Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: UNIVEX-V, s.r.o., Košice, Čordákova 30, 040 01 Košice, IČO: 31 671 608, zastúpený: JUDr. Gabriel Olšovský, advokát, so sídlom G. Švéniho č. 6, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1759403/2015 zo dňa 10.12.2015, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.2.2016, ktorá bola súdu doručená dňa 25. 2. 2016 zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1759403/2015 zo dňa 10.12.2015, v spojení s rozhodnutím obce Dolné Vestenice č. 1404 zo dňa 20.8.2015, ktorým správny orgán prvého stupňa ako správca dane vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností za rok 2013 v sume 12.955,22 Eur podľa § 99e ods.1 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, zák. č. 563/2009 o správe daní () a Všeobecne záväzného nariadenia obce č.1/2013 o dani z nehnuteľností na kalendárny rok 2013, ktoré ako odvolací správny orgán na základe odvolania žalobcu potvrdil.

2. Obec Dolné Vestenice /ďalej aj správca dane / rozhodnutím č. 1404 zo dňa 20.8.2015, podľa § 99 ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zák. č. 563/2009 Z.z. o správe dani (ďalej aj ) vyrubil žalobcovi ako právnickej osobe daň z nehnuteľností v celkovej výške 12.995,22 Eur, za rok 2013, vychádzajúc z listu vlastníctva XXXX, z pozemkov a stavieb, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a nachádzajú sa v kat. území L. V. vo výmere, podľa spôsobu užívania a umiestnenia pozemkov a stavieb. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že postupoval podľa § 48 ods.1 písm. a) a § 49 zák.č.563/2009 Z. z., a Všeobecne záväzného nariadenia obce č.1/2013 o dani z nehnuteľností na kalendárny rok 2013, lebo mal za preukázaný fakt, že žalobca nesplnil povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2013, ani na základe výzvy správcu dane.

3. Správca dane 19. 3. 2014 márne vyzval žalobcu na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností za rok 2013 na právne účinnom tlačive a poučil žalobcu, že v prípade nesplnenia si uvedenej povinnosti, správca dane určí daň podľa pomôcok a môže žalobcovi vyrubiť za správny delikt pokutu.

4. Správca dane už miestnou ohliadkou a z miestneho zisťovania dňa 21.10.2013 zistil, že dotknuté pozemky a stavby vo vlastníctve žalobcu, tento nevyužíva na poľnohospodársku produkciu /bod 6 odôvodnenia/. Zistil tiež, že stavba evidovaná na parv. č. XXXX/X ako ošipáreň už neexistovala, bola zbúraná a objekty na parcele. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (časť parcely, kde stavba nie je evidovaná na LV) a parcely č. XXXX/X, XXX/X, XXXX/XX boli v užívaní miestnych podnikateľov.

5. Dňa 17. 6. 2014 vyzval správca dane žalobcu na umožnenie vstupu do nehnuteľností. Správca dane po vykonaní miestneho zisťovania dňa 24.06.2014 zistil, že hospodársky dvor pre živočíšnu výrobu so skladom ovocia a sýpkou je v neudržiavanom stave, zaburinený, hoci konštatoval, že žalobca mu umožnil vstup do všetkých objektov s výnimkou sýpky, uviedol že maštale sú prázdne, nie je tam žiadny dobytok, objekty sú založené neporiadkom, rôznym odpadom a okolie je zaburinené, sklad ovocia a sklad sena je v prenájme pána X., ktorý tam uskladňuje v kotúčoch lisované sen, plechový sklad pri vode je v prenájme stolárstva F. a sú v ňom uskladnené stolárske dielce a rôzne druhy materiálov. Silážne žľaby sú v prenájme dopravnej firmy A., sú naskladnené vápennou múčkou, v bývalom „matečníku", sa vedie bitúnok, stavebný dvor, objekt a sklad materiálu užíva stavebná firma P. A., v časti dielni pri sýpke je nájomca D. F., časť využíva na zámočnícke práce a zvyšok mimo súkromných vlastníkov využíva firma T. Q..J..H.., L., sýpku a bývalý sklad súčiastok má v prenájme firma L. s.r.o., sklady boli neprístupné k nahliadnutiu, čerpacia stanica bola nefunkčná, plechový sklad - p. č. XXXX/X bol zaprataný neporiadkom a nevyužívaný, na vypieskovanom parkovisku parkovali nákladná autá firmy F.. V areáli za vodou, bývalej výrobni krmív sa nachádza strojový park, objekt je v prenájme F. Š., pluhy, kosačky, „rozmetadlá" maštaľného hnoja, valce, „zhŕňač" sena, na dvore bola uskladnená senáž, v hospodárskom dvore súbežne s hospodárskou cestou sú uskutočňované zemné práce, vykopané 4 pätky, stavby neznámeho druhu, ktoré obci neboli ohlásené, základné plechové sklady, ktoré kedysi boli ako samostatne stojace sú pospájané konštrukciou z dreva, zastrešené, nie sú riadne zaevidované ako stavby a nie sú započítané do celkovej výmery zastavaných plôch, rovnako prestrešenie po celej dĺžke objektu. Podľa správcu dane sa žalobca nevedel konkrétne vyjadriť, ktoré objekty prenajíma, ale túto skutočnosť nepoprel ale tvrdil, že všetky objekty sú využívané v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, až na dva, kde je uskladnená vápenatá múčka a sklad stolárskeho materiálu. Na dvore bola uskladnená senáž. V hospodárskom dvore súbežne s hospodárskou cestou sú uskutočňované zemné práce, vykopané 4 pätky, stavby neznámeho druhu, ktoré obci neboli ohlásené. Okrem toho sú tam základné plechové sklady, ktoré kedysi boli ako samostatne stojace, pospájané konštrukciou z dreva, zastrešené, ktoré nie sú riadne zaevidované a tieto stavby nie sú započítané do celkovej výmery zastavaných plôch, taktiež prestrešenie po celej dĺžke objektu. Žalobca sa nevedel konkrétne vyjadriť k tomu, ktoré objekty prenajíma, hoci túto skutočnosť nepopieral. Tvrdil, že všetky objekty sú využívané v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, až na dva, kde je uskladnená vápenatá múčka a sklad stolárskeho materiálu. Daňový subjekt napokon uviedol, že je ochotný miestnu daň zaplatiť, pokiaľ bude vypočítaná v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. podľa hospodárskeho účelu, na ktorý sa objekty využívajú.

6. Pri vydaní svojho rozhodnutia správca dane potom vychádzal zo zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného obhliadkou nehnuteľností vo vlastníctve daňového subjektu zo 21.10.2013 a dňa 24.6.2014, kedy bolo zistené, že objekty daňový subjekt nevyužíva na poľnohospodársku produkciu, na pozemkoch sa nachádzajú stavby, ktoré nie sú uvedené na konkrétnom liste vlastníctva, a to parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X. Zároveň bolo zistené, že stavba evidovaná na pare. č. XXXX/X ako ošipáreň neexistuje, je zbúraná. Ďalej bolo zistené, že niektoré objekty sú v užívaní miestnych podnikateľov, a to parc. č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX (časť parcely, kde stavba nie je evidovaná na LV), parc. č. XXXX/X, XXX/X, XXXX/ XX (časť parcely, kde stavby nie je evidovaná na LV). /bod 3 odôvodnenia/

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane z 20. 8. 2015 vydané podľa § 48 ods.1 písm. a) a § 49 zák. č. 563/2009 Z. z., v súlade, lebo mal za preukázaný fakt, že žalobca nesplnil povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2013, ani na základe výzvy správcu dane.

8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia mal za to, že správca dane postupoval aj procesne správne, lebo určovanie dane podľa pomôcok daňovému subjektu oznámil Oznámením zo dňa 20.5.2015 a vypracoval Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 432-2015/DPP zo dňa 8.7.2015 v ktorom konštatoval, že nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre žalobcu a ktoré by ovplyvňovali základ dane a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu Výzvou č. 432-2015/DPP zo dňa

8.7.2015. Žalobca vo vyjadrení k protokolu namietal správnosť použitých pomôcok pre určenie dane. K tomuto vyjadreniu správca dane reagoval oznámením, že ak sa daň z nehnuteľnosti určuje podľa pomôcok, môže sa žalobca vyjadrovať len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto určenia dane. Uviedol, že prihliadol na zistenia z miestnych ohliadok o nehnuteľnostiach žalobcu a pri určení dane podľa pomôcok vychádzal zo zistení, ktoré ovplyvňovali výšku dane. V zmysle tohto vyrubil potom daň z nehnuteľností rozhodnutím obce Dolné Vestenice č. 1404 zo dňa 20.8.2015, za rok 2013 v sume 12.955,22 Eur /napr. v ostatných stavbách výmeru až 11.825 m2/. Uviedol, že zistil, že predmetom dane sú trvalé porasty, záhrady, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy; ktorých rozsah a výmery charakterizoval a konštatoval, že pokiaľ ide o stavby tieto neslúžia na poľnohospodársku výrobu a sú využívané na podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu.

9. Žalobca pokladal miestnu daň vypočítanú podľa pomôcok za nezákonne vyrubenú a proti rozhodnutiu správcu dane o jej vyrubení podal odvolanie. Vo svojom odvolaní žalobca proti rozhodnutiu obce Dolné Vestenice č. 1404 zo dňa 20.8.2015, namietal, že správca dane nehnuteľnosti - stavby v súlade s VZN č. 1/2013 obce Dolné Vestenice označil za nepoľnohospodárske a vyrubil daň na základe vlastných zistení. Potom nehnuteľnosti zapísané ako sklady krmív, ošipárne, kravíny, sýpky a ostatné poľnohospodárske budovy pokladal za ostatné stavby. Namietal, že zákon pod pojmom pôdohospodárstvo subsumuje všeobecné hospodárenie na pôde, pestovanie a chov zvierat ako aj prípravu na výživu a uskladnenie produktov dopestovaných na pôde. Správca dane stavby, ktoré nemajú znaky ostatných stavieb subsumoval v rozpore s ich určením na užívanie. Stavby boli charakterizované zväčša ako ostatné plochy podľa osobitného zistenia správcu dane, hoci sa využívajú všetky v súvislosti s hospodárskou výrobou a niektoré sú v nájme na poľnohospodárske účely. Výška dane určením stavieb za ostatné stavby správcom dane sa zvýšila výrazne v neprospech žalobcu na rozdiel od predchádzajúcich období. Z odvolania žalobcu vyplýva rozhodujúca výhrada, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX sú zapísané pre účely vyrubenia dane do kategórie ostatné stavby.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil názor správcu dane a konštatoval, že v súlade s § 49 ods. 2 daňového poriadku má daňový subjekt právo vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu či správca dane prihliadol tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené /§ 48 ods. 5 daňového poriadku/.

11. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností napriek výzve správcu dane, ktorú prevzal 31.3.2014, preto mu správca dane oznámil určovanie dane podľa pomôcok dňa 20.5.2015. Následne správca dane spracoval protokol o určení dane. Správca dane bral do úvahy výmeru nehnuteľnosti uvedenú na LV a jeho vlastné zistenia a sadzby uvedené vo všeobecne záväznom nariadení 1/2013 o dani z nehnuteľnosti na kalendárny rok 2013. Konštatoval, že Protokol bol daňovému subjektu doručený 20.7.2015 a k tomuto žalobca podal vysvetlenie a uviedol, že nesúhlasí s vlastnými pomôckami správcu dane, ktoré nekorešpondujú s realitou a s charakterom stavieb, ktoré sú zapísané ako stavby a poľnohospodárske pozemky určené na využitie. Žalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu, že s určenou daňou z pozemkov v celkovej výške 1.144,23 Eur a v celkovej výške 11.810,99 Eur zo stavieb nesúhlasí, lebo daň ako výsledok vyčíslenia správcu dane k dani z nehnuteľností žalobcu v k.ú. L. V., bola určená nesprávne.

12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí s poukazom na § 74 ods. 5 Daňového poriadku konštatoval, že skúmal podmienky použitia určenia dane podľa pomôcok a v zmysle daňového poriadku prijal záver, že podmienky použitia takéhoto spôsobu určenia dane z nehnuteľnosti boli správcom dane dodržané. Konštatoval, že tento spôsob určenia dane sa používa ojedinele a je na rozhodnutí správcu dane, kedy určí daň podľa pomôcok. K takémuto určeniu dane môže správca dane pristúpiť v zákonom ustanovených prípadoch, keď si daňovník nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností. V takomto prípade sa podľa § 24 Daňového poriadku nevedie dokazovanie, ale postupuje sa podľa § 48 a 49 Daňového poriadku. Správca dane je oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii a ktoré si obstaral aj bez súčinnosti s daňovým subjektom, najmä, verejné zoznamy, daňové spisy, priznania, znalecké posudky, výpisy z účtov v bankách, poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu a iné.

13. Poukázal na ust. § 15 ods. 1, 3 daňového poriadku, podľa ktorého daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to, ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Dôvodil, že podľa § 15 ods. 4 a 5 daňového poriadku, daňové priznanie sa podáva na tlačive, vzory tlačív daňových priznaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalovaný konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu je zjavné, že žalobca pôvodne podal priznanie k dani k nehnuteľnosti na starom, neplatnom tlačive, preto ho správca dane vyzval, aby tak učinil na aktuálnom tlačive výzvou, čo nerešpektoval. Preto správca dane pristúpil k určeniu dane z nehnuteľnosti podľa pomôcok. Vyplýva to z § 48 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane zistí základ dane a určí podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane.

14. Žalobou doručenou na správny súd žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a namietal, že predmetná daň bola vypočítaná a predpísaná v nesprávnej výške. Žalobca pokladal rozhodnutie žalovaného z 10.12.2015, ktorý rozhodol o jeho odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 20.8.2015 za nezákonné, poukazujúc na to, že predchádzajúci vlastník nehnuteľností platil nižšiu daň. Pokladal rozhodnutie o určení dane z nehnuteľností podľa pomôcok za nezákonné, lebo nerešpektuje zaradenie nehnuteľností podľa ich charakteru a vytýkal žalovanému, že sa nemohol vyjadriť k určeniu dane podľa pomôcok, resp. jeho názory neboli akceptované s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.3.2018. Podľa tohto rozsudku sa pri rozhodovaní o dani určenej podľa pomôcok, do úvahy berie aj to, či bola daň dostatočne a spoľahlivo určená a či správca dane preukázateľne postupoval podľa platných zásad v daňovom konaní. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku sa preto hodnotí nielen splnenie zákonných povinností žalobcom, a to či podal daňové priznanie, ale tiež, či správca dane preukázateľne postupoval podľa platných daňových predpisov, v súlade so spoľahlivým zistením okolností týkajúcich sa vyrubenia dane.

15. Podľa žalobcu žalovaný aj správca dane na základe vlastných zistení pokladali niektoré stavby charakterom určené na poľnohospodárske využitie za ostatné stavby a s poukazom na VZN Dolné Vestenice č. 1 uplatnili voči žalobcovi daň vo vyššej sadzbe dane z nehnuteľností, čím podľa žalobcu porušili ust. § 3 ods. 2 zákona Daňového poriadku, lebo daň z nehnuteľností nebola určená spoľahlivo. Podľa žalobcu za ostatné stavby v zmysle VZN 1/2013 obce Dolné Vestenice sú pokladané stavby ako sklad krmív ošípaných, kravín a poľnohospodárske stavby, sýpky a budovy určené na poľnohospodársku výrobu, zapísané v evidencii nehnuteľností ako dočasné stavby. Podľa žalobcu ich správca dane nemohol prekvalifikovať do kategórie ostatné stavby a tým zaradiť pre daň z nehnuteľností do vyššej sadzby, lebo sa tak stali kategóriou ostatné stavby, hoci mali slúžiť na poľnohospodárske účely. Správnu úvahu žalovaného i správcu dane tak žalobca pokladal žalobca za dôvod nesprávne a nespoľahlivo určenej dane v neprospech žalobcu.

16. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný zopakoval, že predmetom jeho odvolacieho konania bolo posúdenie odvolania žalobcu v súvislosti predpísaním dane z nehnuteľností určenej podľa pomôcok upravených podľa Daňového poriadku. Žalovaný v odvolacom konaní preveroval skutočnosť, či žalobca podal daňové priznanie. Pretože zistil, že v danom prípade žalobca daňové priznanie nepodal, správca dane správne postupoval pri určení tejto dane podľa pomôcok.

17. K žalobcom namietanému nerešpektovaniu rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2008, žalovaný uviedol, že žalobca napáda namieta porušenie zásad daňového konania rozhodnutím správcu dane pre jeho nezákonnosť. Žalovaný uviedol, že je svojim charakterom procesným predpisom a podľa ustanovenia § 3 ods. 1 daňového poriadku žalovaný i správca dane postupovali v súlade s týmto ustanovením zachovávajúc chránené záujmy žalobcu, ktorý pochybil aj sám, ak nepodal daňové priznanie z nehnuteľností , pretože účinnosťou od 1.12.2012 Zákon o dani z nehnuteľnosti sa daňové priznanie podáva na výzvu správcu dane. Nepodaním daňového priznania k dani z nehnuteľností za rok 2013 si žalobca spôsobil, že správca dane pristúpil podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku k určeniu dane z nehnuteľností za rok 2013 podľa pomôcok. Správca dane si obstaral na základe miestneho zisťovania, z ktorého vychádzal pri hodnotení pozemkov a stavieb a vychádzajúc z vlastných poznatkov potom vyrubil predmetnú daň žalobcovi.

18. K žalobnej námietke, že správca dane vychádzal z miestnych zisťovaní a mal za preukázané, že sporné nehnuteľnosti už využívajú noví nájomníci na pôdohospodárske účely, preto podľa žalobcu / podľa § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z./, na uvedenú daňovú povinnosť nemá vplyv, ak sa stavba prestala užívať krátkodobo, na iné účely a namietal, že správca dane sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci pri vyrubovaní dane podľa pomôcok a ich použitím v neprospech žalobcu vyrubil daň podstatne vyššiu, ako keby stavby hodnotil ako určené na pôdohospodársku produkciu, čo malo za následok nesprávne vyrubenie dane žalobcovi, žalovaný uviedol, že k určeniu dane podľa pomôcok môže správca dane pristúpiť len v zákonom stanovených prípadoch, keď si daňovník nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v tomto prípade povinnosti podať daňové priznanie. Podľa žalovaného v posudzovanej veci podmienky na určenie dane podľa pomôcok splnené boli, nakoľko podľa § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane preto bol správca dane po takomto zistení, oprávnený určiť základ dane daň podľa pomôcok, ktoré si obstaral.

19. Žalovaný totožne ako vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, konštatoval, že určovanie dane podľa pomôcok správca dane oznámil daňovému subjektu dňa 20.05.2015 a následne vypracoval Protokol o určení dane podľa pomôcok č. 432-2015/DPP s výzvou č. 432-2015/DPP zo dňa 08.07.2015 pre žalobcu na vyjadrenie k protokolu o určení dane k nehnuteľností podľa pomôcok. Žalobca v podanom vyjadrení k protokolu namietal použité pomôcky pre výpočet dane k nehnuteľnosti. Správca dane nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt a ktoré by ovplyvňovali základ dane a žalobca nebol oprávnený namietať viac, ako použitie samotného spôsobu určenia dane, t.j. určenia dane z nehnuteľností podľa pomôcok, preto s poukazom na § 49 ods. 2 daňového poriadku /daňový subjekt má právo vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane/ a § 48 ods. 5 daňového poriadku/ správca dane má povinnosť prihliadnuť na okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené /vydal svoje rozhodnutie 20.8.2015 o vyrubení dane z nehnuteľnosti/.

20. Žalovaný s poukazom na podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o určení dane podľa pomôcok, skúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie § 58 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný prijal záver, že podmienky a postup na určenie dane podľa pomôcok boli splnené, lebo žalobca nedodržal povinnosť podať daňové priznanie na výzvu správcu dane. Z uvedených dôvodov žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolaniu žalobcu nevyhovel.

21. Konštatoval, že správca dane vychádzal pri určovaní dane z miestneho zisťovania a ak žalobca namietal, že správca dane nehnuteľnosti- stavby nesprávne zaradil medzi ostatné stavby odkazujúc na poznatky z miestnych zistení a znenie VZN č. 1/2013 Obce Dolné Vestenice, lebo v čase vyrubovania dane sa tieto nehnuteľnosti nevyužívali spôsobom, na ktorý boli určené a boli zapísané v evidencii nehnuteľností t.j. na pôdohospodársku výrobu a žalobca, ktorý na výzvu správcu dane nepodal daňové priznanie, nemôže relevantne túto námietku vznášať.

22. Správny súd konajúc o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, zákona č. 162/2015 Z. z, v rozsahu podľa v žalobe uvedených žalobných dôvodov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane /obce Vestenice/, obsah administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP rozsudkom zamietol a za podmienok splnených podľa Správneho súdneho poriadku verejne vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky.

23. Podľa§ 15 daňového poriadku (1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, 1)alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, 1)správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. (4) Daňové priznanie sa podáva na tlačive; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady

preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. (5) Vzory tlačív daňových priznaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

24. Podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku (1) správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu ,c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. (3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.(4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.(5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

25. Podľa § 49 daňového poriadku(1) O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.(2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.(3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

26. Podľa §10 zák. č. 582/2004 Z .z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (1) Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) stavby na bývanie 11a) a drobné stavby, 11b) ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) chaty a stavby na individuálnu rekreáciu, d) samostatne stojace garáže, e) stavby hromadných garáží, f) stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou, g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou ,i) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h)(2) Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.(3) Predmetom dane zo stavieb nie sú stavby a) s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov b) priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie. (4) Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

27. Podľa § 12 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady(1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.(2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych

podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.(3)

28. Žalobou podanou na správny súd žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane namietajúc, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné a daň z nehnuteľnosti za rok 2013 žalobcovi bola vyrubená v nesprávnej výške.

29. Správny súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že žalobca nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2013 a neurobil tak napriek výzve, z 19.3.2014, ktorú prevzal 31. 3. 2014, ktorou ho správca dane vyzval na podanie daňového priznania. Preto dôvodne správca dane postupoval, podľa § 48 ods.1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z. z. a vydal rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré žalovaný z tých istých dôvodov potvrdil.

30. Správny súd sa rovnako stotožňuje so záverom, že za situácie, keď sa daň z nehnuteľnosti určuje podľa pomôcok, žalobca môže namietať len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok.

31. Správny súd poukazuje na to, že správca dane dňa 20.5.2015 oznámil žalobcovi, že začína proces určovania dane podľa pomôcok a následne spracoval protokol o určení dane, v ktorom bral do úvahy výmeru nehnuteľnosti uvedenú v evidencii nehnuteľností a jeho vlastné zistenia ohliadkou nehnuteľností a sadzby uvedené vo Všeobecne záväznom nariadení 1/2013 o dani z nehnuteľnosti na kalendárny rok 2013. Žalobca nedôvodne namietal už proti protokolu, ktorý mu bol doručený 20.7.2015 a nedôvodne nesúhlasil s vlastnými pomôckami správcu dane, ktoré podľa neho nekorešpondujú s realitou a s charakterom stavieb, ktoré sú zapísané ako stavby a poľnohospodárske pozemky určené na využitie v tomto smere.

32. Správny súd konštatuje, že žalobná námietka týkajúca sa kvalifikácie ostatných stavieb nie je relevantná. Správca dane prihliadnuc na zistenia z miestnych ohliadok o nehnuteľnostiach žalobcu / bod 3 a 6 tohto odôvodnenia/ pri určení dane podľa pomôcok mohol vychádzať z týchto zistení a na základe pomôcok určiť výšku dane za stavby, o ktorých bolo zistené, že neslúžia na poľnohospodársku produkciu, ktoré považoval za ostatné stavby podľa § 10 ods. 1 písm. g a ods.4 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, v súlade s čl. 3 ods. 1písm.g/ VZN/2013 k dani z nehnuteľnosti za kalendárny rok 2013.

33. Žalobca v správnej žalobe namietal /ak vo vyjadrení k protokolu aj v odvolaní/zaradenie stavieb určených na poľnohospodársku produkciu do kategórie ostatné stavby, ktoré podľa neho je nesprávne, spôsobuje nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, lebo ovplyvnilo výšku dane zo stavieb vo vlastníctve v celkovej výške 11.810,99 Eur. Podľa správneho súdu je postup a rozhodnutia oboch správnych orgánov zákonný a správny, smerujúci k záveru, že správca dane vyrubil daň podľa pomôcok daňovému subjektu, ktorý nepodal ani na výzvu daňové priznanie. Daň vyrubil na základe vlastných zistení, pri ktorých dospel k poznaniam, kto a za akým účelom užíva nehnuteľnosti /stavby/vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom dane a vyrubil daň o s odkazom na tieto poznatky, uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní a v protokole.

34. Za dôvodné správny súd považoval konštatovania žalovaného uvedené v jeho rozhodnutí /bod 3 a 6 tohto odôvodnenia/ ako vyplynuli zo zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 21.10.2013, a 24. 6. 2014 správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobca nevyužíval nehnuteľnosti a stavby za ktoré bola miestna daň vyrubená v rozhodnom období, /v roku 2013/ na poľnohospodársku produkciu, a na jeho pozemkoch boli zistené aj stavby, ktoré neboli zapísané v evidencii nehnuteľnosti.

35. Podľa správneho súdu žalovaný postupoval v súlade so zákonom a dôvodne vychádzal zo zistení správcu dane o tom, že správca dane bral do úvahy vlastné zistenia z roku 2013 doplnené v roku 2014 a sadzby uvedené vo Všeobecne záväznom nariadení 1/2013 o dani z nehnuteľnosti na kalendárny rok 2013, prihliadnuc na zistenia z miestnych ohliadok o nehnuteľnostiach žalobcu. Pri určení dane podľa pomôcok potom vychádzal podľa § 10 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z. z. z týchto zistení, pritom na

tejto skutočnosti je významným, že v čase vyrubovania sa tieto nehnuteľnosti nevyužívali žalobcom na pôdohospodársku výrobu, na ktorú boli určené.

36. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že správca dane /aj žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie potvrdil/ postupovali zákonne a v zmysle § 10 ods. 4 zák. č. 582/2004 Z. z., ak zastavané plochy v evidencii označené ako poľnohospodárske stavby vo vlastníctve žalobcu označil vzhľadom na stav využívania ako ostatné plochy, slúžiace na podnikanie a konštatoval, že ide o ostatné plochy a z týchto vyrubil daň. Žalobca tak neopodstatnene namietal v správnej žalobe, že správca dane nesprávne zaradil nehnuteľnosti medzi ostatné stavby, za ktoré sa daň z nehnuteľnosti vyrubovala, sledujúc daňovú sadzbu podľa VZN č. 1/2013 Obce Dolné Vestenice v roku 2013.

37. Podľa správneho súdu neboli potvrdené tvrdenia žalobcu poukazujúceho na § 10 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Podľa správneho súdu predovšetkým na daňovú povinnosť má vplyv, či sa stavby, za ktoré bola daň vyrubená, prestali užívať na poľnohospodárske účely a môže mať za následok jej kvalifikovanie na iný druh stavby. Práve v tomto konštatovaní je podstata, pre ktorú správca dane i žalovaný dôvodne a zákonné vyvodili záver pri zdaňovaní nehnuteľnosti /stavieb/ vo vlastníctve žalobcu v územnom obvode správcu dane na základe pomôcok a ich zaradení vzhľadom na zistený spôsob užívania. Správny súd vychádza z tohto, že žalobca len tvrdil, ale nepreukázal, že stav k 1. 1. 2013 v užívaní jeho nehnuteľnosti, vrátane stavieb bol iný, ako ten, ktorý zistil správny orgán prvého stupňa. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný vec správne právne posúdili, potom, čo správne a spoľahlivo určili spôsob určovania dane ako i užívanie nehnuteľností a určili výšku dane žalobcovi z týchto nehnuteľnosti za rok 2013, ako to vyplýva zo záverov a odôvodnenia ich rozhodnutí.

38. O trovách konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobcovi trovy konania nepriznal, lebo v konaní nebol úspešný. Žalovaný si trovy konania neuplatnil.

39. Senát v konaní o správnej žalobe žalobcu rozhodol jednomyseľne podľa § 139 ods. 4 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať do 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).