Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: S. C., nar. XX.XX.XXXX, O. N. XX, C., o 13.473,07 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie o žalobe sa zastavuje v časti o zaplatenie poplatkov v sume 14,65 € a vyčísleného zmluvného úroku v sume 135,35 €.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.190,68 € s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 1.773,04 € a pokračujúcim 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.04.2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 125 € splatných do 25. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s jednou splátkou má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 6.282,39 €, vyčísleného zmluvného úroku 7.003,77 €, pokračujúceho 14,9 %-ného ročného zmluvného úroku zo sumy 13.473,07 € od 01.04.2018 do zaplatenia, vyčísleného úroku z omeškania 162,93 € a pokračujúceho 5,25 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 13.473,07 € od 01.04.2018 do zaplatenia.

IV. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“), sa podaním došlým tunajšiemu súdu 18.06.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I až III a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v sume 14.000 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Podľa jeho vyjadrenia z 15.08.2018 a podľa žaloby pozostávala sporná pohľadávka vyčíslená podľa stavu k 31.03.2018 z istiny poskytnutého úveru v sume 13.473,07 €, úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v sume 1.644,50 €, úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.03.2018 v sume 7.430,59 €, 14,9 %-ného ročného zmluvného úroku zo sumy 13.473,07 € od 01.04.2018 do zaplatenia, 5,25 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 13.473,07 € od 01.04.2018 do zaplatenia a poplatkov 14,65 €. Žalovaný zaplatil do 31.03.2018 sumu 526,93 € a po podaní žaloby ešte doplatil 150 €. Pôvodný žalobca počas konania pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý potom vzal žalobu čiastočne späť.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 14.11.2018, no tento na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“], na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (§ 180 , vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: všeobecné obchodné podmienky platné od 01.08.2011 (č. l. 31 až 60), výpis z účtu (č. l. 61 až 64), obchodné podmienky pre úver účinné od 01.08.2011 (č. l. 17 až 18), sadzobník poplatkov (č. l. 22 až 28), upozornenie z 22.06.2015 (č. l. 30) s podacím hárkom (č. l. 29), výzva zo 06.07.2015 (č. l. 67) s podacím hárkom (č. l. 65 a 66), aktuálny stav úveru (č. l. 11 až 13), zmluva (č. l. 68 až 71), zmluva o postúpení pohľadávok (č. l. 114 až 124) s prílohou (č. l. 113), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca je obchodnou spoločnosťou - bankou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere, č. l. 68 až 71).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o úvere/lepšia splátka“ (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na týchto parametroch úveru:

„3. Zmluva o úvere, podmienky úveru…

Výška úveru [Eur]: 14 000 Výška mesačnej splátky [Eur] 237,24… Výška úrokovej sadzby 14,9 %… RPMN banky v % 16,81 Priemerná RPMN na trhu v % 11,89 Celk. výška nákladov [Eur] 13.347,38… Dátum 1. splátky 15.11.2011 Dátum končenej splatnosti úveru 15.10.2021 Dátum každej ďalšej splátky k 15. dňu v mesiaci Počet mesačných splátok 120 Číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX“

7. V bode 3.2 zmluvy sa o. i. uvádza, že „[zmluvou o úvere] vzniká Banke záväzok poskytnúť [žalovanému] peňažné prostriedky… do výšky uvedenej v [zmluve o úvere]. … Poskytnutím prostriedkov… vzniká [žalovanému]… záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky [vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty] vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle [Obchodných podmienok]…“.

8. Bod 3.6 zmluvy o. i. stanovoval, že „právne vzťahy neupravené [zmluvou] sa spravujú [Obchodnými podmienkami], [Všeobecnými obchodnými podmienkami], Sadzobníkom poplatkov… [Žalovaný]… potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s nimi [Obchodnými podmienkami], [Všeobecnými obchodnými podmienkami], Sadzobníkom poplatkov…“.

9. Obchodné podmienky platné od 01.08.2011 (č. l. 17) obsahovali o. i. tieto ustanovenia:

„Článok 7 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie … 7.3 Platby od Dlžníka sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru. …

Článok 9 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ … 9.2 Ak Dlžník neuhradí riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky Pohľadávky banky…, Banka je… oprávnená: [i] požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva“.

10. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 14.000 € dňa 02.11.2011 (č. l. 61). Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 15.04.2012 a ďalšie splátky už riadne a včas nezaplatil (listina s názvom „aktuálny stav úveru“, č. l. 12).

11. Pôvodný žalobca výzvou zo 06.07.2015 (č. l. 67) odoslanou na adresu žalovaného (podací hárok, č. l. 66) po predchádzajúcom upozornení (č. l. 30), taktiež odoslanom na adresu žalovaného (podací hárok, č. l. 29) žalovanému oznámil, že jeho pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu.

12. Žalovaný zaplatil pôvodnému žalobcovi do zosplatnenia sumu 6.809,32 €, ktorú pôvodný žalobca započítal na poplatky v sume 414,38 €, na zmluvný úrok a úrok z omeškania v sume 5.868,01 € a istinu v sume 526,93 € (nesporná skutočnosť, č. l. 91).

13. Pôvodný veriteľ a žalobca podpísali dňa 25.10.2018 zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2018 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“, č. l. 114), ktorá v článku I ods. 1 stanovovala, že jej predmetom „je záväzok [pôvodného žalobcu] postúpiť na [žalobcu] pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy …“. V článku II ods. 1 sa strany ďalej dohodli, že „touto zmluvou postupuje [pôvodný žalobca] na [žalobcu] Pohľadávky s príslušenstvom, špecifikované v Prílohe č. 1…“. Podľa článku XV. ods. 1 zmluva nadobudla „účinnosť dňom jej podpisu obidvoma Zmluvnými stranami“.

14. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 113) vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému, spresnená jeho osobnými údajmi a číslom zmluvy o úvere.

B. Právne posúdenie

15. Podaním zo 17.01.2019 žalobca vzal žalobu sčasti späť z dôvodu, že žalovaný troma platbami po 50 € (v dňoch 15.10.2018, 21.11.2018 a 17.12.2018) svoj dlh čiastočne splnil. Sumu 150 € započítal najprv na pôvodne uplatňované poplatky v sume 14,65 € a potom na úroky a úroky z omeškania vyčíslené k 06.07.2015 v sume 135,35 €. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 , a preto súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V dôsledku čiastočného späťvzatia sa predmetom konania stali iba sumy uvedené vo výrokoch II a III.

16. Súd v prvom kroku zistil, že podpísaním zmluvy došlo medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 16.08.2013 k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže povinnosť vrátiť peňažné prostriedky vznikla žalovanému v zmysle bodu 1 zmluvy až ich poskytnutím zo strany pôvodného žalobcu, takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorá je reálnym kontraktom. Rovnako to plynie aj z terminológie zmluvy, ktorá na viacerých miestach používa pojem „pôžička“. Vzhľadom na záväzok poskytnúť pôžičku uzatváral pôvodný žalobca zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Zároveň sa tým pôvodný žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.

17. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval

obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patrila aj „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ [§ 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona]. tento pojem definoval zákon v § 2 písm. h) tak, že sa ním rozumel „súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“.

18. Zo zisteného skutkového stavu je ale zrejmé, že preskúmavaná zmluva neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musel žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva v čl. III uvádzala len „výšku úveru“ (14.000 €) a „celk. výšku nákladov“ (13.347,38 €). Údaj o celkovej čiastke (sume), ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je pritom pre spotrebiteľa mimoriadne dôležitý, pretože mu umožňuje pred už uzavretím zmluvy lepšie posúdiť skutočný obsah a rozsah záväzku, ktorý sa chystá na seba prevziať. To zdôrazňuje aj § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý veriteľovi ukladá poskytnúť spotrebiteľovi informáciu o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť, v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere.

19. Dôsledky neuvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmluve o spotrebiteľskom úvere upravuje § 11 ods. 1 písm. b), podľa ktorého má absencia náležitosti stanovenej v § 9 ods. 2 písm. j) za následok uplatnenie fikcie, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak je to aj v tejto veci.

20. Pôvodný žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (14.000 €), bez toho, čo už žalovaný medzičasom zaplatil (6.809,32 €), teda vo výsledku 7.190,68 €. Žaloba je preto v tejto časti dôvodná.

21. Pôvodný žalobca si uplatňoval aj nárok na ročný 14,9 %-ný zmluvný úrok, ktorý vyčíslil k 31.03.2018 a žiadal ho priznať aj za ďalšie obdobie. Vychádzajúc zo záveru, že spotrebiteľský úver je bezúročný, tento nárok nemožno priznať. Z tohto dôvodu nebolo potrebné sa zaoberať ani otázkou, či je opodstatnená požiadavka na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení pôžičky.

22. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný mal pôžičku v zmysle § 657 a čl. II. zmluvy vrátiť 120 mesačnými splátkami po 237,24 € splatnými 15. deň príslušného mesiaca. Keďže splátky prestal platiť, dostal sa do omeškania prvýkrát so splátkou splatnou 15.04.2012 (§ 517 ods. 1 . Keďže ani ďalšie splátky riadne a včas neuhrádzal, pôvodný žalobca si napokon po upozornení žalovaného na možnosť „zosplatnenia“ dlhu podľa § 53 ods. 9 uplatnil právo dohodnuté na základe § 565 v čl. 9 ods. 9.2 OP a pôžičku dňa 06.07.2015 „zosplatnil“. Tým mu vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu naraz.

23. Pôvodný žalobca má tak nárok len na úrok z omeškania z nesplatenej istiny v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to v sadzbe 5,25 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov). V žalobe si úroky z omeškania vyčíslil k 31.03.2018 v sume 2.045,79 €, ktorá ale zahŕňala aj úroky z omeškania do zosplatnenia 06.07.2015 v sume 109,82 €, teda v časti, v ktorej neskôr vzal žalobu späť. Súd totiž vychádzal z toho, že keďže pôvodný žalobca a žalobca postupovali pri započítaní čiastkových platieb podľa čl. 7 ods. 7.3 obchodných podmienok, žalovaného čiastkové platby po podaní žaloby (150 €) sa započítali najprv na poplatky (14,65 €) a potom na úroky z omeškania, v dôsledku čoho sa čiastočné späťvzatie žaloby týkalo celej sumy úrokov z omeškania vyčíslených k 06.07.2015, teda 109,82 €. Vo výsledku tak pôvodný žalobca požadoval priznať úrok z omeškania len po zosplatnení, a to konkrétne v sume 2.045,79 - 109,82 € = 1.935,97 € (č. l. 98). Túto sumu však vypočítal na základe istiny 13.473,07 €, ktorá je ale vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru nesprávna. Správne mal žalovaný povinnosť zaplatiť úrok z omeškania len z istiny 7.190,68 €, čo za obdobie od 07.07.2015 do 31.03.2018 zodpovedá sume 1.033,24 €.

24. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy na základe čl. II a XV a prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Na pojednávaní bol žalovaný oboznámený s návrhom na zmenu na strane žalobcu vrátane postúpenia pohľadávky zo zmluvy, ktoré je predmetom konania vo veci samej. V dôsledku toho účinky postúpenia pohľadávky nastali aj voči žalovanému, a to bez potreby skúmania platnosti postúpenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/01). Zároveň tým žalobcovi ako postupníkovi vzniklo v zmysle judikatúry právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 7.190,68 €, vyčísleného úroku z omeškania za obdobie do 31.03.2018 v sume 1.033,24 € a pokračujúceho úroku z omeškania (výrok II) a žalobu zamietol v zostávajúcej časti uplatnenej istiny, zmluvného úroku vyčísleného do 31.03.2018 v sume 7.003,77 €, úroku z omeškania vyčísleného do 31.03.2018 v sume 902,73 €, ako aj pokračujúceho 14,9 %-ného ročného zmluvného úroku a 5,25%-ného ročného úroku z omeškania (výrok III).

26. Žalovaný požiadal o možnosť splácať dlh splátkami vo výške 100 € mesačne. Vzhľadom na to, že žalovaný vykonáva prácu na kratší pracovný čas (4 hodiny denne), pretože sa stará o maloletú dcéru, na ktorú druhý rodič prispieva mesačne sumou 70 € a keďže žalobca súhlasil s postupným splácaním dlhu mesačnými splátkami po 247 €, je opodstatnené dovoliť žalovanému splácať dlh v splátkach v sume 125, pretože žalobca bol úspešný približne s polovicou uplatnenej istiny. Takýmito splátkami by žalovaný splatil dlh v primeranom čase aj z pohľadu žalobu, ktorý pôvodne súhlasil s ich rozložením na obdobie 10 rokov. Súd preto žiadosti žalovaného podľa § 232 ods. 3 a 4 vyhovel s tým, že hrozba okamžitej splatnosti celého plnenia v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou má žalovaného primäť k tomu, aby splátky platil riadne a včas.

27. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 vychádzal súd z porovnania priznanej výšky istiny a vyčíslených úrokov, z čoho je zrejmé, že prevažujúci úspech v konaní mal žalovaný, v dôsledku čoho by mu podľa § 255 ods. 2 patrila náhrad trov konania, no pretože zo spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli, súd mu tento nárok nepriznal (R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.