Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/138/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: O.. M. L. N. G. Č. N. Š. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., O. Č.. XXX/XX, zastúpený JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou, Bratislava, Veternicova č. 1, proti žalovanej: B.. T.. V. L. N. G. Č. N. Š. U. Z. Á. , O.., G. V. XX.XX.XXXX, E. K. K., O. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Martou Šteffekovou, advokátkou, Bratislava, Palisády č. 36, o zaplatenie sumy 15.000,- € s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. júla 2021, č.k. -144, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. júla 2021, č.k. -144, vo výroku IV., ktorým žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.7.2021, č.k. -144, I. konanie zastavil; II. konanie o vzájomnej žalobe zastavil; III. konanie o návrhu žalovanej na vydanie neodkladného opatrenia zastavil; IV. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal; V. žalobcovi vrátil súdny poplatok v krátenej výške 443,50 € a upravil prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 9, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 443,50 € do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia. Vychádzal zo žaloby doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 1.9.2020, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 19.1.2021, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 15.000,- € s príslušenstvom z dôvodu, že ako veriteľ poskytol žalovanej na základe jej písomnej žiadosti finančnú bezúročnú pôžičku vo výške 15.000,- €, ktorú mu v čase splatnosti nevrátila. Prvoinštančný súd uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom dňa 16.9.2020, sp.zn. , vydaným v upomínacom konaní tak, že žalovanú zaviazal k zaplateniu uplatňovanej pohľadávky žalobcu s príslušenstvom a náhrade trov konania. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala voči platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením a zároveň podala vzájomnú žalobu, ktorou si voči žalobcovi uplatňovala v mene obchodnej spoločnosti PRO HUMANITY a.s., v ktorej je väčšinovým akcionárom a žalobca predsedom predstavenstva, vrátenie všetkých finančných prostriedkov vyplatených z účtu obchodnej spoločnosti na súkromné účty žalobcu. Ďalej navrhla vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca v pozícii predsedu predstavenstva uvedenej obchodnej spoločnosti koná za obchodnú spoločnosť v rozpore so stanovami spoločnosti. 1.2. Podaním doručeným súdu dňa 30.4.2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť s tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania žiadal aplikovať ustanovenie a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať, pretože späťvzatie žaloby považoval za krok smerujúci k upokojeniu vzájomných vzťahov medzi ním a žalovanou a k návratu ku korektnej komunikácii zodpovedajúcej ich vzájomnému vzťahu. Mal za to, že svoj žalovaný nárok si uplatňoval v súdnom

konaní dôvodne, keďže žalovaná ani napriek dodatočne poskytnutej lehote na plnenie pred podaním žaloby nekonala, t.j. poskytnutú pôžičku mu nevrátila a v rámci svojej procesnej obrany neosvedčila nedôvodnosť podanej žaloby. Dňa 4.6.2021 doručila žalovaná súdu podanie, v ktorom vyslovila súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom, uplatnila si nárok na náhradu trov konania z dôvodu zastavenia konania a v celom rozsahu vzala späť i návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2021 žalovaná oznámila, že netrvá ani na vzájomnej žalobe, nakoľko svoj vzájomný návrh sa pokúsi získať inou právnou cestou. 1.3. Uznesenie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , a dôvodil tým, že žalobca späťvzatím žaloby zo dňa 30.4.2021 využil svoje procesné právo disponovať s podanou žalobou tak, že žalobu vzal späť v plnom rozsahu. Z vyjadrenia žalovanej k späťvzatiu žaloby bolo zrejmé, že súhlasila so späťvzatím žaloby, z dôvodu ktorého konanie zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia). Vzhľadom k tomu, že žalovaná ďalej netrvala na vzájomnej žalobe a na vydaní neodkladného opatrenia, zastavil aj konanie o týchto návrhoch (výroky II., III. napadnutého uznesenia). 1.4. Výrok o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanoveniami , a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania. Zaoberal sa otázkou, či dôvod, ktorý žalobca mal na to, aby vzal žalobu v celom rozsahu späť, teda upokojenie vzájomných vzťahov medzi ním a žalovanou a návrat ku korektnej komunikácii zodpovedajúcej ich vzájomnému vzťahu, je spôsobilý zbaviť žalobcu zodpovednosti za jeho zavinenie na zastavení konania o žalobe na zaplatenie žalovanej pohľadávky a dospel k záveru, že tento dôvod u žalobcu nevylučuje zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania a zakladá vznik nároku žalovanej na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovaná ale v rámci procesnej obrany uplatňovala voči žalobcovi vzájomný nárok, spočívajúci vo vrátení všetkých finančných prostriedkov vyplatených z účtu obchodnej spoločnosti na súkromné účty žalobcu, výšku ktorého bolo možné objektívne vyčísliť vychádzajúc z priložených potvrdení (tabuľky spracované z výpisov účtov obchodnej spoločnosti, č.l. 32-35 spisu), išlo o obnos peňazí najmenej vo výške 25.500,- €, uplatňovania ktorého sa žalovaná vzdala, keď podaním doručeným súdu dňa 4.6.2021 oznámila, že na jeho uplatňovaní netrvá a pokúsi sa nárok získať inou právnou cestou. Žalovaná potom nesie zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania o jej vzájomnej žalobe, čo by zakladalo vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej. Uvedené vzájomné podiely žalobcu a žalovanej na zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania o vzájomných nárokoch sa v končenom dôsledku konzumujú, preto nenašiel žiaden rozumný dôvod pre prijatie záveru priznať nárok na náhradu trov konania jednej zo sporových strán. K návrhu žalobcu, aby sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatnil , čo odôvodňoval podmienkami hodnými osobitného zreteľa, za ktoré považoval späťvzatie žaloby, ktorá smerovala k upokojeniu vzájomných vzťahov medzi ním a žalovanou a k návratu ku korektnej komunikácii zodpovedajúcej ich vzájomnému vzťahu, ale na druhej strane mal za to, že svoj žalovaný nárok si uplatňoval v súdnom konaní dôvodne, súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, takže uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008, sp.zn. , v ktorom sa uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa (teraz ) nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.“ Vzhľadom na uvedené nepovažoval aplikáciu ustanovenia v otázke posudzovania zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania za správne použitú, pretože by nevyhodnotil pomer podielov oboch strán sporu na zodpovednosti za zastavenie vzájomne uplatňovaných nárokov ako uviedol vyššie. 1.5. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol podľa , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vrátil žalobcovi súdny poplatok v krátenej výške 443,50 €, keď zaplatil dňa 4.9.2020 súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 450,- € (450,- €

- 6,70 € = 443,30 €, po zaokrúhlení 443,50 €).

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku IV., ktorým súd prvej inštancie nepriznal žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania, podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že ako prostriedok svojej procesnej obrany voči žalobe prostredníctvom odporu podala žalobu, ktorou si ako majoritný

akcionár v spoločnosti PRO HUMANITY a.s., uplatňovala vrátenie všetkých finančných prostriedkov vyplatených v rozpore so stanovami spoločnosti na súkromné účty žalobcu a navrhla aj vydanie neodkladného opatrenia voči žalobcovi ako predsedovi predstavenstva uvedenej spoločnosti, ktorým by sa uložila žalobcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami spoločnosti PRO HUMANITY a.s., na ktoré je potrebný súhlas valného zhromaždenia, resp. jej súhlas ako majoritného akcionára. Nebyť platobného rozkazu, nepodávala by voči žalobcovi žalobu a neodkladné opatrenie, nakoľko návrh by sa pokúšala získať inou právnou cestou. Takýto jej prejav je treba posudzovať výlučne ako prostriedok procesnej obrany vyplývajúci ako dôsledok voči žalobcom podanej (doslova nezmyselnej) žalobe. Žalobca sa k odporu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, s čím nesúhlasila, nakoľko zákonom stanovenú lehotu nemôže súd predĺžiť. S poukazom na a následne žiadala, aby bol žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnutý a konanie zastavené, pretože sa žalobca k odporu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril, jej skutkové tvrdenia nepoprel a jej vyjadrenia uvedené v odpore musí súd považovať za nesporné. Z podaného odporu vyplýva, že finančné prostriedky žalobcovi riadne a včas vrátila v roku 2017 štandardným spôsobom, ako mnohokrát predtým. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal, aby stranám nárok na náhradu trov konania nebol priznaný. Nie je pravda, že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu údajného „výrazného zhoršenia vzájomných vzťahov medzi stranami sporu ako manželmi,“ nakoľko sám vo vyjadrení k odporu, ktoré podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty uviedol, že o jeho majetkových pomeroch nemá ona absolútne žiadnu vedomosť, keďže ako manželia spolu dlhodobo nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti a ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené za trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 10.7.2008, č.k. -22, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.9.2008. Žalobca teda vzal žalobný návrh späť z dôvodu hroziaceho zastavenia konania. Dôvodom späťvzatia žaloby bola tiež skutočnosť, že (aj napriek ponukám žalobcu na späťvzatie žaloby v prípade jeho zvolenia za člena predstavenstva) ho vo funkcii predsedu predstavenstva v spoločnosti PRO HUMANITY a.s. nepotvrdila, čím tejto spoločnosti hrozí ex offo likvidácia. Žalobca nevyriešil svoj vyššie uvedený cieľ, ktorý podaním žaloby sledoval a tak ďalšie konanie bolo pre neho bezpredmetné. So späťvzatím žalobného návrhu žalobcom súhlasila. Vzhľadom na možnosť inou právnou cestou získať nároky tak, aby prevažná časť finančných prostriedkov spoločnosti PRO HUMANITY a.s., ktoré si žalobca protiprávne zaslal na svoj účet neskončila ako poplatok za právne služby jeho právnym zástupcom, po späťvzatí žalobného návrhu žalobcom nemala záujem v tomto konaní pokračovať v uplatňovaní procesnej obrany žalobou a neodkladným opatrením, z dôvodu ktorého ďalej netrvala na uplatňovaní procesnej obrany. Nesúhlasila s tým, aby súd nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania a žiadala náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne i z dôvodov, že z jej strany nešlo o vzájomne uplatňovaný nárok, ale o uplatnenie prostriedku procesnej obrany voči zjavne nezmyselnej žalobe podanej žalobcom, ktorý sa k jej odporu, ani k jej ďalším návrhom nijako nevyjadril. Túto skutočnosť konštatoval prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí a žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi do doby späťvzatia žaloby žalobcom, nevyplynuli žiadne trovy konania v súvislosti s uplatnením prostriedkov jej procesnej obrany, takže v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o akejkoľvek „konzumácii“ vzájomných nárokov na trovách konania a už vonkoncom nie o „konzumácii“ zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania o vzájomných nárokoch. Keď obdržala žalobu, tak sa musela s právnou pomocou obrátiť na svoju právnu zástupkyňu, aby jej poskytla právnu pomoc v súlade s právnymi predpismi. Náhrada trov konania jej prináleží v plnom rozsahu bez ohľadu na to, či žalobca je alebo nie je jej manželom a či späťvzatie žaloby žalobcom bude alebo nebude viesť k upokojeniu vzájomných vzťahov medzi nimi. Opakovane bezúspešne upozorňovala žalobcu na bezdôvodnosť podávania žaloby, ale on je svojprávny, vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorému sú zrejmé následky podávania nezmyselných žalôb na ňu ako svoju manželku. Nezmyselné podávanie žalobných návrhov žalobcom na ňu a následné späťvzatie žalôb, nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd prihliadnuť a z tohto dôvodu jej nepriznať náhradu trov konania. Dodala, že žalobca podal žalobný návrh prostredníctvom právnej zástupkyne, teda sa zaviazal a je povinný zaplatiť svojej advokátke odmenu za toto zastupovanie spolu s náhradou nevyhnutných nákladov bez ohľadu na to, či bola jeho právnej zástupkyni prisúdená náhrada trov konania. Žalobca má dostatok finančných prostriedkov na úhradu odmeny svojej advokátke, ktorú sa jej v plnomocenstve zaviazal uhradiť, keďže právnej zástupkyni žalobcu z dôvodu späťvzatia jeho žaloby nebude priznaná náhrada trov konania, ktorú by mala uhradiť ona. Ak by aj súd priznal náhradu trov konania i žalobcovi (čo by bolo zjavne v rozpore s právom a spravodlivosťou), tento alebo jeho právna zástupkyňa by si nemali voči nej čo uplatňovať, nakoľko žalobca sa k odporu nevyjadril (resp. sa vyjadril až po zákonom stanovenej lehote,

na čo súd nemôže prihliadať). Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné a napadnuté uznesenie za správne po vecnej i právnej stránke, pričom je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Podľa jeho názoru odvolanie zjavne po formálnej i obsahovej stránke nespĺňa zákonné náležitosti pre odvolanie tak, ako predpokladá platná zákonná úprava, pričom v odvolaní nie je zo strany žalovanej uvedený jediný odvolací dôvod ako predpokladá ustanovenie Neuvedenie odvolacích dôvodov predstavuje neodstrániteľnú vadu odvolania, čoho dôsledkom je nevyhnutné konštatovanie absencie náležitostí podľa ustanovenia , pre ktoré nie je možné ďalej pokračovať v konaní. Napriek uvedenému konštatoval, že zotrváva na dôvodoch pre nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán sporu tak, ako ich uviedol vo svojom písomnom späťvzatí zo dňa 30.4.2021. Dodal, že žalovaná svoje odvolanie odôvodnila výlučne tvrdeniami, ktoré nemajú žiaden právny význam vo vzťahu k meritu veci, ani vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, preto neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal konajúci súd na tieto tvrdenia prihliadať. Ide o spleť domnienok, predstáv a zmätočných tvrdení žalovanej. Prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaná nesie zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania o jej vzájomnej žalobe, rovnako ako on nesie zodpovednosť za zastavenie konania o svojej žalobe. Poukázal na bod 9. poslednú vetu odôvodnenia napadnutého uznesenia s tým, že zásadnou skutočnosťou sa javí fakt, že žalovaná so späťvzatím jeho žaloby súhlasila a zároveň súhlasila so zastavením konania o ňou uplatnenej vzájomnej žalobe. Z uvedeného dôvodu je požiadavka žalovanej na priznanie nároku na náhradu trov konania ako domnelej úspešnej strane absolútne neopodstatnená, nakoľko sama zavinila zastavenie konania vo veci svojej vzájomnej žaloby. Na priznanie požadovaného nároku tak nie je právny dôvod. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si v rámci svojho podania označeného ako odpor proti platobnému rozkazu uplatnila v bode VII. písm. d) nárok na vrátenie „všetkých finančných prostriedkov, ktoré si on v období od roku 2013 pravidelne zasielal (a doposiaľ) zasiela z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet ...“, čo súd prvej inštancie v zmysle žalovanou predložených príloh vyčíslil ako nárok v minimálnej výške 25.000,- € (t.j. v rozsahu vyššom ako jeho uplatnený nárok), argumentácia žalovanej vo vzťahu k údajnému pochybeniu súdu prvej inštancie, keď domnelú procesnú obranu nesprávne vyhodnotil ako vzájomnú žalobu, neobstojí. Súd prvej inštancie postupoval podľa jeho názoru správne a nepochybil, keď uvedený nárok žalovanej v spojitosti s ustanovením vyhodnotil ako vzájomnú žalobu. Keďže žalovaná sa uvedeného nároku uplatneného vzájomnou žalobou vzdala svojím podaním zo dňa 4.6.2021, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že netrvá na jeho uplatňovaní, súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil zodpovednosť žalovanej za zastavenie konania v tejto časti. Odvolaciemu súdu navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť; v prípade ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky pre odmietnutie odvolania, navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť, žiadal trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania [ , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ] a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 16.9.2020, sp.zn. , na základe návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu žalobcu (žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu v sume 15.000,- €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000,- € od 2.9.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.111,92 €), v ktorom zároveň v procesnom postavení žalobcu vzájomnou žalobou žiadala od žalobcu vrátenie všetkých finančných prostriedkov vyplatených z účtu spoločnosti PRO HUMANITY a.s., v ktorej je ona majoritným akcionárom a žalobca predseda predstavenstva, na súkromné účty žalobcu podliehajúce schváleniu valným zhromaždením alebo akcionármi spoločnosti, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila povinnosť žalobcovi zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami uvedenej spoločnosti (č.l. 19-35 spisu). Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.6.2021 žalovaná oznámila súdu, že nakoľko vzal žalobca svoj žalobný návrh späť, na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vydania ktorého sa domáhala v podanom odpore netrvá; žiadala o priznanie náhrady trov konania z dôvodu zastavenia konania (späťvzatie žaloby) žalobcom (č.l. 126 spisu). Ďalším podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 18.6.2021 žalovaná oznámila súdu, že na vzájomnej žalobe

[o vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré si žalobca v období od roku 2013 pravidelne zasielal z účtu spoločnosti (PRO HUMANITY a.s.) na svoj súkromný účet] netrvá, pretože právna zástupkyňa žalobcu uzavrela so žalobcom plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní, z ktorej vyplýva povinnosť žalobcu uhrádzať svojej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia bez ohľadu na výsledok sporu. Vzájomnou žalobou by sa vymáhala veľmi vysoká suma a v prípade jej úspechu by žalobca pomerne veľkú časť z vymáhanej sumy alebo aj jej celú sumu vyplatil svojej právnej zástupkyni a nevrátil spoločnosti, ktorá sa o vymoženie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov od svojho štatutárneho orgánu pokúsi získať inou právnou cestou (č.l. 140 spisu).

6. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná späťvzatím vzájomnej žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesne zavinila, že sa konania o jej vzájomnej žalobe a návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia museli zastaviť. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane ( ). V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby, súd iba skúma to, či ku dňu podania žaloby bola žaloba podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana, ktorá zobrala žalobu späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej).

7. Zákonné ustanovenia rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podanej žaloby môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.

8. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť a ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej uvedenou v odvolaní, že z jej strany nešlo o vzájomne uplatnený nárok, ale o uplatnenie prostriedku procesnej obrany voči zjavne nezmyselnej žalobe žalobcu, pretože v podanom odpore proti platobnému rozkazu jednoznačne uviedla, že si v procesnom postavení žalobcu v súlade s a v súlade s ostatnými právnymi predpismi, najmä , uplatňuje voči žalobcovi v mene spoločnosti (PRO HUMANITY a.s.) vrátenie všetkých finančných prostriedkov vyplatených z účtu spoločnosti na súkromné účty žalobcu podliehajúce schváleniu valným zhromaždením alebo akcionármi spoločnosti (č.l. 21 spisu), pričom v bode VII. odporu uviedla žalobný návrh, v ktorom je, okrem iného, obsiahnutý jej návrh, aby súd rozhodol o vrátení všetkých finančných prostriedkov, ktoré si žalobca v období od roku 2013 pravidelne zasielal (a doteraz zasiela) z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet v rozpore so stanovami spoločnosti a bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia (č.l. 22 spisu). Súd prvej inštancie potom správne vyhodnotil uvedené ako vzájomnú žalobu, keď mal za to, že od žalobcu žalovaná požadovala vrátenie minimálne sumy 25.500,- € (bod 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia), ktorú sumu žalovaná nenamietala. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , , podľa ktorého žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. V danej veci žalovaná žiadala o vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré si žalobca v období od roku 2013 pravidelne

zasielal a zasiela z účtu uvedenej spoločnosti na svoj súkromný účet bez vyčíslenia tejto sumy, avšak súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že vychádzajúc z priložených potvrdení doložených žalovanou, od žalobcu požadovala vrátenie minimálne sumy 25.500,- €, ktorú žalovaná nenamietala. Z uvedeného je potom zrejmé, že zo strany žalovanej išlo o podanie vzájomnej žaloby, ako správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 2.1.). To, že išlo o vzájomnú žalobu žalovanej potvrdila sama žalovaná, keď ju vzala späť, na základe čoho potom správne súd prvej inštancie konanie o vzájomnej žalobe zastavil. V prípade, ak by išlo len o uplatnenie prostriedku procesnej obrany, ako tvrdila žalovaná v odvolaní, nemala by dôvod oznamovať súdu prvej inštancie, že na vzájomnej žalobe netrvá.

10. K ďalšiemu tvrdeniu žalovanej v odvolaní, že pred podaním žalobného návrhu žalobcom nemala záujem podávať žaloby na žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom ( ). Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva ( ). Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. V predmetnej veci sa sama žalovaná rozhodla podať vzájomnú žalobu a následne na nej netrvať, pričom aj napriek tomu, že žalobca vzal svoju žalobu späť, ona mohla na vzájomnej žalobe (a ďalších uplatnených nárokoch) zotrvať, avšak tak ako je uvedené v bode 7. odôvodnenia tohto uznesenia, späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo.

11. Odvolací súd k argumentácii žalovanej v odvolaní, že žalobcovi do doby späťvzatia jeho žaloby nevyplynuli žiadne trovy konania, keďže sa k jej odporu v zákonom stanovenej lehote, ani k jej ďalším návrhom nevyjadril, dôvodí, že žalobcovi zo spisu vyplývajú trovy konania (napríklad zaplatil súdny poplatok za žalobu). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovanej (i žalobcu) riadne aplikoval ustanovenia , a skúmal, či žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Prvoinštančný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaná nesie zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania o jej vzájomnej žalobe (zastavenie konania nezavinil žalobca; dôvody uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia), ako aj o nariadenie neodkladného opatrenia (tento návrh vzala späť bez uvedenia dôvodu), preto by mal nárok na náhradu trov konania žalobca a správne uzavrel, že vzájomné podiely žalobcu a žalovanej na zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania o vzájomných nárokoch (žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z dôvodu ktorého by nárok na náhradu trov konania mala žalovaná) sa v konečnom dôsledku konzumujú, a preto nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania.

12. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania ani jednej sporovej strane podľa , ako vecne správne potvrdil.

13. Odvolací súd neodmietol odvolanie žalovanej, ako navrhol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, pretože aj keď žalovaná v odvolaní konkrétne neuviedla odvolacie dôvody podľa , z jej odvolania bolo zrejmé, z akých dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa domáha (odvolací návrh).

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia ods. l, v spojení s , V zmysle o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Výroky I., II., III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým boli konania zastavené a výrok V. o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku žalobcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).