Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_43Cob-95-2018.pdf
PDF · 99.57 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/95/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu K.. K. K., správca konkurznej podstaty úpadcu ELTECO a.s. "v konkurze" so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 37/A, IČO: 17 321 719, sídlo správcu: Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, proti žalovanému Syngas, s.r.o., so sídlom Šávoľská cesta 2181/9A, Fiľakovo, IČO: 46 522 824, zastúpený Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti intervenienta na strane žalovaného: K.. H. I., I.., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom Ralinského 47, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 13.864,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/66/2017-205 zo dňa 21. júna 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/66/2017-205 zo dňa 21. júna 2018 v napadnutej časti - prvej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 07.10.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), žalobu v časti o zaplatenie sumy 12.264,56 Eur s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou zamietol (druhá výroková veta) a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 77% (tretia výroková veta).
2. Žalobou podanou na súd dňa 12.06.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 13.864,56 Eur titulom zaplatenia ceny za práce vykonané úpadcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa na základe zmluvy o dielo, cena prác bola vyúčtovaná žalovanému faktúrou č. 20151301 zo dňa 21.09.2015 splatnou 06.10.2015 vo výške 3.244,56 Eur a faktúrou č. 20160434 zo dňa 12.04.2016 splatnou 20.04.2016 vo výške 10.620,- Eur. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4R/8/2016-583 zo dňa 08.03.2017 právoplatným a vykonateľným 17.03.2017 bol na spoločnosť ELTECO, a.s., „v reštrukturalizácii“, Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 17 321 719 vyhlásený konkurz a žalobca bol ustanovený správcom konkurznej podstaty.
3. Žalobca tvrdil, že žalovaný cenu diela vo výške 13.864,56 Eur nezaplatil ani sčasti. Písomným podaním zo dňa 19.01.2018 žalobca rozšíril žalobu a okrem úroku z omeškania uplatneného vo výške 8,05%, resp. 8,00 % ročne od dlžných súm žiadal, aby súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to vo výške 0,05% denne zo sumy 3.244,56 Eur od 07.10.2015 do zaplatenia a zo sumy 10.620,- Eur od 21.04.2016 do zaplatenia.
4. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, pohľadávku žalobcu považuje za nedôvodnú. Namietal, že tomuto konaniu bráni aj prekážka prv začatého konania, tzv. litispendencia, nakoľko na OS Banská Bystrica je pod sp. zn. 2Up/41/2017 vedené konanie totožné s týmto konaním, pokiaľ ide o strany konania aj predmet. Namietal tiež, že dňa 01.06.2016 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky z obchodnej spoločnosti ELTECO, a.s. ako postupcu na K.. H. I., I.. ako postupníka, veriteľom žalovaného sa preto stala menovaná a žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Žalovaný tiež tvrdil, že z jeho strany došlo k čiastočnému plneniu, a to na faktúru č. 20151301 uhradil sumu 1.600,- Eur a na faktúru č. 20160434 uhradil 12.620,- Eur. Nárok žalobcu je podľa žalovaného v rozpore aj so zásadami poctivého obchodného styku, keď si žalobca uplatňuje v konaní pohľadávku na základe plnenia zo strany úpadcu, úpadcom poskytnuté plnenie však podľa žalovaného nebolo v štandardnej kvalite. Žalovaný tvrdil, že zo strany úpadcu došlo k vadnému plneniu, čo bolo preukázané odbornou technickou správou zo dňa 06.02.2017 vypracovanou spoločnosťou Engul s. r. o.
5. Žalobca poprel, že by plnenie úpadcu bolo vadné. Poukazoval na Preberací a odovzdávací protokol zo dňa 08.04.2016, ktorým boli práce a materiál dodané úpadcom zo strany žalovaného prevzaté, žalovaný u žalobcu neuplatnil nároky z vád diela a aj akékoľvek úkony smerujúce k zisteniu týchto vád začal vykonávať až 10 mesiacov po odovzdaní diela, v mesiaci február 2017. Žalobca tiež tvrdil, že čiastočným plnením žalovaný uznal aj zvyšok dlhu, teda nárok uplatňovaný v tomto konaní.
6. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Vypočul aj intervenientku K.. H. I., I.., ktorá uviedla, že na objednávku úpadcu vypracovala reštrukturalizačný posudok, z dôvodu finančných problémov však úpadca v súvislosti so zaplatením ceny posudku postúpil na ňu pohľadávku úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 10.264,56 Eur. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 27.06.2016, postúpenie pohľadávky malo byť žalovanému oznámené a K.. I. ho vyzvala na plnenie. Nakoľko žalovaný dobrovoľne neplnil, okrem iného namietal aj neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, K.. I. si uplatnila právo na zaplatenie postúpenej pohľadávky voči žalovanému na Okresnom súde Banská Bystrica.
7. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa § 536, § 562 ods. 2, § 564, § 428, § 436, § 437, § 439, § 441, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 13, § 191 ods. 1, § 194 ods. 1 a 2, § 562 ods. 1 a § 300 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.), ďalej podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) a napokon podľa §369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a príslušnej úpravy Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo, cenu ktorého mu fakturoval vyššie uvedenými faktúrami. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú prekážku litispendencie z dôvodu prebiehajúceho konania na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 2Up/41/2017 v právnej veci K.. H. I. ako žalobcu proti žalovanému (v súčasnosti je konanie vedené na OS Lučenec pod sp. zn. 13Cb/ 120/2017), aj keď suma 10.264,56 Eur uplatnená žalobcom a K.. I. v inom konaní je uplatnená z toho istého právneho titulu, nejde o totožnosť subjektov na strane žalobcu, nejde preto o prekážku litispendencie, súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol.
9. Súd sa ďalej zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si práva v časti pohľadávky postúpenej zmluvou na K.. I., pričom na základe námietok žalobcu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky hodnotil túto zmluvu z hľadiska dodržania tak formálnych, ako aj obsahových náležitostí, skúmal námietku nedostatku konania osoby oprávnenej za žalobcu túto zmluvu podpísať, ako aj námietku nejasnosti, nezrozumiteľnosti, resp. neurčitosti tejto zmluvy vo vzťahu k špecifikácii pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2016 považoval súd prvej inštancie za platný právny úkon, za úpadcu bola podpísaná Q.. K. S., členkou predstavenstva, ktorá bola oprávnená úpadcu zastupovať a podpisovať za neho aj samostatne. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval aj za určitú a zrozumiteľnú pokiaľ ide o špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
10. Na základe uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemôže byť aktívne legitimovaný na uplatnenie si práva v časti postúpenej pohľadávky, a preto žalobu o zaplatenie sumy 10.264,56 Eur (8.620,- Eur + 1.644,56 Eur) zamietol.
11. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkami žalovaného ohľadne vadnosti plnenia poskytnutého úpadcom. Zistil, že žalovaný od úpadcu dielo prevzal a podpísal preberací protokol zo dňa 08.04.2016, z ktorého vyplýva, že objednávateľ (žalovaný) dielo po vecnej a technickej stránke skontroloval, súhlasí s jeho kvalitou a v plnom rozsahu ho preberá. Žalovaný až následne 10 mesiacov po prevzatí diela dal vyhotoviť technickú správu zo dňa 06.02.2017, ktorým preukazoval vadnosť plnenia. Súd poukázal na zákonnú povinnosť žalovaného ako objednávateľa dielo riadne prevziať, resp. vykonať jeho prehliadku čo najskôr po odovzdaní, teda bez zbytočného odkladu (§ 562 Obchodného zákonníka), ďalej na to, že žalovaný ani neuvádza, kedy ním namietané vady zistil a najmä nepreukazuje, že tieto vady bez zbytočného odkladu nofitikoval u žalobcu a uplatnil si nároky z vád diela. S poukazom na § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, pokiaľ by aj dielo malo vady by preto súd nemohol žalovanému nároky z vád priznať.
12. Žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie ceny diela fakturované faktúrou č. 20151303 vo výške 3.244,56 Eur a faktúrou č. 20160434 vo výške 10.620,- Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky v časti neuhradenej faktúry č. 20160434 vo výške 8.620,- Eur a z faktúry č. 20151301 vo výške 1.644,56 Eur na K.. H. I., žalobca preto nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie práva v rozsahu 8.620,- Eur (fa č. 20160434), pričom v rozsahu 2.000,- Eur žalovaný zostávajúcu časť tejto pohľadávky uhradil, preto žaloba v časti o zaplatenie 10.620,- Eur nie je dôvodná. Pokiaľ ide o sumu 3.244,56 Eur z faktúry č. 20151301, došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na K.. I. v časti 1.644,56 Eur, preto žalobca v tejto časti tiež nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu tiež uviedol, že faktúru č. 20151301 čiastočne uhradil sumou 1.600,- Eur, táto úhrada však nebola preukázaná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie 1.600,- Eur (z fa č. 20151301).
13. K námietkam žalovaného ďalej súd uviedol, že dielo bolo podľa protokolu vykonané riadne a včas. Samotná skutočnosť, že dielo má vady nespôsobuje automaticky absenciu povinnosti zaplatiť dojednanú cenu diela, resp. právo na zníženie ceny. Právo zo zodpovednosti za vady si musí objednávateľ uplatniť riadne a včas, žalovaný nepreukázal, že u žalobcu vady notifikoval a nepreukázal tiež, že si uplatnil voľbu medzi právami zo zodpovednosti za vady, preto súd na námietky žalovaného v tomto smere neprihliadal.
14. V čl. VII. zmluvy o dielo uzavretej dňa 26.06.2015 medzi žalovaným ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom (Zmluvné pokuty a úroky z omeškania) si zmluvné strany zmluvy o dielo dohodli pre prípad omeškania tak s dokončením diela, ako aj so zaplatením ceny za dielo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou ceny za dielo zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (čl. VII. bod 7.2), pre prípad omeškania objednávateľa s úhradou ceny si teda zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05%, a nie zmluvnú pokutu, ktorú si ju žalobca uplatňuje v tomto konaní. Keďže uplatnená zmluvná pokuta nebola dohodnutá, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, a to z fa č. 20151301 splatnej 06.10.2015 zo sumy 1.600,- Eur od 07.10.2015. Súd poukázal na úpravu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že v zmluve bola dohodnutá výška úroku z omeškania vo výške 0,05% denne, čo je 18,25% ročne. Žalobca si však uplatnil len právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne, čo je menej ako bol úrok z omeškania dohodnutý v zmluve, súd preto priznal žalobcovi v konaní uplatnený úrok z omeškania.
15. V zmysle § 369c) ods. 1 Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi aj uplatnenú paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo záveru, že žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešní len čiastočne. Miera úspechu žalobcu je 11,5% oproti miere úspechu žalovaného 88,5%, čistý úspech žalovaného predstavuje 77%, a preto súd priznal žalovanému právo na zaplatenie trov konania vo výške 77%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.
16. Proti tomuto rozsudku v časti prvej výrokovej vety, kde bol zaviazaný na zaplatenie sumy 1.600,- Eur s prísl. a paušálnu náhradu nákladov 40,- Eur podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namietal, že zo strany žalobcu došlo k vadnému plneniu, v súvislosti s čím žalovaný opätovne poukazuje na odbornú Technickú správu z ohliadky KGJ a technológie výroby syngazového plynu z drevoštiepky, objekt Fiľakovo zo dňa 06.02.2017, vypracovanej spoločnosťou Engul s. r. o. Martin. Uviedol, že vady verifikoval aj Potvrdením o technickom stave veci vystaveným spoločnosti žalovaného podnikateľom P. G., ktorý vykonal jednoduchšiu ohliadku predmetu diela dňa 01.02.2017 a práve na jeho podnet sa spoločnosť žalovaného rozhodla dať si vypracovať aj vyššie citovanú odbornú technickú správu. Žalovaný poukazuje na § 325 a § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka s tým, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je okrem iného aj vzťahom synallagmatickým, teda vzájomne podmieneným, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej korelácii, keď právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhej zmluvnej strany. Nakoľko žalobca poskytol žalovanému vadné plnenie, žalovaný má za to, že nebol povinný mu zaplatiť ním uplatňované finančné nároky. Žalovaný tiež namietal, že uplatňovaný nárok zo strany žalobcu je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré vylučujú tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch, keď účelom výkonu práva nie je vlastná realizácia oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.
18. Žalovaný tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Súd sa podľa žalovaného nevysporiadal s právnou kvalifikáciou právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahom synallagmatickým a nedostatočne posúdil uplatňovaný nárok žalobcu vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto žalovaný považuje za arbitrárne. Žalovaný tiež tvrdil, že rozsudok v napadnutej časti má vady, ktoré porušili právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, čím súd odňal žalovanému možnosť náležite skutkove aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.
19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 08.08.2018 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
20. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vysporiadal s námietkami žalovaného ohľadne vadnosti plnenia, ktoré prednášal už v konaní. Pokiaľ dielo malo vady tvrdené žalovaným, mal si právo z vád uplatniť bezprostredne po zistení týchto vád bez zbytočného odkladu, čo však neurobil.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), pretože dospel k záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.
22. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vyhlásil napadnutý rozsudok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za dostatočne odôvodnené, a to nielen pokiaľ ide o odvolaním napadnutú prvú výrokovú vetu. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne a správne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými stranami sporu v konaní.
23. Podľa § 536 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
24. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
25. Žalobca ako správca konkurznej podstaty uplatňoval pohľadávku úpadcu, ktorá mu vznikla ako zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným ako objednávateľom dňa 26.06.2015. Postup žalobcu nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s poctivým obchodným stykom, nejedná sa o šikanu pri výkone práva, žalobca vymáha pohľadávku úpadcu v prospech konkurznej podstaty.
26. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalovaného, ktorý odmietal zaplatiť pohľadávku úpadcu a tvrdil, že zo strany úpadcu ako zhotoviteľa diela išlo o vadné plnenie. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní ani nepreukázal, že tvrdené vady diela bez zbytočného odkladu notifikoval u zhotoviteľa a uplatnil si nároky z vád diela, považuje odvolací súd za správny. Žalovaný v odvolaní namieta, že vady diela si dostatočným spôsobom verifikoval. Odvolací súd upozorňuje žalovaného, že samotná verifikácia vád, teda overenie vád odborníkom je dôležitá len pre objednávateľa, ktorý si svoj názor o vadnosti plnenia dá potvrdiť odborníkom, resp. odborníkmi. Vo vzťahu k uplatneniu práv zo zodpovednosti za vadné plnenie voči dodávateľovi je však právne relevantné, aby objednávateľ vady dodávateľovi oznámil, teda notifikoval, a to bez zbytočného odkladu a aby si vo včasnom oznámení o vadách uplatnil voči dodávateľovi aj určité práva. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vady diela, ktoré tvrdí (a ktoré si dal aj odborne verifikovať) u žalobcu bez zbytočného odkladu aj nofitikoval a uplatnil si nároky z vád diela.
27. V prípade zmluvy o dielo sa často jedná o tzv. synallagmatický záväzok, keď ide o vzájomné záväzky zmluvných strán a splnenia zo záväzku druhou stranou sa môže domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. V tejto veci bola dohodnutá úhrada ceny za dielo v čl. IV. Zmluvy o dielo (platobné podmienky) tak, že 50% ceny mal objednávateľ zaplatiť na základe zálohovej faktúry po podpise zmluvy do 7 dní od doručenia faktúry objednávateľovi, ďalšiu zálohu vo výške 50% z ceny mal objednávateľ zaplatiť po prevzatí diela do 10 dní od doručenia faktúry objednávateľovi a po podpísaní protokolu o prevzatí diela na základe konečnej faktúry mal zaplatiť zvyšnú časť ceny za dielo do 10 dní od doručenia faktúry. Nešlo teda o synallagmatický záväzok, teda o súčasné plnenia. Napriek tomu odvolací súd upozorňuje, že úpadca ako zhotoviteľ diela práce vykonal a žalovaný ako objednávateľ tieto práce preberacím protokolom aj prevzal, preto sa oprávnene domáha zaplatenia ceny o dielo. Ako správne uviedol aj okresný súd, ani samotná skutočnosť, že dielo má vady by automaticky nespôsobila absenciu povinnosti zaplatiť dojednanú cenu diela, resp. právo na zníženie tejto ceny. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že iba v prípade, ak by si objednávateľ ako nárok z vadného plnenia uplatnil voči zhotoviteľovi právo na zľavu z ceny diela (samozrejme, za dodržania zákonom stanovenej včasnej notifikácie vád), mohol by si na cenu diela započítať uplatnenú zľavu z ceny (§ 439 v spojitosti s § 564 Obchodného zákonníka). Ako však už bolo skonštatované, žalovaný v konaní nepreukázal, kedy a akým spôsobom vady diela nahlásil zhotoviteľovi a aké nároky z vadného plnenia si uplatnil.
28. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške aj trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 30. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).