Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/41/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: F. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXX/XX, X., o zaplatenie 1.949,82 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 128,69 eur od 10.6.2014 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 42 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2016 domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 1949,82 eur s úrokmi vo výške 432,31 eur, s úrokmi z omeškania 982,03 eur, úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 1949,82 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a úrokom 24,50 % eur zo sumy 1949,82 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, poplatky 39,15 eur z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy z 25.7.2013, náhradu trov konania.

2. OS Skalica rozsudkom č. k. 7Csp/41/2016-102 z 3.10.2017 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1821,13 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z sumy 1821,13 eur od 10.6.2014 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, priznal žalobcovi náhradu trov konania 86 %.

3. KS v Trnave uznesením č. k. 25Co/255/2017-120 z 16.10.2018 zrušil rozsudok uvádzaný v ods. 2 odôvodnenia tohto rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania, vec vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a rozhodnutie na súd prvej inštancie.

4. Okresný súd Skalica následne postupujúc v intenciách krajského súdu opätovne v zrušenej časti vo veci konal a rozhodol, súc viazaný jeho závermi.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, výpisom z aktuálneho stavu úveru, zmluvou o úvere zo dňa 25.7.2013, obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom poplatkov platným od 10.6.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 9.6.2014, zmluvou o postúpení pohľadávok, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (ďalej len „Poštová banka, a.s.“) uzatvoril s žalovaným dňa 25.7.2013 Zmluvu o úvere dostupná pôžička, v zmysle ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 2000 eur. V zmluve je uvedené, že zmluvné strany mali dohodnuté splácanie úveru žalovaným po dobu 72 mesiacov v splátke po 56,29 eur. V zmluve mali strany dohodnutý dátum prvej splátky na 15.8.2013, dátum konečnej splatnosti úveru 15.7.2019, platenie splátok vždy k 15. dňu v mesiaci, RPMN 27,45 %, úrokovú sadzbu 24,50 % ročne a celkovú výšku nákladov 1808,13 eur. Výška mesačnej splátky je uvádzaná jednou sumou bez špecifikácie, čo z toho predstavuje istiny, úroky a iné poplatky. V zmluve si zmluvné strany dohodli celkovú výšku nákladov 1808,13 eur.

7. V obchodných podmienkach ( čl. 1, bod 1.1. ) je uvedené, že vzťahy neupravené ZoÚ, OP a VOP sa riadia ustanoveniami z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi.

8. Žalovaný nerealizoval splátky riadne a včas, preto ho Poštová banka, a.s. výzvou z 9.6.2014 vyzvala na úhradu dlžnej sumy 2315,28 eur do 10 kal. dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 12.6.2014. Vo výzve špecifikoval žiadanú sumu jednaj dlžnou istinou 1949,82 eur, úrokom 316,31 eur, poplatkami za upomienky 39,28 eur, poistným 9,87 eur. Pre neplnenie si povinnosti žalovaným platiť splátka riadne a včas veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný k 9.6.2014 v súlade s článkom 6 Obchodných podmienok. Ani po zosplatnení úveru žalovaný neuhradil celú dlžnú sumu.

9. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (postupca) uzatvoril s žalobcom ( postupníkom) Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 13.6.2017, na základe ktorej bola na postupníka postúpená medzi iným i pohľadávka vo vzťahu k žalovanému.

10. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že evidujú výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania osobitne ku dňu zosplatnenia úveru ( k 9.6.2014), osobitne od momentu zosplatnenia do momentu vyčíslenia ( do 30.4.2016). Uplatnenú sumu 432,31 eur odôvodnil ako súčet výšky úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy 25.7.2013 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 9.6.2014. Uplatnenú sumu 982,03 eur odôvodnil žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia ( vyjadrenie z 13.12.2016) ako súčet úrokov a úrokov z omeškania od dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia splatnosti úveru ( 10.6.2014) do 30.4.2016. Žalobca sa vo svojich vyjadreniach opieral o §§ 497, 499, 502 ods. 1, 503 ods. 2, 506 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca až v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že mesačná splátka pozostáva z splátky istiny a úroku vo výške 53 eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 eur (označované ako poistné D2). S odvolaním sa na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v danom prípade u žalovaného dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby. Žalobca uplatnené poplatky v celkovej sume 39,15 eur odôvodnil tým, že predstavujú tieto položky: 3,25 eur za 1. upomienku na účte, 3,29 eur za poistné D2, 24,90 eur za 2. upomienku na účte, 3,29 eur za poistné D2, 1,10 eur ako poplatok za upozornenie pred výzvou, 3,32 eur za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 2.10.2017 prejavil vôľu súhlasiť s povolením splácať dlh po 38 eur pod hrozbou straty výhody splátok, pritom mesačná splátka by bola vypočítaná na 10 rokov. V rámci ospravedlnenia z pojednávania z 16.1.2019 prejavil ochotu súhlasiť s mesačnou výškou splátok po 50 eur mesačne s doložkou straty výhody splátok.

12. Z obsahu listín doložených právnym predchodcom žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal dňa 25.7.2013 úver vo výške 2000 eur a splatil ho celkovo vo výške 178,87 eur ( 53 eur x 3 + 3,29 eur x 3 ). Výšku úhrady predmetnej sumy potvrdil i sám žalobca s poukazom obsah zmluvy a obchodné podmienky, v zmysle ktorých predmetnú sumu 178,87 eur započítal na: poplatky v sume 19,87 eur, na zmluvnú úroky a úroky z omeškania v sume 108,82 eur, na istinu 50,18 eur.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (25.7.2013), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka, (1)Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

20. Ustanovenia zákona č.126/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Predmetom sporu je ( po zrušení rozsudku OS Skalica č. k. 7Csp/41/2016-102 zo dňa 3.10.2017 v zamietajúcej časti; súd odkazuje na ods. 2,3 odôvodnenia tohto rozsudku) zaplatenie sumy 128,69 eur (1949,82 eur-1821,13 eur) s úrokmi vo výške 432,31 eur, s úrokmi z omeškania 982,03 eur, úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 1949,82 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a úrokom 24,50 % eur zo sumy 1949,82 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, poplatky 39,15 eur z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy z 25.7.2013.

24. Prvostupňový súd súc viazaný názorom druhostupňového súdu vychádzal však z jeho názoru, že úverová zmluva uzatvorená dňa 25.7.2013 medzi Poštovou bankou, a.s a žalovaným obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) a preto nejde o úver bez úrokov a bez poplatkov (ods. 28 odôvodnenia uznesenia KS v Trnave č.k. 25Co/255/2017-120 z 16.10.2018).

25. Súd vychádzal fakticky z toho, že Poštová banka, a.s. je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 25.7.2013 súd posudzoval podľa zákona č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Súd ďalej aplikoval zásadu lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava ( v tomto prípade zák. č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou ( ) , preto súd právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd skúmal obsah obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. osobitne tie

- na ktoré sa žalobca ako právny nástupca veriteľa odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch. Poistenie mali uzavretú ako doplnkovú službu. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný vyčerpal úver v sume 2000 eur a uhradil celkovo 178,87 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania pre preukázané nesplácanie úveru riadne a včas.

26. Žalovaný preukázateľne uhradil len 178,87 eur z reálne jednorázovo vyčerpanej sumy 2000 eur, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť rozdiel týchto súm ( 1821,13 eur) ako zvyšnú časť istiny úveru spolu s uplatneným úrokom z omeškania 5,25 % ročne od dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky. V tejto časti je (prvý) rozsudok č. k. 7Csp/41/2016-102 z 3.10.2017 tunajšieho súdu už právoplatný (dňa 01.11.2017). Vzhľadom na závery druhostupňového súdu a preukázaný obsah dohody zmluvných strán súd vyhodnotil za dôvodnú žalobu aj v časti zvyšku nesplatenej istiny 128,69 eur (uplatnená istina 1949,82 mínus priznanej istiny 1821,13), poplatkov 39,15 eur a v časti úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 432,31 eur za obdobie od 25.7.2013 ( deň uzavretia zmluvy) do dňa 9.6.2014 ( deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a preto v tejto časti tiež žalobe vyhovel. Súd aj v tomto prípade priznal žalobcovi úrok z omeškania 5,25 % od dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, t.j. od 10.6.2014.

27. Uplatnený riadny úrok vo výške 24,5 % ročne z istiny úveru 1949,82 eur od 10.6.2014 (deň nasledujúci po zosplatnení) do 30.4.2016a vo výške 24,5 % ročne z sumy 1949,82 eur od 1.5.2016 do zaplatenia na základe zmluvy o povolenom prečerpaní súd nepovažoval za dôvodný. Súd zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 982,03 eur ( počítaných za obdobie od dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia splatnosti úveru ( 10.6.2014) do 30.4.2016. Prvým dôvodom zamietnutia bolo to, že žalobca úroky a úroky z omeškanie za toto uvádzané obdobie nerozčlenil a nešpecifikoval, čo z toho predstavujú úroky z omeškania, čo úroky a súd o úrokoch z omeškania rozhodol už percentuálnym vyobrazením ako 5,25 % ročne od 10.6.2014. ďalším dôvodom je to, že riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dojednanú dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru ( t.j. do 30.4.2016) a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania. Súd poukazuje podporne na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015, v ktorom bolo uzavreté, že ak v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012 vyhodnotil v obdobnej posudzovanej veci ako ústavne konformný taký výklad príslušných právnych predpisov v rozhodnutiach okresného a krajského súdu, v zmysle ktorého v prípade, že veriteľ pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne úroky z úveru len do zosplatnenia úveru. Z týchto dôvodov súd žalobcovi úrok z úveru za obdobie po zosplatnení úveru t.j. od 1.5.2016 nepriznal. Priznal mu úrok za obdobie od 10.6.2014 , kedy sa žalovaný dostal do omeškania do 30.4.2016, ktorý je ale už vyčíslený v priznanej sume 432,31 eur .

28. Súd poukazuje na to, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší súd konštatoval , že „odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 ;uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98)“. V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods.2 o administratívnom strope úrokov z omeškania ( napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011).

29. Záverom súd poukazuje na to, že zásadný posun v prejednávanej otázke predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovil zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr.C-415/11, AZIZ) cit. ,,Článok 3ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že: pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 42 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 3403,31 eur (1949,82 eur +432,31 eur +982,03 eur +39,15 eur), súd mu priznal sumu 2413,28 eur ( 432,31 eur + 39,15 eur + 128,69 eur + suma priznaná už prvým rozsudok 1821,13 eur). Teda úspech žalobcu bol 71 % (2413,28x 100/3403,31), úspech žalovaného bol 29 %(100-71) a čistý úspech žalovaného bol 42 % ( 71-29=42 %).

34. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).