Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3Cob-51-2021.pdf
PDF · 101.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 121,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 09. decembra 2020, č. k. 30Cb/13/2020-159 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok č. k. 30Cb/13/2020-159 zo dňa 09.12.2020.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 121,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 85,59 eur od 14.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,28 eur od 26.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica odôvodnenou nasledovne:
- dňa 04.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. M., L.: P ktoré v čase škodovej udalosti patrilo H. E., bytom V. XXXX/XX P. (ďalej aj ako poškodený). Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 04.12.2017 a ním registrovaná pod č. 8013452563. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené u žalobcu, náklady na opravu vo výške 1.703,87 eur s DPH boli následne uplatnené u žalovaného faktúrou č. P170167. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.01.2018 oznámil, že dňa 29.12.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom suma priznaná a uhradená žalovaným predstavovala iba 1.618,28 eur (nepriznaná suma 85,59 eur), ktorá bola následne Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.01.2018 postúpená na žalovaného;
- poškodený si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo počas nevyhnutnej doby opravy jeho motorového vozidla, pričom náklady za jeho prenájom po dobu 11 dní vo výške 343,20 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 317080. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.01.2018 bolo žalobcom
žalovanému oznámené, že dňa 10.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti s tým, že suma priznaná a uhradená žalovaným predstavovala 306,92 eur (nepriznaná suma vo výške 36,28 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2018 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu.
3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica bránil tvrdením, že faktúra ohľadom uplatneného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju vo svojom účtovníctve, návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, namieta existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, argumentujúc absolútnou neplatnosťou zmlúv o postúpení a žalobcom uplatnený nárok, pokiaľ ide o úrok z omeškania je nedôvodný (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017).
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
- dňa 04.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. M. L.: P ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: H. E., V. XXXX/XX P.. Škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, ním registrovaná pod č. 8013452563. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v autoservise H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice, náklady na opravu motorového vozidla boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. P170167 zo dňa 14.12.2017 splatnou 28.12.2017, vystavenou na sumu 1.703,87 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.01.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 29.12.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznaná suma predstavuje 1.618,28 eur s tým, že pre výpočet poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur /NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou podľa § 524 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník - OZ) dňa 16.01.2018 poškodený postúpil nezaplatenú pohľadávku vo výške 85,59 eur na žalobcu;
- nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a poškodeným dňa 04.12.2017 podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka prenechal žalobca poškodenému ako nájomcovi vozidlo R. Polo L.: P do dočasného nájmu za dohodnuté nájomné denne 26 eur + DPH. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to po dobu vykonania opráv na motorovom vozidle R. M. L.: P Prenajaté motorové vozidlo bolo poškodenému zo strany žalobcu ako prenajímateľa odovzdané dňa 04.12.2017. Faktúrou č. 317080 zo dňa 15.12.2017 splatnou 29.12.2017 vyúčtoval žalobca poškodenému za prenájom motorového vozidla sumu 343,20 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.01.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 10.01.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že priznaná suma predstavuje 306,92 eur (priznaných 10 nie 11 dní).
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 15, 4 a nasl. zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 a nasl. OZ, § 797 a nasl. OZ (splatnosť poistného plnenia), § 517 a nasl. OZ (omeškanie dlžníka, omeškanie s plnením peňažného dlhu), § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (výška úrokov z omeškania) a dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný.
6. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného o neexistencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pretože zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté medzi poškodeným a žalobcom spĺňajú náležitosti podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ. Pokiaľ ide o výšku priznaného poistného plnenia argumentoval, že náklady na prácu sa vypočítavajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca v prípade opravovaného motorového vozidla účtoval za jednu NH práce sumu 21 eur bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisom, žalobcom určovaná suma za normohodinu je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia. Za dôvodný mal aj žalovaným nepriznaný nárok za nájom náhradného motorového vozidla na čas opravy poškodeného motorového vozidla. Suma 36,28 eur nepriznaná žalovaným predstavuje nájom za jeden deň a prevádzkové náklady 5,08 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že na krátenie poistného plnenia o jeden deň neexistoval žiaden relevantný dôvod a neobstojí ani krátenie poistného plnenia z dôvodu prevádzkových nákladov 5,08 eur, pretože jednou zo zložiek škody, ktorú si žalobca uplatnil, bola aj náhrada za použitie náhradného vozidla na nevyhnutný čas počas vykonávania opráv poškodeného
motorového vozidla a uvedené opotrebenie je súčasťou nákladov, ktoré tvoria skutočnú škodu. Na základe uvedeného tak žalobe, pokiaľ ide o istinu vyhovel. Súd vyhovel aj uplatnenému nároku na úroky z omeškania, ktorých výšku určil v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie a v svojej podstate trpí aj nepreskúmateľnosťou. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 OZ. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov, týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúcich z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. V ďalšom dôvodil, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi nesprávne aj úroky z omeškania poukazujúc pri tom na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017 s tým, že povinnosť žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok je arbitrárny, pretože je z neho zrejmé, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného a iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že poškodenému vznikol voči žalovanému priamy zákonný nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti a to v zmysle § 15 ZoPZP a pre konanie nie je podstatné, či bola žalobcovi uhradená faktúra za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou vozidla a ani okamihom úhrady faktúry, ale v momente vzniku škody. Rovnako niet pochybností o tom, aká pohľadávka a v akej výške bola postupovaná, z čoho vznikla a teda predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je jasný a určitý. Zdôraznil, že ak vozidlo nebolo opravené v servise, s ktorým mal žalovaný uzatvorenú zmluvu, to ešte neznamená, že by náklady, ktoré boli vynaložené na opravu neboli nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu ako pred škodovou udalosťou. Preto súd prvej inštancie správne uviedol, že cena prác účtovaná žalobcom je vzhľadom na typ vozidla cenou primeranou v porovnaní s ostatnými servismi v regióne. Ohľadne úrokov z omeškania dôvodil, že závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor. Záverom zdôraznil, že žalovaný krátil uplatnený nárok neodôvodnene, nepreukázateľne podľa svojej ľubovôle bez náležitého odôvodnenia, na druhej strane si však žalobca, resp. poškodený z poistnej udalosti splnil všetky povinnosti ustanovené mu právnymi normami. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.
12. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu boli len námietky uvedené v odvolaní.
13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.02.2022 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:
Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodenému, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodenému voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenými a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ).
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia ustanovenia § 40 OZ a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OZ.
22. Predmetom postúpenia teda môže byť akákoľvek určitá pohľadávka (mimo zákonného obmedzenia § 525 ods. 1 OZ), ak je nepochybné, z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvy o postúpení uzatvoril poškodený ako pôvodný veriteľ so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpeniach jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v ich bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).
23. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti záväzky poškodeného voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho sú zmluvy absolútne neplatné. Poškodený, ktorý je vlastníkom poškodeného vozidla a následne bolo opravované v dôsledku poistnej udalosti, postúpil na žalobcu nárok na náhradu škody vzniknutý v dôsledku poistnej udalosti a nie svoj záväzok. Len pre úplnosť k uvedenému odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.
24. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
25. Z ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení nároku žalobcu na úroky z omeškania vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, to - ako z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva - bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu). Ak žalovaný tvrdí, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Pokiaľ žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si nesplnil. Aj z uvedeného vyplýva, že uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti žalovaného plniť, sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené napokon vyplýva aj z nálezu ÚS SR III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14. októbra 2021. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci samej.
26. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).