Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-257-2018.pdf
PDF · 102.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/257/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému U. S., S., B. XXXX/XX, o zaplatenie 2 249,10 € s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13Csp/200/2017-54 z 13.4.2018 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 615,21 € istiny, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30 €, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Konanie o 123,80 € s prísl. zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 510,09 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 605,09 € od 30.10.2014 do 20.7.2017, zo sumy 1 600,09 € od 21.7.2017 do 16.8.2017, zo sumy 1 595,09 € od 17.8.2017 do 20.9.2017, zo sumy 1 590,09 € od 21.9.2017 do 17.10.2017, zo sumy 1 585,09 € od 18.10.2017 do 20.11.2017, zo sumy 1 570,09 € od 21.11.2017 do 14.12.2017, zo sumy 1 555,09 € od 15.12.2017 do 19.1.2018, zo sumy 1 540,09 € od 20.1.2018 do 22.2.2018, zo sumy 1 525,09 € od 23.2.2018 do 20.3.2018 a zo sumy 1 510,09 € od 21.3.2018 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 30 €, splatných vždy 25. dňa príslušného mesiaca, počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení niektorej splátky. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 42,72 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 18.8.2017, domáhal, čím ju odôvodnil, čo žalovaný v písomnom podaní - vyjadrení k žalobe, doručenom mu 13.11.2017, uviedol, že vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav, konkrétne čo zistil zo zmluvy o poskytnutí pôžičky predloženej právnym predchodcom žalobcu, z predžalobnej upomienky z 27.8.2014 predloženej žalobcom, a z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.10.2014 predloženého žalobcom. Ďalej uviedol: Preskúmaním zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z 19.11.2013 zistil, že v zmluve nie je uvedený deň splatnosti splátok istiny a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je daný iba ako 11/2018. Ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu stanovil úrok v tejto zmluve vo výške 32 % ročne, pričom zistil, že v čase uzavretia zmluvy bol priemerný ročný úrok pre domácnosti pre spotrebiteľské úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 14,32 % a ročná priemerná miera nákladov je uvedená vo výške 32 %, pričom priemerná RPMN určená Národnou bankou Slovenska v čase uzavretia zmluvy bola 15,75 %. Z uvedených skutočností vyplýva, že právny predchodca žalobcu uviedol do zmluvy úrok 32 %, čo je 2,2 krát vyšší ako bol určený Národnou bankou Slovenska (ďalej len NBS) v čase poskytnutia úveru. Ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu uviedol do zmluvy RPMN vo výške od 32 %, čo je o 2 krát vyššie ako bola RPMN stanovená NBS pre spotrebiteľské úvery, ktoré boli uzatvárané v novembri 2013. V zmluve nie je uvedený deň splatnosti splátok istiny a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol stanovený len číslom 11/2018. Z uvedeného je zrejmé, že výška úroku i RPMN stanovená právnym predchodcom žalobcu v zmluve o úvere, ktorú uzavrel so žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 O. z. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov: Podľa § 261 ods.3 písm. d),§ 497,§ 502 ods.1,§ 503 ods.2,§ 504 Obch. zák.,§ 52,§ 54 ods.1,2 O. z.,§ 1 ods.2 prvá veta,§ 2 písm. a) a b),§ 9 ods.1 prvá a druhá veta,ods.2,§ 11 ods.1 Zák.č.129/10 Z. z. a § 524 O. z. (ich znenie citoval). V danom prípade posudzoval výšku úrokovej sadzby i výšku RMPN uplatňovanej žalobcom v zmluve a dospel, že takto požadovaný úrok a požadovaná RPMN nie je v zák. dovolenej výške a preto i s poukazom na § 39 je takýto právny úkon uzavretia zmluvy o úvere neplatný. V zmluve bola totiž dojednaná úroková miera 32 %, pričom v čase uzavretia predmetnej zmluvy pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytovanými bankami domácnostiam predstavovala v priemere 14,32 % ročne. Dojednaný úrok vo výške 32 % ročne podstatnou mierou prekračoval horný limit obvyklej úrokovej miery, žalobca si uplatnil úroky vo viac ako dvojnásobnej výške ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže podstatne prekračujúc obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím sa najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatváral zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. Vykonaným dokazovaním bolo mu preukázané, že sporové strany uzavreli 19.11.2013 zmluvu o pôžičke č. zmluvy 4610504874 podľa cit. zák.č.129/10 Z. z. V uvedenej úverovej zmluve právny predchodca žalobcu stanovil úrok v tejto zmluve vo výške 32 % ročne, pričom zistil, že v čase uzavretia zmluvy bol priemerný ročný úrok pre domácnosti pre spotrebiteľské úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 14,32 % a taktiež uviedol nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa, teda RPMN bola určená vo výške od 32 %, hoci podľa bankovej štatistiky NBS bola v čase uzavretia zmluvy RPMN pri nových obchodoch vo výške 15,75 %. Preto túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a „žalovanou“ považoval podľa § 39 O. z. za neplatnú, v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 O. z. V danom prípade - podľa jeho názoru - došlo k neplatnej dohode o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy a to o dohode o výške úrokov, čo robí predmetnú zmluvu neplatnou v jej celku, nakoľko podľa cit. odôvodnenia ani nemožno hovoriť, že daná úverová vôbec zmluva vznikla. Je nesporné, že žalovaný prevzal od žalobcu 2 500 €, z ktorej mu uhradil 894,91 € pred začatím konania a sumu 95 € po začatí konania. Nevrátením sumy 1 510,09 € mu tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Na základe uvedeného zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia 1 510,09 € žalobcovi a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej, citujúc znenie § 517 ods.1,2 O. z. a § 3 ods.1 vykonávacieho predpisu - nar.vl.č.87/95 Z. z., uviedol: Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť a žalobcovi neuhradil cenu poskytnutých služieb, dostal sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z cit. § 517 ods.1,2 O. z. v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nar.vl.č.87/95 Z. z. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal žalobcovi zo sumy 1 605,09 € od 30.10.2014 do 20.7.2017, zo sumy 1 600,09 € od 21.7.2017 do 16.8.2017, zo sumy 1 595,09 € od 17.8.2017 do 20.9.2017, zo sumy 1 590,09 € od 21.9.2017 do 17.10.2017, zo sumy 1 585,09 € od 18.10.2017 do 20.11.2017, zo sumy 1 570,09 € od 21.11.2017 do 14.12.2017, zo sumy 1 555,09 € od 15.12.2017 do 19.1.2018, zo sumy 1 540,09 € od 20.1.2018 do 22.2.2018, zo sumy 1 525,09 € od 23.2.2018 do 20.3.2018 a zo sumy 1 510,09 € od 21.3.2018 do zaplatenia. Žalovaný na pojednávaní 13.4.2018 uviedol, že uznáva svoj dlh, avšak vzhľadom na jeho finančnú situáciu nemôže svoj dlh splatiť jednorázovo. Poukázal na to, že je ženatý, pričom má 1 mal. dieťa, pričom manželkin čistý mesačný príjem je 600 € a bývajú v podnájme, kde platia 400 € mesačne. Uviedol, že mesačne zarába 430 €. Následne uviedol, že na jeho mzdu sa vedú exekučné zrážky, čiže po zrazení zrážok nariadených exekútorom je jeho mesačný príjem 297 €. V súlade s uvedeným navrhol splácanie dlžnej sumy v splátkach. V súlade s § 232 ods.4 CSP, vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, s prihliadnutím na postavenie žalobcu, povolil žalovanému splátky po 30 € mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, s tým, že pri nezaplatení niektorej splátky, stane sa splatným celý dlh. Zhrnúc uvedené konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný v časti 1 510,09 € a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy s prísl. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 a § 255 ods.2 CSP (ich znenie citoval). V danom prípade žalobca mal úspech v časti 71,36 %, žalovaný mal úspech v časti 28,64 %, z čoho vyplýva, že celkový úspech žalobcu je 42,72 %. Na základe uvedeného žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 42,72 %.
3. I Proti rozsudku žalobca podal v zák. stanovenej lehote odvolanie, ktorým podľa § 365 ods.1 písm. h) C. s. p. napadol predmetný rozsudok vo výroku č. III. ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV. o trovách konania a navrhol, na základe § 388 C. s. p. napadnutý rozsudok súdu zmeniť tak, že sa zaviaže žalovaný zaplatiť mu 615,21 €, úrok z omeškania 5 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. II Odvolanie odôvodnil tým, že súd I. rozhodol v tomto spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a § 282 C. s. p. Súd žalobu v časti o zaplatenie 615,21 € s prísl. zamietol pre bezúročnosť úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a jeho návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Rozhodnutie súdu nie je správne. Žalovaný ním uplatnený nárok nerozporoval, na pojednávaní pred súdom 13.4.2018 uznal svoj dlh. V podaní z 11.4.2018 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 C. s. p. pre prípad uznania nároku žalovaným. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 C. s. p. tak, ako navrhol bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu bol v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku podľa § 282 C. s. p. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania (Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, s.555). Takéto posudzovanie skutkového a právneho stavu je potom logicky pojmovo vylúčené i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo negovalo podstatu rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného, ktoré nie je možné vziať späť [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) z 18.3.1999, 6Obo 380/98, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 10/2000). K účinkom procesného úkonu uznania nároku podporne odkazuje na Uznesenie NS SR 3Obo 38/2009 z 25.3.2010. III Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, týmto napáda nesprávne právne posúdenie bezúročnosti úveru. Súd nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi (ods.38 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalovanému bol poskytnutý úver 2 500 €, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 77,97 €. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 4 678,20 €. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 2 178,20 €. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1 500 € do 6 500 € so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods.2 z.č.129/10 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2013 so stavom k 30.9.2013 predstavovala 21,09 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods.1 O. z. má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t. j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods.6 O. z., platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, a je v súlade so zák. stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods.1 Nar.vl.č.87/95, platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2 x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32 % nepresahuje 2 x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2013 so stavom k 30.9.2013 vo výške 18,05 % a zároveň nepresahuje 2 x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2013 so stavom k 30.9.2013 vo výške 21,09 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zák. (§ 53 ods.6 O. z., platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Podporne odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 5Co/181/2017-74 z 25.1.2018. Dôkaz: Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2011 so stavom k 30.9.2013 zverejnené MFSR na stránke http://www. finance. gov. sk/Default. aspx?CatID=6783. IV. Na základe týchto skutočností navrhol rozsudok súdu zmeniť v súlade s petitom tohto odvolania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Rozsudok vo výrokoch I. a II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedených výrokoch v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku III. rozsudku, neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 615,21 € istiny, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30 €, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
7. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené a ku ktorým nepovažuje za potrebné nič dodávať.
8. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
9. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
10. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola prisúdená náhrada jeho trov v plnom rozsahu.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.