Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-297-2018.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/297/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. H., T.. XX.XX.XXXX Z. G. H.Y., T.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, deti rodičov S. Š., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX M. H. XXX Z. I. H., T.. XX.XX.XXXX, B. H. XXX XX B. XXX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava návrh matky z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim písomným návrhom žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu mladšej dcéry Z. v minimálnej výške. Svoj návrh odôvodnila tým, že sama vychováva dve maloleté deti a pracuje ako opatrovateľka. S otcom maloletých detí dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti. Otec pravidelne prispieva na výživu staršej dcéry ale doteraz mu súdom nebola určená povinnosť prispievať aj výživu mladšej dcéry. Matka na pojednávaní po poučení zo strany súdu na svojom návrhu trvala a žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom po 30,- € mesačne od 01.02.2019. Nežiadala upraviť styky otca s maloletými deťmi, čo odôvodnila tým, že sa na stykoch vedia dohodnúť. Matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní a naďalej chcú fungovať spolu ako rodičia. Na otázku, či žije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti uviedla, že je pri svojej matke, ale keď deti chcú ísť k otcovi idú, a ona ide s nimi. Často sa však zdržiava u svojich rodičov v M. H.. Musí chodiť aj do práce, lebo je zamestnaná a vtedy sú deti s otcom. Počas vianočných sviatkov bola s deťmi aj u ich otca aj u svojich rodičov. Ona zabezpečuje starostlivosť o deti, ale keď je v práci, deti sú pri otcovi. Otec sa o deti dokáže postarať a kupuje im potrebné veci. Dáva jej aj peniaze, niekedy aj 100,-€ mesačne. Je pravdou, že v roku 2012 súd vo veci starostlivosti o maloletú G. už rozhodol. Maloletú zveril na základe ich rodičovskej dohody do jej osobnej starostlivosti a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu v minimálnej výške. Po rozhodnutí súdu však obnovili spolužitie a narodila sa druhá dcéra maloletá Z.. Matka trvala na tom, že s deťmi býva u svojich rodičov, nepopierala však, že maloletá dcéra G. chodí do školy v B.. Matka ďalej uviedla, že o deti sa s otcom starajú spoločne. G. je cez týždeň keď chodí do školy v B. a stará sa o ňu aj otec. Z. ešte nechodí do škôlky a preto keď je v práci stará sa o ňu jej mama, ale aj otec maloletej. U rodičov obýva jednu izbu a ostatné priestory rodinného domu sú spoločné. Zarába okolo 550,-€ čistého mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza potreby maloletých detí. Aj otec maloletých detí je zamestnaný a on uhrádza náklady za bývanie a prispieva aj na potreby detí.
2. Otec s návrhom matky súhlasil. Vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom súhlasí preto, lebo to takto chce matka detí. Chce aby obidve deti boli zverené do jej starostlivosti. Starostlivosť o deti však zabezpečujú spoločne. Keď je matka detí v práci on sa stará o deti a keď on pracuje starostlivosť o deti zabezpečuje ich matka. Žijú v B. ale matka detí chodí aj k svojej mame do M. H. a niekedy tam aj prespí. Stáva sa, že ona spí pri svojej matke a deti sú u neho. Aj potreby deti zabezpečujú spoločne. Deťom kupuje všetko čo potrebujú a do rúk ich matky dáva podľa potreby 50,-€ až 100,-€. Aj náklady za dom v ktorom bývajú uhrádza on a jeho rodičia. Na rodinu míňa 300,-€ až 400,-€ mesačne a jeho príjem činí asi 550,-€ mesačne. Aj v budúcnosti chce deti s matkou spoločne vychovávať.
3. Zo správy od Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu 7P/446/2012 - 23 zo dňa 30.11.2012 bola maloletá G. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu v minimálnej výške. Po tomto rozhodnutí súdu rodičia obnovili spolužitie. 18.01.2019 bolo vykonané šetrenie u matky maloletých detí na adrese M. H. XXX. Matka maloletých detí nebola prítomná a stará matka zo strany matky uviedla, že matka s deťmi sa zdržiava u otca deti na adrese B. XXX, ku nej chodí len na návštevu. Následne bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca na adrese B. XXX, kde sa zdržiavala aj matka s maloletými deťmi. Matka uviedla, že býva aj u otca detí ako aj u svojej matky v M. H.. Bola poučená aj o možnosti späťvzatia návrhu, ktorý sa javí účelový, matka však uviedla napriek skutočnosti, že naďalej žije s otcom detí v spoločnej domácnosti trvá na svojom návrhu a žiada zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a o určenie výživného. Rodina obýva trojizbový rodinný dom so záhradou, ktorý je po čiastočnej rekonštrukcii. Maloleté deti majú vlastnú izbu s dostatkom priestoru na hranie. Hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Matka pracuje ako opatrovateľka seniorov v dvojzmennej prevádzke s čistým mesačným príjem po 450,-€. Poberá aj prídavky na deti. Otec poberá kompenzačný príspevok na zvýšené výdavky na hygienu a opotrebovanie šatstva vo výške 19,04€ a je zamestnaný u firmy G. G.. Šetrením bolo zistené, že rodičia maloletých detí žijú v spoločnej domácnosti a spolu zabezpečujú starostlivosť o deti.
4. Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava súd zistil, že rodičia nepoberajú dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
5. Zo správy od zamestnávateľa G. G. Z..G.. otca súd zistil, že otec dosahuje v priemere 559,13€ čistého mesačného zárobku.
6. Zo správy od zamestnávateľa I. Q. M. T.. B.. T., M. súd zistil, že matka pracuje od 01.09.2018 ako opatrovateľka s pracovným úväzkom 37,50 hodín týždenne. Pracovné povinnosti si plní svedomite a dôsledne. Pracovný pomer ma uzavretý na dobu určitú do 28.02.2019 a jej čistý priemerný mesačný zárobok činí 462,95€.
7. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletých detí poukázal na prevedené dokazovanie a na to, že rodičia žijú spolu a spolu zabezpečujú starostlivosť o svoje deti, preto návrh matky nie je dôvodný a navrhol ho zamietnuť.
8. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
9. V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
10. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že návrh matky nie je dôvodný, lebo je preukázané, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečujú starostlivosť a výživu svojich maloletých detí. Tieto skutočnosti vyplývajú z celého prevedeného dokazovania a to aj z výpovede obidvoch rodičov. Aj zo správy o prešetrených pomeroch súd zistil, že v čase šetrenia matka sa zdržiavala v spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí na adrese B. XXX. Bolo vykonané šetrenie aj na uvedenej adrese v M. H., kde bývajú jej rodičia. Matka sa v tejto domácnosti nezdržiavala a aj stará matka maloletých detí zo strany matky potvrdila, že matka žije s otcom maloletých detí a ku nej chodí iba na návštevu. Je teda jednoznačne preukázané, že rodičia žijú spolu a spoločne si plnia svoje rodičovské práva a povinnosti k ich deťom. Z týchto dôvodov súd návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Aj samotný záujem maloletých detí si vyžaduje, aby žili v úplnej rodine a boli vychovávané obidvoma rodičmi.
13. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).