Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu YESS - SPORT CENTRUM s.r.o., Tatranská 1, 040 01 Košice, IČO: 47 440 945, právne zastúpený: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice proti žalovanému AVG group, a.s., Vlkanovská cesta 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 632 538, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cr/10/2016-123 zo dňa 14. júna 2018 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cr/10/2016-123 zo dňa 14. júna 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. SARS 56/2016 zo dňa 19.09.2016, vydaného Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov, z. z. p. o. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 888 307 a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bod. 2, ods. 3 zákona číslo 244/2002 Z. z. o Rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), § 20 písm. e) Civilného sporového poriadku (ďalej len a s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 3 ZoRK žiadal zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok a odložiť jeho vykonateľnosť až do právoplatného skončenia konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Žalobca odôvodnil žalobu a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tým, že mu bolo v rozhodcovskom konaní odopreté právo brániť sa, zúčastniť sa rozhodcovského konania aj napriek tomu, že si samotné konanie vyžadovalo osobné dokazovanie a znalecké dokazovanie. Znalecké dokazovanie nebolo vykonané, aj keď ho žalobca v rozhodcovskom konaní navrhoval. Znalecké dokazovanie navrhol vykonať aj v súdnom konaní, pretože pre objektívne posúdenie a dokázanie skutočnej potreby vypracovania novej statickej projektovej dokumentácie pre oceľovú konštrukciu na stavbu je potrebné súdno-znalecké dokazovanie. Nariadiť ho je potrebné z dôvodu, že žalobca ako objednávateľ, koncom roka 2014 požiadal žalovaného, ako zhotoviteľa, o vypracovanie statického projektu pre oceľovú konštrukciu a výpočet zaťažovacích údajov pre výstavbu telocvične v obci Barca - Košice, zároveň požiadal o dodávky oceľovej konštrukcie, dodávky spojovacieho a kotviaceho materiálu a dodávky montážnych prác pre objekt stavby. Žalovaný odovzdal projekt statiky oceľovej konštrukcie žalobcovi začiatkom apríla 2015. Pri realizácii projektu statiky oceľovej konštrukcie žalobca zistil, že projekt je vadný a nepoužiteľný pre vypracovanie dielenských výkresov, pre následnú výrobu, pretože výpočty pre takéto použitie vôbec nesedeli. Projekt bol následne reklamovaný. Žalovaný však trval na tom, že je projekt v poriadku. Žalobca bol nútený dať si vypracovať nový projekt, avšak napriek tomu bol ochotný sa so žalovaným dohodnúť na čiastkovej, teda na nižšej cene za vypracovanie projektu, ktorý bol použitý na vybavenie stavebného povolenia pre stavbu telocvične. Žalobca oslovil na vypracovanie nového projektu statiky oceľovej konštrukcie firmu p. V.. N. K. pre následnú potrebu vypracovania dielenskej dokumentácie a pre výrobu oceľovej konštrukcie na stavbu, za ktorý zaplatil 4.200,00 Eur vrátane DPH.

3. Žalovaný v konaní uviedol, že žaloba je postavená na tvrdení, že rozhodcovský súd vo vzťahu k nemu porušil ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tým, že mu neumožnil sa zúčastniť na konaní. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Ak žalobca dôvodí v ďalšom svoje skutkové okolnosti týkajúce sa hmotného práva, tieto sú irelevantné vo vzťahu ku takejto žalobe. Rozhodcovský súd podľa obsahu rozhodcovského rozsudku postupoval v zmysle zásady rovnosti. Vzhľadom na to, že podľa základných zásad je predmetné konanie jednostupňové a písomné, je vecou zváženia rozhodcu, či považuje za nevyhnutné nariadiť ústne pojednávanie. Žalovaný je toho názoru, že teda v tomto smere nemožno hovoriť o porušení rovnosti, keďže celé vedenie konania či vykonávanie dôkazov je vecou súdu. Nakoľko rozhodnutie je riadne a podrobne odôvodnené, je podľa žalovaného zrejmé, že neboli návrhy na vykonanie dokazovania jednej strany preferované pred návrhmi druhej strany v dôsledku porušenia rovnosti, ale výlučne výsledok úvahy súdu vzhľadom na (ne)unesenie dôkazného bremena sporových strán a hmotné právo.

4. Žalovaný upozornil, že názor žalobcu na potrebu dokazovania je len jeho subjektívny názor, ktorý nemôže vnútiť žiadnemu súdu. Keďže v rozhodcovskom konaní dostal rovnakú možnosť ako žalovaný, rozhodcovský rozsudok je výsledkom posúdenia unesenia dôkazného bremena ku všetkým podstatným otázkam, ktoré bolo potrebné vyriešiť vzhľadom na predmet sporu. Žalovaný pripomenul, čo je konštatované aj v rozhodcovskom rozsudku, že žalobca nič nereklamoval, a v tomto smere ani žalobca neprodukoval dôkazy. Potom otázka odbornosti, či znaleckého dokazovania, je úplne bezpredmetná.

5. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného namietol, že ak súd nevykoná kľúčový dôkaz, ktorý strana v procese od začiatku navrhovala - znalecké dokazovanie reklamovanej, vadnej a nepoužiteľnej statickej dokumentácie od žalovaného, nie je možné o veci spravodlivo rozhodnúť. Poprel, že by ako objednávateľ neuskutočnil voči predloženému statickému posudku reklamáciu a uviedol, že ide len o protichodné tvrdenia sporových strán v procese. Uviedol, že Rozhodcovský súd sa v odseku 27 svojho odôvodnenia rozsudku nesprávne vysporiadal s otázkou vykonania resp. nevykonania znaleckého dokazovania, vzhľadom na vyriešenie otázky, či boli alebo neboli uplatnené vady žalobcu u žalovaného. Je nepochybné, že rozhodcovský súd zanedbal uskutočnenie dokazovania a v neposlednom rade nebolo vykonané najmä znalecké dokazovanie pre vykonanie v prípade akýchkoľvek pochybností a spravodlivosti zadosť. Či žalovaný odovzdal nepoužiteľné dielo je na základe predložených dôkazov možné bezpečne preveriť iba znaleckým dokazovaním, na ktorom závisí spravodlivé rozhodnutie. Rozhodcovský súd napriek návrhu žalobcu o potrebe znaleckého dokazovania, toto znalecké dokazovanie neuskutočnil, čo spôsobilo nespravodlivé rozhodnutie v predmete sporu medzi účastníkmi konania. Súd nie je odborníkom v odbore statiky, aby bezpečne a spravodlivo posúdil skutkové okolnosti veci a nespôsobil pritom nespravodlivosťou úplne vážnu škodu nevinnému subjektu. Pochybnosti sa dajú odstrániť jedine znaleckým dokazovaním.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že bolo v predmetnom rozhodcovskom a následne aj v súdnom konaní povinnosťou na strane žalobcu, aby tento uniesol dôkazné bremeno v otázke, či preukázal riadne uplatnenie vád diela (statickej dokumentácie), voči žalovanému. Nakoľko túto skutočnosť žalobca riadne nepreukázal a z vykonaného dokazovania podľa tvrdení samotného žalobcu je zrejmé, že žalobca predmetnú statickú dokumentáciu využil na účel vydania staveného povolenia, okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní postupoval správne, keď nevykonal znalecké dokazovanie.

7. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že aj z rozhodcovského spisu, ktorý má súd pripojený k uvedenému konaniu vyplýva, že rozhodcovský súd dodržal postup v zmysle rokovacieho poriadku pre prerokovanie uvedeného prípadu. Pokiaľ rozhodcovský súd nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré účastník konania navrhoval, bolo v jeho právomoci rozhodnúť sa, či nariadi pojednávanie, či vykoná určitý navrhnutý dôkaz a na základe takého dokazovania rozhodne vo veci samej, pričom i súd musí konštatovať z predloženého rozhodcovského spisu, že v uvedených podaniach žalobcu v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní, neboli predložené také listinné dôkazy, na základe ktorých by mohol rozhodcovský súd rozhodnúť o zabezpečení odborného vyjadrenia k veci, keďže neuniesol žalobca v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, a ani dostatočne neodôvodnil skutkové okolnosti, na základe ktorých by mohol obchodný súd rozhodnúť o nariadení znaleckého dokazovania. Okresný súd zistil, že s touto otázkou sa rozhodcovský súd i riadne zaoberal v odôvodnení rozhodnutia, preto nemal preukázané porušenie postupu rozhodcovského súdu pri prejednaní uvedeného sporu pred rozhodcovským súdom. Iné dôvody žalobca okresnému súdu neosvedčil, preto tento nemal preukázané porušenie zásady rovnosti, resp. ustanovenia bodu 40 ods. 1 písm. a) bod 2 Rozhodcovského zákona.

8. Okresný súd označil procesný postup rozhodcovského súdu za korektný, ak nevykonal znalecké dokazovanie ktoré žiadal žalobca, nakoľko pre právne posúdenie súdu nebola rozhodujúca skutočnosť, či dielo malo alebo nemalo vady, ale rozhodujúce bolo uplatnenie týchto vád voči žalobcovi. Aj okresný súd z tohto dôvodu vyhodnotil, že navrhnuté znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné, keďže žalobca nepreukázal riadne reklamovanie predmetných vád a uplatnenie nároku z nich u žalovaného. Ani z predloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 29.03.2016 nevyplýva, že by boli týmto spôsobom uplatnené vady žalobcu voči žalovanému. Okresný súd pripustil, že reklamáciu možno uplatniť aj ústnou formou, bolo ale potom na strane žalobcu, aby túto skutočnosť preukázal, čo však predloženými dôkazmi žalobca neosvedčil. Aj v súvislosti s vyššie citovaným ustanovením Zákona o rozhodcovskom konaní okresný súd uviedol, že žalobca ničím nepreukázal, žeby mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, teda nepreukázal zákonný dôvod, ktorý je ex lege predpokladom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

9. Nakoľko okresný súd žalobu zamietol v plnom rozsahu, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že pri rozhodovaní o žalobe dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalobca pripomenul, že v žalobe namietol, že rozhodcovský súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu bolo v rozhodcovskom konaní odopreté právo brániť sa a zúčastniť sa na konaní aj napriek tomu, že samotné hmotnoprávne posúdenie si vyžadovalo osobné a ústne pojednávanie a znalecké dokazovanie. Najdôležitejšou skutočnosťou na posúdenie v rámci tohto konania pred súdom bolo, či rozhodcovský súd neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces tým, že nevykonal dokazovanie do takej miery, aby bolo možné spravodlivo rozhodnúť vo veci, ktorá si vyžadovala odborné technické posúdenie sporu medzi účastníkmi konania.

12. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že rozhodcovský súd porušil zásadu rovnosti procesných strán tým, že neuskutočnil dokazovanie navrhnuté žalobcom, ktoré by potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom v rozhodcovskom konaní a uspokojil sa s predloženou písomnou argumentáciou. Argumentom na nevykonanie znaleckého dokazovania zo strany rozhodcovského súdu bolo, že nebola dôležitá skutočnosť, či boli alebo neboli vady diela, ale rozhodujúce bolo uplatnenie týchto vád voči žalobcovi. Rozhodcovský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne nevysporiadal s tvrdením žalobcu o uplatnení vád diela, keď e-mailovú komunikáciu považoval iba za komunikáciu ohľadom ceny a nebral do úvahy tvrdenia žalobcu o ústnej reklamácii vád diela. Žalobca si objednal dielo práve za účelom výstavby telocvične v Košiciach - H. a toto dielo sa v ďalších fázach výstavby ukázalo ako vadné, nepoužiteľné na dané účely, čo žalobca reklamoval (reklamácia diela nemusí byť uskutočnená písomnou formou) a nakoľko toto dielo použil iba čiastočne aspoň vo fáze požiadania o vydanie stavebného povolenia, e- mailovou komunikáciou žiadal o úpravu ceny za vadné dielo. Z kontextu komunikácie však nepochybne vyplýva, že v predchádzajúcej komunikácii (ústnej) medzi účastníkmi došlo k vytýkaniu vád diela.

13. Žalobca uviedol, že má za to, že rozhodcovský súd mal pri posudzovaní tohto sporu postupovať v rámci princípov spravodlivého procesu a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť a zaoberať sa všetkými tvrdenými skutočnosťami, ktoré mal náležite právne posúdiť. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 162/2011 a III.ÚS 95/2010. Uviedol, že rozhodcovský súd síce nie je orgánom verejnej moci, ale podľa názoru Ústavného súdu sa aj na odôvodnenie jeho rozsudkov primerane vzťahuje aj uplatňovanie a aplikácia čl. 6 ods.1 Dohovoru, pretože čiastočne vykonáva funkciu všeobecného súdu.

14. Žalobca vzhľadom na to, že rozhodcovský súd neviedol rozhodcovské konanie v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní tak, aby zostali zachované práva účastníkov na spravodlivý proces navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zo dňa 14.06.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou asociáciou rozhodcovských súdov, z. z. p. o. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 888 307 zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 4.385,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.385,- Eur od 13.04.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Zároveň zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 211,20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 814,03 Eur.

18. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní žalobného návrhu, žalobnej odpovede, vyjadrenia žalobcu k žalobnej odpovedi a predložených dôkazov dospel k záveru, že predložené dôkazy sú postačujúce pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci bez nariadenia ústneho pojednávania, v priebehu konania žiaden z účastníkov nariadenie ústneho pojednávania nežiadal, neboli navrhnuté také dôkazy, ktoré by museli byť vykonané na pojednávaní, písomné konanie je tiež v súlade s hospodárnosťou konania a preto rozhodol, že konanie bude písomné.

19. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré žiadal žalovaný, nakoľko pre právne posúdenie súdu nebola rozhodujúca skutočnosť, či dielo malo alebo nemalo vady, ale rozhodujúce bolo uplatnenie týchto vád voči žalobcovi.

20. Zo žalobnej odpovede zo dňa 08.08.2016, ktorú doručil žalobca Obchodnému súdu ako reakciu na žalobu prejednávanú v rozhodcovskom konaní vyplýva, že žalobca pre objektívne posúdenie a dokázanie skutočnej potreby vypracovania novej statickej projektovej dokumentácie pre oceľovú konštrukciu na stavbu bude zrejme potrebné súdnoznalecké dokazovanie, ktoré zároveň v procese rozhodcovského konania navrhol žalobca súdu nariadiť.

21. Zo spisu Obchodného súdu vyplýva, že obchodný súd doručil žalobcovi domáhajúcemu sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede a zaslanie listín, ktoré žalobca prevzal dňa 01.08.2016. Žalobca sa k žalobe žalobnou odpoveďou zo dňa 08.08.2016 vyjadril, pričom vo vyjadrení uviedol, že pre objektívne posúdenie a dokázanie skutočnej potreby vypracovania novej statickej projektovej dokumentácie pre oceľovú konštrukciu na stavbu bude zrejme potrebné súdnoznalecké dokazovanie, ktoré zároveň v procese rozhodcovského konania navrhol nariadiť.

22. Obchodný súd žalobcovi riadne doručil aj vyjadrenie, ktorým reagovala druhá sporová strana na jeho vyjadrenie k žalobe, a to podaním zo dňa 22.08.2016, ktoré žalobca prevzal dňa 05.09.2016.

23. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 41 ods.1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

25. Podľa § 26 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

26. Podľa § 26 ods. 3 ZoRK, stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku (§ 14) účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom dbať na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom.

27. Podľa čl. 2 bod 2 Rokovacieho poriadku, konanie pred obchodným súdom je jednostupňové a spravidla písomné. V odôvodnených prípadoch, pokiaľ to rozhodca považuje za nevyhnutné, môže rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania.

28. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by mu konaním Obchodného súdu ako súdu rozhodcovského nebolo umožnené zúčastniť sa na konaní. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi okresného súdu pre ktoré tento žalobu zamietol, a na ktoré odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje.

29. Žalobca v odvolaní zotrval na dôvodoch, ktoré už prezentoval v konaní pred okresným súdom. Primárne treba upozorniť, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepredstavuje odvolacie konanie voči rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, na to nemá všeobecný súd danú právomoc. Všeobecné súdy preskúmavajú v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní postup Rozhodcovského súdu iba z tých dôvodov, ktoré sú vymedzené v ust. § 40 ZoRK, pričom účelom preskúmania je zistenie, či nebolo porušené právo účastníka rozhodcovského konania na spravodlivý proces pred Rozhodcovským súdom a preveriť, či Rozhodcovský súd mal právomoc vo veci rozhodnúť a či pritom postupoval v súlade so zákonom a vlastným Rokovacím poriadkom.

30. Žalobca sa domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na konaní, čo odôvodnil tým, že Rozhodcovský súd nevytýčil na prejednanie veci pojednávanie, pričom podľa názoru žalobcu si hmotnoprávne posúdenie veci vyžadovalo osobné a ústne pojednávanie a znalecké dokazovanie.

31. Na rozdiel od konania pred všeobecným súdom, kedy podmienky nariadenia pojednávania upravuje Civilný sporový poriadok tak, že súd prvej inštancie spravidla na prejednanie veci vytýči pojednávanie, pričom sú zákonom upravené výnimky tohto postupu, Zákon o rozhodcovskom konaní vychádza primárne z možnosti, že rozhodcovské súdy rozhodujú v písomnom konaní bez nariadenia pojednávania, pričom ako výnimku upravuje možnosť, aby príslušný rozhodcovský súd ústne pojednávanie nariadil. Účastníci rozhodcovského konania pritom majú možnosť ovplyvniť formu rozhodovania Rozhodcovského súdu tým, že sú oprávnení sa dohodnúť na tom, že rozhodcovský súd ústne pojednávanie vo veci nariadi, alebo tým, že rozhodcovský súd o nariadenie pojednávania požiadajú. Pokiaľ však takúto dohodu neuzavrú, je výlučne záležitosťou rozhodcovského súdu, aby v zmysle § 26 ods. 1 ZoRK zvážil, či konanie bude viesť ako písomné, alebo ako ústne.

32. Písomná forma konania pritom neznamená, že by účastník konania mal upreté právo sa vo veci vyjadriť, alebo predkladať vlastné návrhy a hodnotenia. Zo žaloby nevyplýva, že by Obchodný súd ako súd rozhodcovský nedoručil vyjadrenia druhej sporovej strany žalobcovi, žalobca tak mal možnosť uviesť všetky svoje návrhy a výhrady, ktoré by uviedol na pojednávaní ústne vo svojich písomných vyjadreniach. Preto skutočnosť, že konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo písomne nie je možné vyhodnotiť tak, že žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania. Aj v prípade písomného konania je zachovaná tzv. relatívna rovnosť účastníkov konania, keďže rovnako žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní prezentoval svoje tvrdenia a predkladal dôkazy výlučne písomnou formou.

33. Žalobca v odvolaní namietol, že rozhodcovský súd porušil zásadu rovnosti tým, že neuskutočnil dokazovanie navrhnuté žalobcom a uviedol dôvody smerujúce k sporu vo veci samej, pre ktoré sa žalobca domnieva, že znalecké dokazovanie malo byť vykonané.

34. Ako už bolo vyššie uvedené, všeobecné súdy nevykonávajú odvolacie konanie voči rozsudkom rozhodcovských súdov. Preto im neprislúcha posudzovať vec samú, ktorá bola predmetom konania na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ide o vykonanie alebo nevykonanie dôkazov, rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz bude v konaní vykonaný vždy prislúcha konajúcemu súdu. Rozhodcovský súd rozhodol, že znaleckého dokazovania nevykoná, pretože pre právne posúdenie súdu nebola rozhodujúca skutočnosť či dielo skutočne malo vady, ale skutočnosť že vady diela neboli uplatnené. Z procesného hľadiska má rozhodcovský súd právo rozhodnúť o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná a o tom, či týmto rozhodnutím boli porušené práva účastníka konania, by sa mohlo rozhodnúť iba v odvolacom konaní pri preskúmaní veci samej. To však nespadá do právomoci všeobecných súdov, preskúmanie rozhodcovského rozsudku (ako analógia odvolacieho konania) je prípustné v zmysle § 37 ods. 1 ZoRK iba iným rozhodcom na základe dohody účastníkov rozhodcovského konania. Všeobecné súdy nerozhodujú o hmotnom preskúmaní rozhodcovských rozsudkov, iba preverujú či sú dané dôvody na ich zrušenie.

35. Zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním odvolací súd zhodne s okresným súdom nevyhodnotil ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku spočívajúci v tom, že sa účastníkovi neumožnilo zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní. Prípadný výsledok znaleckého dokazovania, ktorý by potvrdil obranu žalobcu že dielo malo vady by podľa napadnutého rozhodcovského rozsudku nemal vplyv na rozhodnutie Rozhodcovského súdu, ktorý svoje rozhodnutie oprel o zistený skutkový stav, že vady diela uplatnené neboli. Zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie tak v tomto konkrétnom prípade výsledok rozhodnutia Rozhodcovského súdu neovplyvnilo, takže nepredstavovalo spôsob, ktorým by žalobcovi bolo znemožnené zúčastniť sa na konaní.

36. Rozhodcovský súd zároveň v rozhodnutí dostatočne jasne uviedol, z akých dôvodov znalecké dokazovanie nevykonal, preto námietku žalobcu, že odôvodnenie nespĺňa kritériá spravodlivého súdneho procesu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odôvodnenie nemusí byť zdĺhavé, pokiaľ je z neho zrejmý dôvod konania rozhodcovského súdu. Z odôvodnenia rozhodcovského súd je zrejmé, že by navrhované znalecké dokazovania bez ohľadu na svoj výsledok nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu, bolo teda vzhľadom na zistenie skutkového stavu podstatného pre rozhodnutie o uplatnenom nároku irelevantné, a ako také by bolo jeho vykonanie nehospodárne ekonomicky aj časovo.

37. Žalobca namietol tiež posúdenie predloženého dôkazu (e-mailovej komunikácie) rozhodcovským súdom. Aj v tejto súvislosti platí uvedené vyššie, vyhodnotenie dôkazu je vždy v kompetencii konajúceho rozhodcovského súdu. Preskúmavanie zisteného skutkového stavu a jeho právne posúdenie nie je predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto odvolací súd uvedenú námietku nevzal do úvahy.

38. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že mu spôsob konania rozhodcovského súdu nevyhovuje a že by zrejme uprednostnil klasické súdne konanie, v ktorom by bolo vytýčené pojednávania a v ktorom má sporová strana možnosť podať riadny opravný prostriedok na základe ktorého dosiahne preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie aj z pohľadu kvality vykonaného dokazovania a z pohľadu právneho posúdenia zisteného skutkového stavu. Rozhodcovské konanie ako formu rozhodnutia právneho sporu si však žalobca zvolil dobrovoľne sám, uzavretím rozhodcovskej zmluvy zveril sudcovi rozhodcovského súdu právomoc rozhodnúť v jeho veci a preto je teraz povinný sa tomuto rozhodnutiu podriadiť. Žalobca pritom nevyužil ani tie inštitúty rozhodcovského konania, ktoré by mu umožnili osobne pred rozhodcovským súdom prezentovať svoje návrhy (nepožiadal o ústne prejednanie veci). V jeho súdnom spore tak preniesol právomoc vo veci rozhodovať zo všeobecného súdu na súd rozhodcovský, a preto okresný súd, rovnako ako súd odvolací nie sú oprávnené zasahovať rozhodcovskému súdu do jeho procesných rozhodnutí týkajúcich sa vedenia konania, ani nie sú oprávnené preskúmať jeho rozhodnutie vo veci samej. Rozhodcovský súd procesne rozhodol o forme konania a o nevykonaní znaleckého dokazovania v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a so svojim rokovacím poriadkom, preto nie je možné dospieť k záveru, že by jeho konaním bolo žalobcovi znemožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní.

39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobcovi úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

41. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .