Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/246/2018

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX v E. D., trvale bytom M., G. Q. XXXX/XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 24.01.2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Bernardíny Živčicovej a Vincenta Bezdedu takto

rozhodol:

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/185/2016 zo dňa 08.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/96/2017 zo dňa 12.09.2017.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky a súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému ukladá nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona príkaz nepriblížiť sa k B.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, H. E., nar. XX.XX.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti ich obydlia.

odôvodnenie:

Dňa 07.12.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného B.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podaný prostredníctvom obhajkyne. Dňa 18.01.2019 bolo súdu doručené doplnenie návrhu odsúdeného spolu s podaním od G. H., brata odsúdeného, ktorý uviedol, že je schopný v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného poskytnúť mu ubytovanie.

Súd zistil, že odsúdený bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/185/2016 zo dňa 08.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/96/2017 zo dňa 12.09.2017, zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona, pre ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 12.09.2017 a ktorý má po započítaní doby väzby predpokladane vykonať dňa 17.02.2020.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 17.12.2018.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného je v zásade na požadovanej úrovni. Ústav však vytkol odsúdenému niektoré nedostatky, a to konkrétne, keď počas doby výkonu väzby prechovával lieky neznámeho pôvodu. Isté problémy sa vyskytli aj po premiestnení do ÚVTOS Dubnica nad Váhom (premiestnený dňa 28.11.2017), keď ústav poukázal na vzťahové problémy v kolektíve odsúdených. Po intervencii a premiestnení odsúdeného do iného kolektívu sa problémy už neopakovali. Ústav vyhodnotil odsúdeného ako nekonfliktnú osobu, ktorá má voči personálu komunikatívne, kultivované, sebavedomé a formálne podriadivé a slušné správanie. Počas výkonu trestu mu bola udelená disciplinárna odmena (1-krát) a zároveň mu nebol uložený disciplinárny trest. Voľný čas trávi sledovaním TV, počúvaním rozhlasu, čítaním, písaním korešpondencie, športovaním, samovzdelávaním v anglickom jazyku navštevovaním bohoslužieb. V minulosti bol odsúdený aj členom záhradkárskeho krúžku. Odsúdený sa taktiež zúčastňuje kultúrno - osvetových činností, pričom sa podieľa aj na ich organizovaní. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s deťmi a súrodencami. Súrodenci sa ho snažia podporiť aj po materiálnej stránke zasielaním balíkov. Odsúdený veľmi zriedkavo udržiaval kontakt aj s bývalou družkou a ich spoločnou dcérou, voči ktorým spáchal trestnú činnosť. Program zaobchádzania odsúdený plní s výnimkou bodu edukácia, kde ústav vytkol odsúdenému nekritický postoj k trestnej činnosti. Resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako priaznivá na základe nízkeho rizika sociálneho zlyhania. Ako rizikové faktory ústav uviedol aktuálnu trestnú činnosť spáchanú závažnejším spôsobom a pretrvávajúci nekritický postoj k nej. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie, pričom ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že: „Vážení pán sudca, pán prokurátor, ja som si vedomý závažného obvinenia a takisto aj odsúdenia. To čo prežívam vlastne vo väzení je pre mňa taká trauma, pretože som žil v inom spoločenskom a sociálnom prostredí a trpím, preto lebo som nevinný. Navyše pre ten závažný čin, z ktorého som obvinený, mám aj spoločenskú hanbu medzi známymi a rodinou, cítim sa nevinný. Takisto moja rodina je presvedčená o tom, že som tieto činy nespáchal a ja sa snažím tým dovolaním na najvyšší súd, ktorý som vlastne podal, vlastne využívam ústavné právo na dokázania svojej neviny a preto si myslím, a preto mám aj kritický postoj k svojmu odsúdeniu, ktorý mi pán pedagóg takto vysvetlil. Chcel by som očistiť seba, aj meno svojej rodiny od toho čo som mal spáchať, za čo som bol odsúdený. Zároveň by som chcel povedať, aby som sa nedostal do ďalších problémov, ja sa nechcem kontaktovať s poškodenými, to jest s družkou a s maloletou dcérou K.. Ja tu vo väzení som naozaj ľudsky na kolenách, ako sa hovorí, a keď sa vrátim domov, nemienim ani nechcem sa dopustiť žiadneho trestného činu. Mám už 70 rokov a vo väzení som dostal cukrovku, mám vysoký tlak, zistili mi cystu v mozgu, ktorú tu vo väzení neviem liečiť a zároveň chcem povedať, že doterajší život som viedol riadne, celý život som pracoval, 30 rokov som robil vo vysokých manažérskych funkciách, na dôchodku som pracoval ako finančný poradca a sprostredkovateľ Prvej stavebnej spoločnosti. Vychoval som tri deti, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie, a preto si myslím, že moja minulosť, je pre súd zárukou toho, že budem viesť ďalej riadny život. Nie som kriminálnik, a že ďalší výkon trestu je podľa mňa nepotrebný a bez účelu, a chcem ešte povedať, že okrem týchto vecí, mám traumu aj zo smrti svojho syna, ktorého som mal veľmi rád, preto vás prosím, naozaj láskavo prosím o zohľadnenie týchto vecí, ak by ste mohli ešte raz prosím súhlasiť s podmienečným prepustením.“

Na otázku predsedu senátu čo si myslí o trestnom čine, ak by spáchala tento trestný čin iná osoba, aký je jeho postoj k takémuto konaniu uviedol, že: „Ja som vždy odsudzoval takéto činy, a tie tresty, ktoré som si vypočul v televízii som považoval za primerané a spravodlivé. Ja som mal tri deti z prvého manželstva a z toho dve dcéry, žila so mnou aj dcéra mojej družky, vždy som sa k nim choval veľmi slušne a ja som ich vychoval slušne, k športu, k učeniu, a nikdy ma nenapadlo takéto niečo urobiť, dokonca sa mi hnusilo pomyslieť na niečo také.“

Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že: „Zaslala som písomné stanovisko, ktoré som nazvala doplnenie k podmienečnému prepusteniu, v ktorom som uviedla, že jediný dôvod, pre ktorý môže ústav dať neodporúčajúce stanovisko vyplývajúce z hodnotenia ústavu, podľa ktorého dôsledne splnil všetky materiálne podmienky na podmienečné prepustenie, ako aj formálnu podmienku, jediné negatívne hodnotenie bolo v bode edukácie, nekritický postoj k trestnej činnosti, ja som z tohto dôvodu pripájala aj dovolanie u krajského súdu. Účelom trestu nie je nútiť odsúdeného k priznaniu, využíva svoje práva, ktoré má garantované na súdny proces a pokiaľ náš poriadok umožňuje využitie takýchto procesných prostriedkov ako je dovolanie, keďže ide o jedno zo základných práv zaručených ústavou a dohovorom o ochrane ľudských práv. Uvedomujem si, že predmetom tohto konania nie je skúmanie trestu a trestného činu. Dovolanie ako aj odvolanie som založila do spisu kvôli tomu, lebo jeden jediný usvedčujúci dôkaz výpovede maloletej nebol vykonaný zákonným spôsobom, čo konštatovali samotné súdy. Z hodnotenia ústavu jednoznačne vyplynulo, že hodnotenie je nízke, znova by som apelovala, má 70 rokov, má zdravotné problémy a dĺžka trestu, ktorý vykonal, je pre neho takým životným ponaučením, že nikdy by už takúto životnú skúsenosť zopakovať nechcel. Napriek tomu, že sa cíti nevinný, už nechce kontaktovať poškodenú. V osobe odsúdeného vidím dostatočnú záruku toho, že nebude predstavovať nebezpečenstvo. Preto navrhujem vyhovieť žiadosti.“

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, a to s poukazom na právoplatné odsudzujúce rozhodnutie, ktoré nebolo zrušené, pričom odsúdený aj napriek tomu zaujal nekritický postoj k páchaniu trestnej činnosti, ktorý pretrváva. Záverom poukázal, že ani ústav neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich

povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Je síce pravda, že sa u odsúdeného vyskytli určité nedostatky (prechovávanie liekov, vzťahové problémy v kolektíve odsúdených), avšak vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému nebol za predmetné nedostatky udelený disciplinárny trest ako aj vzhľadom na charakter týchto nedostatkov, ktorých závažnosť je podľa súdu nízka, nejde podľa súdu o také nedostatky, pre ktoré by mal konštatovať nesplnenie druhej podmienky.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.

Súd je toho názoru, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 1-krát disciplinárne odmenený, voľný čas vie tráviť zmysluplne, pričom odsúdený v zásade plní program zaobchádzania, a teda uvedený výkon trestu odňatia slobody mu bol dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti. Odsúdený má zároveň zabezpečené aj ubytovanie u svojho brata v prípade jeho prepustenie na slobodu. Ústav zároveň vyhodnotil u odsúdeného riziko sociálneho zlyhania ako nízke a resocializačnú prognózu ako priaznivú.

Nakoniec odsúdený je vo výkone trestu po prvýkrát a aj preto možno mať za to s poukazom na vyššie uvedené, že v prípade odsúdeného je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Podľa názoru súdu sú u odsúdeného vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti predpoklady pre podmienečné prepustenie. Súd poukazuje, že ústav v zásade založil svoje negatívne stanovisko k podmienečnému prepusteniu odsúdeného na I. závažnosti spáchanej trestnej činnosti a na II. nekritickom postoji odsúdeného k spáchanému trestnému činu, a to z dôvodu, že odsúdený naďalej popiera jeho spáchanie. K tomuto súd uvádza, pokiaľ ide o I. závažnosť spáchanej trestnej činnosti, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený, v prípade trestu uloženého mu za zločin, ktorý trest odsúdený vykonáva, až po vykonaní 2/3 trestu (obdobne pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/98/2017 zo dňa 11. augusta 2017). V prípade II. nekritického postoja k trestnej činnosti, súd poukazuje, že účelom vykonávacieho konania nie je získanie priznania odsúdeného, ktorá skutočnosť vyplýva aj z ust. § 66 ods. 1 Tr. zákona, ktorý neustanovuje ako podmienku pre podmienečné prepustenie aj priznanie sa odsúdeného. Súd v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona posudzuje „iba“ otázku či odsúdený preukázal polepšenie a či možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Preukázanie uvedených podmienok je podľa názoru súd možné aj bez toho, aby sa odsúdený vyslovene priznal k spáchanému skutku (obdobne pozri aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2204/17 zo dňa 12.02.2019). Súd však má vzhľadom na vyššie uvedené a rozobrané skutočnosti za preukázané, že odsúdený počas doby výkonu trestu preukázal svoje polepšenie a zároveň aj možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.

Zároveň pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode nariadil súd nad odsúdeným probačný dohľad na dobu 3 (tri) roky za uloženia I. povinnosti nepriblížiť sa k B.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, H. E., nar. XX.XX.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX. Súd tak urobil s ohľadom na skutočnosť, že menované osoby boli dotknuté trestnou činnosťou, pre ktorú bol odsúdený uznaný za vinného.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.