Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-217-2017.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/217/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu : C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, D. zastúpený: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava, IČO: 47 247 916 proti žalovanému: N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, D. o zaplatenie 4.000,-€ s príslušenstvom , na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/31/2016-71 zo dňa 10.marca 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.000,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.000,-€ od 24.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež rozhodol, že žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že právny predchodca žalobcu (T. A.) sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.000,-€ spolu s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke, keď žalobu odôvodnil tým, že medzi pôvodným žalobcom T. A. a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke ústnou formou. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000,-€ a žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil a peňažné prostriedky nevrátil ani v dohodnutej lehote a ani po podaní návrhu na súd. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal písomne čo do dôvodu aj výšky dňa 23.06.2014. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne v ktorom podaní uviedol, že dlh neuznáva nakoľko nevznikol. Žalovaný uviedol, že v júni XXXX prebral od T. A. motorové vozidlo zn. K. I., rok výroby XXXX, T. K., vedené na meno T. A. s tým, že uvedené motorové vozidlo má hodnotu 4.500,-€. Žalovaný mal vozidlo kúpiť za 4.000,-€ pričom podľa jeho názoru vozidlo takúto hodnotu nemalo. Cena vozidla sa pohybovala okolo 1.000 až 1.500,-€. Motorové vozidlo prebral v dobrej viere s tým, že má hodnotu 4.500,-€ a preto podpísal doklad, ktorým sa zaviazal vrátiť 4.000,-€. Tieto peniaze nikdy neprevzal a preto žiadal súd, aby žalobu zamietol. Žalovaný zároveň žiadal súd aby zistil cez Dopravný inšpektorát, kto bol držiteľom motorového vozidla v čase poskytnutia pôžičky. Žalovaný však ani na výzvu súdu, aby špecifikoval označenie motorového vozidla spolu so ŠPZ tieto údaje súdu neuviedol. 1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 8,15 C.s.p., § 563, § 657, § 588 Občianskeho zákonníka , keď poukázal na spôsob hodnotenia dôkazov , keď pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Súd vynesie rozsudok na základe svojho zisteného skutkového stavu. Dôkazná povinnosť a povinnosť preukázania základných tvrdení uvedených v žalobe vyplýva stranám sporu priamo zo zákona. Dôkazné
bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú sporovú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Súd prvej inštancie mal s poukazom na vykonané dokazovanie za preukázané, že dňa 23.06.2014 žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi T. A. vo výške 4.000,-€ , ktorý mal vyplývať zo Zmluvy o pôžičke. Pravosť podpisu žalovaného je osvedčená pečiatkou pracovníčky notárskeho úradu dňa 24.06.2014. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia a ktoré by odôvodňovali zamietnutie žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobcom uplatnenej istiny. 1.3. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 v spojení § 3 nar. vl. č. XX/XXXX Z.z. (účinného ku dňu omeškania), keď omeškanie si žalobca uplatnil od 24.10.2014, teda deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy uvedenom v liste - predžalobná výzva na zaplatenie , ktorý žalobca zaslal žalovanému. 1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, keď o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Trval na tom, že uvedený dlh vo výške 4.000,-€ vôbec nevznikol a ide o podvod. Poukázal nato, že dlh vznikol tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe. Žiadal aby súd vo veci vypočul tzv. poškodeného T. A. od ktorého prevzal motorové vozidlo K. I. , za ktoré vznikla uvedená dlžoba 4.000,-€ a aby tento uviedol pravdivo veci na správnu mieru, oznámil súdu ŠPZ tohto vozidla a súd si následne overil na dopravnom inšpektoráte, ako to naozaj bolo s prepisom uvedeného motorového vozidla v čase kedy vznikla uvedená dlžoba 4.000,-€. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platný a účinný od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu (výrok vo veci samej) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Pôvodný žalobca T. A. sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.000,- € titulom zmluvy o pôžičke, ktorú sumu žalovaný uznal ako dlh dňa 23.6.2014 (č.l. 2014 spisu). K zámene strany sporu na strane žalobcu došlo Uznesením č.k. 16 C 31/2016-34 zo dňa 21.6.2016 z dôvodu postúpenia pohľadávky. 6.1. Inštitút uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku o existenciu dlhu v čase jeho uznania a tým sa v spore posilňuje procesná pozícia navrhovateľa, keďže nemusí dokazovať vznik dlhu, jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak je na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. 6.2. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zásad správne postupoval, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre uznanie dlhu, keďže žalovaný uznanie dlhu vlastnoručne podpísal (podpis bol aj úradne overený), listina obsahuje dôvod dlhu a teda možno dôvodne predpokladať, že dlh žalovaného v čase uznania trval. Uznaním dlhu sa zakladá právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 192 C.s.p.), t.j., že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. V konaní, v ktorom je uplatnený nárok na základe uznania finančného záväzku, môžu nastať len dve situácie a to skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, sa považuje za preukázanú alebo v
konaní vyšiel najavo jej opak, keď obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku. V žiadnom prípade nemožno zo situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol dôkazné bremeno a to ani vtedy, keď dlžník popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami (rozsudok NS ČR z 26. augusta 2004 sp. zn. 32 Obdo 1160/2003). 6.3. Z uvedeného vyplýva, že obrana žalovaného uplatnená v odvolaní, že dlh vo výške 4.000,-€ vôbec nevznikol a ide o podvod, keď žalovaný len v tomto smere navrhol dokazovanie je právne bezpredmetná, pretože v prípade ak bol uznaný záväzok, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že je nemožné zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti, tak ako ich popisuje odvolateľ v odvolaní vzniku záväzku, samy osebe na vyvrátenie domnienky nestačia (rozsudok NS ČR z 25. októbra 1999 sp. zn. 29Cdo 2854/1999). 7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, náležitým spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie.
8. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).