Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/263/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu L.. F. G., D.. XX.X.XXXX, N. G., U. XX, zastúpeného JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom, Košice, Watsonova 45, proti žalovanému L.. Š. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G., A. XX, zastúpenému JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom, Košice, Rázusova 21, o zaplatenie 202.071,30 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 13C/319/2002-1138 z 25.9.2017 v znení opravného uznesenia 13C/319/2002-1242 z 31.7.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou súdu 15.8.2002 domáhal určenia, že sa obnovilo jeho vlastnícke právo ako darcu k 288 ks zaknihovaných akcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 5.000,- Sk, emitentom ktorých je REGULA Košice, a.s., so sídlom v Starom Smokovci 10, Vysoké Tatry (teraz Južná trieda 68, Košice), IČO: 00 584 274, pričom neskôr, so súhlasom súdu žalobný petit zmenil a žiadal zaplatenie sumy 6.087.600,- Sk (teraz 202.071,30 €) so 16,5 % úrokmi z omeškania od 8.8.2002 do 31.10.2006 a to titulom vrátenia daru podľa § 630 OZ.

2. O žalobe súd prvého stupňa už rozhodol predchádzajúcim rozsudkom 13C 319/2002-351 z 23.4.2007 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu, odvolací súd uznesením 11 Co 6/2008-422 z 3.12.2008 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že súd pri rozhodovaní o tom, či žaloba je alebo nie je dôvodná posudzoval iba tieto žalobcom uplatnené dôvody pre vrátenie daru: na webových stránkach publikované referencie spoločnosti ENERGO CONTROL s.r.o., ďalej odchod žalovaného zo spoločnosti REGULA Košice, a.s., odcudzenie zákazky Santa Cruz na Kube a participovanie žalovaného ako spoločníka v konkurenčnej spoločnosti ENERGO CONTROL, avšak v odôvodnení rozhodnutia niet ani zmienky o tom, či sa súd zaoberal aj ďalším žalobcom uplatneným dôvodom, pre ktorý sa domáhal vrátenia daru - a to že žalovaný nevrátil prevzatú zálohu (sumu) 1.000.000,- Sk, v dôsledku čoho je rozsudok čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a tým účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.

3. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodol o žalobe rozsudkom 13C/319/2002-474 z 27.1.2010 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 12.508,66 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Na základe odvolania

žalobcu odvolací súd uznesením 11Co/123/2010-579 z 31.5.2012 v poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil prvostupňovému súdu opätovne skúmať, či každý samostatne popísaný skutok, v ktorom žalobca (ako darca) videl porušenie dobrých mravov dosiahol takú intenzitu, že odôvodňoval právo domáhať sa vrátenia daru, prípadne, či v ich súhrne išlo o sústavné porušovanie dobrých mravov, keď zdôraznil, že žalobca v žalobe uviedol aj ďalší dôvod, keď sa žalovaný k nemu choval v rozpore s dobrými mravmi, ktorý vymedzil tak, že Regula Košice a.s. mu vyplatila zálohu vo výške 1.000.000,-Sk a žalovaný túto nevrátil.

4. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodol znovu o žalobe rozsudkom 13C/319/2002-758 z 19.5.2014 tak, že žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že do 21.12.1995 bol žalobca majiteľom všetkých 1200 akcií spoločnosti Regula Košice, a.s., že osobitnými darovacími zmluvami ako darca bezplatne prenechal žalovanému 288 kusov akcií a Š. P. 144 kusov akcií spoločnosti v snahe motivovať ich ako obdarovaných na celom rozvoji spoločnosti, majúc v nich bezvýhradnú dôveru, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti vo funkcii technického riaditeľa do 12.11.2001, že v čase od 21.12.1995 do 14.6.1996 previedol žalovaný 192 kusov akcií spoločnosti Regula, a.s., z toho na L.. A. T. 60 kusov, L.. M. S. 60 kusov, L.. A. G. 36 kusov a L.. L. G. tiež 36 kusov a že v júni 2002 previedol posledných 96 kusov akcií na L.. A. G.. Zo žaloby mu ďalej vyplynulo, že od 22.11.2001 je žalovaný spoločníkom a konateľom spoločnosti Energo Control, s.r.o., pričom v apríli 2002 žalobca zistil, že táto obchodná spoločnosť na svojich webových stránkach prezentovala referencie a tvrdenia, podľa ktorých sa jej zamestnanci podieľali na príprave a realizácii stavieb v období rokov 1993 až 1996 a že firmu Energo Control založil a tvorí kolektív odborníkov, ktorí získali profesionálne skúsenosti ako spoluzakladatelia spoločnosti Regula, a.s., hoci je nepochybné, že tieto stavby realizovala spoločnosť Regula, ktorá na toto protiprávne nekalosúťažné konanie reagovala listom z 8.4.2002, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru právnym úkonom urobeným vo forme notárskej zápisnice č. N 318/2002, Nz 318/2002 zo 6.8.2002 a že vzhľadom na svoju majetkovú a personálnu účasť v spoločnosti (je väčšinovým akcionárom spoločnosti Regula, a.s., členom predstavenstva a generálnym riaditeľom) mal žalobca za to, že všetky právne úkony žalovaného voči spoločnosti smerovali de facto voči nemu a správanie žalovaného ako obdarovaného voči nemu ako darcovi možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. § 630 a § 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Z písomného podania žalobcu z 12.11.2003 mu ďalej vyplynulo, že tento celú činnosť, resp. konanie žalovaného v súvislosti s jeho odchodom z funkcie technického riaditeľa pokladal za cielenú a dobre organizovanú, keďže tento sa 22.11.2001 stal spoločníkom a konateľom spoločnosti Energo Control, s.r.o., a teda už v čase rozviazania pracovného pomeru v spoločnosti Regula Košice, a.s. a odstúpenia z funkcie člena jej predstavenstva vedel, že bude spoločníkom a konateľom konkurenčnej spoločnosti. Týmto podaním žalobca s prihliadnutím na to, že žalovaný už predmet daru (akcie) nemá, zmenil kladnú žalobu na určenie na žalobu na plnenie, a to o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.835.680,-Sk. Z ďalšieho vyjadrenia žalobcu z 22.3.2005 mu vyplynulo, že toto správanie žalovaného pokladá za správanie namierené priamo voči nemu (darcovi) z dôvodu, že všetky právne úkony žalovaného priamo smerujúce voči spoločnosti smerujú aj voči nemu ako výrazne väčšinovému akcionárovi spoločnosti, s ktorou je prepojený majetkovo i personálne, a ktorú sám sprivatizoval bez akejkoľvek účasti iných osôb, je v nej zamestnaný, riadi jej rozvoj a výnosy z jej podnikania sú zdrojom jeho obživy a zo správania žalovaného jednoznačne vyplýva zámer zlikvidovať konkurenčnú spoločnosť a toto je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a oprávňuje ho ako darcu domáhať sa vrátenia daru. Zo žaloby mu ďalej vyplynulo, že spoločnosť Regula Košice a.s. vyplatila žalovanému zálohu vo výške 1.000.000,- Sk a túto žalovaný napriek výzvam spoločnosti nevrátil, z toho dôvodu spoločnosť Regula bola nútená dňa 15.5.2002 podať na Okresný súd Košice II žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.000.000,- Sk s prísl. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý žalobu žiadal zamietnuť majúc za to, že samotným jeho odchodom zo spoločnosti Regula Košice, a.s. a pôsobením v spoločnosti s podobným predmetom činnosti neboli porušené všeobecne uznávané mravné zásady vo vzťahu medzi darcom a obdarovaným, že v jeho pôvodnej pracovnej zmluve so spoločnosťou Regula Košice, a.s. neboli pre prípad skončenia pracovného pomeru dohodnuté konkurenčné klauzuly pôsobiace obmedzujúco, že podľa jeho názoru si žalobca zamieňa vzťah účastníkov vyplývajúci z právneho úkonu darovania a vzťah subjektov hospodárskej súťaže, t.j. v tomto prípade dvoch právnických osôb, keďže nárok vyplývajúci z prípadného konania napĺňajúceho znaky nekalej súťaže je uplatniteľný, avšak v inom konaní, za prípadnej aktívnej, resp. pasívnej legitimácie iných subjektov. Vykonaným dokazovaním

zistil, že žalobca bol do 21.12.1995 majiteľom 1200 akcií spoločnosti Regula Košice, a.s., že darovacou zmluvou z 11.12.1995 daroval žalovanému, zamestnanému v spoločnosti vo funkcii technického riaditeľa a členovi predstavenstva 288 kusov zaknihovaných cenných papierov emitenta - Regula Košice, a.s., že pracovný pomer žalovaného v spoločnosti bol skončený dohodou k 12.11.2001, že v čase od 21.12.1995 do 14.6.1996 previedol žalovaný 192 kusov akcií spoločnosti Regula, a.s. a to na L.. A. T. a L.. M. S. po 60 kusov, na L.. A. G. a L.. L. G. po 36 kusov akcií a v júni 2002 posledných 96 kusov akcií na L.. A. G.. Mal za preukázané, že od 22.11.2001 je žalovaný konateľom spoločnosti Energo Control, s.r.o. a jej spoločníkom od 15.1.2003, v ktorej spoločnosti sú zamestnaní i vyššie uvedení akcionári, bývalí zamestnanci spoločnosti Regula Košice, a.s., že v apríli 2002 žalobca zistil, že Energo Control na svojich webových stránkach prezentovala referencie a tvrdenia, podľa ktorých sa jej zamestnanci podieľali na príprave a realizácii stavieb v období rokov 1993 až 1996 a že firmu založil a tvorí kolektív odborníkov, ktorí získali profesionálne skúsenosti ako spoluzakladatelia spoločnosti Regula, hoci uvedené stavby realizovala spoločnosť Regula, ktorá na toto protiprávne nekalosúťažné konanie reagovala listom z 8.4.2002 a že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru formou notárskej zápisnice č. N 318/2002, Nz 318/2002 zo 6.8.2002, ktorú žalovaný prevzal 7.8.2002. Z výpovede žalovaného mu vyplynulo, že v roku 1991 dostal žalobca šancu privatizovať štátny podnik formou predaja vopred určenému vlastníkovi, k čomu potreboval privatizačný návrh a podporu vtedajšieho vedenia, čo si zabezpečil ponukou, že v prípade úspešnej privatizácie následne rozdá akcie tak, ako ich získal, teda bezodplatne, že v tej dobe boli účastníci rovnocennými partnermi a po privatizácii sa žalobca stal riaditeľom spoločnosti a on námestníkom, že po splatení podstatnej časti akcií žalobca splnil svoj sľub a previedol na svojich dvoch hlavných vedúcich 36% akcií, z toho na neho 24% akcií a na Š. P. 12% akcií s tým, že oni mali ďalej tieto akcie prerozdeliť zamestnancom, ktorí boli v spoločnosti kľúčovými, že v ďalšom období si žalobca od menšinových akcionárov vymohol celkom 6.500.000,-Sk na splatenie privatizačného projektu, že v roku 1995 založil žalobca firmu na Cypre vo svojom mene a začal spoločnosť Regula, a.s. tunelovať, tovary, ktoré predtým boli nakupované u konkrétnych výrobcov mali medzi zastávku na Cypre a obchodný zisk nešiel do zisku spoločnosti Regula, a.s. ale do spoločnosti na Cypre, čo vyvolalo jeho nespokojnosť i nespokojnosť ďalších menšinových akcionárov, ktorí týmto boli ukrátení na ziskoch. Z výpovede žalovaného mu ďalej vyplynulo, že posledné roky jeho pôsobenia v spoločnosti Regula, a.s. sa začali vzťahy zhoršovať, že žalobca nechodil veľmi do práce, disponoval sám s peniazmi a vedúci zamestnanci iba zháňali a realizovali zákazky a že na webovej stránke spoločnosti Energo Control, s.r.o. spoločnosť Regula, a.s. nebola ani jedným slovom hanená a ani žalobca nebol žiadnym spôsobom urazený. Z výpovede svedka Š. P. mu vyplynulo, že u právneho predchodcu spoločnosti Regula, a.s. pracoval od roku 1995, že v spoločnosti Regula, a.s. bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa divízie realizácie, že od 3.12.2001 je zamestnancom spoločnosti Energo Control, s.r.o., že v roku 1965 mu žalobca daroval 144 kusov akcií za tým účelom, aby ho zainteresoval na jej činnosti, že odísť zo spoločnosti Regula a.s. sa rozhodol v novembri 2001, pretože mal výhrady voči hospodáreniu spoločnosti, vedeniu účtovníctva, realizácii zákaziek a vytýkaniu spôsobu práce zo strany žalobcu. Z výpovede svedka ďalej zistil, že tento sa podieľal na splácaní záväzkov z privatizácie tým, že po dohode došlo k navýšeniu platov a toto navýšenie reálne vyplácané nebolo a celkovo tak prispel čiastkou vo výške 2.100.000,- Sk, že mal tiež vedomosti o firme založenej žalobcom na Cypre, na ktorú bol prevádzaný zisk a išlo o klasické tunelovanie. Z výpovede svedka L.. A. T. zistil, že tento u právneho predchodcu spoločnosti Regula, a.s., v štátnom podniku pracoval od roku 1987 a to ako výrobný námestník, že po roku 1989 v rámci privatizácie spoločnosti existoval prísľub žalobcu prerozdeliť akcie konkrétnym ľuďom, pričom on v roku 1996 získal 5% akcií, že neskôr sa medzi akcionármi stupňovali rozpory, spoločnosť slabo prosperovala, neboli financie na zákazky, že mu neboli vyplácané dividendy a tieto použil žalobca na splácanie dlhov a že mal aj vedomosti o firme založenej na Cypre. Obdobne z výpovede svedka L.. M. S., ktorý pôsobil v spoločnosti Regula, a.s. na úseku projektovom ako vedúci skupiny mu vyplynulo, že v roku 1996 dostal darom 5% akcií spoločnosti, pričom tento dar chápal ako splnenie určitých dohôd z predchádzajúcich rokov, t.j. že po pretransformovaní spoločnosti kľúčoví zamestnanci sa budú na nej podieľať vlastnými právami, že sa tiež podieľal na splácaní privatizačného dlhu, že v rokoch 1996 - 2000 sa zákazky realizovali čoraz ťažšie, že si uvedomoval nejasnú perspektívu v spoločnosti a strácal podporu vedenia, hlavne pri zákazkách, ktoré si vyžadovali vstupnú investíciu na nákup tovaru a materiálu. Vzal do úvahy výpoveď svedka M.. M. W., ktorý uviedol, že sa zúčastnil na transformácií štátnej spoločnosti na akciovú spoločnosť a vedel preto o úmysle žalobcu vyhotoviť aj zamestnanecké akcie, s čím však váhal a nakoniec daroval akcie niekoľkým zamestnancom s tým, že tieto podľa vlastného uváženia mali ďalej rozdeliť medzi svojich podriadených podľa toho, kto a ako sa podieľal na rozvoji spoločnosti, že žalobca mal snahu neskôr tieto akcie získať späť, že bol známy tým, že nechcel nikomu platiť a aby peniaze nejakým spôsobom ukryl, založil na Cypre spoločnosť

slúžiacu na presun peňazí a tunelovanie Regula Košice, a.s.. Z výpovede svedka L.. U. C., predsedu predstavenstva spoločnosti Regula, a.s. mu vyplynulo, že obchodná spoločnosť bola privatizovaná na akciovú spoločnosť predajom vopred určenému vlastníkovi a to na základe privatizačného projektu podaného žalobcom, že po schválení zmluvy o predaji spoločnosti sa v roku 1991 tento stal jej jediným vlastníkom, že spočiatku mal problémy so splácaním dlhu Fondu národného majetku, ktorý bol takmer vo výške 22.000.000,-Sk, že za účelom jeho splácania si žalobca požičal peniaze z banky a pri druhej vlne kupónovej privatizácie vykúpil dlhopisy a splátky dlhu voči fondu takto financoval z vlastných zdrojov, že koncom roka 1995 žalobca pôvodne ako stopercentný vlastník darovaním previedol 36% svojho podielu dvom riaditeľom, dlhoročným spolupracovníkom, aby ich zainteresoval na chode spoločnosti, že v roku 2001 začali hospodárske problémy, kvôli ktorým boli zmenené stanovy tak, že došlo k okliešteniu právomoci riaditeľov a na objednávkach musel byť uvedený aj podpis žalobcu a zrejme vtedy u nich skrslo rozhodnutie vytvoriť vlastnú firmu, keď v tomto roku boli vo výhľade dve veľké zákazky na Kube

- Santa Cruz a Moa v hodnote okolo 230.000.000,-Sk a rokovaním okolo nich bol poverený žalovaný. Z výpovede tohto svedka ďalej zistil, že od týchto dvoch zákaziek mala závisieť ďalšia prosperita spoločnosti Regula, a.s. a domnieval sa, že v tom čase nastala pre žalovaného ideálna doba, aby odišiel a neskôr v priebehu ďalších dní aj ďalší zamestnanci spoločnosti a následne uvedené zákazky na Kube nezískala spoločnosť Regula, a.s. ale konkurenčná spoločnosť, v ktorej bol aj žalovaný, že spoločnosť Regula, a.s. objednávala riadiace programy pre riadiace systémy a iné materiály od spoločnosti L.. T., pričom jediným objednávateľom bol žalovaný a značný objem finančných prostriedkov vo forme nadhodnotených výkonov bol presúvaný do firmy L.. T., a že neskôr bolo zistené to, že žalovaný je majiteľom 50% akcií tejto spoločnosti, ktorá sa stala konkurenčnou a získala zákazky, na ktoré spoločnosť Regula, a.s. vynaložila približne 20.000.000,-Sk. Z výpovede svedkyne L.. L. Z., pracujúcej v spoločnosti Regula, a.s. od júla 1994 mu vyplynulo, že v roku 1994 spoločnosť vykazovala stratu, zákazková činnosť bola mizivá, avšak v rokoch 1997 - 2000 sa spoločnosti darilo dobre, o čom svedčil vysoký obrat a vysoké zisky, že darovanie akcií v roku 1995 zo strany žalobcu bolo výsledkom nátlaku zo strany zamestnancov z úseku projekcie, že v roku 2001 sa pripravovala zákazka na Kube a žalovaný niekoľkokrát podnikol v súvislosti s tým pracovnú cestu, avšak z nej nakoniec nič nebolo, napriek ročnej predpríprave, že v roku 2001 sa z L.. T. - dodávateľa materiálov pre spoločnosť Regula, a.s., teda fyzickej osoby - živnostníka, stala SPA, s.r.o. s L.. T. ako jediným konateľom a od tej doby dodávky tovaru boli fakturované v sumách niekoľkonásobne vyšších ako rok predtým pri tom istom predmete zmluvy, že za účelom splatenia dlhu voči Slovenskej sporiteľni sa manažment spoločnosti rozhodol navýšiť si platy tak, aby z navýšenia mohol byť tento záväzok uhradený. Za účelom zistenia trhovej hodnoty zaknihovaných akcií na meno (v počte 288 kusov) spoločnosti Regula Košice, a.s. ku dňu 6.8.2002 súd nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku č. 9/2006 z 5.6.2006 zistil všeobecnú hodnotu spoločnosti stanovenú podnikateľskou metódou ku dňu ohodnotenia vo výške 25.365.000,- Sk a z toho všeobecnú hodnotu jednej akcie spoločnosti vo výške 21.137,50 Sk. Vzal do úvahy, že vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania žalobca podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhol pripustiť zmenu žaloby a preto uznesením z 19.3.2007 pripustil zmenu petitu tak, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.087.600,-Sk so 16,5%-nými ročnými úrokmi z omeškania od 8.8.2002 do 31.10.2006, t.j. vo výške 4.248.978,-Sk. Reprodukoval ďalej stanoviská účastníkov, týkajúce sa sumy 1.000.000,- Sk, ktorú žalovaný prevzal a ktorej vrátenie je predmetom samostatného konania 30C 387/2002 Okresného súdu Košice II. Chronologicky popísal priebeh dokazovania po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.5.2012 a podrobne reprodukoval obsah prednesov a vyjadrení účastníkov, ako aj ich právnych zástupcov, ako aj podstatný obsah výpovede svedka L.. A. N.. Právne vec posúdil podľa § 628, § 451 ods. 1,2 a § 630 Obč.zákonníka a všeobecne charakterizoval okolnosti, za ktorých vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Za nesporné považoval, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti Regula Košice a.s. vo funkcii technického riaditeľa, že jeho pracovný pomer bol skončený dohodou k 12.11.2001 a že žalobca mu darovacou zmluvou zo dňa 11.12.1995 daroval 288 ks zaknihovaných cenných papierov emitenta - Regula Košice a.s. Nesporným bolo i to, že v čase od 21.12.1995 do 14.6.1996 previedol žalovaný 192 ks týchto akcií na ďalšie osoby a že zvyšné akcie na L.. A. G. previedol v júni 2002. Zistil tiež, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru formou notárskej zápisnice zo dňa 6.8.2002 a to z dôvodu, že spoločnosť Energo Control s.r.o., v ktorej žalovaný od 22.11.2001 bol konateľom na svojich webových stránkach prezentovala referencie a tvrdenia, podľa ktorých sa jej pracovníci podieľali na príprave a realizácii stavieb v období rokov 1993 až 1996, pričom tieto stavby realizovala spoločnosť Regula Košice a.s. v ktorom tvrdení žalobca videl konanie predstavujúce veľký nevďak zo strany obdarovaného a kvalifikoval ho ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že toto vytýkané konanie nebolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže takáto formulácia žiadnym spôsobom nezasiahla do dobrého

mena spoločnosti Regula a.s. a už vôbec nie do osobnosti a osobnej sféry žalobcu. Zdôraznil ďalej, že ku skončeniu pracovného pomeru žalovaného v spoločnosti Regula Košice a.s. došlo dohodou a nedošlo pritom k ďalšiemu porušeniu dobrých mravov. Pri vytýkanom „odcudzení zákazy Santa Cruz na Kube“ nemal za preukázané, aby žalovaný zneužil svoje predchádzajúce skúsenosti v spoločnosti Regula Košice a.s. v prospech spoločnosti Energo Control a žalobca v tomto smere podľa neho neprodukoval žiadne dôkazy. Je podľa neho možné domnievať sa, že žalovaný získal a mal znalosti ako dlhoročný zamestnanec spoločnosti Regula a.s., ako vypracovať dobrú (lepšiu) ponuku (s poukazom na to, že všetky, resp. prevažnú väčšinu zákaziek vybavoval u žalobcu on) a tak sa uchádzať na trhu o konkurenčnú ponuku, táto skutočnosť však nebola namietaná a nebola pôvodne ani dôvodom na vrátenie daru. Žalobu nepokladal za opodstatnenú ani z ďalšieho uplatneného dôvodu (vymedzeného tak, že žalovaný neoprávnenie prevzal zo spoločnosti Regula a.s. sumu 1.000.000,-Sk), keďže ani týmto konaním sa žalovaný nedopustil hrubého porušenia dobrých mravov voči žalobcovi. Popísal ďalej obsah tvrdení účastníkov v konaní 30C 387/2002 a mal za to, že v tomto prípade nešlo medzi žalobcom a žalovaným o osobný vzťah, ale o vzťah pracovnoprávny, kedy žalovaný bol v pracovnom pomere v spoločnosti Regula Košice a.s. a pokladal tak za nesporné, že vysporiadanie záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov sa uskutočňuje medzi zamestnávateľom a bývalým zamestnancom a ani tento prípad nehodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov. Poukázal aj na to, že menšinoví akcionári, na ktorých osobitnými darovacími zmluvami žalovaný previedol všetky jemu darované akcie, realizovali v apríli 2010 ponuku na prevod akcií väčšinovému akcionárovi - žalobcovi, k čomu však z opísaných dôvodov nedošlo. Žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko medzi účastníkmi bola platne uzavretá darovacia zmluva a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobcovi, čím mu nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi dar, resp. jeho peňažný ekvivalent podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.

6. Voči rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, žiadal ho zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 202.071,30 € s prísl.. Uviedol, že ako darca videl hrubé porušenie dobrých mravov v konaniach žalovaného ako obdarovaného, ktoré uviedol už v notárskej zápisnici zo dňa 6.8.2008, a to vo forme publikovania referencií spoločnosti Energo Control s.r.o. na webových stránkach, v spôsobe odchodu žalovaného zo spoločnosti Regula Košice a.s. a participovania žalovaného ako spoločníka v konkurenčnej spoločnosti Energo Control s.r.o. a v odcudzení zákazy Santa Cruz na Kube. Okrem toho v žalobe uviedol aj ďalší dôvod a to ten, že spoločnosť Regula Košice a.s. vyplatila žalovanému sumu 1.000.000,-Sk, ktorú žalovaný ani po odchode zo spoločnosti Regula Košice a.s. nevrátil. Poukázal na obsah odôvodnení predchádzajúcich zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu 11Co/6/2008-422, ako aj 11Co/123/2010-579 a vyčítal prvostupňovému súdu, že opätovne v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného. Vytýkané konanie - prezentovanie referencií na webových stránkach konkurenčnej spoločnosti Energo Control s.r.o. podľa jeho názoru možno kvalifikovať ako parazitovanie na povesti v zmysle § 48 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a trval na tom, že ak takéto konanie bolo spôsobilé naplniť skutkovú podstatu nekalosúťažného konania, bolo aj protiprávne a aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zotrval na tom, že žalovaný si už počas pôsobenia v spoločnosti Regula Košice a.s. vytváral predpoklady na participovanie v konkurenčnej spoločnosti a stal sa i konateľom bezprostredne po ukončení svojho pracovného pomeru. Upozornil, že v rokoch 2000-2001 mala spoločnosť Regula Košice a.s. rozpracované dve veľké zákazky v elektrárňach Santa Cruz del Norte a Moa Nikel na Kube, pričom kontrolu nad ich prípravou mal žalovaný a hoci už 29.6.2001 bol podpísané úvodné protokoly ohľadom stavby Santa Cruz, túto zákazku napokon získala v roku 2002 novozaložená spoločnosť, ktorej spoločníkom a konateľom bol žalovaný, v čom tiež vidí konanie odporujúce dobrým mravom. Spôsob, akým sa žalovaný vyhýbal vráteniu peňažnej sumy 1.000.000,-Sk je podľa jeho názoru nielen v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ale aj porušením právnej povinnosti, keďže žalovaný bol povinný zálohu akciovej spoločnosti vrátiť, čo neurobil. Stotožnil sa so záverom, že prípadné konanie žalovaného, smerujúce voči obchodnej spoločnosti, smerovalo aj voči nemu, ako jej väčšinovému akcionárovi. K úvahám o možnom vrátení akcií zo strany L.. A. G. V. L.. M. S. (teda nie žalovaného) uviedol, že okamihom doručenia výzvy darcu na vrátenie daru obdarovanému sa zásadne obnovuje predchádzajúci právny vzťah, a preto platí, že pokiaľ obdarovaný v tom čase nemal u seba predmet daru, je povinný vydať darcovi peňažné protiplnenie zodpovedajúce hodnote daru určenej ku dňu doručenia výzvy na vrátenie daru, a tak v súčasnosti by sa prevodom predmetných akcií späť na neho žalovaný aj tak nezbavil povinnosti vydať mu zvyšok peňažnej hodnoty daru (akcií) titulom bezdôvodného obohatenia, keďže zo znaleckého posudku č. 9/2006 vyplynulo, že peňažná hodnota predmetných akcií v čase ich darovania bola niekoľkonásobne vyššia ako je v súčasnosti. Navrhol,

aby odvolací súd sám rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, keďže tento opakovane nerešpektoval skutkové a právne závery odvolacieho súdu a je tak možné odôvodnene predpokladať, že by opätovne rozhodol v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K publikovaniu referencií spoločnosti Energo Control s.r.o. na webových stránkach uviedol, že je bežnou praxou, keď zamestnanci v rámci svojej profesijnej štruktúry uvádzajú predchádzajúce pracoviská a pôsobenie na konkrétnych projektoch. K namietanému odchodu zo spoločnosti Regula Košice a.s. upozornil, že v konečnom dôsledku žalobca s jeho odchodom súhlasil bez výhrad, dokonca si to prial a na odchod ho vyzýval. Tvrdené „odcudzenie zákazky Santa Cruz na Kube“ žalobca podľa neho nijako nešpecifikoval a neuviedol, v čom konkrétne malo spočívať jeho konanie, ktoré malo mať za následok odcudzenie zákazky a v konečnom dôsledku akékoľvek jeho konanie v uvedenom smere vyvrátil svedok L.. N. vo svojej výpovedi. K uplatnenému dôvodu na vrátenie daru formulovanému ako jeho správanie sa v súvislosti s vrátením zálohy vo výške 1.000.000,-Sk poukázal na ďalšiu časť odôvodnenia pôvodne napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa na strane 27, druhý odsek. Mal za to, že dôvody uplatnené žalobcom na vrátenie daru, resp. zaplatenie peňažného ekvivalentu neboli naplnené, a to ani jednotlivo a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Je podľa neho neakceptovateľné, ako žalobca stanovoval hodnotu peňažného ekvivalentu predmetu darovania, keďže v prípade plnenia z jeho strany v rozsahu hodnoty akcií, ako všeobecnej hodnoty majetku emitenta by došlo k porušeniu účelu ust. § 630 Obč.zákonníka a narástol by tak majetok darcu, keďže tento nikdy nestratil dispozíciu s materiálnymi hodnotami, ktoré zostali v majetku akciovej spoločnosti Regula Košice a.s..

8. Odvolací súd rozhodujúci opätovne po odvolaní žalobcu uznesením 4Co/373/2014-816 z 5.2.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 19.5.2014 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

9. Po definícii inštitútu práva darcu na vrátenie daru a pojmu dobrých mravov vyslovil záver, že konanie žalovaného nesmerovalo výlučne voči obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s., ale aj voči žalobcovi, keďže je nutné prihliadať aj na vzťahy účastníkov (fyzických osôb), dlhoročných kolegov, ktorých vzťah vyústil do darovania. Preto aj keď žalobcu, ako majoritného akcionára obchodnej spoločnosti nemožno stotožniť s jej vlastníkom, v právnom slova zmysle by bolo iluzórne očakávať, že osud obchodnej spoločnosti a jej úspešnosť na trhu, ako aj ziskovosť by mu boli ľahostajné. Osobitne sa zaoberal každým skutkom, v ktorom žalobca ako darca videl porušenie dobrých mravov a zvlášť sa venoval konaniu napĺňajúcemu znaky hrubého porušenia dobrých mravov spočívajúceho v snahe žalovaného nevrátiť obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. sumu 1.000.000,-Sk.

10. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom (v poradí štvrtým a teraz preskúmavaným) 13C/319/2002-1138 z 25.9.2017 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 202.071,30 € titulom bezdôvodného obohatenia 202.071,30 € so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 8.8.2002 do 28.2.2017 vo výške 485.188,89 € a úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne od 1.3.2017 do zaplatenia, a to v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal aj náhradu trov konania.

11. Po zrekapitulovaní priebehu konania a obsiahlej citácii vyjadrení sporových strán uviedol, že právny zástupca žalovaného mu dňa 31.1.2017 doručil znalecký posudok znalca L.. Ľ. B. a na pojednávaní 25.9.2017 mu predložil aj rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C/240/2016-41 zo dňa 10.10.2016, ktorým súd určil, že žalovaný L.. Š. Z. je vlastníkom 288 ks akcií na meno eminenta Regula Košice a.s.. Citoval § 451 ods. 1,2, § 628 a § 630 Obč.zákonníka, ako aj § 185 ods. 1, § 209 ods. 1 a § 391 ods. 2 CSP. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti Regula Košice a.s. vo funkcii technického riaditeľa a žalobcu mu darovacou zmluvou zo dňa 11.12.1995 daroval 288 ks zaknihovaných cenných papierov emitenta - Regula Košice a.s. a tieto akcie žalovaný v čase od 21.12.1995 do 14.6.1996 previedol postupne na tretie osoby. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru formou notárskej zápisnice č. N 318/2002, Nz 318/2002 zo dňa 6.8.2002, ktorú žalovaný prevzal dňa 7.8.2002 z dôvodu, že spoločnosť Energo Control s.r.o. na svojich webových stránkach prezentovala referencie a tvrdenia, podľa ktorých sa jej pracovníci podieľali na príprave a realizácii stavieb v období rokov 1993 až 1996, pričom tieto stavby realizovala spoločnosť Regula Košice a.s., ktoré konanie bolo pokladané za protiprávne a nekalosúťažné a žalobca v notárskej zápisnici vyhlásil, že toto konanie L.. Š. Z. považuje za konanie, z ktorého vyplýva veľký nevďak zo strany obdarovaného voči nemu ako darcovi a tento kvalifikuje ako hrubé porušenie dobrých mravov. V takomto správaní sa žalovaného žalobca videl zámer zlikvidovať jemu konkurenčnú spoločnosť Regula

Košice a.s., a teda aj jeho, ktoré správanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že v priebehu konania po zistení, že žalovaný už akcie nevlastní, žalobca žalobu zmenil a domáhal sa ekvivalentu v podobe peňažného plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení ( § 458 Obč.zákonníka). Charakterizoval ďalej podmienky, za ktorých je darca oprávnený domáhať sa vrátenia daru a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu mal za to, že prípadné konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi mohlo mať následky pre osobu žalobcu ako fyzickú osobu - majoritného akcionára obchodnej spoločnosti, ktorému na osude tejto spoločnosti a jej úspechu na trhu záleží, a preto nemožno mať za to, že konanie žalovaného smerovalo výlučne voči obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s., ale aj voči žalobcovi, ktorý zostal väčšinovým vlastníkom obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s.. Súhlasil s názorom žalobcu, že pôvodný obsah webovej stránky spoločnosti Energo Control s.r.o. referujúci o stavbách realizovaných pracovníkmi tejto firmy v rokoch 1992 až 2001 nebol vzhľadom na dátum jej zápisu do obchodného registra (10.4.2001) celkom korektný a mohol sa dostať do rozporu s chránenými záujmami obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. a tým aj žalobcu a zrejme aj reagujúc na tieto skutočnosti aj na pokus o zmier z 8.4.2002 došlo k preformulovaniu obsahu webovej stránky spoločnosti Energo Control s.r.o. a korektnejšiemu tvrdeniu, že „zakladatelia a súčasní pracovníci firmy“ sa počas dlhoročného pôsobenia v odbore technologických procesov podieľali na príprave a realizácii konkretizovaných stavieb, keď žalovaný ako štatutárny orgán a spoločník obchodnej spoločnosti Energo Control s.r.o. nepochybne mal dosah na formuláciu webových stránok predstavujúcich „jeho spoločnosť“ a mal dbať na to, aby tieto nezasiahli do práv jeho bývalého dlhoročného zamestnávateľa. Išlo tak o konanie porušujúce dobré mravy, ktoré samo osebe (samostatne) zrejme nemohlo dosiahnuť intenzitu správania sa hrubo porušujúce dobré mravy, ale spolu s ďalším nevhodným správaním sa spĺňalo podmienky ich sústavného porušovania. Ku správaniu sa žalovaného pri súťaži o projekt Santa Cruz na Kube zdôraznil, že žalovanému nebolo možné uprieť právo ukončiť pracovný pomer v spoločnosti Regula Košice a.s., odísť z nej a pôsobiť v inej, hoci aj konkurenčnej spoločnosti, avšak na druhej strane je zrejmé, že žalovaný dlhodobo pripravoval ohľadom stavby Santa Cruz ponuku obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s., Kubu viackrát v tejto súvislosti navštívil a detailne jej ponúkaný projekt poznal, a preto ak sa hneď po odchode z nej zúčastnil v rámci spoločnosti Energo Control s.r.o. súťaže o ten istý projekt, nemožno hodnotiť jeho správanie sa ako zodpovedajúce dobrým mravom. Za konanie, ktoré voči žalobcovi naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov z hľadiska jeho intenzity považoval snahu žalovaného nevrátiť obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. sumu 1.000.000,-Sk, ktorý dôvod pre vrátenie daru žalobca v žalobe uviedol samostatne, keď spoločnosť Regula Košice a.s. 7.9.2001 vyplatila žalovanému zálohu vo výške 1.000.000,-Sk a následne mu vyplatila aj celú mu prislúchajúcu riadnu dividendu a žalovaný predmetnú zálohu nevysporiadal a peniaze nevrátil, čo vyústilo až do súdneho sporu, v ktorom žalovaný právoplatným rozhodnutím bol zaviazaný tieto peniaze vrátiť. Uviedol ďalej, že korektív dobrých mravov reguluje medze a spôsob vykonávania subjektívnych práv a prebieha skrz celý právny poriadok bez ohľadu na jeho dielčie odvetvia a obdobne ako platí, že výkon práva môže byť v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč.zákonníka, aj keď konanie malo základ v obchodnoprávnom vzťahu je nutné rovnaký princíp vzťahovať aj na danú vec. Pracovnoprávny vzťah a záväzky z toho plynúce zo strany žalovaného k obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. majú síce svoje špecifické črty, nemôžu však byť vydelené zo sveta ľudských vzťahov, ovládaných mravnými a etickými pravidlami správania sa. Nemožno tak tolerovať spoločensky zvlášť škodlivú prax neplnenia si záväzkov a povinností, keď suma 1.000.000,-Sk predstavovala a predstavuje značný finančný obnos, ktorého stratu musí pocítiť každý obchodná spoločnosť a takéto konanie, či opomenutie nesmerovalo len voči obchodnej spoločnosti, ale aj voči žalobcovi ako majoritnému akcionárovi. Dospel k záveru, že konanie žalovaného voči žalobcovi naplnilo znaky porušenia dobrých mravov a žalobca ako darca dôvodne a účinne urobil voči žalovanému výzvu na vrátenie daru, popísal závadné správanie sa obdarovaného a došlo tak k zrušeniu darovacej zmluvy ex nunc. Keďže žalovaný darovanú vec - akcie previedol na ďalšie osoby ešte pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemohol už osobne splniť svoju povinnosť predmet daru vydať a vznikla mu povinnosť poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Aj keď mu žalovaný dňa 25.9.2017 predložil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C/240/2016-41 zo dňa 10.10.2016, ktorým bolo určené, že žalovaný je vlastníkom 288 ks akcií pôvodne mu darovaných žalobcom, táto skutočnosť nič nezmenila na tom, že predmetom prebiehajúceho konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie už nárok na vrátenie daru, keď navyše predmetný rozsudok mohol žalovaný predložiť už skôr. Uviedol tiež, že žalovaným predložený súkromný znalecký posudok ako dôkaz nevykonal, keď tento je len ekonomicko - právnym rozborom hospodárenia spoločnosti Regula Košice a.s. a neurčuje hodnotu daru - akcií, keď navyše v konaní už bolo vykonané znalecké dokazovanie a sporové strany k záverom znaleckého posudku nemali žiadne námietky. Pri určovaní výšky peňažného ekvivalentu vychádzal zo

znaleckého posudku znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 9/2006, zo záveru ktorého mu vyplynula všeobecná hodnota spoločnosti Regula Košice a.s. stanovená podnikateľskou metódou ku dňu ohodnotenia a vyplynula z neho aj všeobecná hodnota 288 akcií spoločnosti vo výške 6.087.600,-Sk, keď žalobca voči tomuto posudku námietky nemal, a to ani z pohľadu jeho metodiky, postupu a záverov. Berúc do úvahy aj omeškanie žalovaného zaviazal ho aj na úhradu úrokov z omeškania vyplývajúcich z § 517 ods. 1,2 a § 563 Obč.zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

12. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie výslovne zmieňujúc odvolacie dôvody upravené v § 365 os. 1 písm. b/, c/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Z pohľadu formálnych náležitostí upozornil, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne poučenie prevzaté z Občianskeho súdneho poriadku. Bol toho názoru, že vyjadrenia konajúcej sudkyne svedčia o jej zaujatosti, keď uviedla, že niekoľkokrát bola osobne nemenovanými predsedami súdov, resp. predsedom súdu bez konkretizácie upozornená, že v prípade zamietnutia návrhu žalobcu bude ako sudca disciplinárne riešená z dôvodu nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu. V tejto záležitosti žiadal aj o prešetrenie postupu sudkyne vo veci, avšak podľa listu predsedu Okresného súdu Košice II z 15.11.2017 neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania a M.. O. B. jeho tvrdenia odmietla. Sudkyni vytkol i nesprávny postup, keď pôvodne zrejme mala v úmysle vypočuť znalca, ktorý vypracoval na základe jeho zadania súkromný znalecký posudok, avšak neskôr od jeho výsluchu upustila. Namietal tiež, že konajúci súd nesprávnym výkladom nevzal do úvahy ním predložený právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C/240/2016 zo dňa 10.10.2016, ktorým preukázal vlastníctvo k predmetu darovania, t.j. 288 ks akcií na meno emitenta Regula Košice, a.s.. Ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku tak z právneho hľadiska bol vlastníkom predmetu darovania a neboli tak splnené podmienky na priznanie nároku žalobcu, t.j. peňažného ekvivalentu daru. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že nevykonal ním predložený dôkaz - posudok znalca L.. Ľ. B., hoci tento spochybňoval vyčíslenie všeobecnej hodnoty spoločnosti Regula Košice a.s. podnikateľskou metódou uvedené v znaleckom posudku č. 9/2006. V dôsledku tohto postupu súd nezistil objektívne stav veci a hodnota peňažného ekvivalentu v konaní bola exaktne spochybnená. S otázkou právnej povahy - ako stanoviť hodnotu peňažného ekvivalentu daru sa podľa neho súd prvej inštancie nevysporiadal ani v súvislosti s relevantnými námietkami obsiahnutými v podaniach z 12.6.2013 a 13.9.2016, pričom poukázal aj na vybrané časti odbornej publikácie autorov I. K. a kolektív „Velký akademický komentář“. Bol ďalej toho názoru, že v rámci odvolacieho konania o odvolaní žalobcu zo dňa 17.3.2010 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.1.2010 odvolací súd preskúmaval prvostupňový rozsudok nad rozsah podaného odvolania. Upozornil, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nedostatočne vyhodnotil zásadu „vzájomnosti“ a nedostatočne sa zaoberal konaním žalobcu, ktoré podľa neho smerovalo k tunelovaniu akciovej spoločnosti. Spochybnil aj samotný charakter darovania, keď si žalobca dal prostredníctvom domnelej a predstieranej výplaty dividend uhradiť protihodnotu darovaných akcií. K publikovaným referenciám spoločnosti Energo Control s.r.o. na webových stránkach uviedol, že je bežnou praxou, keď zamestnanci v rámci svojej profesijnej štruktúry uvádzajú predchádzajúce pracoviská a pôsobenie na konkrétnych projektoch a je tak právne neobhájiteľné vytýkané konanie hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ku namietanému spôsobu odchodu zo spoločnosti Regula Košice a.s. upozornil, že nie je možné a právne vynutiteľné

- okrem prípadov ustanovenia konkurenčných doložiek - vynucovať obmedzenie u dotknutých osôb pri ich uplatnení v príslušnom odbore. Pri tzv. odcudzení zákazky Santa Cruz na Kube zdôraznil, že žalobca spôsob tvrdeného odcudzenia zákazky nijako nešpecifikoval a nijak nezohľadňoval, že on svojou činnosťou pre spoločnosť zabezpečil príjem z realizovaných zákaziek v hodnote cca 550.000.000,-Sk. Pri nevrátenej zálohe vo výške 1.000.000,-Sk sa súd opieral iba o výpoveď žalovaného a ignoroval, že na prevzatie dlhu v tomto prípade absentujú základné a neopomenuteľné náležitosti právneho úkonu vyžadované priamo zákonom.

13. V doplňujúcom podaní z 11.12.2017 žalovaný poukázal na zmätočnosť prvého výroku napadnutého rozsudku.

14. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok zo dňa 25.9.2017 potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že už samotná kvantita údajných odvolacích dôvodov predznačuje, že podané odvolanie žalovaného je poňaté nekoncepčne a nepresvedčivo, bez zohľadnenie logických väzieb existujúcich medzi jednotlivými odvolacími dôvodmi.

Odvolateľ tak pravdepodobne z dôvodu neistoty alebo z nedostatku presvedčenia o správnosti svojej argumentácie popri sebe „pokusne“ uplatňuje plejádu rozmanitých vecne nesúvisiacich, hypotetických a objektívne nepreukázaných odvolacích dôvodov. Vytkol žalovanému, že na podporu svojho tvrdenia o zaujatosti konajúcej sudkyne predložil iba vlastné čestné vyhlásenie a toto je z povahy veci iba listinou vzniknutou výhradne v jeho réžii bez akejkoľvek objektivizácie. Zaujatosť sudkyne žalovaný de facto vzhliada v tom, že súd prvej inštancie rešpektoval už skôr vyslovený záväzný právny názor súdu druhej inštancie a táto skutočnosť už z podstaty veci nie je, ani nemôže byť prejavom zaujatosti sudcu a je naopak zákonnou povinnosťou nižšej inštancie riadiť sa obsahom záväzného právneho názoru nadriadeného súdu. Pripomenul, že žalovaný prvýkrát vznáša námietku zaujatosti po takmer 16 rokov trvania sporu v predmetnej veci a vznáša ju až pri príležitosti prvého meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vyznieva v jeho neprospech. Mal za to, že žalovaný sa ďalej uchýlil k procesným úskokom v podobe spochybňovania výsledkov dokazovania v otázke kvantitatívnej hodnoty jeho nároku, ktorá bola zistená znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 9/2006 zo dňa 5.6.2006, čo vyústilo do predloženia návrhu na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom č. 1/2017. Na nové dokazovanie týmto posudkom však neexistoval v konaní žiaden dôvod, keďže žalovaný k nemu pristúpil po vyše 10 rokoch potom, čo sám vyjadril svoj plný súhlas s výsledkami znaleckého dokazovania cestou posudku č. 9/2006 a jeho konanie bolo identifikované ako procesný úkon slúžiaci celkom zjavne na zneužitie práva. I tak sa však v priebehu konania k predmetnému znaleckému posudku vyjadril a tento pokladal za neobjektívny až tendenčný, účelovo neodborný a povrchný a z hľadiska významu dokazovania vo veci aj absolútne irelevantný. Zaberal sa ďalej obsahom tohto posudku a trval na tom, že znalecký posudok priečiaci sa zákonným kritériám je v procese dokazovania nevyhnutné bez ďalšieho odmietnuť. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30.11.2011 mal za to, že žalovaný po podaní znaleckého posudku č. 9/2006 z dôkazného hľadiska plne akceptoval jeho relevantnosť, správnosť, pravdivosť i hodnovernosť. Preto pokiaľ s odstupom viac ako 10 rokov poprel svoje vlastné vyjadrenia, ide o učebnicový príklad zjavného zneužitia práva. K otázke možného doplnenia znaleckého dokazovania uviedol, že deň zániku darovacej zmluvy bol v konaní riadne a objektívne preukázaný a v jeho priebehu nebol nikdy ani náznakom spochybnený či rozporovaný. Všeobecná hodnota akcií v znaleckom posudku bola stanovená ku dňu 6.8.2002 a sám žalovaný potvrdil správnosť tohto určenia okrem iného aj tým, že zadanie svojho súkromného znaleckého posudku formuloval z časového hľadiska totožne so znaleckým posudkom č. 9/2006. V súvislosti s konaním, v ktorom bolo určené, že žalovaný je vlastníkom predmetných akcií uviedol, že spôsob predloženia tohto rozsudku iba potvrdzuje pretrvávajúce špekulatívne tendencie v procesnom postupe žalovaného, ktorý tento rozsudok vydaný 10.10.2016 predložil až na pojednávaní dňa 25.9.2017, t.j. až po takmer roku od momentu jeho právoplatnosti. Takýto prostriedok procesného úkonu nebol zo strany žalovaného uplatnený včas a to vedome a v priamom rozpore s jeho procesnými povinnosťami v zmysle Civilného sporového poriadku. Výsledky tohto súdneho konania i jeho meritórne rozhodnutie sú pre konanie v danej veci podľa neho celkom nezaujímavé a bezpredmetné. Zvýraznil, že práve v dôsledku konania žalovaného bol nútený zmeniť svoj pôvodný žalobný návrh na vydanie peňažnej náhrady daru čo znamená, že dňom doručenia výzvy na vrátenie daru mu vznikol nárok na vydanie peňažného ekvivalentu daru podľa zásad o bezdôvodnom obohatení a predmetom tohto konania je tento a žiaden iný nárok. K jednotlivým prejavom správania sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi citoval vybrané časti odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 Co 373/2014-816 zo dňa 5.2.2015 a je zrejmé, že uvedenými konaniami sa žalovaný voči nemu dopustil správania hrubo porušujúceho dobré mravy, v dôsledku čoho bola výzva na vrátenie daru plne dôvodná a účinná. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že jeho odvolanie zo dňa 17.3.2010 proti rozsudku okresného súdu zo dňa 27.1.2010 sa tematicky obmedzovalo výlučne na hrubé porušenie dobrých mravov v súvislosti s nevrátením sumy 1.000.000,-Sk spoločnosti Regula Košice, a.s., ale ako vyplýva z jeho celkového obsahu, toto malo oveľa širší rádius zamerania a odvolaním vo všeobecnosti napadol postup súdu prvej inštancie pri posudzovaní konfliktu správania sa žalovaného a korektívu dobrých mravov. Výslovne pritom apeloval na to, že prvostupňový súd zanedbal svoju povinnosť skúmať, či každý jednotlivo v žalobe popísaný skutok je už sám o sebe spôsobilý vyvolať následky uvedené v ust. § 630 Obč. zák. Navyše odvolací súd vo svojom chronologicky poslednom zrušovacom uznesení zo dňa 5.2.2015 a následne aj súd prvej inštancie v napádanom rozsudku zhodne konštatovali, že pre vyslovenie záveru o existencii správania sa žalovaného hrubo porušujúceho dobré mravy bolo dostatočným dôvodom už jeho správanie sa vyplývajúce zo snahy nevrátiť obchodnej spoločnosti Regula Košice, a.s. prevzatú sumu 1.000.000,-Sk. Nepravdivé, neopodstatnené a nikdy nepreukázané sú tvrdenia žalovaného o tom, že sa voči nemu domáhal či dokonca prijal akékoľvek plnenie ako formu protiplnenia za darovanie a je nepochybné, že akcie žalovanému prenechal darovaním úplne

bezodplatne. Odôvodnenie napádaného rozsudku rozvinuté na viac ako 20 strán čistého textu dalo podľa neho adekvátne odpovede na všetky relevantné otázky vyplývajúce z vykonaného dokazovania či tvrdení sporových strán a je nutné ho považovať za riadne a náležité.

15. Súd prvej inštancie dňa 6.6.2018 predložil spis s opravným prostriedkom žalovaného Krajskému súdu v Košiciach.

16. Krajský súd v Košiciach uznesením 2 Co 155/2018-1240 z 29.6.2018 vrátil vec súdu prvej inštancie s tým, že písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá rozsudku, ako bol tento vyhlásený na pojednávaní 25.9.2017.

17. Okresný súd Košice II uznesením 13C 319/2002-1242 z 31.7.2018 rozhodol nasledovne:

18. Opravuje rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 13C/319/2002-1138 zo dňa 25.9.2017 vo výroku I. tak, že tento správne znie:

19. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 202.071,30 eur titulom bezdôvodného obohatenia so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 8.8.2002 do 28.2.2017 vo výške 485.188,89 eur a úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne od 1.3.2017 do zaplatenia a to v lehote do 1 (jedného) mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

20. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v znení opravného uznesenia vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

22. Žalovaný podal odvolanie okrem iného z dôvodov podľa ust. 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, pretože konanie má podľa neho inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ .

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm e) je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

27. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a rovnako ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/c/ (na ktoré odvolací súd vždy prihliada aj keby neboli v odvolaní uplatnené) nie sú dané, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok uvedené v týchto ustanoveniach (t.j. ani procesné vady, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania, ani iné vady ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

28. Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.

29. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

30. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/

31. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania (teda aj námietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval aj v odvolaní).

32. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné:

34. Je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jeho vlastnícke právo ako darcu k 288 ks zaknihovaných akcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 5.000,-Sk, sa obnovuje dňom právoplatnosti rozsudku, pričom v priebehu konania, po zistení, že žalovaný už akcie nevlastní, žalobu zmenil a domáha sa ekvivalentu v podobe peňažného plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 458 Obč. zák.).

35. Podľa § 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

36. V tomto ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu jednostranným právnym úkonom darcu. Okamžikom správania sa obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 OZ, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak darca využije toto právo, zaniká darovací vzťah okamžikom, keď jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Ak bola darovaná vec, takýmto prejavom vôle sa ruší darovacia zmluva a obnovuje sa pôvodný právny vzťah, t.j. obnovuje sa vlastníctvo darcu k veci ex nunc a obdarovaný, ktorý sa tak stal neoprávneným držiteľom, je povinný vec vydať (§ 126 ods. 1 . Ak dôjde k takej situácii, že obdarovaný darovanú vec scudzí (napr. predá, daruje tretej osobe) ešte pred doručením výzvy darcu k vráteniu daru, obdarovaný tak z tohto dôvodu (ktorý sa inak neprieči zákonu, lebo až do výzvy darcu je ako vlastník oprávnený s vecou nakladať) nemôže už splniť svoju povinnosť vydať predmet daru (túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci), teda plniť in natura, vznikne mu však povinnosť (ak sú splnené predpoklady pre vrátenie daru podľa § 630 poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 458 .

37. Právna úprava obsiahnutá v § 630 je sankciou, predstavovanou právom darcu domáhať sa voči obdarovanému vrátenia daru, keďže sa tento napriek všeobecným očakávaniam vychádzajúcim z toho, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Niet pochýb o tom, že žalovaný od žalobcu na podklade darovacej zmluvy získal akcie, predstavujúce značnú majetkovú hodnotu a to bez toho, aby zmluva bola podmienená poskytnutím odplaty, protiplnenia od obdarovaného alebo vychádzala z nejakých záväzných a vynútiteľných predchádzajúcich dohôd. Takéto skutočnosti neboli preukázané a mali by vplyv na posudzovanie platnosti darovacej zmluvy.

38. Pojem „dobré mravy“ nie je definovaný Občianskym zákonníkom ani inými právnymi predpismi a súdna prax ako aj odborná literatúra pod nimi rozumejú súhrn mravných a etických noriem, ktoré sú dodržiavané (akceptované) rozhodujúcou časťou spoločnosti a ktoré sú pre spoločnosť základné

- rozhodujúce. Dobré mravy nevytvárajú uzavretý normatívny systém, ale skôr vyplývajú z etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Súdna prax používa dobré mravy ako korektív ekvity pre tú oblasti, ktorú potrebuje a dobré mravy vo všeobecnej rovine regulujú medze a spôsob výkonu subjektívnych práv a prelínajú sa celým právnym poriadkom bez ohľadu na jeho jednotlivé odvetvia.

39. Výkon práva bezpochyby môže byť v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 aj vtedy, ak konanie má pôvod v obchodnoprávnych vzťahoch. Obchodná činnosť, hoci má svoje špecifiká, nemôže byť vytrhnutá zo sveta medziľudských vzťahov, ktoré sú ovládané mravnými a etickými pravidlami konania. Preto je možné ustanovenie § 3 ods. 1 použiť v normatívnom zmysle aj na právne vzťahy upravené Obchodným zákonníkom. Keďže ust. § 630 neobmedzuje vznik práva darcu na vrátenie daru len na hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v rámci občianskoprávnych vzťahov, nie je vylúčený vznik tohto práva v prípade, keď správanie sa obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy malo pôvod v obchodnoprávnych vzťahoch. Z týchto zásad vychádza aj súdna prax (viď. rozsudok NS ČR 33Cdo 4049/2009 z 11.8.2011).

40. V prejednávanej veci nemožno mať za to, že konanie žalovaného smerovalo výlučne voči obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. a nie aj voči žalobcovi bez toho, aby bolo prihliadané na vzťahy účastníkov (fyzických osôb), dlhoročných kolegov, ktorých vzťah vyústil do darovania. Aj po darovaní akcií žalobca zostal väčšinovým vlastníkom akcií obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. (64 %) a o tejto skutočnosti, ako aj o vzťahu žalobcu k spoločnosti žalovaný nepochybne vedel. I keď obchodná spoločnosť ako samostatná právnická osoba má svoj vlastný majetok, odlišný od majetku svojich akcionárov a s týmto svojim majetkom podniká a hospodári, nemožno v tomto prípade úplne abstrahovať od majetkových práv spoločníkov (či akcionárov), ktoré spočívajú spravidla v podiele na finančnom zisku obchodnej spoločnosti, v možnosti prevodu obchodného podielu (akcií), v možnosti spoločnosť riadiť a podieľať sa na likvidačnom zostatku pri jej zániku. Preto aj keď žalobcu, ako majoritného akcionára obchodnej spoločnosti nemožno stotožniť s jej vlastníkom, v právnom slova zmysle by bolo iluzórne očakávať, že jej osud a úspešnosť na trhu, ako aj ziskovosť sú mu ľahostajné. Z toho možno vyvodiť záver, že prípadné konanie žalovaného, smerujúce voči obchodnej spoločnosti smerovalo aj voči žalobcovi, ako jej väčšinovému akcionárovi.

41. Ide o závery prezentované už aj v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu.

42. Vzhľadom na odvolanie žalovaného, podané proti aktuálne preskúmavanému rozsudku a zákonnú koncentráciu konania je nutné sa ďalej vysporiadať s argumentáciou odvolateľa k tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, keď rozsahom a odvolacími dôvodmi je odvolací súd viazaný, čím je obmedzená aj jeho preskúmavacia právomoc.

43. Je nutné prisvedčiť žalovanému, že súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku použil poučenie vychádzajúce z už neúčinnej procesnej úpravy (OSP), pričom však poučenie o lehote na podanie odvolania, t.j. o jej dĺžke a o začiatku jej plynutia v podstatných rysoch zodpovedá aj aktuálnej procesnej úprave (CSP) a obstojí aj označenie súdu, na ktorý bolo potrebné odvolanie podať. Keďže žalovaný je zastúpený advokátom, nemal problém vymedziť a špecifikovať odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 a tak nie celkom správne poučenie o možnosti podania odvolania v preskúmavanom rozsudku nemôže mať za následok jeho nesprávnosť, čo žalovaný nakoniec ani netvrdil.

44. Žalovaný v odvolaní namietal, že vo veci rozhodol vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm. c/ .

45. Je evidentné, že žalovaný namietal zaujatosť konajúcej sudkyne až potom, ako súd prvej inštancie (po štvrtýkrát) rozhodol vo veci samej. V takom prípade osobitné rozhodovanie o námietke neprichádza do úvahy. Vada v obsadení súdu môže byť iba nedostatkom procesnej podmienky na strane súdu. Nestrannosť súdu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru, ako aj článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak by bola preukázaná zaujatosť konajúcej sudkyne, tento nedostatok procesnej podmienky by nevyhnutne viedol k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia.

46. Z obsahu spisu však nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by konajúca sudkyňa mala byť vylúčená z rozhodovania sporu, a to pre jej pomer k veci, k stranám či ich zástupcom a ani z neho nevyplýva, aby voči sudkyni bolo začaté disciplinárne konanie pre porušenie povinnosti sudcu, alebo aby bola vo veci „niekoľkokrát osobne nemenovanými predsedami súdov, resp. predsedom súdu“ upozorňovaná na potrebu rešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu. Žiada sa uviesť, že na potrebu dodržiavania tohto inak nespochybniteľného princípu procesného práva podľa spisu konajúca sudkyňa upozorňovaná nebola a pri jej doterajších rozhodnutiach vo veci (pre neho priaznivých) žalovaný jej zaujatosť nenamietal. Dôvodom pre vylúčenie sudkyne nemôže byť nevypočutie navrhnutého znalca, keďže ide o okolnosť spočívajúcu v jej procesnom postupe (§ 49 ods. 3 .

47. Žalovaný taktiež namietal, že žalobcovi nemal byť priznaný peňažný ekvivalent daru, keď sa opätovne stal z právneho hľadiska jeho vlastníkom. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca sa pôvodne domáhal vrátenia daru - akcií a po zistení, že žalovaný už tieto nemá svoju žalobu zmenil, v dôsledku čoho súd prvej inštancie pripustil dňa 19.3.2007 zmenu petitu a žalobca sa tak ďalej domáhal peňažnej náhrady daru podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Keďže žalovaný darovanú vec daroval ďalej pred doručením výzvy na vrátenie daru a platnosť tohto jeho úkonu nebolo možné spochybniť, keďže v dobe ďalšieho prevodu mu patrilo k akciám vlastnícke právo a tým aj právo s nimi nakladať, nemohol splniť povinnosť fyzicky vrátiť predmet daru darcovi in natura a vznikla mu (nová) povinnosť

poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia. Na tento fakt, ako už bolo uvedené, reagoval i žalobca zmenou žaloby.

48. Žalovaný na pojednávaní konanom 25.9.2017 predložil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C 240/2016-41 z 10.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2016. V tomto konaní sa žalovaný L.. Š. Z. voči žalovaným L.. A. G., L.. A. S., L.. A. T. V. L.. L. G. domáhal určenia, že je vlastníkom 288 ks akcií na meno emitenta Regula Košice, a.s. vydaných vo forme hromadnej listinnej akcie nahrádzajúcej 288 ks akcií na meno, keď podľa neho medzi stranami sporu došlo k dohode o zrušení záväzku v zmysle § 572 ods. 3 Obč. zák.

49. Odhliadnuc od toho, že žalovaný rozsudok 20C 240/2016 z 10.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.10.2016 predložil súdu prvej inštancie až na pojednávaní 25.9.2017 (skoro po roku) je odvolací súd toho názoru, že jeho rezultát na prebiehajúce konanie už nemá žiaden priamy vplyv. Postup žalovaného (obdarovaného), ktorý by predmet daru opakovane postupoval ďalším osobám a potom by tento úkon následne rušil, by mohol reálne brániť darcovi v uplatňovaní jeho práv, kedy nepoznajúc včas detaily postupu obdarovaného, nevediac o súdnych konaniach, v ktorých by nebol stranou sporu, by nemusel stíhať reagovať na pre neho neznámu situáciu a priebežne upravovať žalobný petit, čo by mohlo viesť až k odmietnutiu spravodlivosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný v minulosti darovanú vec (akcie) postúpil ďalším (tretím) subjektom a tieto, ako noví vlastníci veci už na pôvodnom vzťahu darca

- obdarovaný neparticipovali. Režim spočívajúci v eventuálnej povinnosti vrátiť darovanú vec in natura sa prerušil, vlastníctvo k daru nadobudli platne tretie osoby a žalovanému vznikla povinnosť poskytnúť darcovi ekvivalentné peňažné plnenie. K obnove povinnosti vrátiť predmet daru zo strany žalovaného už dôjsť vzhľadom na povahu sporu nemohlo, keď darovací vzťah zanikol okamihom dôjdenia prejavu vôle obdarovanému, kedy sa darovacia zmluva zrušila a malo sa obnoviť vlastníctvo darcu k veci ex nunc, avšak žalovaný v tej dobe nebol spôsobilý vec reálne vydať.

50. Pokiaľ žalovaný argumentuje nesprávnym postupom prvoinštančného súdu vo vzťahu k ním predloženému posudku znalca L.. Ľ. B., ani túto odvolaciu námietku nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú.

51. Žalovaný 31.1.2017 súdu prvej inštancie predložil znalecký posudok č. 1/2017, vyhotovený znalcom L.. Ľ. B. na podklade jeho objednávky, ktorý mal charakterizovať akcie ako druh cenného papiera, vyjadriť sa k akciám ako k predmetu darovania v nadväznosti na vyjadrenie ich hodnoty a podať vysvetlenia a znalecké názory na všetky skutočnosti súvisiace s prijatím daru - akcií v minoritnom podiele, ako aj skutočnosti súvisiace s vrátením tohto daru. Súd prvej inštancie v bode 68. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko mal za to, že uvedený posudok je ekonomicko- právnym rozborom hospodárenia spoločnosti Regula Košice, a.s., neurčuje hodnotu daru - akcií a znalec neprípustne hodnotí právne otázky a vyvodzuje právne závery vo vzťahu k prejednávanému nároku, pričom v konaní už bolo vykonané znalecké dokazovanie a sporové strany k záverom znaleckého posudku nemali žiadne námietky. Proti zvolenému postupu prvoinštančného súdu opätovne nemožno mať námietky. Znalecký posudok L.. Ľ. B. bol doručený žalobcovi a tento sa k nemu vyjadril podaniami z 8.2.2017, 24.2.2017 a 30.5.2017.

52. Ako už bolo uvedené, po pripustení zmeny žalobného petitu súd prvej inštancie v záujme zisťovania výšky peňažného ekvivalentu daru nariadil znalecké dokazovanie a Ekonomická univerzita v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz znalecký posudok č. 9/2006 prvoinštančnému súdu doručila 15.6.2006. V tomto posudku znalecký ústav určoval všeobecnú hodnotu spoločnosti Regula Košice, a.s. ku dňu ohodnotenia a ďalej stanovil všeobecnú hodnotu jednej akcie tejto spoločnosti, ako aj všeobecnú hodnotu 288 ks akcií spoločnosti Regula Košice, a.s. Posudok zástupcovi žalovaného bol riadne doručený a žalovaný z pohľadu metodiky, postupu a záveru znaleckého posudku voči nemu nemal námietok (viď vyjadrenie žalovaného z 8.11.2006 na č.l. 327 spisu).

53. Podľa zaužívanej súdnej praxe právo strán sporu vyjadriť sa k vykonaným dôkazom sa v občianskom súdnom konaní realizuje spravidla tak, že bezprostredne po vykonaní každého dôkazu sa strane umožní, aby sa k nemu vyjadrila a uviedla všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy.

54. Znalecký posudok č. 9/2006 vyhotovený znaleckým ústavom aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňal všetky formálne náležitosti, závery v ňom obsiahnuté boli náležite odôvodnené, logické, presvedčivé a podložené obsahom nálezu, čo bezpochyby umožňovalo na jeho podklade dopracovať sa k výške peňažného ekvivalentu daru. Nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, ak po viac ako desiatich rokoch od vykonania dôkazu znaleckým posudkom odmietol prijať ďalší znalecký posudok, ktorý už podľa jeho označenia nemal napomôcť určiť výšku finančného ekvivalentu daru, ale mal charakterizovať akcie ako druh cenného papiera, posúdiť akcie ako predmet darovania a poskytovať znalecké názory súvisiace s prijatím či vrátením daru, čo už na prvý pohľad skutočne presahuje okruh otázok, ku ktorým sa znalec má a môže vyjadrovať.

55. Aktuálna procesná úprava preferuje princíp koncentrácie konania, čo súdu umožňuje - podľa okolností konkrétneho prípadu - neprihliadať na určité procesné úkony strán sporu, ktoré neboli uplatnené včas. Úlohou súdu prvej inštancie bolo na podklade vykonaného dokazovania stanoviť hodnotu peňažného ekvivalentu daru (podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia) a znalecký posudok č. 9/2006 vyhotovený znaleckým ústavom preto vytvoril slušné a nespochybniteľné predpoklady.

56. Posudzovaniu vytýkaného správania sa obdarovaného má predchádzať úvaha, či toto nebolo vyprovokované samotným darcom, keďže je nutné vychádzať z princípu vzájomnosti. Treba však vo všeobecnosti brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu a zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nebolo príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, aj keby bola tiež nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa súdnej praxe ide najčastejšie o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným. Výnimkou je však také správanie sa obdarovaného, ktoré je v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

57. V danej veci s prihliadnutím na charakter namietaného správania sa obdarovaného, jeho následnosť a časovú postupnosť nebolo preukázané žiadne také správanie sa darcu, ktoré by bolo kvalifikovateľné ako porušenie dobrých mravov, vyvolávajúce akúsi oprávnenú odvetu zo strany žalovaného.

58. Žalovaný taktiež vo svojom odvolaní polemizuje s každým jedným jemu vytýkaným skutkom - správaním, v ktorom žalobca ako darca videl porušenie dobrých mravov. Z dokazovania však vyplynulo, že publikovaním informácií na webových stránkach (ďalej rozvedených) len vyvrcholilo opakované porušovanie dobrých mravov (nevrátenie sumy 1.000.000,-Sk, odchod žalovaného zo spoločnosti spojený s uchádzaním sa o zákazku Santa Cruz na Kube), keď tieto jednotlivé konanie je možné v súhrne považovať za hrubé porušenie dobrých mravov a je možné ich vyhlásiť za sústavné, keďže ide o také opakované porušovanie dobrých mravov, ktoré svedčí o hlbokom narušení vzťahov medzi darcom a obdarovaným, ktorého konania sa obdarovaný dopustil najmenej v troch prípadoch, pričom je medzi nimi daná časová súvislosť (t.j., že k ním došlo v relatívne krátkom časovom období). Mimo toho podľa odvolacieho súdu už len snahu žalovaného nevrátiť obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. sumu 1.000.000,-Sk, možno aj samotnú pokladať za hrubé porušenie dobrých mravov. Pri právnom hodnotení skutkových zistení vzťahujúcich sa na konkrétne vytýkané správania sa žalovaného sa odvolací súd prikláňa k záverom súdu prvej inštancie.

59. Žalobca vo výzve na vrátenie daru obsiahnutej v notárskej zápisnici zo 6.8.2002 (čo právna úprava pripúšťa) namietal, že žalovaný od 22.11.2001 bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Energo Control, s.r.o. a táto spoločnosť na svojich webových stránkach prezentovala tvrdenia a referencie (v zápisnici a v priebehu konania konkretizované), ktoré konanie nieslo znaky protiprávneho nekalosúťažného konania. Je potrebné prisvedčiť názoru žalobcu, že pôvodný obsah webovej stránky spoločnosti Energo Control, s.r.o. referujúci o stavbách realizovaných pracovníkmi tejto firmy v rokoch 1992 až 2001, nebol vzhľadom na dátum jej zápisu do obchodného registra (10.4.2001) celkom korektný a mohol sa dostať do rozporu s chránenými záujmami obchodnej spoločnosti Regula Košice a.s. a tým aj žalobcu. Zrejme práve aj v reakcii na tieto skutočnosti a tiež na pokus o zmier z 8.4.2002 došlo k preformulovaniu obsahu webovej stránky spoločnosti Energo Control, s.r.o. a priliehavejšiemu a korektnejšiemu tvrdeniu, že „zakladatelia a súčasní pracovníci firmy“ sa počas dlhoročného pôsobenia v odbore technologických procesov podieľali na príprave a realizácii konkretizovaných stavieb. Žalovaný ako štatutárny orgán a spoločník obchodnej spoločnosti Energo Control, s.r.o. nepochybne mal (či musel

mať) dosah na formuláciu webových stránok predstavujúcich „jeho spoločnosť“ a mal dbať na to, aby tieto nezasiahli do práv jeho bývalého dlhoročného zamestnávateľa a vzhľadom na vyššie uvedené závery i do práv žalobcu. Išlo tak o konanie porušujúce dobré mravy.

60. Rovnako obstojí hodnotenie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o správanie sa žalovaného pri súťaži o projekt Santa Cruz na Kube.

61. Je nutné zdôrazniť, že žalovanému nebolo možné uprieť právo ukončiť pracovný pomer v spoločnosti Regula Košice, a.s., odísť z nej a pôsobiť v inej, hoci aj konkurenčnej spoločnosti. na druhej strane však je zrejmé, že žalovaný dlhodobo pripravoval ohľadom stavby Santa Cruz ponuku obchodnej spoločnosti Regula Košice, a.s., Kubu viackrát v tejto súvislosti navštívil a detailne jej ponúkaný projekt poznal. Keď hneď po jeho „prechode“ do priamo konkurenčnej spoločnosti Energo kontrol, s.r.o. táto súťažila o ten istý projekt a v roku 2002 bola i vo svojom snažení úspešná, bez ohľadu na spôsob výberu najvhodnejšieho dodávateľa zo strany kubánskeho objednávateľa, možno správanie sa žalovaného voči jeho pôvodnej firme, ktorá mu umožnila získať detailne vedomosti o samotnej možnej vysokobonitnej zákazke a jej ponuke (financujúc jeho zahraničné výjazdy) hodnotiť ako správanie odporujúce dobrým mravom, obzvlášť vo vzťahu k žalobcovi - darcovi a majoritnému akcionárovi spoločnosti Regula Košice, a.s..

62. Za konanie žalovaného, ktoré samo osebe voči darcovi naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov z hľadiska jeho intenzity možno považovať snahu žalovaného nevrátiť obchodnej spoločnosti Regula Košice, a.s. sumu 1.000.000,- Sk. Žalobca v žalobe uviedol samostatne aj tento dôvod, pre ktorý žiadal vrátenie daru, čo zaužívaná súdna prax nevylučuje. V posudzovanom prípade žalobca v žalobe zreteľne popísal správanie sa žalovaného, spočívajúce v nevrátení sumy 1.000.000,- Sk spoločnosti Regula Košice, a.s. a bez pochybnosti pre toto správanie sa hrubo porušujúce dobré mravy vyjadril požiadavku na vrátenie daru. Z obsahu spisu je zrejmé, že spoločnosť Regula Košice, a.s. 7.9.2001 vyplatila žalovanému zálohu vo výške 1.000.000,- Sk a následne mu vyplatila i celú mu prislúchajúcu riadnu dividendu. Pracovný pomer v spoločnosti Regula Košice, a.s. žalovaný ukončil dohodou ku dňu 12.11.2001 a po výzvach na vysporiadanie záväzkov listom z 25.1.2002 bývalému zamestnávateľovi oznámil, že vzájomné záväzky považuje za vysporiadané. Až pri kontrole účtovných dokladov spoločnosť Regula Košice, a.s. zistila, že žalovaný ku dňu 27.3.2002 predmetnú zálohu nevysporiadal a následne svoj záväzok poprel, na čo spoločnosť reagovala žalobou z 15.8.2002. Súdne konanie o zaplatenie sumy 1.000.000,- Sk pred Okresným súdom Košice II skončilo vydaním právoplatného rozhodnutia, ktorým žalovaný bol zaviazaný požadovanú sumu 1.000.000,- Sk s príslušenstvom uhradiť. V tomto konaní pritom nešlo iba o vysporiadanie záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov medzi spoločnosťou Regula Košice, a.s. a žalovaným. Ani pracovnoprávny vzťah a záväzky z toho plynúce zo strany žalovaného k obchodnej spoločnosti Regula Košice, a.s. nemôžu byť vydelené zo sveta ľudských vzťahov, ovládaných mravnými a etickými pravidlami správania sa. Aj na tento prípad tak je možné vztiahnuť korektív dobrých mravov. Vzťah žalobcu k obchodnej spoločnosti Regula Košice, a.s. bol už popísaný v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia. Nemožno tolerovať spoločensky zvlášť škodlivú prax neplnenia si záväzkov a povinností, keď suma 1.000.000,- Sk predstavovala a predstavuje značný finančný obnos, ktorého stratu by musela pocítiť každá obchodná spoločnosť a takéto konanie, či opomenutie nesmerovalo len voči obchodnej spoločnosti, ale aj voči žalobcovi ako jej majoritnému akcionárovi.

63. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že žalobca ako darca dôvodne a účinne urobil voči žalovanému výzvu na vrátenie daru, popísal závadné správanie sa obdarovaného a došlo tak k zrušeniu darovacej zmluvy ex nunc. Keďže obdarovaný darovanú vec - akcie previedol na ďalšie osoby ešte pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemohol už sám osobne splniť svoju povinnosť vydať predmet daru a vznikla mu povinnosť poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 458 Obč. zák.). Peňažitá hodnota má byť poskytnutá vo výške hodnoty dotknutej veci. V prejednávanom prípade predmet daru bol vysoko špecifický - akcie obchodnej spoločnosti a ich ocenenie muselo byť prispôsobené individuálnym okolnostiam prípadu. Práve za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty darovaných akcií bol vypracovaný znaleckým ústavom znalecký posudok č. 9/2006, o ktorého presvedčivosti a úplnosti už bolo prejednané vyššie. Keďže po realizácii tohto dôkazu v primeranej lehote žalovaný voči nemu výhrady nemal a iný porovnateľný posudok rovnakej kvality súd prvej inštancie k dispozícii nemal, nepochybil, ak pri určovaní peňažného ekvivalentu

daru vychádzal práve z tohto jedine dostupného dôkazného prostriedku. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, že aj pri zadaní znaleckého posudku žalovaným L.. Ľ. B. tento bol vypracovaný ku dňu 6.8.2002.

64. Odvolací súd sa vyporiadal (jednotlivo) s okruhom odvolacích námietok žalovaného, ktorými bol viazaný a keďže tieto nepokladá za dôvodné a opodstatnené, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia ako vecne správny.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojim odvolaním úspešný a úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .