Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/103/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a členov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného W. N., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 7T/31/2017-279 zo dňa 25.6.2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 24.1.2019 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

W. N., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom D. - W., A. XX/XX,

u k l a d á

podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. k), písm. l) Trestného zákona peňažný trest 1.000 (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa odkazujú s nárokmi na náhradu škody na civilný proces poškodení:

- O.. P. R., nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom N., M. XX,

- Z. poisťovňa, N., ul. XX. augusta X a XX, L.: XXXXXXXX,

- S. zdravotná poisťovňa, a.s., N., A.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 7T/31/2017-279 zo dňa 25.6.2018 bol obžalovaný W. N. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 31.1.2017 v čase asi o 16.50 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. S. T. ev. č. NR- XXXHP v N. po A. ceste smerom von z mesta, kde v blízkosti zastávky MHD „A.“ dostal pri brzdení na zasneženej vozovke šmyk, pričom nedal prednosť chodkyni poškodenej P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N., M. XX, ktorá prechádzala vozovku A. po priechode pre chodcov z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú a bola zachytená ľavou bočnou stranou vozidla, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, svojim konaním spôsobil zranenie chodkyne poškodenej P. R., ktorá utrpela tržnú ranu na ľavom obočí 4 cm s chirurgickým ošetrením - revíziou a suturou, pomliaždenie ľavého zápästia, ruky a predlaktia bez traumatických zmien na skelete, pohmoždenie hlavy a tváre s dobou liečenia 4-5 týždňov s obmedzením bežného spôsobu života a práceneschopnosti od 1.2.2017 do 3.3.2017, svojim konaním ďalej spôsobil poškodenej S. zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 154,09 eur z dôvodu úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti a Z. poisťovni škodu vo výške 487,60 eur výplatou nemocenských dávok poškodenej, následkom dopravnej nehody vznikla poškodenej P. R. podľa jej vyjadrenia škoda vo výške 2.375,02 eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 158 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zároveň bol obžalovanému podľa § 60 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 16 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody voči poškodeným O.. P. R. v sume 1.942,21 eur a Z. poisťovni v sume 784,60 eur.

Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podal obžalovaný W. N. odvolanie proti výrokom a treste o náhrade škody prostredníctvom obhajcu JUDr. D. V., A.. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 27.6.2018, ktoré bolo bližšie zdôvodnené písomným podaním obhajcu doručeným na prvostupňový súd dňa 2.8.2018. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 320 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil a trestné stíhanie obžalovaného podmienečne zastavil so stanovením primeranej skúšobnej doby. Odvolateľ k tomu, aby sa táto vec riešila aplikáciou princípu restoratívnej justície formou odklonu použitím inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Tr.por. uviedol, že obžalovaný aktívne plnil povinnosti uložené zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že po doručení písomného vyhotovenia rozsudku prvostupňového súdu obžalovaný pristúpil k náhrade škody v zmysle neprávoplatného rozsudku aj s rizikom, že PZP poisťovňa následne plniť odmietne, k čomu predložil potvrdenie o úhrade škody poškodeným R. a Z. poisťovni v druhom prípade v sume 487,60 eur, keďže v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o náhrade škody uvedená suma 784,60 eur bola v rozpore so skutkovým a právnym stavom, pretože zástupkyňa poškodeného si uplatnila v trestnom konaní náhradu škody 487,60 eur a táto suma je uvedená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Odvolateľ uviedol, že obžalovaný je presvedčený, že by bolo správne a zákonné, ak by bola jeho trestná vec riešená formou podmienečného zastavenia trestného stíhania, keďže ide o konanie o nedbanlivostnom prečine a obžalovaný vyhlásil vinu, súd také vyhlásenie prijal s tým, že to nemôže byť prekážkou prípadného zrušenia rozsudku, obžalovaný uhradil celú škodu, obžalovaný je doposiaľ netrestanou osobou a v rámci plnenia pracovných povinností vedie motorové vozidlo na dennej báze, dosiaľ nebol riešený ani priestupkovo a doterajší život obžalovaného možno hodnotiť ako príkladný, je zamestnanou osobou na funkcii vedúceho oddelenia sťažností Slovenskej pošty, ktorý motorové vozidlo mimoriadne potrebuje k plneniu pracovných úloh. Pri zákaze činnosti reálne hrozí strata zamestnania, nakoľko vodičské oprávnenie tvorí predpoklad uvedenej práce a sekundárne bolo poukázané, že obžalovaný býva v obci Rajka, odkiaľ denne dochádza motorovým vozidlom do práce do Bratislavy. Odvolateľ poukázal aj na okolnosti prípadu, kedy obžalovaný v rámci dopravnej nehody neprekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, po spozorovaní poškodenej začal brzdiť tak, aby sa jej vyhol (nešlo teda o nepozornosť obžalovaného), avšak v dôsledku nedostatku skúseností a poznatkov o správaní sa vozidla v šmyku na snehu, sa už poškodenej vyhnúť nedokázal.

K výroku o náhrade škody odvolateľ uviedol, že namieta výrok voči Z. poisťovni, ktorej bola priznaná väčšia suma než je tá, aká bola uplatnená a ktorá je uvedená aj v skutkovej vete. Hoci obžalovaný už poškodenej škodu uhradil v celom rozsahu, má za to, že nárok na náhradu ušlej mzdy nebol zo strany súdu nijako odôvodnený a je nepreskúmateľný. Súd neuviedol na základe akých ustanovení Zákonníka práce sa riadil ani to, ako dospel (mimo uplatnenia zo strany poškodenej) k priznanej sume. Ani PZP poisťovňa nedisponovala dostatkom informácií vo vzťahu k tejto položke škody a od poškodenej na podnet A. poisťovne žiadali potvrdenie od zamestnávateľa a potvrdenie zo Sociálnej poisťovne.

Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 29.10.2018.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie prečítaním

- pracovnej zmluvy a dodatku k pracovnej zmluve (č.l. 226-230) - obžalovaný pracuje v Z. pošte a.s. na pozícii vedúci oddelenia so základnou mzdou 1.200 eur,

- vyjadrenia X. poisťovne a.s. zo dňa 18.4.2017 (č.l. 261) - boli vysporiadané nároky uplatnené zdravotnou poisťovňou týkajúce sa škody na zdraví u poškodenej P. R. v súvislosti s dopravnou nehodou vo výške 154,07 eur,

- mailovej komunikácie predloženej obhajobou (č.l. 291-294), podľa ktorej právny zástupca poškodenej P. R. potvrdzuje prijatie peňažných prostriedkov na účet poškodenej,

- príkazov na úhradu (č.l. 300, 301), podľa ktorých boli obžalovaným dňa 27.7.2018 dané dva príkazy na úhradu súm 1.942,21 eur a 487,60 týkajúcich sa uplatnenej náhrady škody zo strany poškodených P. R. a Z. poisťovne,

- odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 16.11.2018 - bez záznamu,

- registra priestupkov obžalovaného zo dňa 16.11.2018 - jeden záznam o uložení blokovej pokuty 20 eur dňa 17.7.2018 Mestskou políciou v R. za nerešpektovanie dopravnej značky zákaz vjazdu,

- evidenčnej karty vodiča obžalovaného zo dňa 12.12.2018, podľa ktorej obžalovaný nemá žiadny záznam, pričom vodičské oprávnenie má od 3.9.2014.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že tento prípad je taký, kde by bolo možné uplatniť zásady restoratívnej justície s tým, že závažnosť činu je malá, obžalovaný všetkým zúčastneným nahradil uplatnenú škodu a z pohľadu poľahčujúcich okolností bola splnená aj okolnosť, že obžalovaný nahradil škodu. Ku skutku došlo tak, že obžalovaný dostal šmyk na zľadovatelej ceste, je osobou doteraz súdne netrestanou a bol postihnutý len jedným drobným priestupkom mestskou políciou. Obžalovaný býva v Rajke a dennodenne dochádza za prácou do Bratislavy, a preto v prípade, že by nebol akceptovaný návrh na podmienečné zastavenie trestného stíhania, alternatívne žiada, aby aspoň nebol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol obhajca a chce ešte uviesť, že vodičské oprávnenie potrebuje na výkon práce, keďže ročne v rámci výkonu práce najazdí približne 20.000 km na pridelenom služobnom vozidle v rámci toho, že jazdí na kontroly po pobočkách pošty v rámci celého Slovenska a v prípade, že by vodičské oprávnenie nemal, hrozila by mu aj strata zamestnania, resp. pozície, ktorú vykonáva.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331.930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Tr.zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252356'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Podľa § 158 ods. 1 Tr.zák. kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý iba odvolaním podaným obžalovaným proti výrokom o treste a náhrade škody, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci boli napadnuté iba výroky o treste a náhrade škody, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať predovšetkým tieto výroky a ich zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie je dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, jeho obhajcovi a poškodeným resp. splnomocnencovi poškodenému bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr.por. a títo spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania potom, čo obžalovaný podal odpor voči trestnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle dotknutých ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne boli súdom zisťované skutočnosti v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo žalovaného skutku a vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykoná dokazovanie len ohľadom výrokov o treste a náhrade škody.

Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je uvedené na začiatku tohto odôvodnenia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v trestnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr.zák. a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným zo spáchania tohto prečinu.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr.zák. je nedbanlivostným trestným činom, t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.), za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (v § 158 ods. 1 Tr.zák. je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody až na 1 rok). Teda v prípade spáchania trestného činu podľa § 158 ods. 1 Tr.zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu.

Prvostupňový súd uložil obžalovanému v napadnutom rozsudku trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 16 mesiacov pri zistení dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr.zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval.

Odvolací súd k tomu uvádza, že pri takto uloženom treste obžalovanému došlo zo strany prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom jednak k porušeniu ustanovenia Trestného zákona a jednak je uložený trest neprimeraný, čo zakladalo dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.por. a uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Priznanie poľahčujúcich okolností v napadnutom rozsudku podľa § 36 písm. j) Tr.zák. (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a podľa § 36 písm. l) Tr.zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval) bolo v súlade so zákonom a vecne správne, keďže obžalovaný jednak nebol pred spáchaním trestného činu súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý, jednak na hlavnom pojednávaní k obžalobe vyhlásil, že je vinný a následne na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči aj úprimne oľutoval spáchanie trestného činu, a preto tieto poľahčujúce okolnosti boli obžalovanému priznané aj odvolacím súdom.

Obžalovanému bola odvolacím súdom priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr.zák. (obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu), pričom jej nepriznanie prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku zakladalo dôvod jeho zrušenia podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. (napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona), keďže už z dôkazných prostriedkov, ktoré oboznámil resp. mohol oboznámiť na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd, vyplývalo, že obžalovaný prostredníctvom poisťovne uhradil škodu uplatnenú jedným z poškodených (S. zdravotná poisťovňa, a.s.) a vykonal aj potrebné opatrenia podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ohľadom škody spôsobenej vo vzťahu k zvyšným poškodeným Z. poisťovni a P. R. a z doplneného dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom vyplýva, že škoda uplatnená poškodenými bola už v celej výške uhradená zo strany obžalovaného voči všetkým poškodeným.

Obžalovanému bol prvostupňovým súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel podľa ustanovení § 60 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., hoci tieto ustanovenia Trestného zákona upravujú iný druh trestu, a to trest prepadnutia veci, pričom trest zákazu činnosti je upravený v § 61 Tr.zák. Uloženie trestu zákazu činnosti podľa nesprávneho ustanovenia Trestného zákona v napadnutom rozsudku zakladalo dôvod jeho zrušenia podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. (napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona).

Obžalovanému bol prvostupňovým súdom uložený za spáchaný skutok podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, s čím sa odvolací súd nestotožnil a takto uložený trest v napadnutom rozsudku považoval za neprimeraný, čo zakladalo dôvod jeho zrušenia podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por.

Ako už vyplýva z vyššie uvedeného, obžalovaný je osobou, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu súdne trestaná ani priestupkovo postihnutá (obžalovaný má jeden záznam ohľadom uloženia blokovej pokuty 20 eur za dopravný priestupok spáchaný po vyhlásení napadnutého rozsudku), obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu, čo aj úprimne oľutoval. Obžalovaný spáchal trestný čin nedbanlivostnou formou zavinenia, pričom ide o trestný čin, ktorý patrí k najmenej závažným trestným činom podľa Trestného zákona, keďže zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody, ktorá hrozí za jeho spáchanie, je určená výmerou 0 až 1 rok. Z vymedzenia skutku napadnutého rozsudku, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, vyplýva, že k zraneniu poškodenej P. R. došlo tak, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla dostal šmyk pri brzdení na zasneženej vozovke. Obžalovaný opakovane v konaní uvádzal, že vodičské oprávnenie nevyhnutne potrebuje na výkon svojho zamestnania vzhľadom na druh ním vykonávanej práce. Zo spisu vyplýva, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, zamestnaný ako vedúci oddelenia kontroly a sťažností na Slovenskej pošte a.s. Napokon zo spisu vyplýva, že obžalovaný uhradil všetkým poškodenými uplatnenú náhradu škody v celej výške.

Z doplneného dokazovania vykonaného na odvolacom súde vyplýva, že obžalovaný má základnú mesačnú hrubú mzdu 1.200 eur (ako to vyplýva z oboznámeného dodatku k pracovnej zmluve), pričom v prípravnom konaní pri výsluchu ako obvinený uvádzal čistý mesačný príjem 850 eur.

Odvolací súd je po posúdení týchto skutočností toho názoru, že obžalovanému nebolo nutné ukladať najprísnejší druh trestu, ktorý upravuje , a to trest odňatia slobody (hoci s podmienečným odkladom jeho výkonu), ale postačuje uloženie miernejšieho druhu trestu, a to peňažného trestu, keďže sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 56 ods. 2 Tr.zák. (obžalovaný spáchal prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného nebolo nutné ukladať trest odňatia slobody), ktorý uložil odvolací súd vo výmere jeden tisíc eur, teda približne vo výške mesačnej mzdy obžalovaného.

Keďže bol uložený obžalovanému peňažný trest, podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. bolo odvolacím súdom nutné ustanoviť pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody, ktorý bol určený vo výmere 2 mesiace vzhľadom na výšku uloženého peňažného trestu a trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú v § 158 ods. 1 Tr.zák. Obžalovaný sa v tejto súvislosti upozorňuje, aby uložený peňažný trest riadne zaplatil, k čomu bude prvostupňovým súdom vyzvaný, inak bude nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody.

Obžalovanému nebol odvolacím súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, keďže vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu už opísaný vyššie, jeho následok (spôsobenie ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr.zák., nie však ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 Tr.zák.), vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného (z ktorých nevyplýva, že by obžalovaný bol nedisciplinovaným vodičom) a predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný vodičské oprávnenie potrebuje na výkon svojho zamestnania (v prípade uloženia tohto druhu trestu obžalovanému hrozila minimálne strata pracovnej pozície v zamestnaní), nebolo nevyhnutným ukladať aj tento druh trestu, hoci k spáchaniu trestného činu došlo v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že ním uložený peňažný trest vo výmere 1.000 eur zodpovedá závažnosti prečinu spáchaného nedbanlivostnou formou, okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a aj primeraný a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

K odvolaním napadnutému výroku o náhrade škody odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku priznal náhradu škody poškodeným O.. P. R. v sume 1.942,21 eur a Z. poisťovni v sume 784,60 eur, pričom nerozhodol o nároku na náhradu škody uplatnenom v trestnom konaní S. zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorá napriek zaplateniu náhrady škody počas trestného konania svoj nárok nevzala späť, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr.por. (rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom).

V súvislosti s náhradou škody uplatnenou Z. poisťovňou treba uviesť, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku priznal tomuto poškodenému náhradu škody v sume 784,60 eur, hoci si uplatnil v trestnom konaní iba sumu 487,60 eur, takže v rozpore s tým rozhodol o náhrade škody nad rámec uplatneného nároku poškodeným.

Zároveň odvolací súd musí vytknúť prvostupňovému súdu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako dospel k sumám ohľadom priznanej náhrady škody a aké dôkazné prostriedky na hlavnom pojednávaní k tomu vykonal a v tejto časti bol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmateľný a neobsahoval náležitosti podľa § 168 ods. 1 Tr.por., keďže aj výrok ohľadom náhrady škody je nutné riadne odôvodniť.

Odvolací súd musí skonštatovať, že obžalovaný v odvolacom konaní preukázal, že náhrada škody vo vzťahu ku všetkým poškodeným bola v celej uplatnenej výške zaplatená, k čomu bolo v odvolacom konaní aj doplnené dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že

- škoda uplatnená S. zdravotnou poisťovňou a.s. vo výške 154,09 eur bola zaplatená obžalovaným cestou X. poisťovne a.s., čo vyplýva z oboznámeného listinného dôkazu na č.l. 261,

- škoda uplatnená P. R. vo výške 1.942,21 eur bola zaplatená obžalovaným, čo vyplýva z oboznámeného príkazu na úhradu na č.l. 300 a z oboznámenej mailovej komunikácie medzi obhajcom a splnomocnencom poškodenej o tom, že došlo k úhrade škody (č.l. 291-294), ako aj z vyjadrenia splnomocnenca poškodenej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu,

- škoda uplatnená Z. poisťovňou vo výške 487,60 eur bola zaplatená obžalovaným, čo vyplýva z oboznámeného príkazu na úhradu na č.l. 301.

Na základe uvedených skutočností, keďže bolo vykonaným dokazovaním doplneným na odvolacom súde preukázané, že náhrada škody vo vzťahu k všetkým trom poškodeným bola zaplatená, títo boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces, keďže ani jeden z poškodených uplatnený nárok na náhradu škody nevzal do rozhodnutia odvolacieho súdu späť.

K odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z už uvedeného, tieto boli vyhodnotené za dôvodné s výnimkou tej, ktorou obžalovaný žiadal, aby bolo po zrušení napadnutého rozsudku rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania obžalovaného podľa § 216 Tr.por. Odvolací súd tejto odvolacej námietke nevyhovel vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví inej osoby, ktorá prechádzala po priechode pre chodcov z pohľadu obžalovaného ako vodiča z pravej strany na ľavú stranu, pričom poškodená bola zachytená ľavou bočnou stranou motorového vozidla, keď už musela byť v druhej polovici vozovky. Vzhľadom na tieto okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, bolo podľa odvolacieho súdu nutné obžalovanému uložiť za spáchaný trestný čin aj trest a nebolo dostačujúce rozhodnúť o veci spôsobom, akým navrhovala obhajoba, teda podmienečne zastaviť trestné stíhanie obžalovaného a pre také rozhodnutie nebola splnená zákonná podmienka uvedená v § 216 ods. 1 písm. c) Tr.por.

Odvolací súd zhrnutím uvádza, že na základe podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody a obžalovanému uložil peňažný trest 1.000 eur a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace a ohľadom náhrady škody odkázal poškodených s ich nárokmi na civilný proces. Odvolací súd pritom rozhodol sám rozsudkom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu doplneného dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.