Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-19-2018.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: HEBA spol. s r.o., so sídlom Fr. Hečku 3906, 058 01 Poprad IČO: 31 661 700, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: AkuAgro s.r.o., so sídlom 059 76 Rakúsy 101, IČO: 36 480 592, právne zastúpený: JUDr. Andrej Pataky, advokát, so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42039738, o zaplatenie 6.935,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/83/2010-305 zo dňa 30.3.2017 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/83/2010-329 zo dňa 5.9.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 6.935,22 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.“
3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že na súde prvej inštancie sa viedlo konanie č. k. 18Cb/228/2009, v ktorom si žalobca uplatnil nárok voči žalovanému o zaplatenie 4.753,72 eur s príslušenstvom, a to žalobca AkuAgro s.r.o. Následne žalovaný (teraz žalobca HEBA spol. s r.o. Poprad) si uplatnil vzájomný návrh o zaplatenie 6.935,22 eur s príslušenstvom. Predmetom sporu je nárok zo zmluvy o dielo zo dňa 1.10.2014 a žalobca si uplatnil náhradu škody v zmysle faktúry č. 2007009 z dôvodu nevykonania prác s odbornou starostlivosťou žalovaným. Súd posúdil žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o dielo a žalobca si uplatnil svoj nárok z titulu náhrady škody a súd s poukazom na právny názor odvolacieho súdu v zmysle § 391 CSP a uznesenia Krajského súdu Prešov 4Cob/110/2015-293 zo dňa 1.6.2016 dospel k záveru, že tretie subjekty vykonávali konkrétne poľnohospodárske práce a žalobca si mal uplatniť nárok vo vzťahu k tretím subjektom, ktoré vykonávali tieto práce a ktorým bola za vykonávané práce uhradená vyššia cena a uspokojenie nároku sa mohlo dosiahnuť vo vzťahu k týmto subjektom. Žalobca si neuplatnil
svoj nárok z iného titulu a nebolo preukázané v konaní, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v takej výške, ako bola uplatnená. V danom prípade vzhľadom k tomu, že ide o obchodnoprávny vzťah nedošlo k premlčaniu nároku a nakoľko nevznikol žalobcovi nárok na uplatnenú istinu, nemohlo ani dôjsť k omeškaniu, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako úspešnému v konaní.
4. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 18Cb/83/2010-329 zo dňa 5.9.2017 súd prvej inštancie doplnil pôvodný rozsudok tak, že doplnil druhý výrok rozsudku a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, a to z dôvodu, aby takýto výrok bol vykonateľný a aby bolo zrejmé vo vzťahu k akej osobe má žalovaný nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca, a to včas. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny, nepreskúmateľný a odôvodnenie rozsudku je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Uviedol, že Krajský súd v Prešove dal pokyn prvoinštančnému súdu zaoberať sa otázkou, či bolo možné uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči tretím subjektom a na základe vyhodnotenia tejto skutočnosti mal vo veci rozhodnúť. Prvoinštančný súd sa však týmto pokynom neriadil a jeho úlohou bolo po zistení nemožnosti uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom voči tretím stranám opätovne posúdiť, či za takýto nárok zodpovedá žalovaný a v akom rozsahu. Taktiež poukázal, že súd vo svojom odôvodnení len sucho konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, avšak žalobca preukázal písomným podaním zo dňa 1.3.2017, že nebolo možné objektívne zistiť tieto skutočnosti a za takejto situácie je daná jednoznačná zodpovednosť žalovaného, ktorý bol poverený kontrolou a ktorý si svoje povinnosti jednoznačne nesplnil, čím spôsobil žalobcovi najmenej škodu v uplatňovanej výške, pretože sám žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že si svoje povinnosti plnil riadne a že žalobcovi nespôsobil škodu svojou činnosťou on.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že tvrdenia žalobcu boli v priebehu konania vyvrátené a žalobca, pokiaľ mu aj vznikla škoda ako uvádza, čo doposiaľ nedokázal riadne špecifikovať, túto si mohol uplatňovať voči tretím subjektom, ktorým boli vyplácané finančné prostriedky priamo žalobcom. Žalobca bol ten, kto si objednával služby a ktorý za tieto služby platil, a mal tak v konečnom dôsledku možnosť zistiť pri ich preplácaní, respektíve pri preplácaní jednotlivých faktúr, či sa jedná o skutočne reálne fakturovanú sumu. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoj žalobný návrh. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, svoje rozhodnutie správne právne zdôvodnil, a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil, a uplatnil si súčasne aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. K uvedenému vyjadreniu sa taktiež vyjadril žalobca, ktorý opätovne zopakoval, že nevie určiť, ktorý subjekt poskytujúci mu službu fakturoval prác naviac.
8. Taktiež k uvedenému sa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca zmenil argumentáciu a k tomuto výsledku smerovalo aj počas niekoľkých rokov vykonávanie dokazovania a v konečnom dôsledku aj znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva paradoxne žalobca, ktorý mal preukázať práve nadmerné vykonávanie činnosti. Znalec uviedol, že nedokáže určiť, ktorá zo spoločnosti fakturovala väčší objem prác, čo bolo zlomovým bodom pre žalobcu, nakoľko tento zmenil svoju rétoriku a uplatňovanú škodu aj na základe usmernenia zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove paradoxne uplatňoval na základe toho, čo je v neprospech jeho pôvodnej argumentácie a nedokázal preukázať svoje pôvodne preukazované dôkazy o tom, ktorá spoločnosť fakturovala väčšie množstvo prác ako ich postupne predkladal súdu.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.
13. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave zahrnutej civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia aj v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Zákonodarca tejto úpravy vychádza z ustanovení § 79 O.s.p., podľa ktorých nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.
14. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, keď je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv oprávnených záujmov jednej zo strán, napríklad pri spotrebiteľských sporoch, v konaniach o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a podobne, kde v týchto prípadoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. V danom prípade platí však princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania súd vychádza z uvedených ustanovení CSP a práve bola povinnosť žalobcu (v pôvodnom konaní označený žalovaný) preukázať svoje tvrdenia.
15. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že rozsudok je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, odvolací súd k tomu pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi, a dôkaznými návrhy strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z uvedeného však vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany a z odôvodnenia rozhodnutia musia však byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový i právny základ rozhodnutia. Odvolací súd považuje zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za dostatočné.
16. Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že počas celého konania žalobca sám priznáva, že nevie určiť, ktorý subjekt poskytujúci službu fakturoval práce naviac, čo vyplýva z jeho vyjadrení ( odvolanie a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného.)
17. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, vychádzal pritom z právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v skoršom rozhodnutí, ktorým vec bola zrušená a vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dospel tak k správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Ako je už vyššie uvedené i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP.
18. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 381 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
19. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania a trovách štátu, ktorý považuje za vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto odvolací súd mu priznal proti žalobcovi , ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol , nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške nároku trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).