Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_20C-49-2014.pdf
PDF · 71.3 KB
Case nature
Subarea
20C/49/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobkyne: X.. Ľ. W., D. I. T. XXXX/XX, V., Č. W., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, Veľký Slavkov, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001 zast. JUDr. Martou Urbánková, advokátkou, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o zaplatenie 9.970,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 04.09.2014 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.970,15 eur s príslušenstvom a trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. 2. Žalobkyňa vzala podaním doručením súdu dňa 27.06.2016 žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konania zastavil. Žalobkyňa dôvody späťvzatia žaloby neuviedla. Žalobkyňa navrhla aby súd žalovanému trovy konania nepriznal z dôvodov hodných osobitého zreteľa podľa § 257 C.s.p. vzhľadom na to, že je starobnou dôchodkyňou. Zároveň žalovaný ako akciová spoločnosť vo svojej organizačnej štruktúre disponuje právnym oddelením a napriek tomu si zvolil zastúpenie prostredníctvom advokátskej kancelárie. 3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. 4. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 5. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 2 20C/49/2014
7. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Súd výzvou zo dňa 13.07.2018 vyzval žalovaného aby v súlade s § 146 ods. 1 C.s.p. uviedol súdu v stanovenej lehote, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Súd žalovaného súčasne poučil, že ak sa k uvedenému v stanovenej lehote nevyjadrí, bude súd predpokladať, že námietky nemaná, a teda so
späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí. Súd rovnako vyzval žalovaného aby oznámili, či má zriadené právne oddelenie so zamestnancami, ktorí sú oprávnení zastupovať žalovaného pred súdmi. 11. Žalovaný v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Nesúhlasí však s návrhom žalobkyne ohľadom nepriznania trov konania z dôvodu osobitého zreteľa. Ďalej uviedol, že žalovaný má zriadené právne oddelenie so zamestnancami, avšak v predmetnej právnej veci nemajú oprávnenie ani splnomocnenie na zastupovanie žalovaného pred súdom. 12. Len výnimočne nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane (§ 257 C.s.p.). Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (cit. ustanovenie je teda použiteľné i na prípady rozhodovania o trovách konania, kedy bolo konanie zastavené). Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú sporovú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej sporovej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. 13. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či sporová strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril; to neplatí, ak nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť), pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých sporových strán. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia teda môže byť tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj sporových strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu svojich procesných povinností a pod. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové 3 20C/49/2014
pomery oprávnenej sporovej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen tej, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane tej, ktorej inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od nej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu, keď mala v konaní úspech. 14. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa je starobná dôchodkyňa nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalovanému nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal. Zákon predpokladá, že musí ísť o celkom výnimočný prípad. Súd nepovažuje ani prejednávanú vec za v žiadnom ohľade výnimočnú a nenašiel v tejto súvislosti žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Súd rovnako poukazuje na fakt, že žalobkyňa súdu okrem tvrdenie, že je dôchodkyňa nijako nepreukázala, že na jej strane existujú dôvody osobitého zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu vyššie uvedeného ustanovenia. 15. Súd ďalej skúmal účelnosť uplatňovaných trov konania žalovaného. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej predmet činnosti súvisí výstavbou a prevádzkovaním diaľničnej siete. Žalovaný nemá v predmete činnosti poskytovanie právnych služieb. Dopytom na žalovaného súd zistil, že síce má zriadené právne oddelenie, avšak zamestnanci tohto oddelenia nemajú oprávnenie na zastupovanie žalovaného v konaní pred súdom. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia, ktoré žalovanému vznikli tým, že sa v konaní nechal zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov, nemožno považovať za neúčelné alebo nepotrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobkyni. Žalovaný nedisponuje personálnymi kapacitami ktoré by mu umožňovali poveriť svojho zamestnanca zastupovaním v tomto súdnom konaní. Súd rovnako poukazuje na zákonné právo žalovaného dať sa v konaní zastupovať advokátom. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu má súd za to, že procesne zavinila zastavenie konania. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konanie. Súd ďalej konštatuje, že v predmetnom konaní nevzhliadol také dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konanie strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 4 20C/49/2014
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.