Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/112/2009

Potvrdené rozhodnutím 5To/51/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného F.. I. Z. U.., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. októbra 2019 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2 T 112/2009 zo dňa 24.1.2019 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora Žiar nad Hronom z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti obžalovanému F.. I. Z. U.., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 757/2004 Z. z. /ďalej len Trestného zákona/ a prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmena c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 24. 01. 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný :

F.. I. Z. U.., J. XX. XX. XXXX I. L. S., Y. G. Y. XX, XXX XX L. S.,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2 Pv 343/06-230 zo dňa 29. 06. 2009 pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmena c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- od mesiaca august v roku 2003, v roku 2004 a 2005, úmyselne narúšal odvodňovací kanál nad parcelou CKN č. XXX/X v obci Ostrý Grúň slúžiaci na odtok stekajúcej vody, viackrát odkláňal pretekajúcu vodu a smeroval ju na susedný pozemok na rodinný dom č. XX, ničil opatrenia vykonané majiteľmi tohto rodinného domu a smeroval stekajúcu vodu na tento rodinný dom, čím došlo k jeho poškodeniu a tým k vzniku škody Z. S. M. S. S. vo výške 2 058,02 € (62 000,- Sk),

- v presne nezistenom čase v období od augusta roku 2003 do 05. 10. 2005 opakovane k osobám Z. G., Z. S. M. S.V. S., bytom Q. A. XX na Krajskom stavebnom úrade v Banskej Bystrici pod číslom 2005-905/2370-4, na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod číslom konania 13C 149/2004, 9C 11/2005 uvádzal nepravdivé tvrdenia, že prekopávali jeho pozemok, prekopávali jarky na jeho pozemku a vstupovali na jeho pozemok a v relácii Lampáreň odvysielanej v TV Markíza dňa 05. 10. 2005 nepravdivo tvrdil, že sporný kanál na parcele XXX/X v k.ú. Ostrý Grúň prekladali spoločne, že ho žiadali, aby ich pozemkom pretekala voda, že rúry premiestňovali spoločne, čím vážne ohrozil ich vážnosť u spoluobčanov,

p r e t o ž e skutky nie sú trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodených Z.J. S., J. XX. XX. XXXX, S. S., J. XX. XX. XXXX M. Z. G., J. XX. XX. XXXX, I. Y. G. Q. A. XX s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného F.. I. Z. U.. bola obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na súd dňa 29. 06. 2009 pre skutky kvalifikované ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmena c) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutkom, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného F.. I. Z. U.., výsluchom poškodených Z. S., S.V. S. M. Z. G., ďalej výsluchom svedkov S. Z.Q., K. S., S.. K. Z., F. S., Z. Š., I. M., čítaním zápisníc o výsluchu Z. V. M. O. K.Š., výsluchom znalkyne F.. N. Z., výsluchom O.. F.. K. E. U.., obhliadkou, ako aj množstvom listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nad jeho pozemkom dakedy viedla úzkokoľajová železnica, cez ktorú viedli odvodňovacie rúry slúžiace na odtok stekajúcej vody z kopcov a lúk a dažďovej vody. Jedna z týchto rúr vyúsťovala aj nad jeho pozemkom. Niekedy v mesiaci júl 2003 mu Z. S. navrhol, aby túto rúru posunuli bližšie k jeho rodinnému domu a urobili kanál na odtok dažďovej vody. Kanál sa mal nachádzať vedľa spoločného plota asi jeden meter od pozemku Z. S.. S takýmto umiestnením kanálu obžalovaný súhlasil. Dňa 20. 08. 2003 obžalovaný tieto práce zahájil bez prítomnosti Z. S.. Z. S. prišiel až v čase, keď už bola vo vykopanom kanály položená jedna rúra. Následne Z. S. požiadal obžalovaného, aby mu na tom mieste vybudoval ešte zbernú šachtu. Keď obžalovaný nesúhlasil, Z.J. S. zavolal starostu obce Ostrý Grúň Z. V., ktorý po príchode práce na pozemku obžalovaného zastavil. Rúry, ktoré zostali v zemi obžalovaný spolu so svojou rodinou upchal zeminou, aby im na pozemok netiekla voda. Obžalovaný na svojom pozemku viac nerobil žiadne úpravy, konkrétne nekopal žiadny nový kanál, ktorým by smeroval stekajúcu vodu na pozemok poškodených. Naopak Z. S. opakovane vstupoval na pozemok obžalovaného, aby rúry prepchával, prekopával a smeroval vodu na pozemok obžalovaného. Z. S. tiež vykopal jamu nad svojim pozemkom a pozemkom obžalovaného. Voda z tejto jamy prirodzeným spôsobom presakovala a tiekla ako na pozemok obžalovaného, tak aj na pozemok a rodinný doma Z. S.. K druhému skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uviedol, že to čo uviedol v relácii Lampáreň bola pravda. Z. S. ho požiadal, aby jeho pozemkom mohla tiecť voda a to odtokom povedľa spoločného plota. Z. S. v tom čase súhlasil s vybudovaním kanála jeden meter od spoločného plota. Stále trvá na tom, čo povedal v tejto relácii a nie je si vedomý toho, že by uvádzal nepravdy alebo niekoho ohováral.

Poškodený Z. S. uviedol, že cez pozemok obžalovaného viedol vykopaný kanál, cez ktorý stekala voda do rúry, ktorý vyúsťoval v hornej časti jeho pozemku. S obžalovaným sa dohodli na tom, že kanál posunú bližšie k jeho pozemku. Nakoľko obžalovaný nedodržal dohodnutú vzdialenosť (vykopaná ryha bola tesne vedľa jeho pozemku), požiadal obžalovaného, aby prestal so začatými prácami a dal kanál a rúry do pôvodného stavu. Pre ignoranciu obžalovaného zavolal Z. S. starostu obce Ostrý Grúň Z. V., ktorý po príchode na pozemok obžalovaného práce zastavil. Obžalovaný si tiež postavil na spodnej časti svojho pozemku „kaskádu“, čím vlastne zahatal kanál. Rodina Z. nasmerovala prítok vody na rodinný dom Z.J. S., čo pri topení sa snehu na jar spôsobilo zatopenie zadnej časti rodinného domu, dvora a septiku. Všade bol nános blata následkom čoho začala v dome padať omietka a objavili sa tam plesne. Taktiež uviedol, že rodinný dom má hydroizoláciu a to takú, ktorá sa zvykla dávať v rokoch, keď sa dom staval. Obžalovaný navštevoval osoby a to konkrétne Z. M., Z. Š., X. Š., M. H. M. D. Š., predkladal im naformulované čestné prehlásenia, ktoré oni v dôsledku klamlivých rečí obžalovaného podpísali. Následne aj Z. S. spolu so svojou dcérou tieto osoby navštevoval a podával vysvetlenia, nakoľko ich pôvodné vyjadrenia, ktoré poskytli obžalovanému im spôsobovali značné problémy na stavebných úradoch, súde a polícii. Poškodený poprel, že by súhlasil s premiestnením kanála, dal obžalovanému len súhlas nech si vykope ryhu a zvedie vodu do existujúceho kanála. Kanál bol činný, udržiaval ho on so svojou rodinou. Ďalej uviedol, že kým bol kanál funkčný, do domu im nezatekalo. Skutočnú škodu spôsobenú konaním obžalovaného nevie vyčísliť, nakoľko si neodkladal bločky. K druhému skutku poškodený Z. S. uviedol, že sa obžalovaný opakovane vyjadroval k jeho osobe, k osobe jeho manželky a dcéry. Viackrát uvádzal, že vstupujú na jeho pozemok, že ho prekopávajú a odrážajú vodu na jeho stavbu. V relácii Lampáreň uviedol, že sporný kanál prekladali spoločne a o jeho premiestňovaní boli vopred dohodnutí. Poškodený uviedol, že tieto tvrdenia obžalovaného nie sú pravdivé a tým bola ohrozená jeho vážnosť u ostatných spoluobčanov, ako aj u vlastnej rodiny, nakoľko kvôli tvrdeniam obžalovaného ich spoluobčania považovali za klamárov. Ďalej tiež uviedol, že žiadna priama škoda mu týmto konaním nevznikla a odmietol menovať konkrétne osoby, ktoré jeho alebo príslušníkov jeho rodiny nazývali klamármi.

Poškodená S. S. v celom konaní vypovedala zhodne ako poškodený Z. S. (jej manžel). Uviedla tiež, že obžalovaný so svojou manželkou a synom K. na jar roku 2004 krížom cez svoj dvor prekopávali jarky, vkladali do nich staré žľaby a narážali im vodu na dom. Na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach a výpovediach a ďalej sa odmietla vzhľadom na svoj zdravotný stav k veci vyjadrovať.

Poškodená Z. G. taktiež v celom konaní vypovedala zhodne ako poškodený Z. S. M. S. S. (jej rodičia). Naviac uviedla, že obžalovaný dal kanál z časti do pôvodného stavu a od 12. 03. 2004 začala rodina obžalovaného robiť rôzne úpravy. Pôvodný kanál upchali hlinou, neskôr ho zabetónovali. Vyhĺbili jarok ponad pozemok poškodených, odkiaľ presakovala voda na ich pozemok a postupne sa dostávala až k domu - do pivníc. Keď videli, že rodina obžalovaného odišla, tak kanál uvoľňovali cez pozemok, ktorý sa nachádzal nad pozemkom obžalovaného. Voda potom stekala cez rúru na pozemok obžalovaného. Následne dňa 27. 07. 2004 rodina obžalovaného zdemolovala kanál, obžalovaný vystaval kaskádu na mieste, kde kanál vyúsťoval, čím zabránili pretekaniu vody na svoj pozemok. V mesiaci január svedkyňa spolu s rodičmi vykopali jamu, aby zabránili stekaniu vody na ich pozemok. Dňa 15. 01. 2005 k tejto jame prišiel obžalovaný s manželkou a vykopali jarok od tejto jamy cez svoj pozemok a tento nasmerovali k domu poškodených. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že staré žľaby (rúry) dával do zeme syn obžalovaného K. Z.Č. a nepamätá si, či tam bol aj obžalovaný. Nepamätá si, či aj obžalovaný smeroval rúry na ich pozemok. K výške škody sa bližšie vyjadriť nevedela, nakoľko si neodkladali bločky. Vo svojej výpovedi tiež potvrdila, že keď bol kanál upchatý, tak voda vytekala na pozemok obžalovaného a z tade presakovala aj na ich pozemok. K druhému skutku vypovedala svedkyňa totožne ako poškodený Z. S..

Nakoľko svedok Z. V. počas trestného konania umrel, súd prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania z ktorej zistil, že v inkriminovanom období bol tento starostom obce Ostrý Grúň. V mesiaci august 2003 prišiel za ním Z.J. S., ktorý mu oznámil, že chalupári na susediacom pozemku k jeho rodinnému domu svojvoľne prekladajú priepust vody. Svedok išiel na miesto a zakázal pokračovať v prácach. Nakoľko nedošlo k dohode vydal neskôr rozhodnutie, aby bol priepust daný do pôvodného stavu a ďalej odkázal obžalovaného a poškodených na súd. Obžalovaný nedal kanál (priepust) do pôvodného stavu, položil tam len dve rúry a zasypal to zeminou. Na jar 2004 ho opätovne zavolal Z. S., aby sa išiel pozrieť ako mu voda cez nasmerované žľaby z pozemku obžalovaného zatápa dom. Kto položil a nasmeroval žľaby na dom poškodených nevedel uviesť. K druhému skutku v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný osočoval nie len rodinu S. ale aj jeho, a to „apelom“ adresovaným rôznym orgánom, kde vyslovene osočoval rodinu S., ako aj starostu obce Ostrý Grúň.

Svedkyňa S. Z. (manželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako obžalovaný, pričom naviac uviedla, že obžalovaný v inkriminovanom čase sa nemohol dopustiť konania opísaného v obžalobe, nakoľko v tom čase chodil o barlách, bol práceneschopný. Záverom uviedla, že ani ona a ani obžalovaný nekopali žiadne jarky či kanály a tieto nesmerovali na pozemok resp. dom poškodených v úmysle spôsobiť im škodu.

Svedok S.. K. Z. (syn obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 16. 03. 2004 bol svojim rodičom pomáhať na chalupe, nakoľko mu bolo telefonicky oznámené, že nad ich pozemkom je zahataný jarok, následkom čoho sa valila voda, ktorá brala zeminu, strhávala kamene a valila sa na ich nehnuteľnosť, ako aj na nehnuteľnosť poškodených. Svedok spolu s matkou - S. Z. odstránili zátarasu nad ich pozemkom, presmerovali ju do jarku, ktorý ide povedľa bývalej úzkokoľajky ponad pozemok obžalovaného a poškodených. Voda úplne prestala tiecť. Ďalej uviedol, že ani on, ani jeho rodičia nekopali žiadne jarky, do nich nedávali žiadne žľaby a nesmerovali vodu na pozemok alebo dom poškodených. Následne dňa 18. 03. 2004 zahatali priepust, ktorý vyúsťoval nad ich pozemok zeminou, aby tade netiekla voda. Záverom uviedol, že obžalovaný bol od 31. 12. 2003 práceneschopný (s fraktúrou bedrového kĺbu) a teda bolo nemožné, aby on kopal jarky a kládol do nich žľaby, tak ako sa mu to kladie v obžalobe za vinu.

Nakoľko svedok O. K. počas trestného konania umrel, súd prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania z ktorej zistil, že na parcele číslo 914/1 bol priepust (kanál) funkčný a plnil svoj účel. V auguste 2003 vykonal zemné práce pre obžalovaného, ktorý ho žiadal, aby vykopal novú ryhu, bližšie k pozemku Z. S. a preložil tam pôvodnú rúru. Na otázku svedka, či mal vedomosť o tom, že Z. S. bol na týchto zmenách dohodnutý s obžalovaným odpovedal, že áno. V čase keď už mali vykopanú ryhu blízko pri plote Z. S., jedna rúra už bola zapustená dnu, prišiel domov Z. S., ktorý uviedol, že ak chce takto prekladať kanál, musí navrchu vykopať záchytnú šachtu. Záchytnú šachtu obžalovaný odmietol vykopať a tak Z. S. žiadal, aby dal kanál do pôvodného stavu, pričom zavolal aj starostu obce a ten práce zastavil. Viac k veci uviesť nevedel.

Svedok F. S. a svedok K. S. na hlavnom pojednávaní potvrdili existenciu priepustu (kanála). Následne zhodne uviedli, že počuli, že kanál mal rozobrať obžalovaný bez prítomnosti Z. S. a potom mal naraziť vodu ponad dom Z. S., čím mu mal spôsobiť zamokrenie pivníc a poškodenie domu. Svedok F. S. na hlavnom pojednávaní naviac uviedol, že raz dokonca osobne (nevie už kedy to presne bolo) pristihol obžalovaného ako odráža vodu cez jarky ponad S. dom, aby tá voda vytekala na cestu a z tade išla potom do potoka. Na otázku obžalovaného, či bol svedok dňa 20.08.2003 osobne prítomný pri prekladaní kanála, svedok F. S. uviedol, že nebol. Svedkovia sa nevedeli jednoznačne vyjadriť k tomu, či boli obžalovaný a poškodení dohodnutí na prekládke rúr, uvádzali že o nejakej ich dohode počuli, no nevedeli ju konkretizovať.

Svedkovia Z. Š. M. I. M. do procesu objasňovania skutkov nevniesli žiadne nové a podstatné okolnosti, nakoľko sa k danej veci nechceli vyjadrovať, osobne neboli prítomní pri žiadnych sporoch obžalovaného a poškodených a na iné veci sa nepamätajú.

Zo znaleckého posudku Ing. Svetlany Juchovej, znalkyne z odboru Vodné hospodárstvo, odvetvia Hydromeliorácie vyplynulo, že k poškodeniu rodinného domu číslo XX zatekaním resp. podmočením v rozhodnom období od augusta 2003 do 10. 04. 2006 nedošlo v dôsledku narušenia odvodňovacieho kanála nad parcelou CKN číslo XXX/X. Poukázala na fakt, že ak by tento kanál zvládol nápor vôd z parciel nad ním, nato, aby spoľahlivo odviedol vodu z povrchového odtoku, by musel byť zaústený do ďalšieho v zemi uloženého potrubia dostatočnej dimenzie, ktoré by viedlo cez parcelu číslo XXX/X a bolo by zaústené do zbernej šachty nachádzajúcej sa pod spornými nehnuteľnosťami. Poškodenie rodinného domu číslo XX bolo spôsobené inými faktormi akými je prírodné pôsobenie vody, vplyv svahovitého terénu, ako aj absencia dostatočnej hydroizolácie rodinného domu. Toto ohrozovanie vodou z podpovrchového odtoku bolo počas celého roka. Dom nasával vlhkosť zo svojho okolia a dôsledky tohto javu sa určite prejavovali na spodnom podlaží rodinného domu periodicky počas celého roka v závislosti od hydrologického režimu vôd v tomto území. Pri vypracovávaní svojho znaleckého posudku sa oboznámila so spisovým materiálom, vykonala obhliadku a vzala do úvahy taktiež dovtedy vykonané výpovede oboch dotknutých strán. Zdôraznila, že pre ňu bolo a je irelevantné, či existuje resp. neexistuje šachta, nakoľko dažďová voda bola vyvedená voľným výustom. To znamená, že pokiaľ nebol a nie je vybudovaný kompletný odvodňovací kanál na dotknutých nehnuteľnostiach až do Kľakovského potoka, tak potom voda vyteká na pozemky v okolí dotknutých nehnuteľností a tak dochádza k ich zamokreniu.

Z odborného vyjadrenia Ing. Juraja Ďuriša, PhD., doc. Ing. Petra Halaja, CSc. a doc. Ing. Viliama Báreka, CSc. (aj napriek názvu Znalecký posudok číslo 05/2009, posudok nespĺňa zákonné náležitosti znaleckého posudku) a odborného posudku číslo 01/2011 vypracovaného ako dodatok k pôvodnému Znaleckému posudku číslo 05/2009 vyplynulo, že najzávažnejšou príčinou zamokrovania rodinného domu číslo XX sú podpovrchové vody, ktoré pri nedostatočnej drenáži a absentujúcej hydroizolácii domu číslo XX spôsobujú vlhnutie muriva. Táto príčina zamokrovania trvá už od postavenia rodinného domu a to trvale, počas celého roka, aj v nedaždivých obdobiach. Ďalšou príčinou je prerušenie a znefunkčnenie záchytnej odvodňovacej priekopy v dôsledku čoho dochádza pri extrémnych odtokových situáciách k nekontrolovateľnému a neusmernenému povrchovému odtoku vody na oba sporné pozemky. V sumarizácii príčin podmokania rodinného domu číslo XX autori odborného vyjadrenia uviedli najmä absenciu hydroizolácie domu číslo XX, absenciu funkčnej drenáže oporného múra, absenciu záchytného drénu podpovrchových vôd, znefunkčnenie záchytnej odvodňovacej priekopy, vykopanie jamy a koncentrácie vody, čo spôsobilo ďalšie priesaky a iné. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý doc. Ing. Peter Halaj, CSc., ktorý uviedol, že odvodňovací kanál bol vybudovaný bez odborných znalostí, nebol naprojektovaný odborne, nemá komplexnosť, ktorá je potrebná na riešenie odtokových pomerov na odvádzanie zrážkových vôd. Konfigurácia terénu a súčasný stav z hľadiska morfológie využívania povrchov je urobený tak, že voda sa dostáva na oba sporné pozemky. Pri obhliadke na mieste samom lokalizoval len torzá šácht a odtokov, no šachtu na zber vody a následný odvod vody do Kľakovského potoka nevidel. V závere výsluchu uviedol, že konanie popísané v obžalobe podľa jeho odborných znalostí nemohlo spôsobiť popísané poškodenie rodinného domu poškodených.

Zo znaleckého posudku číslo 090/2017 znaleckej organizácie PBT, s.r.o., Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 46 352 830 z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vyplynulo, že hodnota poškodenia stavby (rodinného domu poškodených) v období od august 2003 do 10.04.2006 predstavuje sumu 3.742,20 eur. Predmetom posudku nebolo skúmanie príčin poškodenia stavby.

Znalecké posudky Ing. Róberta Kršiaka z odboru Stavebníctvo, odvetvia Poruchy stavieb, Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác a doc. Ing. Kamily Hlaváčovej, PhD. z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností, Vodohospodárske stavby a odboru Vodohospodárske stavby, odvetvia Hydromeliorácie sa v civilnom konaní venovali návrhom spôsobov odvrátenia hroziacej škody a výšky nákladov na odstránenie príčin zatekania vody na sporné pozemky. Znalkyňa doc. Ing. Kamila Hlaváčová, PhD. v závere svojho znaleckého posudku okrem iného uviedla, že dom číslo XX je podmáčaný odtokom vody z vyššie položeného územia, ako aj prítokom vody z parcely číslo XXX.

Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä s rozhodnutiami Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C 164/2004-137 z 26. 09. 2007, č.k. 5C 133/2004-12 z 30. 07. 2004 a č.k. 13C 149/2004 z 31. 08. 2004, rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 109/2005 z 28. 04. 2005, sp. zn. 16Co 348/2004 z 26. 10. 2004, rozhodnutiami obce Ostrý Grúň č. S/4/2003-2004 z 27. 05. 2004, Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSÚ BB 2005-905/2370-5:OŠSS-Di z 16. 11. 2005, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 2006-6270/9605-6:530/Šu z 08. 03. 2006, znaleckým posudkom znaleckej organizácie PBT s.r.o. č. 090/2017, MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora Ďuriana č. 79/2009 a PhDr. Jindřicha Cupáka č. 35/2009 o vyšetrení duševného stavu obžalovaného. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v konaní jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k nasledovným záverom:

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nad pozemkami obžalovaného a poškodených v minulosti viedla úzkokoľajová železnica, cez ktorú viedli odvodňovacie rúry slúžiace na odtok stekajúcej a dažďovej vody. Jedna z takýchto rúr (výpust) sa podľa vykonaného dokazovania nachádzala aj nad pozemkom obžalovaného. Súd tiež považoval za preukázané, že obžalovaný sa s poškodeným Z. S. dohodli na premiestnení pôvodného odvodňovacieho kanála. Dané považuje súd za nesporné z výpovede poškodených z prípravného konania, kde poškodení s úplnou presnosťou zhodne uviedli, že sa s obžalovaným dohodli na úpravách na pozemku, ktoré mu odsúhlasili. Jednalo sa o to, že kanál môže posunúť bližšie k ich pozemku, nie však bližšie ako jeden meter. Existenciu dohody medzi obžalovaným a poškodeným Z.Á. S. nepriamo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok O. K., ktorý jasne uviedol, že po príchode poškodeného Z. S. na pozemok obžalovaného v auguste 2003 sa práce na prekládke odvodňovacieho kanála zastavili z dôvodu zlého umiestnenia vykopanej ryhy (prípadne z dôvodu odmietnutia obžalovaného vykopať záchytnú šachtu) a nie z dôvodu úplnej absencie dohody na prekládke. Relevantným dôkazom ústnej dohody o prekládke pôvodného odvodňovacieho kanála je pre súd nesporne aj sťažnosť na Obec Ostrý Grúň zo dňa 25. 08. 2003 (č.l. 1039 súdneho spisu), v ktorej poškodení Z. S. M. S. S. ústnu dohodu na prekládke potvrdzujú.

Súd nepovažoval výpovede svedkov F. S. M. K. S. za presvedčivé v časti v ktorej tvrdili, že Z. S. by nikdy nesúhlasil s prekladaním rúr, nakoľko to odporuje výpovediam poškodených, ktorí zhodne potvrdili dohodu poškodených s obžalovaným (aj keď nevedeli uviesť s akým obsahom). Ďalej je nepresvedčivá výpoveď týchto svedkov v časti, kde zhodne tvrdia, že kanál mal rozoberať sám obžalovaný bez poškodeného Z. S.. Podľa výpovedí ostatných svedkov, obžalovaného a poškodených sa títo dvaja svedkovia na prácach nezúčastnili a to ani len ako pozorovatelia. Nemohli tak s istotou potvrdiť, či bola prekládka robená len obžalovaným alebo v súčinnosti s poškodeným Z. S.. V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že u týchto svedeckých dôkazov išlo o tzv. svedectvá z počutia (hearsay evidence), teda svedectvá kedy konkrétny svedkovia neboli osobne prítomní pri údajnom protiprávnom konaní obžalovaného, ale dozvedeli sa o tom od poškodených. Takýto typ dôkazov je potrebné vykladať vo vzťahu k ostatným priamym dôkazom, ktoré sú v konaní zabezpečované (ak nejaké existujú), pretože samy o sebe nie sú spôsobilé vytvoriť ničím nenarušenú sústavu dôkazov, ktoré vyvolávajú jeden jediný možný záver o priebehu skutku. Nakoľko dané tvrdenia týchto svedkov nepotvrdzujú žiadne iné dôkazy okrem premenlivých výpovedí poškodených, súd ich nebral pri hodnotení viny obžalovaného do úvahy.

Čestné prehlásenia Z. M., Z. Š., X. Š., M. H. M. D.X. Š. súd nepovažoval za dôveryhodné, nakoľko vyššie menované osoby podpísali čestné prehlásenia najprv v prospech obžalovaného a následne ich odvolali a ďalšie čestné vyhlásenia podpísali v prospech poškodených, čo vysvetlili tým, že nechceli mať ani s jednou stranou problémy.

Úvahy súdu sa ďalej uberali skúmaním úmyslu obžalovaného narušiť, resp. narúšať funkčný kanál za účelom spôsobenia škody na rodinnom dome poškodených. Tu chce súd poukázať na v konaní preukázanú skutočnosť, že práve poškodený Z. S. zmaril práce na prekládke rúr do novo vybágrovanej ryhy, nie obžalovaný. Súd zastáva názor, že ak by poškodený Z. S. netrval na vykopaní záchytnej šachty a po odmietnutí obžalovaného vykopať túto šachtu na svoje náklady, neprivolal starostu obce Ostrý Grúň Z. V., prekladové práce by sa dokončili a vznikol by funkčný odvodňovací kanál. Konštatovanie súdu potvrdzuje aj znalecký posudok Ing. Svetlany Juchovej z ktorého vyplýva, že dokončenie prekládky rúr mohlo viesť k zlepšeniu odtokových pomerov v danom území. Úmyselné konanie sa skladá z vedomostnej a vôľovej zložky. Obžalovaný by tak pred prekladom odvodňovacieho kanála musel nielen že vedieť, že tým môže spôsobiť škodu poškodeným ale to aj chcieť, resp. s tým byť prinajmenšom uzrozumený, a to súd jeho konaniu nemôže pripísať. Súd nevzhliadol žiaden motív obžalovaného na úmyselnom poškodení odvodňovacieho kanála. Zo znaleckého posudku Ing. Svetlany Juchovej a odborného vyjadrenia doc. Ing. Peter Halaj, CSc. dokonca vyplýva, že narušením odvodňovacieho kanála (resp. nedokončením prekládky kanála) by obžalovaný ohrozil aj svoje nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného si súd utvoril záver, že obžalovaný odvodňovací kanál nenarušil s úmyslom poškodiť nehnuteľnosti vo vlastníctve poškodených.

Obžalovanému sa ďalej v prvom skutku kladie za vinu to, že viackrát odkláňal pretekajúcu vodu a smeroval ju na susedný pozemok a na rodinný dom číslo XX. Z. G. (dcéra poškodených) vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania uviedla, že obžalovaný asi tak v mesiaci apríl 2004 vykopal tri jarky, ktoré nasmeroval priamo na ich rodinný dom. Neskôr ešte do toho jarku uložil žľab. Súd považuje túto výpoveď Z. G.Í. v tejto časti označenia obžalovaného ako osoby, ktorá vykopala tri jarky, vložila do nich žľab a smerovala vodu na ich rodinný dom za účelovú, nakoľko v oznámení o podozrení z páchania trestného činu rodinou Z. doručeného Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom dňa 31. 01. 2005 uvádzala Z. G. ako vykonávateľov vyššie uvedených úkonov celú rodinu Z., nie len samotného obžalovaného, t. z. že nie tak ako následne tvrdila vo svojej výpovedi. Naopak za kľúčovú jej výpoveď považoval súd výpoveď Z. G. na hlavnom pojednávaní kde uviedla, že si už presne nepamätá, či aj obžalovaný smeroval rúry na ich pozemok. Súd mal vo všeobecnosti z výpovedí Z. G. dojem, že spory medzi obžalovaným a poškodenými si pamätá presne, ba až detailne, a preto sa mu javí prinajmenšom nepresvedčivé, ak si svedkyňa na hlavnom pojednávaní nepamätala práve to, či vykonávateľom konania, ktoré konanie malo poškodzovať nehnuteľnosti jej rodičov a ktoré sa obžalovanému kladie za vinu v obžalobe bol obžalovaný alebo niekto iný. Taktiež súd poukazuje na vyjadrenia samotných poškodených z prípravného konania, ktorí označovali za vykonávateľov konania popísaného v obžalobe rodinu Z., nie priamo obžalovaného. Súd v tomto kontexte tiež poukazuje na úraz obžalovaného zo dňa 31. 01. 2003, kedy utrpel fraktúru bedrového kĺbu a jeho syn vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (a nezávisle od toho jeho manželka), že obžalovaný v inkriminovanom období chodil o barlách a teda skutku popísaného v obžalobe sa ani nemohol dopustiť. V prospech obžalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že nikto bez pochybností nepotvrdil, že by práve obžalovaný kládol staré žľaby do vopred vykopaných rýh (kanálov) a tými smeroval pretekajúcu vodu na pozemok alebo rodinný dom poškodených. Výpovede poškodených sa aj v tejto časti skutku súdu javili účelové, nakoľko sa v podstatných častiach odlišovali od výpovedí z prípravného konania (existencia dohody; označenie osoby, ktorá vykopala ryhy; kladenie starých žľabov a odkláňanie vody na rodinný dom poškodených) a zhodnotenia iných dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Naopak obžalovaný, ako aj svedkovia S. Z. M. S.. K. Z. na svojich výpovediach z prípravných konaní zotrvali, a aj napriek tomu, že ide o blízke osoby obžalovaného, súd nemal z ich výpovedí dojem, že by reálne neopisovali podstatu skutočností, ktoré sa v inkriminovanom období diali. O dôveryhodnosti výpovede S.. K. Z. svedčilo aj to, že ak sa na niektoré skutočnosti vyslovene nepamätal, resp. sa niektorých sporných udalostí osobne nezúčastnil, nemal potrebu sa k nim vyjadrovať v prospech obžalovaného.

Obžalovaný sa priznal, že spolu so svojou manželkou a synom zasypal zeminou rúry, ktoré zostali v zemi po neúspešnej prekládke, aby im na pozemok netiekla voda. Z výpovede poškodenej Z. G. a množstva fotografickej dokumentácie je zrejmé, že obžalovaný, resp. jeho rodina dňa 27. 07. 2004 vystavali „kaskádu“, aby zabránili stekaniu vody na svoj pozemok. Súd pripúšťa, že dané konanie mohlo spôsobiť zmenu odtokových pomerov v území, avšak obžalovaný resp. rodina obžalovaného si len chránili svoj majetok a teda podľa presvedčenia súdu nemožno v tomto konaní preukázať úmysel obžalovaného spôsobiť škodu na rodinnom dome číslo XX.

Na to, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu § 245 odsek 1 Trestného zákona sa vyžaduje bezpodmienečné splnenie jeho objektívnej stránky. Páchateľ tohto trestného činu musí spôsobiť malú škodu, ktorou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Na hlavnom pojednávaní bolo treba bezpochyby preukázať, že práve konaním obžalovaného bola na rodinnom dome poškodených spôsobená minimálne malá škoda. Poškodení na hlavnom pojednávaní zhodne tvrdili, že v minulosti im stekajúca voda do rodinného domu číslo XX nezatekala a ani nepresakovala na ich pozemok. Tu by chcel súd opätovne poukázať na sťažnosť poškodených Z. S. M. S.V. S. na Obec Ostrý Grúň zo dňa 25. 08. 2003 (čl. 1039 súdneho spisu), kde v jej závere uvádzajú, že ich rodinný dom bol v minulosti ohrozený povrchovými vodami. Tieto tvrdenia poškodených súd vyhodnotil ako nepravdivé. Aj zo znaleckého posudku Ing. Svetlany Juchovej vyplýva, že poškodenie rodinného domu číslo XX bolo spôsobené aj iným faktormi akými sú prírodné pôsobenie vody, vplyv svahovitého terénu, neodborné zásahy do odvodňovacieho režimu, ako aj absencia dostatočnej hydroizolácie rodinného domu. Obdobne poškodenie rodinného domu konštatoval vo svojom závere odborného vyjadrenia aj doc. Ing. Peter Halaj, CSc. Na hlavnom pojednávaní vylúčil, že by konanie popísané v obžalobe mohlo spôsobiť popísané poškodenie rodinného domu. Súd by rád v tomto smere poukázal aj na výpoveď bývalého vlastníka pozemku obžalovaného X. Š. v civilnom konaní pred tunajším súdom sp. zn. 4C 164/2004 zo dňa 01. 03. 2005, ktorý existenciu kompletného odvodňovacieho systému na pozemku obžalovaného vyvrátil, čím potvrdil skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku Ing. Svetlany Juchovej a odbornom vyjadrení doc. Ing. Peter Halaj, CSc. ohľadom neexistencie uceleného (komplexného) odvodňovacieho systému.

Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania a to „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (ktorá implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä ustanovení § 2 odsek 4, odsek 10 Trestného poriadku) vyplýva, že ak ma súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (§ 119 odsek 1 Trestného poriadku) má rozhodnúť v prospech obžalovaného ergo volí variant takého ustálenia skutkového stavu, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Uvedené platí aj pre konečný procesný postup podľa § 285 Trestného poriadku, teda podľa ktorého ustanovenia súd obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje. Dôvodné pochybnosti sú pochybnosťami vysvetliteľnými logickými úsudkami založenými na vykonaných dôkazoch. Inými slovami výrok o vine musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú dôvodné pochybnosti, že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že tento skutok je trestným činom.

V uvedenej súvislosti súd zdôrazňuje, že pre zistenie takého skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti sa vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, nemožno považovať len prosté zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného, alebo celkom opačného záveru. V prospech obžalovaného svedčia jeho konzistentné výpovede v priebehu celého trestného konania, ako aj na samotnom hlavnom pojednávaní, ktoré potvrdzovali aj iné vykonané dôkazy (znalecký posudok Ing. Svetlany Juchovej a odborné vyjadrenie doc. Ing. Petra Halaja CSc.). Výpovede poškodených na hlavnom pojednávaní sa radikálne odlišovali od tých v prípravnom konaní a to predovšetkým v skutočnosti existencie alebo neexistencie dohody o prekládke rúr s obžalovaným, ktoré tvoria základ obžaloby k obom skutkom. Rovnako tvrdenia poškodených o tom, že zatekanie na pozemok a rodinný dom im trvá výlučne od údajného protiprávneho konania obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu v obžalobe, boli v súdnom konaní vyvrátené. V prospech obžalovaného svedčí znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Svetlanou Juchovou a odborné vyjadrenie doc. Ing. Petra Halaja CSc. Ing. Znalkyňa a doc. Ing. Petra Halaja CSc. zhodne uviedli, že zamokrovanie trvá už od postavenia rodinného domu číslo XX a to trvale, počas celého roka. Poškodený Z. S. nevedel presne uviesť akú hydroizoláciu rodinný dom má. Podľa jeho výpovede však rodinný dom hydroizoláciu má od roku 1968. Zamokrovanie rodinného domu poškodených tak podľa názoru súdu trvalo už dávno predtým, ako obžalovaný začal premiestňovať odvodňovací kanál. Nakoľko sa malá škoda, ktorá je podmienkou naplnenia skutkovej podstaty trestného činu § 245 odsek 1 Trestného zákona nedá s určitosťou oddeliť od škôd, ktoré preukázateľne vznikali na rodinnom dome poškodených v minulosti, okresný súd dospel k záveru že čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu v prvom bode obžaloby, nie je trestným činom.

V druhom bode obžaloby sa obžalovanému kladie za vinu, že o poškodených Z. S., S. S. M. Z. G. verejne oznámil nepravdivé údaje, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov.

Pri danom trestnom čine musí byť miera ohrozenia dotknutej osoby podľa zákona značná. To znamená, že uvedenie nepravdivého údaju musí byť schopné ohroziť poškodeného v značnej miere, a preto ne- postačuje akékoľvek ohrozenie, hoci aj v nízkej či obvyklej intenzite, ale musí ísť skutočne o ohrozenie zásadnejšieho charakteru, a to aj z toho pohľadu, že ide o ohrozovací trestný čin (viď Uznesenia Najvyš- šieho súdu ČR pod sp. zn. 5 Tdo 83/2003 zo dňa 05.02.2003 a sp. zn. 11 Tdo 15/2008 zo dňa 8.7.2008).

Poškodení Z. S., S. S. M. Z. G. totožne uviedli, že obžalovaný uvádzaním nepravdivých skutočností pred spoluobčanmi obce Q. A. a v televíznej relácii Lampáreň ohrozil ich vážnosť u spoluobčanov (títo ich nazývali klamármi) a rovnako im narušil vzťahy v rodine. Poškodení na hlavnom pojednávaní odmietli skonkretizovať osoby, ktoré ich v súvislosti s konaním obžalovaného nazývali klamármi a k narušeným vzťahom k rodine sa vyjadrili tak, že sa kvôli tomu čo sa dialo často hádali. Rovnako nevedeli súdu uviesť žiaden konkrétny negatívny následok konania obžalovaného.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený Z. S. sa s obžalovaným na prekládke odvodňovacieho kanála dohodli, a tak obžalovaný v televíznej relácii Lampáreň ako aj spoluobčanom poškodených uvádzal pravdu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade konanie obžalovaného nie je trestným činom.

Vzhľadom k tomu, že po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nastala situácia, že tieto nedávajú spoľahlivý a jednoznačný podklad pre záver, že konanie obžalovaného je trestným činom, súd vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech páchateľa) obžalovaného musel oslobodiť spod obžaloby okresnej prokurátorky podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutky mu kladené za vinu sú trestnými činmi. Keďže súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, bol povinný v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodených, odkázať s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 2 T 112/2009.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.