Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-46-2018.pdf
PDF · 112.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/46/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci o navrátenie spôsobilosti na právne úkony osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony T. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. N. č. X, XXX XX C. N., zastúpený opatrovníčkou K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., o odvolaní T. J. proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26Ps/8/2017-43 z 30. júla 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu T. J. (ďalej aj „navrhovateľ“) na navrátenie spôsobilosti na právne úkony podľa § 247 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“) majúc za to, že nie sú splnené podmienky na navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľovi T. J.. Pred rozhodnutím vo veci vypočul súd prvej inštancie opatrovníčku navrhovateľa K. J., ktorá uviedla, že syn T. J. musí byť pod dozorom, aby užíval lieky, pretože bez medikamentóznej liečby je agresívny a správa sa rovnako ako v čase pred rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Tvrdila, že k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa nedošlo. Namiesto znaleckého dokazovania o zdravotnom stave navrhovateľa sa súd prvej inštancie uspokojil s výsluchom jeho ošetrujúceho lekára K.. S. A. z psychiatrickej ambulancie v D. C., ktorý potvrdil pred súdom, že T. J. je niekoľko rokov jeho pacientom. Trpí bipolárnou poruchou, jeho zdravotný stav je kolísavý, striedajú sa fázy depresie a mánie. V priemere jedenkrát za rok vyžaduje jeho zdravotný stav hospitalizáciu. Vo fáze manickej sa prejavuje navrhovateľ podráždenosťou, slovnou aj fyzickou agresivitou a predpokladá, že tento stav bude pretrvávať aj do budúcnosti. Súd prvej inštancie porovnal stav vyplývajúci z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ps/14/2007 z 10. januára 2008, ktorým bol T. J. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v oblasti uzatvárania zmlúv a dohôd, vrátane úkonov k pracovnoprávnym vzťahom, v styku s úradmi, súdmi a na nakladanie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom nad sumu 33,19 € a dospel k názoru, že sa zdravotný stav navrhovateľa od obdobia rozhodovania v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ps/14/2007 nezmenil takým spôsobom, aby odôvodňoval zrušenie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Lekárske správy z psychiatrických vyšetrení a kontrol T. J. potvrdzujú diagnózu bipolárnej afektívnej poruchy, ako i miernu kognitívnu poruchu a podozrenie na paranoidnú schizofréniu. Užíva viac druhov psychiatrických liekov. Naposledy bol hospitalizovaný v roku 2017 na psychiatrickom oddelení Nemocnice v W. I., keď počas priepustky do domáceho prostredia k matke došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (duševné ochorenie nielen prechodného charakteru) trvajú naďalej, popísané symptómy ochorenia jednoznačne odôvodňujú obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu ako bol vymedzený výrokom rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ps/14/2007. Dôvody vedúce k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony neodpadli ani sa nezmenili.
1.1 O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že im náhradu nepriznal a o trovách svedka K.. S. A. rozhodol samostatným uznesením.
2. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ T. J.. Požiadal v ňom o ustanovenie advokáta, ktorý by ho zastupoval v konaní, lebo „uznesenie nezohľadnilo moju dobrú vôľu začať nový život, viem o nerozvážnostiach slobodného života a som si vedomý dobrovoľnej disciplíny napríklad jesť lieky, nepiť a byť slušný k mame. Tu v ústave ma oficiálne šikanujú a nemajú pochopenie s dušou boľavou“.
3. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila jeho opatrovníčka v podaní z 26. 09. 2018, v ktorom uviedla, že zasiela žiadosť na Krajský súd v Banskej Bystrici o zastavenie súdneho konania. 3.1 Žiadosť opatrovníčky nesvojprávneho K. J. o zastavenie konania o navrátenie spôsobilosti na právne úkony doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici 26. septembra 2018 je žurnalizovaná na č. l. 58 spisu. V tejto žiadosti vyjadrila opatrovníčka súhlas s rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom o zastavení konania o navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Uviedla, že jej zdravotný stav a vek nedovoľujú postarať sa o navrhovateľa. K zlepšeniu jeho zdravotného stavu nedošlo a má obavy, čo všetko by sa mohlo stať, keby sa mu prinavrátila spôsobilosť na právne úkony a opustil by ústav. Keď príde navrhovateľ na návštevu „robí problémy“ a ona je nútená volať políciu.
4. Krajský súd príslušný na prejednanie odvolania podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli, dospel k názoru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vo veci vykonať presahuje rámec odvolacieho konania.
5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ps/14/2007 je zistiteľné, že súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony T. J. rozsudkom z 10. januára 2008 tak, že nie je spôsobilý na právne úkony v oblasti uzatvárania zmlúv a dohôd, vrátane úkonov k pracovnoprávnym vzťahom, v styku s úradmi, ako aj pred súdmi a na nakladanie s nehnuteľným majetkom a hnuteľným majetkom nad sumu 33,19 €. Priamo v tomto rozsudku ustanovil Okresný súd Rimavská Sobota za opatrovníčku T. J. jeho matku K. J. s vymedzením oprávnení zastupovať ho v úradných veciach, pred súdom, podpisovať zmluvy, dohody, vystupovať v jeho mene pred úradmi, starať sa o jeho zdravie a majetok a v prípade, ak by sa nejednalo o bežnú vec, požiadať súd o schválenie právneho úkonu urobeného v mene T. J.. Opatrovníčka zložila sľúb pred Okresným súdom Rimavská Sobota o tom, že sa bude riadne starať o telesný a duševný rozvoj opatrovanca, jeho výchovu, výživu, že ho bude riadne zastupovať, spravovať jeho majetok dňa 10. januára 2008. Zo správ o majetku opatrovanca vyplýva, že T. J. bol priznaný invalidný dôchodok. Určitý čas sa o syna starala osobne opatrovníčka a od 16. 06. 2010 je navrhovateľ umiestnený v zariadení A. n. o., C. N. č. X z dôvodu odkázanosti na sociálne služby inštitucionálneho charakteru s celoročným pobytom [podľa správy zariadenia zo 14. 06. 2011, ktorá je súčasťou spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/256/2011 - (pôvodný spis vedený na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Ps/14/2007 odstúpený z dôvodu príslušnosti na Okresný súd Žiar nad Hronom)].
6. Návrh na začatie konania o navrátenie spôsobilosti na právne úkony podal sám T. J.. Jeho aktívna legitimácia na podanie takéhoto návrhu vyplýva z § 233 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Za návrh správne súd prvej inštancie považoval krátku žiadosť navrhovateľa z 02. 11. 2017 s textom: „Žiadosť o vrátenie svojprávnosti. Touto cestou ja T. J., nar. XX. XX. XXXX Vás žiadam o vrátenie svojprávnosti, ktoré mi bolo odobraté bez môjho vedomia“.
7. Odvolací súd zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Ps/14/2007 (v súčasnosti vedený na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 8P/256/2011) zistil, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podala 14. 06. 2007 na Okresný súd Rimavská Sobota matka T. J. s potvrdením od lekára K.. J. K., psychiatra C. nemocnice v W. I. o tom, že T. J. bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a liečený pre duševné ochorenie, ktoré nie je len prechodné. V tomto konaní nariadil Okresný súd Rimavská Sobota znalecké dokazovanie psychiatrom a o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony T. J. rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota na základe záverov znaleckého posudku psychiatra, po vypočutí znalkyňou a na dopyt, či chápe zmysel a význam znaleckého vyšetrenia a konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony T. J. znalkyni odpovedal, že keď ho pozbavia svojprávnosti, tak už nebude môcť nič vybavovať, ale on už ani nič nechce vybavovať, lebo ho nič nebaví. Znalkyňa K.. K. N. na otázku súdu, do akej miery je T. J. schopný pochopiť účel konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a či mu je vhodné doručovať písomnosti týkajúce sa konania vo veci odpovedala: „Pri aktuálne objektivizovanej organickej bipolárnej poruche v súčasnej dobe s depresívnymi prejavmi je posudzovaný napriek celkovej psychomotorickej inhibovanosti, deteriorácii intelektových funkcií, schopný chápať účel konania a v tomto smere podľa názoru znalca je relevantné doručovanie písomností.“ Okresný súd Rimavská Sobota na základe záverov znaleckého posudku T. J. predvolal na pojednávanie dňa 10. januára 2008, ktorého sa aj zúčastnil. T. J. bol doručený aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Ps/14/2007-30 z 10. januára 2008, teda nie je pravdivé tvrdenie T. J. v návrhu, že bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony bez jeho vedomia.
8. Súd prvej inštancie nepovažoval návrh na začatie konania za úplný, preto vyzval T. J., aby v zmysle poskytnutého poučenia o náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 234 C. m. p. tento opravil a doplnil. Na výzvu súdu zareagoval navrhovateľ písomným podaním na č. l. 21 spisu, v ktorom už s odkazom aj na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku o konaní o spôsobilosti na právne úkony uviedol, že dodržuje liečbu indikovanú lekárom, je príčetný, procesne spôsobilý, schopný brať na seba záväzky, povinnosti a právne úkony. Za opatrovníka žiadal ustanoviť matku K. J., ku ktorej ho viaže citová väzba a navrhol vykonať dokazovanie znaleckým posudkom z odboru psychiatrie a svojim vlastným výsluchom. Navrhovateľ vyhovel aj ďalšej žiadosti Okresného súdu Žiar nad Hronom o oznámenie ošetrujúceho lekára a doloženie aktuálnej lekárskej správy o svojom zdravotnom stave. Súdu prvej inštancie predložil lekárske správy od MUDr. S. A. z N. ambulancie D. C. s dátumom vyšetrenia 16. 12. 2017, 12. 01. 2018, 07. 02. 2018 a 02. 05. 2018. V každej správe sa konštatuje diagnóza pacienta bipolárna porucha a mierna kognitívna porucha a každá v časti objektívneho psychiatrického nálezu začína slovami: „vedomie lucídne (v preklade jasné, svetlé - poznámka odvolacieho súdu) plná orientácia“ a po množstve latinských odborných názvov lekár po slovensky v reči zrozumiteľnej aj laikovi uvádza: „myslenie koherentné (súvislé, systémové a logické - poznámka odvolacieho súdu), aktuálne bez bludných obsahov, aktuálne bez suicidálnych myšlienok a tendencií, aktuálne bez porúch vnímania, osobnosť s miernou alteráciou temperamentu“.
9. Zo zápisnice o pojednávaní nariadeného na deň 30. júla 2018 a predvolaní žurnalizovaných v spise je preukázané, že predvolanie na pojednávanie vyhotovené pre navrhovateľa obsahuje údaj o dátume a hodine pojednávania na 30. júl 2018 o 8.00 hod. Naproti tomu predvolanie svedka MUDr. S. A. sa udialo na 30. júla 2018 na 14.00 hod. Pojednávanie vo veci začalo o 9.00 hod. Okrem navrhovateľa a jeho opatrovníčky boli v pojednávacej miestnosti prítomné aj riaditeľka zariadenia, v ktorom je navrhovateľ umiestnený, dve zdravotné sestry tohto zariadenia, ktoré podľa obsahu zvukového záznamu z pojednávania T. J. na pojednávanie doviezli, robili mu doprovod s tým, že ho aj späť do zariadenia odvezú. Odvolací súd si vypočul zvukový záznam z pojednávania uskutočneného dňa 30. júla 2018. Navrhovateľ pred súdom zreteľne na otázku súdu, či vzhľadom na pochybenie súdu pri predvolávaní účastníkov a svedka na rôznu hodinu súhlasia prítomní s výsluchom svedka a rozhodnutím vo veci samej v ich neprítomnosti odpovedal súdu, že s tým nesúhlasí. Uviedol, že na pojednávanie príde aj autobusom. Po komentári zrejme riaditeľky alebo zdravotných sestier A. n. o., C. N., že svedok K.. S. A. nepovie nič iné, než vyplýva z potvrdení o zdravotnom stave navrhovateľa, že povie iba to, že navrhovateľ je psychiatrický pacient, opatrovníčka navrhovateľa súhlasila s vykonaním dôkazu v jej neprítomnosti, napriek tomu navrhovateľ opäť po prejave ženským hlasom: „Ty si chorý človek, musíš ostať v tom ústave...“ opätovne oznámil súdu, že on nesúhlasí s takýmto postupom súdu a uviedol: „Aj tak sa odvolám na kraj“. Nie je zrejmé, ktorá z prítomných žien (z dôvodu, že sa tento text do zápisnice o pojednávaní sudcom neprediktoval) položila sudcovi otázku, či môže obmedzený v spôsobilosti na právne úkony povedať, že nesúhlasí s vypočutím svedka v jeho neprítomnosti, ak s takýmto postupom súhlasila jeho opatrovníčka, na ktorú sudca odpovedal: „Je to na ňom“. Na zvukovom zázname z pojednávania je počuteľná otázka ženským hlasom, či majú navrhovateľa odviesť do zariadenia a opätovne doviezť z C. N. na pojednávanie na 14. hodinu. Na túto sudca odpovedal: „No však tak, no...“ a žena zrejme chcela položiť ďalšiu otázku, či musia alebo nemusia prísť poobede na pojednávanie, ale z tejto je počuteľné iba jedno slovo „takže“ a zvuková nahrávka je ukončená.
10. Z obsahu zvukového záznamu odvolací súd vyvodil, že sa navrhovateľ chcel zúčastniť výsluchu svedka K.. S. A., o ktorom sa vyjadril, že mu nedôveruje, pretože jeho liečba mu nepomáha a nechce byť jeho pacientom a nezúčastnil sa pokračovania pojednávania o 14.30 hod. zrejme len z dôvodu, že bol svojím doprovodom odvezený do zariadenia A. n. o., C. N.. Zo spisu nie je zistiteľné, či sa navrhovateľ umiestnený v A. n. o., C. N. môže voľne pohybovať alebo je v pohybe obmedzený a či mal možnosť sám sa vrátiť na pojednávanie, ktoré začal súd o 14.30 hod.
11. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného ako oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí pod publikačným číslom 209/1992 Zb. každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rovnaké právo zakotvuje aj článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Ústava č. 460/1992 Zb.), podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Povinnosťou všeobecného súdu podľa článku 3 Civilného sporového poriadku a článku 2 Civilného mimosporového poriadku je vykladať každé ustanovenie tohto zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký vadný postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegácie justície (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosť strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/158/2017 z 21. novembra 2018).
14. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces tým, že neprejednal vec v jeho prítomnosti a neumožnil mu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Porušenie práva na spravodlivý proces môže podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku viesť k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v prípade, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd by mohol na verejnom pojednávaní zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie za prítomnosti účastníkov, aby napravil pochybenie súdu prvej inštancie, avšak pri naplnení ďalšieho dôvodu na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku tento postup odvolací súd nezvolil po prijatí záveru, že na rozhodnutie vo veci nepostačia dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a je potrebné vykonať aj ďalšie dokazovanie znaleckým dokazovaním, ktoré mal súd prvej inštancie nariadiť podľa § 244 C. m. p. aj bez návrhu navrhovateľa a vysvetliť v dôvodoch svojho rozhodnutia, prečo návrhu T. J. na nariadenie znaleckého dokazovania nevyhovel. Podľa § 244 C. m. p. súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony ustanoví a vyslúchne znalca. Súd prvej inštancie toto zákonné ustanovenie v dôvodoch svojho rozhodnutia necituje, uvádza iba ustanovenie § 246 C. m. p., podľa ktorého možno upustiť od znaleckého dokazovania, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára a žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoje úvahy a neodôvodnil záver o tom, že v prejednávanej veci nemusí rešpektovať ustanovenie § 244 C. m. p. a môže o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony rozhodnúť len na základe výsluchu ošetrujúceho lekára, ktorého dôveryhodnosť navyše navrhovateľ v súdnom konaní namietal a nemohol sa k jeho výpovedi pre nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vyjadriť. V súlade s princípom priamosti a bezprostrednosti má súd podľa § 188 C. s. p. vykonávať dôkazy na pojednávaní za prítomnosti strán a účastníkov. Navrhovateľ sa nevzdal práva byť prítomný pri vykonávaní dôkazu výsluchom svedka, výslovne sa účasti pri tomto výsluchu dožadoval.
Princíp kontradiktórnosti vyjadrený v článku 9 Civilného sporového poriadku slovami: „Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon“ platí aj pre konania podľa Civilného mimosporového poriadku cez § 2 ods. 1 C. m. p. Právo vyjadriť sa k dokazovaniu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Navrhovateľ nemal možnosť využiť ani právo vyplývajúce z § 182 C. s. p. pred rozhodnutím vo veci vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a to len pre nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý pochybil pri predvolaní účastníkov a svedka na pojednávanie a po zistení tejto chyby ju nenapravil napríklad tým, že by vo veci nariadil ďalšie pojednávanie, na ktoré by predvolal účastníkov, aby sa mohli vyjadriť k výsluchu svedka K.. S. A..
15. Podľa § 10 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
16. Akýkoľvek zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby je zásahom závažným, ktorý sa môže udiať len na základe splnenia hmotnoprávnych predpokladov vyplývajúcich z § 10 Občianskeho zákonníka. Na identifikovanie duševnej poruchy u fyzickej osoby sú potrebné odborné znalosti, ktoré sudca nemal. Obligatórnym postupom v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony alebo navrátenie spôsobilosti na právne úkony je ustanovenie znalca pre posúdenie zdravotného stavu osoby, o spôsobilosť ktorej ide. Len výnimočne, pokiaľ je z okolností prejednávanej veci zjavné, že duševná porucha v nezmenenom rozsahu dlhodobo u posudzovanej osoby pretrváva, môže sa uspokojiť súd s odborným vyjadrením lekára, do kompetencie ktorého patrí posúdiť zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na postup podľa § 246 C. m. p. vzhľadom na podania navrhovateľa, ktoré nie sú zjavne zmätočné, nelogické alebo nezrozumiteľné, ako aj navrhovateľom predložené správy lekára, ktorý na štyroch vyšetreniach v období od decembra 2017 do mája 2018 hodnotí navrhovateľa ako osobu s jasným vedomím, plne orientovanú, bez porúch vnímania, s myslením bez bludných obsahov, ale nepokojnú, podráždenú, u ktorého je vzhľadom na zistené ochorenia potrebná súvislá medikamentózna liečba. Z prejavov navrhovateľa na zvukovej nahrávke pojednávania nadobudol odvolací súd dojem, že navrhovateľ plne chápal význam konania začatého na jeho návrh a pri plnom vedomí sa dožadoval svojich práv v súdnom konaní. Na základe týchto poznatkov nepovažuje odvolací súd za správny, vyplývajúci z dôkazov súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav, že od rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota dôvody, pre ktoré bol navrhovateľ obmedzený v spôsobilosti na právne úkony pretrvávajú a svedkom K.. S. A. popísané symptómy ochorenia jednoznačne odôvodňujú obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako to bolo vymedzené výrokom rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Ps/14/2007-30. Ak v konaní sp. zn. 2Ps/14/2007 Okresného súdu Rimavská Sobota došlo k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony na základe dôkazu znaleckým posudkom, považuje odvolací súd za potrebné skúmať zmenu stavu znalcom podľa § 244 C. m. p.
17. V odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vyslovil navrhovateľ nespokojnosť so zariadením, v ktorom je umiestnený. Pre nedostatočný výsluch navrhovateľa súdom prvej inštancie nie je zistiteľné, či motívom návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony bola snaha dostať sa z tohto zariadenia preč alebo sa navrhovateľ skutočne cíti zdravý natoľko, že by bol schopný v plnom rozsahu obhospodáriť svoje záležitosti.
18. Ten, o koho spôsobilosti sa koná, má podľa § 239 C. m. p. v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. Procesné úkony zákonného zástupcu navrhovateľa opatrovníčky K. J. sú v zjavnom rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Opatrovníčka navrhovateľa nesúhlasila s navrátením spôsobilosti na právne úkony, proti vôli navrhovateľa súhlasila, aby dôkaz výsluchom svedka bol vykonaný v neprítomnosti navrhovateľa a aj v odvolacom konaní sa dožaduje zastavenia konania o navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Procesné úkony opatrovníčky musí súd prvej inštancie posúdiť podľa § 240 ods. 2 C. m. p. Ustanovenia zástupcu z radov advokátov sa domáha navrhovateľ priamo v odvolaní.
19. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 247 ods. 1 C. m. p. nevykonal navrhovateľom navrhovaný a zákonom vyžadovaný dôkaz znaleckým posudkom, ktorý z hľadiska časovej a skutkovej náročnosti nie je účelné vykonať pred odvolacím súdom, ktorého úlohou je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie nahrádzať konanie pred ním. Dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku bol naplnený.
20. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu na potrebu vykonania znaleckého dokazovania podľa § 244 C. m. p. a správny procesný postup v konaní tak, aby boli zachované práva účastníkov na spravodlivý proces. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude poučiť navrhovateľa podľa § 160 ods. 2 C. s. p. o jeho práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci v súlade s § 35 a § 36 C. m. p., zistiť skutočný stav veci aj z dôkazov nenavrhnutých účastníkmi, ak to bude potrebné na zistenie skutočného stavu veci a v závislosti od výsledkov dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť.
21. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ak bude podaný návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, rozhodne o nich súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C. s. p.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).