Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cbi-21-2011.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cbi/21/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu : JUDr. Karol Kovár, sídlom kancelárie Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: N.. X. O., H.., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom B. XX, XXX XX R. pri X., zastúpený: AK KOVÁR A PARTNERI s.r.o. so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava proti žalovanému v 1.rade: Vydavateľský dom ELITA spol. s r.o., so sídlom Trenčianska 56/ F, 821 02 Bratislava, IČO: 44 300 662 a žalovanému v 2.rade N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX R. pri X. o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u v 1.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Súd priznáva ž a l o v a n é m u v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.02.2011 podanou na súd dňa 21.02.2011 domáhal, aby sú vydal rozhodnutie s určením, že „Súd určuje, že Kúpna zmluva o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 19.05.2010 a zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 19.05.2010, uzavreté medzi úpadcomE.. a jeho manželkou N. O., obaja bytom B. XX, XXX XX R. B. X. a žalovaným sú voči veriteľom úpadcu právne neúčinné. Žalovaný je povinný vydať predmetné nehnuteľnosti do všeobecnej podstaty úpadcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň navrhujeme, aby súd svojím rozsudkom zaviazal žalovaného aj na náhradu trvo konania.“
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.08.2010, č.k. 3K/42/2010 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka R.. X. O. H.., trvale bytom B. XX, XXX XX R. pri X., zverejené v OV č. XXXB/XXXX zo dňa 26.08.2010. Ustanovenie žalobcu do funkcie správcu bolo zverejené v OV č. XXXB/XXXX zo dňa 24.11.2010.
3. Žalobca deklaruje, že žalobu podal v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej aj ako „ ZKR“) a argumentuje aplikáciou ustanovenia § 58, 59, 60 ZKR a § 57 ods. 4 ZKR.
4. Správca v rámci výkou zisťovania majetku úpadcu vyzval tretie osoby o súčinnosť na čo zareagoval Okresný úrad Ivanka pri Dunaji, ktorý poskytol správcovi kópiu platobného výmeru za daň z nehnuteľnosti za rok 2010zo dňa 06.05.2010, č. 1736/2010. Správca uvádza, že v majetku predloženom dlžníkom žiadna nehnuteľnosť uvedená nebola preto požiadal úpadcu o vysvetlenie.
5. Správca následne zistil, že tri mesiace pred vyhlásením konkurzu boli úpadca spolu so svojou manželkou - žalovaným v 2.rade bezpodielovými spoluvlastníkmi nasledovných nehnuteľností zapísaných na LV č. M. k.ú. J., obec R. pri X. ako parcely reg. „C“ evidované ako par č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXmX, č. XXX/ XX orná pôda vo výmere XX m2, par č. XXX/XX vo výmere XXX m2, č. XXX/XX vo orná pôda vo výmere XXXmX, stavby súp.č. XXXX na par.č. XXX/XX, druh stavby XX - rodinný dom, zaťažené záložným právom v prospech M. sporiteľne a.s. na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXXXX.
6. Z predložených listinných dôkazov bolo osvedčené, že 19.05.2010 uzavreli úpadca s manželkou so žalovaným Zmluvu o prevzatí dlhu, v zmysle ktorej žalovaný prevzal dlh úpadcu a jeho manželky voči veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s. vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0634037390 tak, že žalovaný prevzal dlh úpadcu a jeho manželky za odplatu, ktorá spočívala v prevode vlastníckeho práva k vyššie uvedených nehnuteľnostiam z úpadcu a jeho manželky na žalovaného.
7. Dňa 19.05.2010 úpadca s manželkou uzavreli so žalovaným Kúpnu zmluvu o prevode práv k nehnuteľnostiam, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného za kúpnu cenu 167 937,- EUR, ktorá bola uhradená formou prevzatia a úhrady dlhu úpadcu a jeho manželky voči Slovenskej sporiteľni a.s. v súlade s vyššieuvedenou Zmluvou o prevzatí dlhu.
8. Žalobca vyhodnotil predmetný právny úkon prevodu vlastníctva k nehnuteľostiam na žalovaného ako odporovateľný, nakoľko ním úpadca znížil stav svojho majetku o hodnotu nehnuteľnosti, ktorá by inak slúžila na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Zo strany žalovaného nebola poskytnutá odplata ako adekvátna protihodnota, nakoľko žalovaný nezaplatil peniazmi ale prevzatím dlhu čím došlo k ukráteniu veriteľov. Druhým účastníkom vyššie uvedených právnych úkonov bola spoločnosť, ktorej jediným konateľom a jediným spoločníkom je X. V, bytom B. XXXX/XX, XXX XX R. pri X., ktorá je dcérou úpadcu a teda osobou fakticky spriaznenou.
9. V rámci konania súd nepripustil vstup spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. uznesením zo dňa 14.05.2012, č.k. 3 Cbi/21/2011- 63, právoplatné 07.07.2012.
10. V rámci konania žalobca žiadal o rozšírenie žalovaných o žalovaného v 2.rade, čo súd pripustil uznesením zo dňa 03.12.2018, č.k.3 Cbi/21/2012- 104.
11. K žalobe sa žalovaný v 1.rade vyjadril podaním doručeným súdu 28.06.2012 v ktorom tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudol v rámci riadneho výkonu podnikateľských aktivít, namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu nepreukázania ukrátenia veriteľa, nakoľko v danej čase žiadny veriteľ neexistoval a poukazuje aj na dobromyselnosť jeho konania, nakoľko nemohol predpokladať že na majetok úpadcu bude podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
12. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril.
13. Súd v právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 22.10.2018, 3.12.2018, 24.01.2019 s tým, že na pojednávaní bol prítomný len PZ žalobcu, žalovaný v 1.rade má vykázané doručenie predvolania na pojednávanie uskutočnené 24.01.2019 ku dňu 28.12.2019 teda v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP. Pojednávania sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný v 2.rade sa pojednávania 24.01.2019 nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd uznesením vyhlásil, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaných. Súd vykonal dokazovanie prednesom PZ žalobcu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi takto:
13.1. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, uviedol že má za to, že v danom prípade došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia v prospech žalovaných.
13.2. Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi výpis z LV č. XK/XX/XXXX, k.ú. J., R. pri X., vyjadrenie strán sporu, procesné návrhy, spis 3K/42/2010, Kúpna zmluva o prevode práv k nehnuteľnostiam, Zmluva o prevzatí dlhu.
uvádza dojednanú kúpnu cenu za nehnuteľnosti v sume 167 937,- EUR s dojednaním v čl. 4 bod 4.3.m že prevzatím dlhu predávajúceho zo strany kupujúceho podľa bodu 4.2. sa považuje kúpna cena za uhradenú.
Zo Zmluvy o prevzatí dlhu vyplýva, že zmluvné strany vyjadrujú vôľu so spôsobom úhrady odplaty za prevzatie dlhu formou nadobudnutia nehnuteľnosti tak, že účinnosť úhrady ceny viazali na rozhodnutie katastra nehnuteľností.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
14. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „OBZ“): (1) Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“): „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR: „Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR: „Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.“
Podľa ustanovenia § 9 ZKR platného v čase učinenia právneho úkonu „ (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20190101? ucinnost=31.12.2010> prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b)fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c)štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d)blízka osoba3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/7/20190101?ucinnost=31.12.2010> fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e)iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2)Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“
Podľa ustanovenia § 57 ZKR platného v čase vykonania právneho úkonu „ (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3)Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4)Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“
Podľa ustanovenia § 58 ZKR platného v čase vykonania právneho úkonu (1)Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2)Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3)Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa ustanovenia § 62 ZKR platného v čase vykonania právneho „ (1)Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2)Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a)v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c)je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3)Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.12) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/7/20190101?ucinnost=31.12.2011>(4)Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5)Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6)Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“
Podľa ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „ OZ“) „ Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“
Podľa ustanovenia § 581 OZ „ (1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. (2)Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. (3)Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.“
15. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.
16. Súd v prvom rade skúmal podmienky lehoty pre podanie predmetnej žaloby, konštatujúc, že z výpisu Obchodného vestníka č. 165B/2010 zo dňa 26.08.2010 vyplynulo, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.08.2010 s ustanovením správcu do funkcie. Účinky konkurzu nastali 27.08.2010, tak že žaloba podaná na súde dňa 21.02.2011 je podaná v lehote podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR, zároveň platí, že ak ide o odporovanie právnemu úkonu v súlade s ustanovením § 58 bez primeraného plnenia, je splnené, že sporný prevod nehnuteľnosti z 19.05.2010 bol učinený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania § 58 ods. 3 ZKR.
17. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.
18. Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je fakt, že odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov riadne prihlásenej pohľadávky. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. V prípade iného ako bežného právneho úkonu, ktorý bol urobený pred vyhlásením konkurzu je potrebné uviesť, že k prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu vždy musí pristúpiť objektívne kritérium spočívajúce v tom, že v dôsledku právneho úkonu fakticky došlo alebo môže dôjsť k ukráteniu niektorého z veriteľov dlžníka. Ak takéto kritérium chýba, právny úkon nie je možné postihnúť odporovateľnosťou.
19. Súd vyhodnotil skutkový stav tak, že správcom odporovaný právny úkon bol realizovaný dňa 19.05.2010, pričom nebolo v konaní preukázané ukrátenie veriteľov ani len príkladmým výpočtom veriteľov úpadcu, ktorých mal mať úpadca v rozhodnom čase k dátumu scudzenia predmetných nehnuteľností. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy ( napr. Prihlášky), ktorými si žalobcom deklarovaní veritelia úpadcu ako účastníci konkurzného konania riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky voči úpadcovi. Žalobca je povinný v konaní preukázať pohľadávky veriteľov, ktorí boli ukrátení ku dňu uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu pričom musí ísť súčasne o pohľadávky, ktoré mali veritelia voči úpadcovi už v čase vykonania odporovaného právneho úkonu.
20. Súd konštatuje, že v prípade žalobcom odporovaného právneho úkonu na základe vykonaného dokazovania sa nejedná ani o právny úkon bez primeraného protiplnenia, ktorým podľa ZKR je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.Žalobca nepreukázal neobyklosť ceny nehnuteľností a tým ani, že by išlo o plnenie bez primeraného protiplnenia. S poukazom na rozsudok NS ČR zo dňa 12.06.2008, sp.zn. 21 Cdo 4333/2007 …o ukracujúci právny úkon nejde ak dlžní obdrží za prevedené věci, práva alebo iné majetkové hodno od nadobúdateľa skutočne reálnu ich obvyklú cenu alebo mu bola poskytnutá primeraná rovnocenná náhrada. V danom prípade prevzatie záväzku z reálne existujúceho úverového vzťahu je možné predpokladať, že bolo poskytnuté plnenie avšak nebolo preukázané, či išlo o neobvyklú hodnotu. V konaní bolo preukázané, že protiplnením bolo prevzatie dlhu voči finančnej inštitúci z reálného úverového vztah, s ktorým financujúca banka súhlasila. K vysporiadaniu došlo de facto započítaním pohľadávok.
21. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím majetkom.
22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “
23. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním úmyslu dlžníka (úpadcu) ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a či mal žalovaný v 1.rade ako kupujúci vedomosť o tomto jeho úmysle, nakoľko podľa § 60 ods.1 ZKR sa vyžaduje zo strany správcu (žalobcu) aj preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a vedomosť o tomto úmysle žalovaným ako kupujúcim. Tvrdené správcom bolo, že na strane kupujúceho a preberateľa záväzku je osoba spriaznená - právnická osoba s jediným spoločníkom a konateľom - dcérou úpadcu. Súd daný stav vyhodnotil, tak, že v súlade s ustanovením § 9 ZKR v platnom znení v čase vykonania odporovaného úkonu sa nejedná o spriaznenú osobu podľa ustanovenia § 60 ods.2 ZRK. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že žalovaný mal vedomosť o úpadku dlžníka/úpadcu. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle dlžníka/úpadcu ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).
24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že Kúpna zmluva o prevode práv k nehnuteľnostiam a Zmluvou o prevzatí dlhu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda žalobca tvrdil, nejakú skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.
25. Súd konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Skutkové zistenia v súlade s právnou argumentáciou súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Po zohľadnení skutkového vzťahu a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný v dôsledku čoho súd takto uplatnený nárok formou podanej žaloby zamietol v celom rozsahu.
Keďže súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný vo vzťahu k povinnosti žalovaného, žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému v1.rad a v 2.rade , ktorý mali vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovaným voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).