Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-10-2018.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne B., zastúpenej L. proti žalovanému D., zastúpeného K., o určenie neplatnosti zmlúv a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 21Csp/27/2017-93 zo dňa 25. septembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 916,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV., ktorým rozhodol o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti o určenie neplatnosti a bezúročnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2014 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2014 zastavil (výrok I., II.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 916,91 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 % (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala jednak určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2014 a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2014 sú neplatné a bezúročné pre početné neprijateľné podmienky, jednak uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej 916,91 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti o určenie neplatnosti a bezúročnosti uvedených zmlúv, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.
3. Z listinných dôkazov, predložených stranami, súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.11.2014 bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 1.500 Eur, splatného v 42 mesačných splátkach po 47,43 Eur, výška celkovej platby za úhradu mesačne bola 81,99 Eur, zahŕňala v sebe splátku úveru a splátku podľa dohody o poskytnutí služby, celková čiastka, ktorá mala byť zaplatená, bola 2.142,06 Eur, ročná úroková sadzba bola 18,08 %, predpokladaná RPMN úveru 26 %, priemerná RPMN 36,30 %, poplatok za poskytnutie úveru bol 150 Eur. Dňa 28.11.2014 bola uzavretá dohoda o poskytovaní služieb, ktorá upravovala podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere. Definícia služieb bola formulovaná ako služba informácie o zostávajúcich záväzkoch, služba odkladu splatnosti splátok, služba informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zdarma. Dňa 27.11.2014 bola uzavretá Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 1.260 Eur, splatného v 42 mesačných splátkach po 39,84 ur, celková čiastka, ktorá mala byť zaplatená, bola 1.799,28 Eur, ročná úroková sadzba bola 18,08 Eur, predpokladaná RPMN úveru 26,17 Eur, poplatok za poskytnutie úveru bol 126 Eur. Strany nepredložili v priebehu konania kompletnú dokumentáciu, a to pokiaľ išlo o úver č. XXXXXXXXXX. Pri výške celkovej platby za úhradu mesačne 68,87 Eur v úvere č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli žalovaným spochybnené. Súd prvej inštancie mal tak za to, že aj pri tomto úvere bola uzavretá dohoda o poskytovaní služieb s rovnakým obsahom ako pri úvere č. XXXXXXXXXX. Tomuto nasvedčuje aj písomné vyjadrenie žalovaného, ktorý ako dôkaz túto dohodu označuje, hoci ju nepredložil. Žalovaný nespochybnil celkovú výšku platieb žalobkyne v oboch úveroch, súd prvej inštancie preto vychádzal z celkovej sumy, tvrdenej žalobkyňou. Na základe vyššie popísaných zmlúv o úvere žalovaný poskytol žalobkyni na jej požiadanie peňažné prostriedky a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o odmenu v pravidelných mesačných splátkach. Zmluvy spĺňali náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi stranami je vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Predmetné zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardné formulárové zmluvy, uzavreté medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, či predmetné úverové zmluvy spĺňajú všetky náležitosti, predpokladané zákonom. V danom prípade obe zmluvy obsahovali nesprávne vypočítanú hodnotu RPMN úveru, pričom nesprávne určená hodnota RPMN úveru v zmluve prakticky znamená absenciu tohto údaja v zmluve. V oboch prípadoch súčasťou výpočtu RPMN úverov neboli poplatky za služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb. U úveru č. XXXXXXXXXX platila žalobkyňa mesačne 81,99 Eur, vrátane týchto poplatkov, hoci skutočná splátka úveru, vrátane úrokov a dohodnutého poplatku, bola 47,43 Eur, čomu zodpovedá suma 2.142,06 Eur ako celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť. U úveru č. XXXXXXXXXX možno konštatovať to isté. Fakt, že do výpočtu RPMN úverov neboli zahrnuté poplatky za poskytovanie služieb, prakticky potvrdil aj žalovaný v rámci svojej argumentácie, tvrdiac, že doplnkové služby nemajú charakter zmluvnej podmienky, alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nakoľko služby, ktoré mali byť poskytované, nebolo možné považovať za nadštandardnú činnosť žalovaného ako veriteľa (služba informácie o zostávajúcich záväzkoch, služba odkladu splatnosti splátok, služba informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zdarma), nakoľko slúžia prevažne na prospech samotného veriteľa. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že ide o nekalú praktiku veriteľa, ktorou sa snaží zakryť skutočnú výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa. Aj v prípade dohôd išlo o vopred pripravené formuláre a aj keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť voľby a k dohodám nepristúpiť, dá sa oprávnene predpokladať, že nepodpísaním predmetných dohôd by k poskytnutiu úverov vôbec nedošlo. Žalovaný vopred pripravil formuláre ohľadne samotných úverových zmlúv, ktoré s uzavretím dohôd o doplnkových službách už počítali, vyjadruje to výška mesačnej splátky, ktorá zahŕňa aj poplatok za doplnkové služby. Vzhľadom k tomu, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX neobsahovali správny povinný údaj o RPMN úveru, súd prvej inštancie považoval tieto úvery podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez poplatkov. Z úveru č. XXXXXXXXXX bolo žalobkyni poskytnuté plnenie 1.350 Eur, žalobkyňa celkom uhradila žalovanému 1.885,77 Eur. Rozdiel 535,77 Eur predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Z úveru č. XXXXXXXXXX bolo žalobkyni poskytnuté plnenie 1.134 Eur, žalobkyňa celkom uhradila žalovanému 1.515,14 Eur. Rozdiel 381,14 Eur predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia s neurčitým a nejasným tvrdením ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby, bez uvedenia konkrétnych údajov, aký nárok konkrétne považuje za premlčaný. Námietka žalovaného nebola určitá, a preto ju súd prvej inštancie považoval za bezpredmetnú. Konštatoval tiež, že žaloba bola podaná dňa 10.02.2017, a preto mohla žalobkyňa aj pri vznesenej námietke premlčania žiadať vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia platby zaplatené od 10.02.2015. Len v roku 2016 zaplatila poštovými poukážkami na úver č. XXXXXXXXXX sumu 899,17 Eur a na úver č. XXXXXXXXXX sumu 685,63 Eur. Premlčacia doba začala plynúť od momentu, kedy začala žalovaná platiť nad rámec plnenia poskytnutého žalovaným, preto jej nárok premlčaný nie je. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 145 ods. 1, 2 CSP, § 52 ods. 1-4, § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, §
2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci, a tiež podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa si uplatnila tri nároky, v dvoch vzala žalobu späť, teda zavinila zastavenie konania, v jednom nároku bola úspešná. Celkovo bol žalovaný úspešný v rozsahu 33,33 %, v tomto rozsahu mu aj náhrada trov konania priznaná bola.
4. Proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie o tom, že v príslušných zmluvách je nesprávna uvedená hodnota RPMN, nakoľko do nej nebol započítaný ako náklad - odplata sú v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z., a to s ustanoveniami § 2 písm. g) a písm. i) a s § 19. V tejto súvislosti poukázal na záver rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoR/5/2016. Dôvodil, že nejestvuje žiadny zákonný alebo iný dôvod pre to, aby sa náklady podľa dohody o poskytovaní služieb započítavali do RPMN. V rozsudku súdu sa neuvádza žiadny právny záver a právne posúdenie, podľa ktorého by náklad v podobe odplaty podľa dohody o poskytovaní služieb mal byť súčasťou RPMN. Súd prvej inštancie neoznačil žiadne zákonné ustanovenie pre takýto postup a neuviedol ani žiadne právne posúdenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol s tým, že mu prizná právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,35 Eur.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že skutočnosti, uvádzané žalovaným v odvolaní, sú klamlivé a zavádzajúce. RPMN musí zahrňovať celkové náklady. Zmluva musí byť jasná, zrozumiteľná a určitá. Žiadateľ o úver musí byť ešte pred podpisom informovaný o skutočnej výške RPMN. Dala do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/934/2015. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a žiadala odvolací súd, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu.
6. Žalovaná , ktorej bolo vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu doručené dňa 18.12.2017, sa k nemu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku III. a súvisiacom výroku IV. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výrokoch I., II., ktorými bolo konanie v časti o určenie neplatnosti a bezúročnosti zmlúv o revolvingovom úvere zastavené , v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné dôkazy v konaní vykonané, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a k tomu dopĺňa nasledujúce:
10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že obe zmluvy o revolvingovom úvere, uzavreté medzi stranami sporu, neobsahovali povinný údaj zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v nich bola uvedená nesprávne vypočítaná hodnota RPMN úveru, v ktorej neboli zahrnuté poplatky za služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb. Vzhľadom k tomu, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX neobsahovali správny povinný údaj o RPMN úveru, súd prvej inštancie tieto úvery považoval podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ žalobkyňa zaplatila žalovanému nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov z uvedených revolvingových úverov sumu 916,91 Eur, uložil žalovanému túto sumu žalobkyni zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia s tým, že námietka premlčania nároku, vznesená žalovaným, nebola dôvodná. Odvolateľ považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého by náklady podľa dohody o poskytnutí služby mali byť súčasťou RPMN, čo je, podľa jeho názoru, v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvy o revolvingových úveroch, uzavreté medzi stranami sporu, spĺňali náležitosti zmlúv o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka, ktoré je nutné posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva, nakoľko sa jedná o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie správne skúmal, či zmluvy uzavreté medzi stranami sporu obsahujú všetky náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv.
12. Z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmlúv vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom, ktoré musí dlžník zaplatiť, pokiaľ si chce peniaze od bankovej alebo nebankovej inštitúcie požičať. RPMN obsahuje výšku úrokovej sadzby určenú v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne buď jednorazovými poplatkami, ktoré sa platia na začiatku úverového vzťahu (poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za sprostredkovanie, administratívny poplatok), pričom každá inštitúcia má úroveň poplatkov inú, alebo pravidelnými poplatkami, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet, poistenie schopnosti splácať). Ide o poplatky, ktoré je v každom prípade potrebné pri konkrétnom úvere zaplatiť. Čiže, ak ide o úver z banky a súčasťou úveru je povinnosť mať otvorený úverový účet a platiť zaň poplatok, tak sa tento poplatok do RPMN zaráta. Faktory, ktoré ovplyvňujú RPMN, sú výška poskytovaného úveru, obdobie, na ktoré sa úver poskytuje, výška nákladov (splátok a poplatkov, ktoré súvisia s poskytnutím úveru), informácia o výške splátok úveru a prípadných ďalších platieb, informácie o lehote splatnosti každej splátky a ďalšie.
14. Účelom povinného uvedenia RPMN je umožniť jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver. RPMN patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru, pretože ročná percentuálna miera nákladov je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, ktorá zohľadňuje nielen úroky, avšak aj všetky poplatky s poskytnutím úveru spojené a časové obdobie ich splácania. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v zmluvách o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie je sankcionované tým, že takého zmluvy sa následne v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považujú za bezúročné a bez poplatkov.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že služby, ktoré mali byť poskytované žalobkyni na základe dohody o poskytovaní služieb, nebolo možné považovať za nadštandardnú činnosť žalovaného ako veriteľa (služba informácie o zostávajúcich záväzkoch, služba odkladu splatnosti splátok, služba informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zdarma), nakoľko slúžili buď na prospech samotného veriteľa, alebo išlo o bežné služby poskytované v súvislosti s každým poskytnutým úverom, ktoré pokiaľ sú spoplatnené, ovplyvňujú výšku RPMN, čo je i prípad danej veci. Je preto možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že ide o nekalú praktiku veriteľa, ktorou sa snaží zakryť skutočnú výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti správne poukázal i na závery písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-372/14,ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 08.03.2014, súvisiaci s konaním Zdeněk Sobotka proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode 5. sa uvádza, že
Smernica Rady 87/102/EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za hotovostné preberanie splátok úveru, a to bez ohľadu na výšku uvedeného poplatku, ako aj na skutočnosť, či mal spotrebiteľ v tejto veci skutočnú slobodu voľby a v bode 2., že Smernica 2005/29/ES sa má vykladať v tom zmysle, že takéto konanie veriteľa, ak predkladá spotrebiteľovi zmluvné podmienky takým spôsobom, že poskytne údaj o RPMN, ktorej súčasťou nie sú náklady na doplnkovú službu ako je tá vo veci samej, treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje, alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že nesprávne uvedená RPMN žalovaným v zmluvách o revolvingovom úvere v neprospech spotrebiteľa (pri výpočte RPMN neboli zohľadnené poplatky, ktoré od spotrebiteľa veriteľ požadoval na základe dohody o poskytovaní služieb uzavretej súčasne so zmluvami o revolvingových úveroch) znemožňuje spotrebiteľovi správne porovnanie daného úveru s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu inými subjektmi, znemožňuje správne posúdenie jeho výhodnosti pre spotrebiteľa a ovplyvňuje významne jeho rozhodnutie pri akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Pokiaľ súd prvej inštancie z dôvodu neuvedenia RPMN v správnej výške považoval oba revolvingové úvery poskytnuté žalovaným žalobkyni podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a bez poplatkov, bol jeho záver správny. Žalobkyňa preukázateľne zaplatila žalovanému nad poskytnutú istinu sumu 916,91 Eur, preto jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý premlčaný nebol, bol dôvodný. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 916,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania (ktorý nebol odvolateľom vecne spochybnený) ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).