Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-295-2018.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/295/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: J. X., R. XX, R., IČO: 11 713 828, zastúpený: Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, B., o zaplatenie 445,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 16C/501/2015-188 zo dňa 10. júla 2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 445,60 eur s príslušenstvom a žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 100 a § 634 ods. 2 Obč. zákonníka.
1.3. Vykonaným a doplneným dokazovaním v intenciách odvolacieho súdu, s dôrazom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným dospel súd záveru, že žalovaný nárok z predloženej faktúry H-124/2012 je premlčaný. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal vyrobiť pre žalovaného dva kusy interiérových dverí. Sporná bola doba vyplatenia ceny dodaného diela, ktorú bolo potrebné posúdiť s poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Súd mal preukázané, že dielo bolo žalovanému v zmysle ústnej dohody o dielo dodané a namontované dňa 08.02.2012. S poukazom na ust. § 634 ods. 2 k Obč. zákonníka, podľa ktorého ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela súd konštatoval, že žalovaný bol povinný zaplatiť cenu diela po skončení diela, t. j. po dodaní dňa 08.02.2012. Žalovaný pri dodaní diela zaplatil sumu 500,- eur, čoho dôkazom je dodací list (č. l. 81). Žalovaný vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že cena diela mala byť zaplatená pri dodaní diela. Tieto skutočnosti nerozporoval ani žalobca; v doplňujúcej výpovedi uviedol, že splatnosť ceny diela bola dohodnutá na čas, kedy sa dielo namontuje. Žalobca zdôraznil, že sa so žalovaným dohodli tak, že po namontovaní diela zaplatí cenu diela. Z uvedeného dojednania súd preukázané, že ak nedošlo k zaplateniu ceny diela pri dodaní diela v zmysle dohody strán sporu, čo obe strany potvrdili, vzniklo žalobcovi právo dňa 09.02.2012 domáhať sa zaplatenia rozdielu dohodnutej ceny diela a trojročná premlčacia lehota uplatniť toto právo na súde žalobcovi uplynula dňa 09.02.2015. Žaloba bola podaná na súd až dňa 31.07.2015, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu za premlčaný.
1.4. Tvrdenia žalobcu, že poskytoval žalovanému lehotu na zaplatenie rozdielu dohodnutej ceny diela, pretože žalovaný nemal finančné prostriedky v dohodnutej cene diela pri dodaní diela, súd považoval za irelevantné. Nepochybne bolo povinnosťou žalobcu vystaviť faktúru za montáž a dodanie diela tak, ako to urobil po uplynutí piatich mesiacov. Túto skutočnosť súd vyhodnotil v neprospech žalobcu, pretože ani doplneným dokazovaním nebolo preukázané, že strany sporu dohodli inú splatnosť ceny diela, ktorá by odôvodňovala považovať faktúru za dôkaz preukazujúci povinnosť žalovaného zaplatiť rozdiel nezaplatenej ceny diela. Súd poukázal na to, že konateľ žalobcu v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka danom spore nepostupoval s odbornou starostlivosťou a záujmami spoločnosti predchádzať škodám. Nič nebránilo žalobcovi vystaviť faktúru nasledujúci deň po dodaní diela keď vedel, že nebola zaplatená celá dohodnutá cena diela, prípadne v krátkom časovom úseku tak, aby nedošlo k premlčaniu nároku. V závere poukázal, že žaloba bola podaná krátko pred uplynutím lehoty troch rokov.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s námietkou premlčania poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní 30. 04. 2018, že žalovaný nerozporoval predloženú faktúru; uvádzal, že je ochotný doplatiť dlžnú sumu za určitých podmienok, teda nerozporoval termín splatnosti faktúry, čo svedčí o existencii dohody o splatnosti zvyšnej časti ceny diela. Pôvodná dohoda bola, že zaplatí zálohu 250,- eur a zvyšok ceny diela mal byť zaplatený pri dodaní diela. Nakoľko pri dodaní diela žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo k dohode o splatnosti zostávajúcej ceny tak, že splatnosť diela bude určená na základe ďalších rokovaní. Mal záujem na splatnosti sa dohodnúť, čo uvádzal vo svojich vyjadreniach. Vyplatenie ceny diela nebolo dohodnuté po skončení diela, preto je dôvodné aplikovať ust. § 634 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Zmluvné strany sa odchýlili od ust. § 634 ods. 2, výpoveďou jeho i jeho otca bolo preukázané, že boli rokovania o dodatočnej splatnosti ceny diela, aj žalovaný potvrdil, že rokovania boli, preto neobstojí záver súdu, že nárok je premlčaný pre uplynutie 3-ročnej premlčacej doby s počiatkom jej plynutia od 09. 02. 2012; táto začala plynúť 01. 08. 2015 a žaloba podaná 31. 07. 2018 bola podaná včas.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Jednoznačne zotrval na názore, že k zaplateniu dlžnej čiastky bol vyzvaný pri dodaní dverí dňa 08. 02. 2012, žaloba mu nevydal žiadne potvrdenie. Prevzatie peňazí preukazuje, že bol vyzvaný na zaplatenie ceny diela. Tvrdenia žalobcu označil za klamstvo s cieľom vyhnúť sa odvodovým povinnostiam. Potvrdil, že boli jednania, ale tieto inicioval on a ich obsahom nebola dohoda o cene diela, ako tvrdí žalobca, ale skutočnosti súvisiace s kvalitou diela, ktorú namietal, rovnako ako aj v liste z 23.10.2012. Jeho otec nebol priamo účastný rokovania, stál od nich cca na 15 m a nič nepočul. Poukázal na to, že žalobca zatajoval až do pojednávania 25.05.2016, že prebiehalo jednanie o cene diela , ale jednalo sa o sumu 250,- euro, ktorú zaplatil ako zálohu, ktorú žalobca spočiatku vôbec neuviedol, na čo on poukazoval a žiadal zohľadniť. Obsahom jednania nebola teda dohoda o splatnosti ceny diela, ako tvrdí žalobca; zdôraznil, že nikdy netvrdil, že zaplatí 445,60 eur a nie je pravdou, že žalovanú sumu ako cenu diela nenamietal.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a po zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
5. Predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 31. 07. 2015, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 445,60 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 02. 08. 2012 do zaplatenia. Žalovaná suma je nedoplatok ceny diela - výroby a montáže 2 ks interiérových dverí; bola žalobcu dohodnutá sumou 945,60 eura s DPH. Cena diela 945,60 eur bola fakturovaná faktúrou č. H-124/2012 z 18. 07. 2012, splatnou 01. 08. 2012. Medzi stranami bola sporná výška dohodnutej ceny diela a výška neuhradeného zostatku ceny diela, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania poukazujúc na to, že dvere boli dodané vo 08. 02. 2012, kedy zaplatil 500 eur, ale faktúra bola vystavená až pol roka po dodaní dverí, 08. 07. 2012 so splatnosťou 01. 08. 2012.
6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 16C/501/2015-109 z 25. 05. 2016 žalobe vyhovel, keď nárok považoval za preukázaný. Na námietku premlčania neprihliadol s odôvodnením, že žalobca si uplatnil pohľadávku v zmysle faktúry, ktorej splatnosť bola 01. 08. 2012 a 3-ročná všeobecná premlčacia lehota uplynula 01. 08. 2015, preto žaloba podaná na súde 31. 07. 2015 bola podaná včas.
7. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/85/2017-162 z 28. 09. 2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti záverov súdu prvej inštancie o výške dohodnutej ceny diela a predčasným záverom o včasnosti uplatnenia nároku.
8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP). Tie spočívali v tvrdeniach o tom, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. f),h) CSP.
10. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu je treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú z časti totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením § 191 ods.1 CSP a keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
13. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací dodáva, že dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je sám povinný po významných skutočnostiach pátrať. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná.
14. V posudzovanej veci nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, podľa ktorej mal žalobca vyrobiť a dodať žalovanému do 31. 06. 2011 dva kusy interiérových dverí. Žalovaný zaplatil zálohu 250,- eur. Dvere boli dodané dňa 08. 02. 2012 a žalovaný (jeho manželka) zaplatil sumu 500,- eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný pri dodaní diela nemal dostatok finančných prostriedkov, preto sa dohodli na splatnosti zostávajúcej ceny tak, že bude určená na základe ďalších rokovaní. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu o nedostatku finančných prostriedkov a uzatvorenie dohody o neskoršej splatnosti ceny diela. Tvrdil, že cena mala byť zaplatená po dodaní dverí, ale boli dodané viac ako 6 mesiacov po termíne a z iného materiálu, preto neuhradil cenu diela po dodaní. Až po doriešení týchto nedostatkov prísľubom žalobcu na zľavu z ceny diela žalobca vystavil faktúru a následne v Bartovciach doplatil 200 eur.
15. Odvolací súd po prejedaní veci vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že dohodou strán došlo k posunutiu termínu splatnosti ceny diela tak, ako je uvedené vo faktúre na 01. 08. 2012. Je nesporné, že zmluva o dielo bola uzatvorená ústne a medzi stranami sporu došlo k nejasnostiam o dohodnutej cene diela. Bolo preukázané, že dvere boli dodané neskôr, ako bolo dohodnuté a z iného materiálu. Je logické vysvetlenie žalovaného, že pre tieto nedostatky diela nezaplatil dohodnutú cenu pri dodaní diela, nakoľko reklamoval vady diela a chcel zľavu z ceny. Z hľadiska právneho posúdenia veci nie je podstatné, či vady reklamoval riadne a včas a či k dohode o zľave došlo, ale to, že kvôli nedostatkom diela zaplatil pri dodaní len sumu 500,- eur, teda nie celú cenu diela. Žalobca na prvom pojednávaní uvádzal, že po dodaní dverí vyzýval žalovaného na doplatenie zostatku ceny diela a nakoľko na výzvy nereagoval, vystavil faktúru; netvrdil žiadnu dohodu o inej splatnosti ceny ani dohodu o tom, že faktúru vystaví až po zaplatení celkovej ceny. Tvrdenie žalobca o jednaniach a uzatvorení dohody o inej splatnosti nepreukázala ani výpoveď svedka Ján Hegeduša (otca žalobcu); ten uviedol len to, že raz bol so žalobcom za žalovaným a má vedomosť, že žalobca viackrát telefonicky vyzýval žalovaného na zaplatenie sumy uvedenej vo faktúre, pričom nikdy nebol prítomný pri jednaniach medzi žalobcom a žalovaným. Z jeho vyjadrenia nie je zrejmé ani to, či bol účastný vo veci po alebo pred vystavením faktúry. Tvrdenie žalobcu, že ak žalovaný v písomnej komunikácii po doručení faktúry uvádzal, že je ochotný doplatiť dlžnú sumu za určitých podmienok znamená, že ak nenamietal termín splatnosti faktúry nasvedčuje existencii dohody o splatnosti zvyšnej časti ceny diela podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Žalovaný v liste z 23.10.2012 uvádza, že dlžnú čiastku uhradí po odstránení reklamovaných chýb, pričom súčasne poukazuje na faktúru, ktorá mu bola zaslaná 01.10.2012. Žalobca pritom tvrdil, že spornú faktúru zaslal žalovanému dňa 18.07.2012; nie je teda zrejmé, k akej faktúre sa odkazovaná reakcia žalovaného viaže. Reagujúc na argument žalobcu odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že spornou otázkou od dodania dverí, t.j. od 08. 02. 2012 bola otázka konečnej ceny diela, preto je pochopiteľné, že žalovaný vo svojej komunikácii so žalobcom zameral pozornosť na pre neho najpodstatnejšiu otázku a tou bola konečná cena diela. To, že žalovaný vo vyjadrení výslovne nespochybnil termín splatnosti faktúry, navyše keď ani nebolo preukázané, že reakcia súvisí so spornou faktúrou, nepreukazuje uzatvorenie dohody o splatnosti ceny diela, ako tvrdí žalobca.
16. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 634 ods. 2 veta prvá Obč. zákonníka v danej veci nebolo preukázané uzatvorenie dohody medzi stranami sporu o splatnosti ceny dodaného diela v inom termíne, ako po dodaní diela, preto je správny záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie ceny diela začala žalobcovi plynúť dňa 09. 02. 2012 a uplynula dňa 09.02.2015, preto žaloba podaná dňa 31. 07. 2018 bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. V konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).