Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-150-2005.pdf
PDF · 81.44 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/150/2005
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: F. N., D.. XX.X.XXXX, N. B. XXXX/X, XXX XX G., proti povinnému: M. A.G., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D. N. Š. XX/X, XXX XX Z. N., vedenej pod EX 28/05 u súdneho exekútora JUDr. Márie Hlaváčovej, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok o vymoženie výživného a trov exekúcie
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a zároveň exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 009619 zo dňa 18.04.2005 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu zákonného zástupcu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 15.03.2005. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok č.k. P 213/99-8 zo dňa 20.12.1999.
2. V priebehu konania súdny exekútor podal súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel dňa 24.12.2016 a majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej výške 128,31 eur.
3. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK") tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
5. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie). Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [§2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. absolútnych výnimkách (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 ZoUNEK), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje.
6. Keďže v predmetnej exekučnej veci ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá je jednou z absolútnych výnimiek stanovených v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa ZoUNEK a súd bude rozhodovať podľa ustanovení Exekučného poriadku.
7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
9. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 15.03.2005, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013.
10. Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 9D/8/2017-18, Dnot 17/2017 zo dňa 22.02.2017, právoplatného dňa 15.03.2017, mal súd preukázané, že povinný dňa 24.12.2016 zomrel a súd konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi (povinnom) pre nemajetnosť zastavil. Súd na základe zistenia, že povinný zomrel bez zanechania majetku ďalej skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej ako ,,Občianskeho zákonníka") spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
15. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len ,,zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilného sporového poriadku") procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
18. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
19. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
20. Niektoré majetkové práva smrťou fyzickej osoby nenávratne zanikajú a neprechádzajú na iné osoby, a preto nemôžu byť predmetom dedenia. Predmetom dedenia nie sú práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov (právo zomretej osoby na výživné alebo jej vyživovacia povinnosť voči inému, práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva, práva a povinnosti súvisiace so vzťahom k deťom a pod.). Smrťou povinnej osoby táto povinnosť zanikne. Zákon o rodine síce len pri úprave výživného rozvedeného manžela výslovne ustanovil, že "právo na príspevok na výživu zanikne" (§ 73 zákona o rodine), je však nepochybné, že táto zásada vzhľadom na znenie § 579 Občianskeho zákonníka platí na všetky druhy vyživovacích povinností (§ 62 a nasl. zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť teda neprechádza na dediča. Smrťou dlžníka však nezaniká povinnosť uhradiť nedoplatky výživného, ktorá postihuje dediča. (Fekete, I.: Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové právo - všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015)
21. V prvom rade súd považuje za potrebné odlíšiť vyživovaciu povinnosť stanovenú zákonom o rodine od povinnosti povinného uhradiť výživné vyplývajúce z exekučného titulu. Vyživovacia povinnosť je záväzkom osobnej povahy, teda osobnou povinnosťou rodiča a v zmysle ustanovenia § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprechádza na dedičov, keďže ide o záväzok, ktorý sa viaže výlučne na osobu dlžníka. Naproti tomu dlh na výživnom, ktorý je exekučným titulom, prechádza na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práva a povinností a veritelia môžu od dedičov žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
22. Spôsobilosť účastníka konania na práva a povinnosti je základnou procesnou podmienkou na výkon exekúcie. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania a úlohou súdu je tak posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného. Záväzok povinného na dlžné výživné vyplývajúci z exekučných titulov prechádza na dedičov, a teda je predmetom dedičského konania. Z uznesenia o dedičstve bolo zistené, že dedičské konanie po povinnom bolo pre nedostatok majetku zastavené. Vymáhaná povinnosť tak neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť. Nastala tak situácia, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, avšak nie je tu žiadny dedič, ktorý by vstúpil do jeho práv. Z procesného hľadiska povinný prestal byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva aj dlžníkom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie tak nie je nemajetnosť povinného, ale skutočnosť, že došlo k zániku procesnej spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania, a teda exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Súd sa tak nestotožnil s podnetom súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže posudzovanie nemajetnosti povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje. Ak však povinný zomrel, nie je možné uvažovať o jeho majetnosti alebo nemajetnosti, keďže to vylučuje smrť ako právna skutočnosť, ktorou zanikajú práva a povinnosti fyzickej osoby. Obdobný právny názor súdov nižšej inštancie potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 5M Ober 1/2013 zo dňa 14.augusta 2013.
23. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a niet nikoho, s kým by výkon exekúcie mohol pokračovať, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Z dôvodu procesnej ekonómie súd týmto uznesením zároveň rozhodol aj o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
26. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
27. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
28. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
29. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v danej procesnej situácií nemožno aplikovať ani jedno z ustanovení § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku. K zastaveniu konania nedošlo zavinením oprávneného, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase, keď povinný žil. Oprávnený nemohol vedieť, že dôjde k úmrtiu povinného ešte pred vymožením výživného, preto nemožno na danú procesnú situáciu aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie takisto nebola ani nemajetnosť povinného, a preto neprichádza do úvahy ani aplikovanie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku kedy by trovy exekúcie znášal súd.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24. januára 2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora proti výkonu exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
31. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, tak súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.