Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-11P/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. W., nar. XX.XX.XXXX, t. č. u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: V.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, okres Považská Bystrica, právne zastúpená Q.. P. K., AK Považská Bystrica, C. XXX/X a V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, okres Považská Bystrica, právne zastúpený Q.. F. K., AK Považská Bystrica, Ž. XX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, takto

rozhodol:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 16.08.2017, právoplatný dňa 20.09.2017, v časti o úprave styku otca s maloletým V., a to tak, že:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým V., nar. XX.XX.XXXX, každý utorok a každý piatok od 13,30 hod. do 18,30 hod., s tým že dieťa dovezie do bydliska otca matka o 13,30 hod. a otec dovezie dieťa matke o 18,30 hod. do bydliska matky.

Takto upravený styk sa bude realizovať prvý mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku v prítomnosti matky a opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. Po jednom kalendárnom mesiaci od právoplatnosti tohto rozsudku, bude otec oprávnený stýkať sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci od 10,30 hod. do 17,30 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci od 13,00 hod. do 17,00 hod., a to tak, že matka privezie dieťa pred bydlisko otca o 10,30 hod. v sobotu a v nedeľu o 13,00 hod. a otec matke vráti dieťa o 17,30 hod. v sobotu a v nedeľu o 17,00 hod. pred bydliskom matky.

Súd ukladá rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce v podrobení sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu v rozsahu 15 konzultácií.

Rodičia sú povinní nahradiť trovy štátu, a to každý v sume 533,56 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým, ktorý styk bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX, a to tak, že otec sa mohol stretávať s maloletým každý utorok od 16,00 hod. do 19,00 hod. v prítomnosti matky, pričom v párnom týždni bol styk uskutočňovaný v domácnosti matky, nepárny týždeň v domácnosti otca, každý piatok bez prítomnosti matky, každú prvú sobotu v mesiaci bez prítomnosti matky, každú tretiu nedeľu v mesiaci bez prítomnosti matky, s tým že žiadala aby súd na novo upravil styk tak, aby sa otec mohol stýkať s maloletým výlučne v prítomnosti matky každý utorok od 16,00 hod. do 19,00 hod., každý piatok od 15,30 hod. do 18,00 hod., každú prvú sobotu od 10,00 hod. do 17,00 hod. a každú tretiu nedeľu od 16,00 hod. do 18,00 hod., vždy v prítomnosti matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že doposiaľ upravený styk, najmä v neprítomnosti matky, negatívne vplýva na zdravotný stav dieťaťa. Dieťa psychicky trpí, pričom otec neberie do úvahy žiadne argumentácie, ktoré má ona podložené aj lekárskymi správami.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že sú to všetko nepodložené skutočnosti, ktoré udáva matka. Objektívne nikdy nebolo preukázané, že by dieťa k otcovi nechcelo ísť, resp. že by situáciu kedy je s otcom samé, nezvládalo a je to v podstate prianie matky, aby takýmto spôsobom eliminovala vzťahy medzi otcom a dieťaťom.

3. Naopak otec uviedol, že dieťa je u neho spokojné, má eminentný záujem sa podieľať na výchove dieťaťa a aj z toho dôvodu požiadal samostatným návrhom súd o zverenie maloletého do spoločnej striedavej starostlivosti obom rodičom s tým, že interval striedania by bol jeden týždeň.

4. V priebehu konania otec svoj návrh zobral späť, pričom súd konania samostatným uznesením zastavil.

5. Opatrovník doporučil zamietnuť návrh matky, resp. rozhodnúť o úprave styku tak, aby sa maloletý stýkal s otcom samostatne, a to vzhľadom na vykonané dokazovanie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom opatrovníka, výsluchom V.. V. Š.

- detskej psychologičky, súd dal vypracovať znalecký posudok z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí; klinická psychológia dospelých, dokazovanie súd doplnil výsluchom znalca, oboznámením sa podkladmi, ktoré predložila matka, a to z rôznych vyšetrení dieťaťa, oboznámením sa spisom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XP/XX/XXXX, najmä rozsudkom z čl. 65, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

7. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 16.08.2017, právoplatný dňa 20.09.2017, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Maloletý na čas po rozvode bol zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platiť výživné po 120,- € mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým tak ako je uvedené vyššie.

8. Matka na svojom návrhu zotrvala, pričom uviedla, že dieťa nie je psychicky pripravené na to, aby mohlo byť samo s otcom. Je to práve dieťa, ktoré odmieta, až tvrdohlavo, prítomnosť otca a s otcom nechce byť. Poukazuje na to, že situácia vyústila až do zhoršenia zdravotného stavu, pričom zhoršenie zdravotného stavu sa prejaví vždy po návšteve otca. Aj z tohto dôvodu s dieťaťom chodí po rôznych vyšetreniach, pričom všetci odborníci, ktorí dieťa vyšetrovali, sa zhodli na tom, že tieto problémy u dieťaťa sú psychického charakteru, čo matka dáva za vinu otcovi, že zbytočne a násilne sa dožaduje dieťaťa. Podľa matky sa dieťa vyjadruje tak, že už nikdy nechce ísť k tatovi a zásadným spôsobom sa ohradila proti tomu, že by to bola ona, ktorá by akýmkoľvek spôsobom za vzniknutú situáciu mohla. Naopak z celej situácie viní otca dieťaťa s tým, že nevie si k dieťaťu nájsť vhodný prístup. Na poslednom pojednávaní dokonca uviedla, že je podozrenie či dieťa netrpí autizmom. Uviedla, že otcovi nechce brániť styku s dieťaťom, avšak nakoľko dieťa veľmi ťažko znáša odlúčenie od matky, trvá na tom aby styk otca s dieťaťom bol vždy v jej prítomnosti.

9. Otec dieťaťa zásadným spôsobom poprel tvrdenia matky. Jednoznačne tvrdil, že sú to manipulácie zo strany matky s dieťaťom. Potvrdil, že pri návštevách v domácnosti matky dochádza k určitým problémom, ako keby dieťa kopírovalo vôľu matky a bolo silne ovplyvnené rodinnými príslušníkmi v bydlisku matky. Svoje tvrdenia odôvodňoval tým, že keď je s dieťaťom sám, je bez akýchkoľvek problémov. Naopak dieťa od neho nechce ísť ani preč, vždy mu pripraví vhodný program a dieťa sa u neho vyslovene cíti dobre. Poukazoval najmä na tú skutočnosť, že je to práve matka, ktorá sa všemožne bráni myšlienke, že by mohlo byť dieťa samo s otcom šťastné a tvrdenia matky, že dieťa je obzvlášť na ňu fixované a trpí tým, že je odlúčené od matky, považuje za snahu matky za každú cenu zabrániť kontaktu otca s dieťaťom v obave, že v budúcnosti bude žiadať tzv. striedavú starostlivosť. Poukázal aj na tú skutočnosť, že úplne zbytočne matka stále s dieťaťom chodí po rôznych vyšetreniach, pričom všetky tieto vyšetrenia v podstate absolvujú bez účasti otca s tým, že pokiaľ aj existujú nejaké výstupy z týchto vyšetrení, ktoré určitým spôsobom dávajú matke za pravdu, že dieťa zle znáša odlúčenie od matky, je to vždy len na základe informácií, ktoré matka vyšetrujúcemu lekárovi poskytne.

10. Nakoľko tvrdenia otca a matky boli závažne protichodné, súd pribral do konania znalca z odboru psychológie, klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých.

11. Znalec PhDr. P. A. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, pričom v znaleckom posudku, na základe podrobného vyšetrenia rodičov ako aj samotného dieťaťa, dospel k nasledovným jednoznačným záverom: Tvrdenia oboch rodičov ohľadne psychických problémov dieťaťa súd výrazne kontradiktórne. Vzťahy medzi otcom a matkou označil za narušené, naopak vzťahy medzi rodičmi a dieťaťom u oboch vyhodnotil veľmi kladne. Znalec nezistil, že by maloletý trpel syndrómom odlúčenia od matky. Maloletý zrkadlí strachy a obavy matky, ktoré prenáša do realizovania styku s otcom. Maloletý opakovane zvláda realizovať styk s otcom bez matky, pričom ak vykazuje nejaké obavy, tak príčinou týchto obáv je správanie matky, ktoré maloletý zrkadlí, pričom matka je pre maloletého vzťahovo najvýznamnejšie osoba v jeho terajšom živote a ak je matka v nepohode, je v nepohode aj maloletý. Vzhľadom k všetkým týmto zisteným skutočnostiam znalec navrhol realizovať styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky, pričom doporučuje psychologickú intervenciu pre rodinu, avšak najmä pre matku, nakoľko matka pri aktuálnom nastavení a prežívaní bude vysoko pravdepodobne produkovať také správanie a konanie, ktoré bude vytvárať prekážky k realizovaniu styku maloletého s otcom. Vzhľadom k tomu, že v čase vypracovania znaleckého posudku bol podaný návrh otca o zverenie maloletého do spoločnej striedavej starostlivosti, sa znalec vyjadroval aj k tejto otázke, pričom v súčasnej dobe by nebolo vhodné dieťa zveriť do striedavej starostlivosti, avšak striedavú starostlivosť znalec nevylúčil v budúcnosti, v čase keď tento pôjde do predškolského zariadenia. Znalec ako najvhodnejšie odovzdávanie dieťaťa navrhol, aby matka dieťa vodievala toto do miesta bydliska otca s tým, že dieťa otec vráti matke. Ohľadne skutočnosti, či je dieťa ovplyvňované zo strany matky alebo otca o odmietaní rodiča, znalec uviedol, že maloletý zrkadlí úzkostné, obavné správanie sa matky pri realizovaní styku s otcom bez prítomnosti matky, pričom znalec zistil, že maloletý dosiahol taký stupeň vývinu, že jeho vlastné autonómne názory a postoje k veci samotnej ešte nie sú vytvorené. Maloletý preberá názory a postoje vzťahovo významnej osoby a v tomto prípade je to touto osobou matka. V prípade, že matka pri odovzdávaní dieťaťa otcovi používa slovné spojenia „neboj sa, vydržíš to, budem na teba čakať a bude mi smutno“ a podobne, tak s vysokou pravdepodobnosťou to u dieťaťa spôsobuje a vyvoláva stres a strach. Formy správania maloletého potom môžu byť rôzne, a to aj odmietanie otca. V správaní matky znalec zistil účelovosť a matka robí všetko pre to, aby maloletého vykreslila tak, že nie je schopný realizovať styk s otcom, a to aj z obavy striedavej osobnej starostlivosti. Znalec dokonca jej správanie vyhodnotil ako nebezpečný precedens, a to aj vzhľadom k ďalšiemu vývinu maloletého. Jednoznačne pri svojom skúmaní dospel k záveru, že maloletý je ovplyvňovaný matkou. Taktiež vyšetrením zistil, že maloletý netrpí úzkosťou z odlúčenia od matky a taktiež nie je toho názoru, že maloletý má psychické problémy, ktoré matka popisuje.

12. V písomnom vyjadrení k doručenému znaleckému posudku zo strany matky, táto spochybňovala závery znaleckého posudku, preto súd znalca vypočul na pojednávaní, pričom znalec v obsiahlej výpovedi jednoznačne zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, uvedených v znaleckom posudku, a aj napriek konfrontácií s ďalšími dôkazmi, produkovanými matkou, uviedol že na záveroch svojho znaleckého posudku nič nemení a jednoznačne je dieťa schopné absolvovať styk s otcom bez prítomnosti matky. V žiadnom prípade nie je možné správanie dieťaťa diagnostikovať so záverom, že toto by malo nejakú psychickú poruchu v tom smere, že by trpelo úzkostným odlúčením od matky. Dieťa pri znaleckom vyšetrovaní nemalo žiadny problém. Znalec nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by mal byť styk realizovaný v prítomnosti matky.

13. Matka žiadala, aby súd vypočul aj V.. V. Š., a to z detskej psychologickej ambulancie NsP Považská Bystrica, a to na základe záverov správy, ktorú matka predložila. Uvedená svedkyňa potvrdila, že dieťa vyšetrila raz alebo dvakrát s tým, že zistila problém v komunikácií medzi rodičmi. Následne sa stretávala len s rodičmi, asi 5 - 6 krát, v neprítomnosti dieťaťa, pričom potvrdila, že v podstate vychádzala pri vypracovaní správy z údajov, ktoré jej uviedla samotná matka. Záverom svojej výpovede aj táto svedkyňa uviedla na otázku právnej zástupkyne matky, či by nebolo vhodné aby bol styk upravený len v prítomnosti matky, tak že nepovažuje takéto riešenie za vhodné a nebolo by také rozhodnutie správne, nakoľko dieťa musí byť aj do budúcnosti vystavované určitým prekážkam, a doslova uviedla, že nie je možné pred ním zametať. Rodičia by však mali navzájom komunikovať a ukázať dieťaťu, že sú v pohode. Obom rodičom vysvetľovala, že je zbytočné dieťa sústavne zaťažovať nejakými vyšetreniami a posudkami.

14. Matka predložila rôzne potvrdenia staršieho dáta ale aj aktuálne ohľadne vyšetrenia maloletého, pričom poukazovala týmito potvrdeniami, že nie je ona príčinou toho, že sa dieťa nechce stretávať s otcom, ale sú to zdravotné problémy dieťaťa. Matka uviedla, že dieťa vykazuje znaky autizmu, avšak podľa aktuálnej správy, ktorú predložila sama matka, a to zo dňa 23.01.2019, je uvedené, že aktuálny stav je taký, že nepozorovali psychologičky špecifiká, ktoré by svedčili pre autiztický profil dieťaťa.

15. Opatrovník uviedol, že je jednoznačne v záujme dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľal aj otec, pričom zo svojho pohľadu považuje za najobjektívnejšie dokazovanie podrobné znalecké skúmanie a závery znaleckého posudku. Znalec jednoznačne doporučil, aby sa dieťa stýkalo s otcom v neprítomnosti matky s tým, že doporučuje teda upraviť styk otca s dieťaťom v neprítomnosti matky, avšak vzhľadom k tomu, že rodičia vykazujú problém v komunikácií, taktiež navrhla aby súd nariadil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu v rozsahu 15 hodín s tým, že toto by pre rodičov zabezpečili a taktiež opatrovník uviedol, že by bola úprava styku aspoň na čas upravená aj v prítomnosti opatrovníka, aby tento mohol vyhodnotiť ako dochádza k odovzdaniu dieťaťa zo strany matky.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Na základe takto podrobného vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané a dospel k záveru, že úpravu styku tak ako žiadala matka nie je možné akceptovať, naopak je potrebné zmeniť doteraz upravený styk otca s dieťaťom tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rodičia obaja tvrdili v priebehu konania zásadne odlišné správanie sa dieťaťa. Pokiaľ matka tvrdí, že dieťa odmieta otca a že má psychické problémy s tým, aby bolo u otca samo, otec naopak tvrdil, že toto sú skreslené informácie podávané výlučne matkou a nezakladajú sa na pravde. Súd potom zameral dokazovanie na túto skutočnosť, pričom na základe jednak znaleckého posudku, výpovede samotného znalca, ale čiastočne aj na základe výpovede svedkyne W.. Š., dospel súd k záveru, že tieto tvrdenia matky sa žiadnym spôsobom nepreukázali, naopak znalec podrobne popísal, z akého dôvodu matka tieto skutočnosti tvrdí, teda že je to matka, ktorá má eminentný záujem na tom, aby úprava styku otca s dieťaťom bola v čo minimálnom rozsahu. Doslova uviedol vo svojom znaleckom posudku, že dieťa je značne ovplyvňované matkou, pričom dieťa prenáša do komunikácie pocity matky a celkové postoje matky k stretávaniu sa dieťaťa s otcom, sú potom prenášané aj do vyjadrenia samotného dieťaťa. Bol to práve znalec, ktorý uviedol na základe podrobného vyšetrenia, že u dieťaťa nezistil žiadne skutočnosti svedčiace tomu, že by nezvládlo pobyt u otca v neprítomnosti matky a naopak znalec doporučil, aby bol styk upravený v neprítomnosti matky. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal v prvom rade z potrieb maloletého dieťaťa a rozhodnutie súdu tak v citlivej otázke ako je stretávanie sa rodičov s dieťaťom a určenia rozsahu vplyvu rodiča na výchovu dieťaťa, musí rozhodnúť tak, aby takáto úprava sledovala záujmy dieťaťa v prvom rade a nie záujmy rodičov. Súd mal za preukázané, že otec má vytvorený hlboký a trvalý vzťah k dieťaťu. Chce sa ako otec podieľať na výchove dieťaťa, pričom inú formu ako úpravu styku s dieťaťom nie je možné uplatniť. Je nanajvýš v záujme dieťaťa, v tomto prípade chlapca, aby sa na jeho výchove podieľal vlastný otec a aby dieťa ktoré primárne vyrastá v rodine matky malo v otcovi do budúcna svoj vzor a vytvorilo si aj silné zázemie u otca a jeho rodiny z dôvodu, že ani sám znalec nevylúčil pomerne v krátkej budúcnosti upraviť vzťah rodičov a dieťaťa v tom smere, že dieťa bude zverené rovnomerne do striedavej starostlivosti obom rodičom. Otec v každom svojom podaní ako aj prejave uviedol, že chce v budúcnosti v čo najviac možnej miere sa podieľať na formovaní svojho syna, chce ho vychovávať v riadneho občana a chce mu byť príkladom do budúcna. Nie je možné akceptovať postoj matky k tomuto k tejto otázke. Je to práve matka, ktorá sa v súčasnej dobe podieľa spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, s ktorými žije v spoločnej domácnosti na výchove dieťaťa. V zmysle zásad Zákona o rodine je rodič povinný vychovávať dieťa k úcte k druhému rodičovi. Práve zo strany matky bolo znaleckým posudkom ale aj inými dôkazmi preukázané, že je vnútorné presvedčená o tom, že dieťa nezvláda pobyt u otca. Je úlohou matky, aby postupne dieťa pripravovala do budúcna k tomu, že raz sa rovnakým podielom bude o dieťa starať aj otec. Hoci súd nemal okrem tvrdenia otca preukázané, že by matka nejakým spôsobom závažnejšie vytvárala situáciu ohľadne dieťaťa a otca tak, aby dieťa otca odmietalo, ale už len samotný fakt, že matka pravidelne natáča príchod otca za dieťaťom, správanie sa dieťaťa v prítomnosti otca nasvedčuje skôr k tomu, že matka ako keby zhŕňala dôkazy svedčiace o tom, že dieťa odmieta otca, pričom ani raz nevysvetlila, čo robí pre to, aby dieťa pripravila a ukľudnila na styk s otcom. Matka vytýka otcovi, že tento až násilným spôsobom sa dožaduje dieťaťa. Otec uviedol, že on už nevie čo má viac urobiť, aby sa mohol stretávať so synom, pričom popisoval styk s dieťaťom v neprítomnosti matky ako absolútne bezproblémový. Na základe aj týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že najvhodnejšia úprava styku s dieťaťom zo strany otca bude realizovať styk v neprítomnosti matky. Vzhľadom k tomu, že súd neostal ľahostajný k tvrdeniam matky a nevyhodnotil všetky tvrdenia matky len ako účelové v snahe zabrániť stretávaniu sa otca s dieťaťom, upravil styk tak že prvý mesiac počas pracovných dní bude pri preberaní dieťaťa od matky opatrovník, ktorý bude garantom toho, že akým spôsobom dieťa túto situáciu zvláda. Zároveň opatrovník príde do bydliska otca, kde taktiež bude pozorovať privítanie dieťaťa otcom, reakciu dieťaťa na otca, pričom opatrovník bude musieť potom vyhodnotiť tieto skutočnosti.

20. Úprava styku je inštitút, ktorý sa vyvíja vzhľadom na vek dieťaťa, okolnosti a nie je úprava styku určená raz a navždy. Súd rozhodnutie o úprave styku v budúcnosti môže modifikovať, práve s ohľadom aj na skutočnosti, ktoré budú preukazované alebo preukázané ohľadne aktuálneho styku, teda či je potrebné styk modifikovať, teda zúžiť alebo rozšíriť do budúcna.

21. Súd mal preukázané, že je potreba, aby rodina ako taká sa podrobila určitému skúmaniu aj zo strany odborníka, ktorý by s rodinou pracoval a ktorý by sa snažil rozvrátené vzťahy ohľadne výchovy rodičov k dieťaťu odstrániť. Z tohto dôvodu opatrovník, v rámci záverečného prednesu, navrhol aby súd obom rodičom formou výchovného opatrenia nariadil povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému poradenstvu v rozsahu 15 hodín s tým, že opatrovník by bol nápomocný pri realizácií takéhoto poradenstva. Nakoľko súd môže o takejto otázke a návrhu rozhodnúť aj bez návrhu účastníkov konania, teda rodičov, ktorí však s takýmto riešením obaja súhlasili, súd uložil teda rodičom aj takéto opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 CMP, a to tak, že obom rodičom nariadil uhradiť preddavkované trovy štátu v celkovej sume 1 067,12 €, čo boli trovy znaleckého dokazovania ako aj účasť znalca PhDr. P. A., ktoré uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.01.2019, boli znalcovi vyplatené zo štátnych prostriedkov. Súd zaviazal zaplatiť každého rodiča v jednej polovičke týchto trov, nakoľko v čase vypracovania znaleckého posudku rozhodoval súd o dvoch návrhoch, o návrhu matky ako aj o návrhu otca, o ktorých skutočnostiach znalec robil vyšetrovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.