Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/99/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovanej O. S. S. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/36/2017 zo dňa 02. 05. 2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2019, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/36/2017 zo dňa 02. 05. 2018 bola obžalovaná O. S. S. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

„ako externá účtovníčka poškodenej V. P. spisovateľov Z. (ďalej len „V.“), vykonávajúca svoju činnosť v sídle spoločnosti H., s.r.o. na N. XX. N. v čase od 12. II. 2008 do 12. 10. 201 1 ako oprávnený disponent s finančnými prostriedkami poškodenej V. na bankových účtoch vedených vo S. banke, a.s. pod číslami XXXXXXXXXX/XXXX. XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXXXXX/XXXX vykonala prevody finančných prostriedkov v prospech svojich súkromných účtov vedených vo S. banke, a.s., pod číslami XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 318 387,48 €, z ktorých časť následne vrátila do pokladne poškodenej V. alebo použila na vyplatenie záväzkov poškodenej V., pričom finančné prostriedky v sume 149 367,96 € neoprávnene použila pre svoju vlastnú potrebu a poškodenému doposiaľ nevrátila, čím poškodenej V., U. 2, N., L.: XX XXX XXX, spôsobila škodu minimálne vo výške 149 397,96 €“.

Za uvedený obzvlášť závažný zločin jej bol podľa § 213 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol obžalovanej podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad na 2 roky. Napokon obžalovanej bolo uložené, aby v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. uhradila poškodenej V. organizácií spisovateľov Z. spôsobenú škodu vo výške 149 367,96 €.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaná na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, podala proti nemu odvolanie proti všetkým jeho výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Svoje odvolanie obžalovaná bližšie písomne zdôvodnila podaním zo dňa 13. 06. 2018 v tom smere, že veta v rozsudku „Nevypovedala, že peniaze poškodenej organizácie tak, ako bolo uvedené v obžalobe ... „ nie je správna, nakoľko „vypovedala“. Poukázala, že značná časť finančných prostriedkov bola prevedená na jej účet v tej istej banke, v ktorej v tom čase mala poškodená strana vedený účet z dôvodu urýchleného platenia účtov, keďže štatutár sa zdržiaval v kancelárii v N. iba jeden deň v týždni a bolo potrebné mnohé kľúčové platby riešiť okamžite a to sa riešilo touto cestou s ich vedomím. Finančné prostriedky ako odmenu za ňou vykonanú prácu, či už zmluvne alebo ústne dohodnutú, prevádzala na jej účty s vedomím a ústnym súhlasom štatutára p. C. a jeho zástupcu p. M.. Preto nesúhlasí s výrokom odôvodnenia v šiestom odseku, ako je tam uvedené. O tom, že mala nárok na vyplatenie svojich odmien za vykonanú prácu a dodané tovary a služby svedčí aj svedecká výpoveď p. M.. Svedčia o tom zápisnice zo zasadnutia F. V. organizácie spisovateľov Z., kde predkladala výsledky o hospodárení a detailné účtovné uzávierky, ktoré tento orgán následne odsúhlasoval a schvaľoval, a až potom boli podané daňové priznania a k tomu prislúchajúce výkazy. Daňové priznania a uzávierky schvaľoval svojim podpisom štatutár, preto nesúhlasí s výrokom odôvodnenia, že svojvoľne odnímala finančné prostriedky z účtov poškodenej strany a takto si vytvorila nárok na kompenzáciu. Dala do pozornosti, že obe znalkyne prizvané ku konaniu nemohli túto skutočnosť zhodnotiť vo svojich znaleckých posudkoch, lebo nemali poškodenou stranou predložené kompletné účtovné doklady a účtovné knihy. V siedmom odseku odôvodnenia rozsudku je uvedené, že v inkriminovanom období vykonávala účtovníctvo a zodpovedá za to, čo sa v tom účtovníctve nachádza. Vysvetlila, že ako účtovník zodpovedá za správnosť účtovania podľa predložených dokladov. O tom, že riadne odovzdala doklady a zálohu o vedenom účtovníctve v elektronickej podobe svedčia výpovede svedkov p. D. a p. M.. V tejto súvislosti vysvetlila, že účtovníctvo odovzdala riadne a v poriadku, o čom svedčí konkrétna výpoveď p. D. na polícii dňa 03. 01. 2012, kde potvrdil, že dostala zálohy do októbra 2011, prevzala účtovné doklady na základe riadnej písomnej výpovede o spolupráci, ktorú jej doručila 23. 12. 2011. Nezodpovedá za to, že doklady boli rozobraté, neúplné, a že poškodená strana neodovzdala znalkyniam účtovné knihy vygenerované z účtovníctva. Dôvodila ďalej, že účtovníctvo „nedorábala“ v kancelárii, ako je uvedené vo výroku odôvodnenia rozsudku, ale po odovzdaní dokladov a účtovníctva na základe doručenej výpovede o spolupráci poškodenou stranou, nastúpila nová účtovníčka, ktorá mala pokračovať a vykonávať účtovníctvo pre poškodenú stranu. Keďže nová pani účtovníčka sa rozhodla nenastúpiť do výkonu tejto funkcie, poškodená strana ju oslovila v roku 2012, aby im pomohla dokončiť účtovníctvo a riadne uzavrieť účtovný rok 2011 vrátane vyúčtovania grantov bez nároku na honorár. Preto nesúhlasí s výrokom, že účtovníctvo „dorábala“. O tejto skutočnosti vypovedal svedok p. M. na súde a svedčia o tom aj písomné komunikácie medzi ňou a p. M.. O riadnom vykonaní tejto uzávierky má písomný doklad podpísaný štatutárom a o tejto skutočnosti vypovedala aj pred súdom vo svojej výpovedi. Po odovzdaní dokladov a účtovníctva v elektronickej podobe, čo má niekoľkonásobne potvrdené poškodenou stranou a výpoveďami svedkov, nemôže zodpovedať za stav dokladov, ktoré sa nachádzali v kancelárii poškodenej strany po jej odchode. Znalkyne nemali k dispozícii kompletné doklady a nemali k dispozícii účtovné knihy vygenerované z účtovného programu, preto nebolo možné vykonať reálne zhodnotenie vyčíslenej škody, o čom svedčí aj výpoveď pani znalkyne U.. Obe boli osobne v budove v prítomnosti p. G. - súčasnej štatutárky poškodenej strany, aby zistili, či sa nachádzajú ďalšie chýbajúce doklady a účtovníctvo v programe, odkiaľ mali získať účtovné knihy. Poškodená strana im nesprístupnila účtovný program, čo potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi pani znalkyňa U.. P. U. mala dodatočne vypracovať vyhodnotenie stavu a výšku reálnej škody a mala súdom odovzdané zápisnice z pojednávaní. Poukázala, že obsah zápisníc je nedostatočný, pretože tam chýbajú mnohé detaily zo svedeckých výpovedí. Má za to, že poškodená strana zastúpením tretej generácie štatutárov od jej odchodu z V. pani G. sa nemôže adekvátne vyjadriť k výške škody z dôvodu, že v tom čase nebola prítomná pri spomenutých udalostiach, nemohol byť vypracovaný riadny znalecký posudok, pretože poškodená strana neodovzdala účtovné knihy z účtovníctva a nesprístupnila nahliadnutie do počítača za týmto účelom jej a pani znalkyni U.. Podľa zákona o účtovníctve a účtovných predpisov sa majú účtovné doklady archivovať riadne po dobu 5 až 20 rokov podľa kategórií dokladov a projektovo - programová dokumentácia pre vedenie účtovníctva prostriedkami výpočtovej a inej techniky po dobu 5 rokov, v ktorom sa naposledy použila. Za to, že poškodená strana si túto povinnosť nesplnila a neodovzdala potrebné náležitosti k vypracovaniu objektívneho a reálneho znaleckého posudku, zodpovednosť nenesie a trvá na tom, že výška škody je 124 727,96 Eur.

Obžalovaná svoje odvolanie písomne zdôvodnila aj prostredníctvom jej obhajcu podaním zo dňa 11. 06. 2018 v ktorom primárne uviedla, že v priebehu celého trestného konania sa priznávala, že bez súhlasu poškodenej V. P. spisovateľov Z. /ďalej len V./ na svoje účty previedla finančné prostriedky, z ktorých výraznú časť použila pre V. a časť pre svoju potrebu, nie však vo výške ako ustálil okresný súd 149.367,96,-EUR, ale vo výške 124.727,96,-EUR, ktorá v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. predstavuje značnú škodu a odôvodňuje kvalifikáciu jej konania ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. l, ods. 3 Tr. zák.

Poukázala, že každé rozhodnutie súdu má sledovať účel dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia vo veci samej a má byť vydaný nielen v záujme obžalovaných ako trestne stíhaných osôb, ale takisto v záujme demokratického právneho štátu, založeným na úcte k právu, základným ľudským právam a slobodám človeka, za dodržania základných zásad trestného práva, ktoré sme v rámci aproximácie práva Európskej únie inkorporovali do vnútroštátnej legislatívy s tým, že stanoviská a judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva sú pre Slovenskú republiku záväzné. Imanentným znakom a zásadou trestného kódexu každého štátu Európskej únie je, aby boli náležíte objasnené skutočnosti, ktoré obžalovaného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, rovnako ako skutkového objasnenia veci, jeho právneho posúdenia a ochrany jeho práv v priebehu celého trestného konania, a to vo všetkých otázkach tak, aby žiadnej osobe nebol pripočítaný čin, ktorý nespáchala alebo ktorého spáchanie mu nebolo a ani nemohlo byť preukázané a aby nikto nebol potrestaný prísnejšie ako zodpovedá jeho vine. Neodňateľným právom obžalovaného je požadovať od všetkých orgánov činných v trestnom konaní a súdov ako orgánov štátnej moci, aby boli objasnené všetky okolnosti svedčiace aj v jeho prospech.

Vyjadrila presvedčenie, že okresný súd sa vyššie uvedenými princípmi dostatočne neriadil.

Škoda je podstatnou náležitosťou skutkovej podstaty sprenevery. Preto je súd povinný skúmať a presne ustáliť, či bola spôsobená škoda a v akej výške. K presne stanovenej výške spôsobenej škody sa nevedela jednoznačne vyjadriť poškodená V. a preto bola do konania pribratá znalkyňa M.. L.. I. U. č. posudku 58/2016. Zo znaleckého posudku, z výpovede znalkyne, ako aj dodatku ku znaleckému posudku vyplýva, že znalkyni bolo poskytnuté neúplné účtovníctvo V. a preto sa nedalo:

a/ znaleckým skúmaním zistiť objektívne presnú výšku škody b/ vyjadriť k obhajobe obžalovanej prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa 20.9.2017, kedy uviedla viaceré položky v celkovej sume 24.640.-EUR, o ktorú má byť znížená spôsobená škoda.

Skutočnosť, že V. nemá úplné účtovníctvo, nemôže byť pripočítané v neprospech obžalovanej. Vykonané dokazovanie totiž preukázalo, že obžalovaná po skončení spolupráce s V. jej odovzdala kompletné účtovníctvo, čo potvrdil zástupca V. svedok M. na hlavnom pojednávaní dňa 08. 11. 2017 str. 3 zápisnice. Za neúplné účtovníctvo nesie teda zodpovednosť poškodená V.. Má za to, že ak súd nevedel ani vykonaným znaleckým skúmaním ustáliť presnú výšku škody , mal v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného uznať škodu, ktorú priznávala t. j. škodu vo výške 124.727,96.- a nakoniec táto škoda vyplynula aj z vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že okresný súd sa dostatočne a náležíte nevysporiadal s výškou škody vyplýva aj z tej skutočnosti, že neupravil v rozsudku výšku škody tak, ako navrhoval v záverečnej reči prokurátor, ale ponechal výšku škody tak, ako bola uvedená v obžalobe a v takejto výške ju aj zaviazal na náhradu škody. Ak súd nesprávne ustálil výšku škody a nevysporiadal sa s jej výpoveďou, nepochybne porušil ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci ako aj právo na obhajobu. Podľa Ústavného súdu SR a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, súd musí bezpodmienečne dospieť k jednoznačnému súladu medzi skutkovým stavom, zisteným zákonným spôsobom, pretože len z neho vyvodené právne závery sú nevyhnutnými podmienkami spravodlivého procesu. Z hľadiska prezumpcie neviny musí byť záver o zavinení páchateľa vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich logicky a jednoznačne vyplývať. Súčasne je povinnosť súdu tieto skutočnosti uviesť aj so svojimi úvahami v odôvodnení rozsudku.

Podľa jej názoru v namietanom rozsudku absentuje zákonne konformné odôvodnenie a rozsudok teda nie je v súlade s § 163 ods. l písm. d/ Tr. por. a preto rozsudok a obsah jeho odôvodnenia nekorešponduje s § 168 Tr. por. V tejto súvislosti poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 25/06, týkajúci sa spravodlivého súdneho konania a odôvodnenia rozhodnutia.

Uzatvorila, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a výška škody nie je dostatočne preukázaná a odôvodnená a preto navrhla Krajskému súdu v Bratislave, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V po preskúmaní veci v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresná prokuratúra Bratislava V a poškodená spoločnosť V. sa v lehote danej im okresný súdom k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovanej nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej O. S. S. je dôvodné.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný pre chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( § 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Hneď úvodom je potrebné uviesť, že trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté a aj obvinenie bolo obžalovanej O. S. S. vznesené a obžaloba podaná pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a obhajoba obžalovanej bola postavená na rozporovaní spôsobenej škody poškodenej spoločnosti.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania pred okresným súdom v podstate vyplynulo, že: Obžalovaná, vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktoré preukázalo, že sa skutok stal, k čomu sa mala priznať, je toho názoru, že výška ňou spôsobenej škody predstavuje sumu 124.727,96 Eur. Obžalovaná vychádzala zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou M.. L.. I. U. č. 58/2016 a ňou vypracovaného Doplnku k predmetnému posudku prezentovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 05. 2018.

Okresná prokuratúra Bratislava V, vzhľadom na vykonané dokazovanie, navrhla modifikovať skutkovú vetu obžaloby ohľadne výšky spôsobenej škody a to odpočítaním z celkovej škody sumu uvádzanú znaleckým posudkom a jeho doplnením znalkyňou U..

Poškodená spoločnosť zotrvala na výške spôsobenej škody 149.367,96 Eur.

Odvolací súd predovšetkým plne dáva za pravdu odvolateľovi v časti, v ktorej napadnutý rozsudok namietal pre jeho nepreskúmateľnosť a ktorý nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Ťažisko presvedčivosti rozsudku spočíva aj v jeho odôvodnení. Ak totiž rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Odôvodnenie všetkých výrokov musí preto vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení rozsudku preto nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním a nemá ísť ani o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodneného rozsudku. Prvostupňový súd musí uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považoval za dokázané a musí uviesť aj svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy navzájom odporujú.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie ohľadom ustálenia výšky škody, ako mimoriadne významnom, až rozhodujúcom prvku určujúcom právnu kvalifikáciu stíhanej trestnej činnosti, a teda použitej právnej kvalifikácii absolútne ničím neodôvodnil, zvlášť za situácie, že prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol modifikovať výšku spôsobenej škody zo sumy 149.367,96 Eur o čiastku uvádzanú znalkyňou. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s obhajobnou argumentáciou obžalovanej týkajúcej sa ňou priznávanej sumy 124.727,96 Eur.

Okresný súd na uvedené skutočnosti reagoval len všeobecným konštatovaním v podobe prevzatia skutkovej vety z obžaloby a aj to zmätočne. V skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 1Pv/31/2016 zo dňa 13. 04. 2017 sa obžalovanej kladie za vinu, že „...pričom finančné prostriedky v sume 149 367,96 € neoprávnene použila pre svoju vlastnú potrebu a poškodenému doposiaľ nevrátila, čím poškodenej V., U. 2, N., L.: XX XXX XXX, spôsobila škodu minimálne vo výške 149 367,96 €“. Prvostupňový súd však, napriek vykonanému dokazovania v prospech obžalovanej, modifikoval skutkovú vetu v znení „...pričom finančné prostriedky v sume 149 367,96 € neoprávnene použila pre svoju vlastnú potrebu a poškodenému doposiaľ nevrátila, čím poškodenej V., U. 2, N., L.: XX XXX XXX, spôsobila škodu minimálne vo výške 149 397,96 €“. Podľa názoru súdu prvého stupňa mala teda obžalovaná neoprávnene použiť finančné prostriedky v nižšej výške ako spôsobila faktickú škodu vo vyššej výške. Takto postavená právna veta je v rozpore s princípmi elementárnej logiky.

Krajský súd teda po preskúmaní veci dospel k záveru, že vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, aj keď zakladajú vážne podozrenie, že obžalovaná sa skutku dopustila žalovaným spôsobom, neumožňujú zatiaľ bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o vine obžalovanej O. S.S. ohľadne ustálenia právnej kvalifikácie a to najmä z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu je postihnuté nejasnosťou a neúplnosťou jeho skutkových zistení a aj preto, pretože prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Z práve uvedených dôvodov je rozhodnutie okresného súdu minimálne predčasné.

Tým, že okresný súd rozhodol o vine obžalovanej len s poukázaním na odkaz znaleckého posudku č. 58/2016 a jeho Doplnku a vyčíslenej škody zo strany poškodenej spoločnosti (ktoré nie sú navzájom súladné) ide o odôvodnenie rozsudku v rozpore so zákonom a nezodpovedný prístup k prejednávanej veci, keď bez toho, aby podrobne rozviedol svoje úvahy, akými sa pri uznaní viny riadil, ktoré dôkazy považoval za rozhodujúce pri uznaní viny, ako sa vysporiadal s obhajobnými námietkami obžalovanej počas celého konania, akými právnymi úvahami sa riadil pri právnom posúdení konania obžalovanej, najmä ak zakladajú prípadnú zmenu právnej kvalifikácie, a akými aj pri ukladaní trestu a výroku o náhrade škody, jeho rozhodnutie je z pohľadu odvolacieho súdu absolútne nepreskúmateľné a preto musel zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť mu vec, aby ju opätovne prejednal a rozhodol tak, aby jeho rozhodnutie bolo zákonné a spravodlivé a primerane a aj dostatočne odôvodnené z pohľadu ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. a ktoré bude výsledkom toho, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a že tieto aj budú vyhodnodené tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa musí zodpovedať dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní a pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonanom na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe. Dôkazy pritom musí vyhodnotiť jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť.

Odvolací súd poukazuje aj na nepreskúmateľnosť výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, výroku o ochrannom dohľade a vzhľadom na uvedené aj výroku o náhrade škody a v tomto smere je uvedené nadbytočné podrobnejšie rozvádzať, keďže pre odvolací súd je primárne nepreskúmateľný napadnutý rozsudok vo výroku o vine.

Úlohou okresného súdu bude opätovne sa zaoberať výškou spôsobenej škody (z pohľadu obhajoby, obžaloby a znaleckého dokazovania) a závery, ktoré budú viesť súd prvého stupňa k jeho rozhodnutiu, riadne a v súlade so zákonom presvedčivo odôvodniť tak, aby v prípade podania opravného prostriedku boli jednotlivé výroky preskúmateľné v opravnom konaní. Odvolací súd dáva prvostupňovému súdu do pozornosti, že základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, súd musí voliť takú, ktorá je pre obžalovanú osobu priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovanej osoby. Len vysoký stupeň podozrenia totiž sám o sebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.

Až po a na základe vyššie uvedeného bude možné všetky vykonané dôkazy, vrátane dôkazov, ktorých potreba eventuálne vyplynie z priebehu ďalšieho konania na okresnom súde, dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom a formulovať o tom jasné a preskúmateľné odôvodnenie.

Odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil a vykonať prípadne ďalšie, ktorých potreba sa v priebehu konania prípadne preukáže.

Z uvedených dôvodov preto Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní obžalovanej O. S. S. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Nakoľko odvolací súd nemohol sám nahrádzať činnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa, krajský súd vec prejednal na neverejnom zasadnutí, keďže išlo o také vady konania, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.