Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-111-2021.pdf
PDF · 112.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/111/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. obaja bytom u matky, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov - matky T. a otca B. o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Zveruje maloleté deti C. na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky T. ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok.
II. Otec B., je povinný prispievať na výživu maloletého C., sumou 50 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca matke, a to odo dňa podania návrhu, t. j. 22. 07. 2021, do budúcna.
III. Otec B., je povinný prispievať na výživu maloletého T. sumou 40 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca matke, a to odo dňa podania návrhu, t. j. 22. 07. 2021, do budúcna.
IV. Dlžné výživné na mal. C. a T. za obdobie od 22. 07. 2021 do 20. 02. 2022 vo výške 412,40 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, počnúc mesiacom apríl 2022, spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci matke, až do úplného zaplatenia dlhu pod stratou výhody splátok.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky na bežné výživné zamieta.
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými synmi každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 13.00 h do 15.00 h.
Matka maloletých detí je povinná deti na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých.
Otec je povinný po ukončení styku deti riadne a včas vrátiť a odovzdať matke v mieste bydliska maloletých.
VII. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr do 24 hodín pred začatím styku prostredníctvom SMS správy.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletých podala 22. 07. 2021 na Okresný súd Spišská Nová Ves návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi C. na čas do rozvodu, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého C. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu syna sumou 50 eur mesačne. Jednalo sa o pôvodný návrh z roku 2014, o ktorom súd nerozhodoval. V zmysle § 6 ods. 1 v spojení s § 111 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) z dôvodu miestnej nepríslušnosti bol spis postúpený tunajšiemu súdu, nakoľko maloletý C. je toho času bytom D. teda v územnom obvode Okresného súdu Kežmarok.
2. Nakoľko sa v manželstve účastníkom narodilo druhé dieťa, a to Kristián, nar. 29. 01. 2021, navrhovateľka rozšírila návrh o úpravu rodičovských práv a povinností aj vo vzťahu k nemu. Podaný návrh odôvodnila tým, maloletý C. sa narodil ešte v mimomanželskom vzťahu účastníkov. Už v roku 2014 opustila spoločnú domácnosť v D.P. a vrátila sa domov k svojim rodičom. Následne sa vrátila k manželovi, uzatvorili manželstvo a v roku 2021 sa im narodil druhý syn. Po opätovných nezhodách natrvalo opustila aj s maloletými deťmi spoločnú domácnosť a v súčasnej dobe žije s maloletými deťmi u svojich rodičov v D. E.. U rodičov má vyčlenenú jednu izbu. Rodičom na bývanie neprispieva, nakoľko jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume 320 eur. Maloletý C. je žiakom základnej školy, teda má školské výdavky. Ďalej má bežné výdavky na ošatenie, stravu, obuv. Potom má výdavky na maloletého syna, a to najmä mlieko, plienky, ošatenie, obuv, hygienické potreby. Ďalej má výdavky na seba, ako strava, oblečenie, obuv. Otec jej prispel na výživu maloletých detí v mesiaci máj sumou 150 eur, a to 19. 05. 2021. Otec sa o deti nezaujíma, staršieho syna kontaktuje len minimálne. Súčasne na súde Spišská Nová Ves prebieha aj konanie o rozvod manželstva.
3. Otec s návrhom na určenie výživného na syna C. v sume 50 eur súhlasil, nesúhlasil však s výživným na mal. T.. Toho času je nezamestnaný, nemá žiaden príjem a s platením výživného mu pomáhajú jeho rodičia. Pracuje brigádnicky. Má aj živnosť, ktorú chce ukončiť.
4. Kolízny opatrovník s podaným návrhom na určenie rodičovských práv a povinností súhlasil a trval na tom, že je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti voči obidvom deťom.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom otca, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením s listinnými dôkazmi, najmä to návrhom, postúpením veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti z 27. 07. 2021, odpoveďami na lustrácie účastníkov v REGOB, v registri SP, odpisom z registra trestov otca, zápisnicou o informatívnom stretnutí z 20. 09. 2021, poštovými poukazmi otca, pokladničnými blokmi otca.
6. Navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní, ktorého sa otec nezúčastnil uviedla, že na podanom návrhu trvá. Otec sa o maloleté detí nestará a ani nezaujíma. Preto žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona ich bude zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. Čo sa týka úpravy styku, uviedla, že otcovi nebráni prísť za deťmi, no mladší syn je ešte veľmi malý, v januári dovŕšil 1 rok a otca nepozná. Starší syn k otcovi nechce ísť, otca sa bojí. Ona sa synovi snaží dohovárať, že je to jeho otec a má sa s ním stretávať, no syn nechce. Syn si sám otca zablokoval v telefóne, pretože otec sa mu na telefón ozýval veľmi málo. Otec telefonoval synovi iba raz za mesiac. Aj z toho vyplýva, že otec sa o deti nezaujíma. Malý syn spí poobede od 16.00 h do 18.00 h. Preto aj s poukazom na návrh otca stretávať sa deťmi každú tretiu nedeľu, žiadala, aby sa otec s maloletými stretával každú tretiu nedeľu v mesiaci do 13.00 h do 15.00 h, kedy mladší syn bude po obede a pred spánkom. Pri styku nechcela byť prítomná. Výživné žiada po 50 eur na každého syna mesačne. Pokiaľ ide o jej výdavky, tak starší syn navštevuje základnú školu, kde má výdavky spojené so školskými pomôckami cca. 20 eur mesačne. Nenavštevuje žiadne krúžky a nemá ani obedy v škole. So synom navštevuje lekárov špecialistov, a to psychológa, psychiatričku, neurologičku, a to od kedy opustili spoločnú domácnosť. Syn sa otca bojí, a aj preto chodia k psychológovi. Z tohto dôvodu sa chce syn s otcom kontaktovať iba telefonicky. Na lieky má výdavky 30 eur mesačne. Na stravu na syna potrebuje 70 eur mesačne, na oblečenie, obuv, hygienické potreby v sume 150 eur. Synovi dobíja kredit 12 eur mesačne. Mladšiemu synovi kupuje plienky v sume 50 eur mesačne, mlieko 80 - 90 eur mesačne. Na oblečenie, obuv, hygienické potreby minie 100 eur mesačne. Ona má výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby. Jej príjem stále pozostáva iba z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov v sume 320 eur. Žije u rodičov, ktorým na bývanie žiadnou sumou neprispieva. Rodičia jej aj finančne pomáhajú, nakoľko sú zamestnaní. Bez ich pomoci by nedokázala vykryť všetky výdavky pre seba i svoje deti. Rodičia platia i internet, ktorý syn potreboval počas dištančného štúdia. Naposledy bol otec
za deťmi koncom januára 2022, keď mal mladší syn 1 rok. Bol iba na pár minút a doniesol im nejaké sladkosti.
7. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnila matka uviedol, že súhlasí s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Najprv uviedol, že so starším synom by sa chcel stretávať každý tretí víkend od piatka 16.00 h do nedele 14.00 h. S mladším synom sa chcel stretávať len na pár hodín v nedeľu, keďže je ešte veľmi malý. Toho by kočíkoval. Počas výsluchu upresnil svoj návrh ohľadom styku a uviedol, že s obomi deťmi sa chce stretávať každú 3 nedeľu v mesiaci na pár hodín. Čo sa týka výživného, súhlasil s výživným 50 eur ma staršieho syna C. a na mladšieho syna navrhol 30 eur. Toho času je nezamestnaný, pracuje len brigádnicky, na dohodu. Prácu si aktívne hľadá. Keď pracoval dosahoval príjem 300 eur a vtedy deťom posielal peniaze. Keď nepracoval, finančne mu pomáhali jeho rodičia. Jeho otec pracuje v Nemecku. On si tiež hľadal prácu v Nemecku, no nevie reč ani nie je držiteľom vodičského preukazu. Z fušky si vie zarobiť okolo 100 eur. Rodičom prispieva na bývanie 150 eur, deťom dáva 100 eur, na cestovné výdavky, ak pracoval potreboval 20 eur. Peniaze potrebuje aj pre seba na svoje vlastné potreby, ako strava, oblečenie, hygienické potreby. To, že deťom platil výživné vie zdokladovať poštovými poukážkami, ktoré súdu predloží. S matkou nechce komunikovať. Mal vedomosť, že starší syn bol v nemocnici v Poprade, no matka ho o tom vôbec neinformovala. Syn mu nedvíha telefón, matka mu neumožňuje stretávať sa so synom. V závere však súhlasil so stykom každú 3 nedeľu v mesiaci na pár hodín.
8. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom matky na úpravu rodičovských práv a povinností súhlasí. V rodine prešetrili pomery, pričom sa rozprávali aj s maloletým C., ktorý sa vyjadril aj styku s otcom, pričom maloletý uviedol, že sa s otcom nechce stretávať, chce s ním byť iba v telefonickom kontakte. Bytové podmienky u matky sú dobré, deti majú vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý vývoj a vývin, preto navrhol zveriť deti do osobnej starostlivosti matky. Výživné navrhol určiť vo výške 50 eur na mal. C. a 40 eur na mal. T.. Styk spočiatku upraviť len na niekoľko hodín.
9. Podľa fotokópií poštových poukážok otec B. C. ako odosielateľ uhradil T. C. ako adresátovi dňa 07. 05. 2021 sumu 150 eur, dňa 19. 05. 2020 sumu 150 eur, dňa 12. 10. 2021 sumu 50 eur, dňa 19. 11. 2021 sumu 60 eur a dňa 22. 12. 2021 sumu 100 eur.
10. Podľa lustrácie v registri Sociálnej poisťovne otec je od 10. 02. 2022 zamestnaný, predtým pracoval od 31. 01. 2021 do 03. 02. 2022 v spol. Peter Rokyčák - ROKYSTAV, predtým od 09. 03. 2021 do 22. 04. 2021 v spol. Ladislav Ščuka - UNISTAV.
11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí toho času nežijú v spoločnej domácnosti, matka s maloletými synmi žije u svojich rodičov v D. E. a otec žije u svojich rodičov v D.P.. Medzi rodičmi prebieha ak konanie o rozvod manželstva, no účastníci doposiaľ nie sú právoplatne rozvedení.
14. Súd mal za preukázané, že matka sa o mal. deti riadne stará, zabezpečuje všetky ich potreby, preto súd maloletého C. i maloletého T. zveril do osobnej starostlivosti matky. Súčasne mal súd za preukázané, že v časti zverenia maloletého syna do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov, obaja rodičia súhlasili i kolízny opatrovník, aby synovia boli zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá súčasne bude maloletých zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. V podstatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch rodičov dieťaťa.
15. Taktiež styk otca s maloletými deťmi súd upravil podľa návrhu oboch rodičov a súhlasu kolízneho opatrovníka, pričom súd prihliadal aj na názor staršieho syna vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom a na útly vek mladšieho syna, ktorý je má1 rok a je odkázaný najmä na starostlivosť svojej matky. Preto súd upravil otca s maloletými deťmi každú 3 nedeľu od 13.00 h do 15.00 h. Matka maloletých detí je povinná deti na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých. Otec je povinný po ukončení styku deti riadne a včas vrátiť a odovzdať matke v mieste bydliska maloletých.
16. Nakoľko rodičia majú problém medzi sebou riadne komunikovať, zároveň otec sa vyjadril, že pracuje občas aj cez víkendy a niekedy z dôvodu pracovných povinností, sa nebude môcť stretnúť v určenú
nedeľu so synmi, preto súd, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom, uložil obom rodičom povinnosť v prípade, že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr do 24 hodín pred začatím styku.
17. Pokiaľ ide o výživné, navrhovateľka žiadala pre maloletého C. sumu 50 eur mesačne, ako pre maloletého T. sumu 50 eur mesačne. Otec so sumou 50 eur na staršieho syna súhlasil, v prípade mladšieho syna navrhol 30 eur. Matka maloletých podaný návrh odôvodňovala výdavkami maloletých a skutočnosťou, že jej jediným príjmom je len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.
18. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia.
19. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
20. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
21. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výživné pre maloletých doposiaľ určené nebolo.
22. Obaja synovia sú v súčasnej dobe v osobnej starostlivosti matky. Starší syn má10 rokov, navštevuje základnú školu a jeho výdavky predstavujú výdavky na školské pomôcky v sume 20 eur, stravu 70 eur mesačne, telefón 12 eur mesačne, ošatenie, obuv, hygienické potreby okolo 150 eur mesačne, lieky 30 eur mesačne. Na mladšieho syna má výdavky na plienky v sume 50 eur, mlieko v sume 80-90 eur, hygienické potreby, oblečenie, obuv 100 eur.
23. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletí synovia toho času nie sú schopní sami sa živiť, nemajú žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
24. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletí synovia sú aktuálne v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne vo výške 320 eur vrátane rodinných prídavkov. Mesačné náklady na stravu má navrhovateľka sú v sume 80 eur mesačne. Ďalej má už len bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb, telefónu.
25. Pokiaľ ide o príjem otca, tak z výpovede otca vyplynulo, že aktuálne nemá stabilný príjem, je nezamestnaný, pracuje brigádnicky a aktuálne si hľadá prácu. Má tak príjem z brigád a výživné, ktoré doposiaľ uhradil deťom mu pomáhali platiť jeho rodičia.
26. Pokiaľ ide o jeho, tak výdavky spojené s bývaním sú v sume 150 eur. Na stravu minie mesačne okolo 80 eur. Ak pracoval, mal cestovné výdavky 20 eur. Ďalej má bežné výdavky spojené s oblečením, hygienickými potrebami, obuvou. Deťom prispieva na výživu sumou 100 eur.
27. Otec sa s maloletým v súčasnej dobe stretáva minimálne. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu synovi mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného v sume 50 eur mesačne na staršieho syna C., s ktorou súhlasil aj otec a v sume 40 eur na mladšieho syna T., a to odo dňa podania návrhu, t. j. od 22. 07. 2021. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, nakoľko aj samotný otec na pojednávaní uviedol, že výživné v takejto výške za pomoci rodičov je schopný splácať.
28. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výživného pre mal. Kristiána zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na aktuálny príjem otca a jeho výdavky.
29. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletým zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa so synmi skoro vôbec nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Taktiež výživné deťom platí nepravidelne v rôznych sumách.
30. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
31. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné vo vyššej sume ako navrhol otec v prípade mladšieho syna, nakoľko mal za preukázané, že otec maloletých je mladý, zdravý muž, v schopnostiach ktorého je nájsť si prácu, pri ktorej by dosahoval príjem vo výške minimálnej mzdy a z ktorého by bol schopný prispievať na výživu svojich maloletých detí.
32. Súd priznal výživné od 22. 07. 2021, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u mal. C. i mal. T. za obdobie od 22. 07. 2021 do 20. 02. 2022 v celkovej sume 412,40 eur pre oboch maloletých. Pričom otcovi započítal uhradené výživné, ktoré otec uhradil od 12. 10. 2021 do 22. 12. 2021 v sume 210 eur. Na staršieho syna súd určil výživné 50 eur, teda za obdobie od 22. 07. 2021 do 20. 02. 2022 je to suma výživného 366,10 eur (pomerná časť za mesiac júl 2021, 10 dní mesiaca júl x 1,61 eur a 7 mesiacov po 50 eur) a v prípade mladšieho syna T. súd určil výživné v sume 40 eur mesačne, teda za obdobie od 22. 07. 2021 do 20. 02. 2022 je výživné sume 256,30 eur (pomerná časť za mesiac júl 2021, desať dní x 1,30 eur a 7 mesiacov po 40 eur). Celkový dlh otca na oboch syna bol 622,40 eur od ktorého odpočítal sumu, ktorú otec na výživné v rozhodnom čase uhradil 210 eur, a teda dlh otca je 412,40 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 412,40 eur na oboch maloletých, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre mal. C. i mal. T. formou mesačných splátok vo výške 40 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom apríl 2022, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.