Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-136-2008.pdf
PDF · 137.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/136/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich Vladimíra Ferika a MVDr. Jána Stahorského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.1.2019 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Q. G. , nar. XX.X.XXXX vo D., trvale bytom W., S. 9,
j e v i n n ý , ž e
- už odsúdený I. H. ako konateľ obchodnej spoločnosti OMIKRON „S“, spol. s.r.o. Trebišov, podával na Daňový úrad U. daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace zdaniteľného obdobia v roku 2001 vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorých však neodviedol v riadku 11 uskutočnené zdaniteľné plnenia, finančnú čiastku za spotrebné dane, hoci bol povinný tieto vyčísliť a zároveň nevyčíslil v riadku 17 daň z pridanej hodnoty na výstupe, napriek tomu, že v období od 1.1.2001 do 21.12.2001 po vzájomnej dohode s obžalovaným Q. G., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti AF TRADE, spol. s.r.o., Levice, vystavil, podpísal a osobne predložil PETROCHEME, a.s. Dubová objednávky na nákup nízkosírneho stredného destilátu (ďalej len NSSD) pre OMIKRON „S“, spol. s.r.o., Trebišov na 1. a 2. polrok 2001, v ktorých deklaroval, že tento bude použitý na špecifické spracovanie v zmysle prílohy Colného sadzobníka 27 10 0041 a na základe týchto objednávok zakúpil pre OMIKRON „S“, spol. s.r.o. Trebišov ako konečný príjemca od PETROCHEMY, a.s. Dubová tento NSSD v celkovom množstve 4.277,680 ton s nulovou sadzbou spotrebnej dane v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, čo je možné iba za predpokladu, že je tento tovar určený na špecifické spracovanie uvedené v doplnkovej poznámke 4 k 27. kapitole Nariadenia vlády SR č. 373/1999 Z.z. a č. 480/2000 Z.z., ktorým sa vydávajú colné sadzobníky, avšak zakúpený NSSD v označenom období použil na iný, než určený účel, bez priznania vzniknutej daňovej povinnosti a odvedenia spotrebnej dane stanovenej sadzbou 16.500 Sk/tona, tak ako to predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 316/1993 Z.z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, v prípade keď bol takýto tovar použitý na iný, než určený účel, pričom účtovne deklaroval, že ho dopredal spoločnosti VEFRA, s.r.o. Košice, ZSOLTEX, s.r.o. Vranov nad Topľou, BARTRANS, s.r.o. Bardejov, a obžalovaný Q. G. zároveň zabezpečoval prepravu a vyskladňovanie predmetného NSSD ako aj platby pre dodávateľa, čím obaja obžalovaní spoločným konaním skrátili v zdaňovacom období roku 2001 spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív vo výške 70 581 720 Sk a daň z pridanej hodnoty vo výške 16 233 795 Sk, t e d a
spoločným konaním s už odsúdeným I. H. skrátil daň vo veľkom rozsahu,
č í m s p á c h a l
trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005) vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005)
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 148 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 40 ods. 1 Tr. zákona a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a vo vzťahu k obžalovanému Q. G. zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, vychádzal pri tom z nasledovných dôkazov:
Obžalovaný Q. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a rovnako ako v prípravnom konaní najskôr nevypovedal. Na záver hlavného pojednávania však už vypovedať chcel a uviedol, že v roku 2000 ho konateľ spoločnosti UNI, s.r.o. Brezno, N. Y., požiadal, či by pre jeho spoločnosť nevykonával prepravu ropných produktov, keďže v tom čase disponoval vozidlami aj vodičmi pre takúto prepravu. Preto po vzájomnej dohode túto ponuku prijal, pričom prepravu mal fakturovať spoločnosti UNI, s.r.o. Brezno na základe odvezeného množstva a prepravovať mal nízkosírny stredný destilát (ďalej len NSSD) z PETROCHEMY Dubová prevažne do skladu spoločnosti UNI v Podbrezovej, časť Piesok. Konateľ tejto spoločnosti mu dal pokyny, v ktoré dni tam mal chodiť a taktiež sa spolu dohodli, že peniaze na tovar mu bude dávať konateľ spoločnosti UNI a on každý deň tieto peniaze u neho zúčtuje na základe dodacieho listu od svojich vodičov. Vodiči ho čakali v Dubovej pred fabrikou, on peniaze zobral od Y. a dal ich vždy vodičom. Oni na základe toho šli do fabriky, natankovali do cisterien NSSD a takmer vždy ho previezli do veľkoskladu, kde NSSD odovzdali skladníkovi UNI, s.r.o. On potom na základe prevezeného množstva vyúčtoval prostriedky za prepravu. To, čo sa uvádza v obžalobe, že mal celý obchod zariaďovať, vybavovať, financovať a riadiť, vrátane dodávateľských a odberateľských faktúr, nie je pravdou, pretože ani jedného odberateľa nepoznal a ani jeden odberateľ nepoznal jeho. S obžalovaným H. sa zoznámil pred odberom NSSD, pričom predtým sa spolu nepoznali. Zo spisu vie, že obžalovaný H. bol odberateľom NSSD, avšak on ho nemohol žiadať o prepravu NSSD, pretože ho nepoznal. O prepravu NSSD ho požiadal konateľ spoločnosti UNI, s.r.o. Brezno, N. Y.. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo v tejto veci najskôr nechcel vypovedať a aj N. Y. mu jasne povedal, že si nepraje, aby bol v celom tomto prípade spomenutý. Obžalovaný H. ho teda nežiadal ani o prepravu a ani o odber NSSD, nie je pravda ani to, že mal zabezpečovať odber NSSD a vystavovať faktúry, on bol iba prepravca a bol rád, že mal vyťažené autá a ľudí. Nepozná ani spoločnosti VEFRA, ZSOLTEX a BARTRANS, pričom s týmito spoločnosťami nikdy nespolupracoval.
Už právoplatne odsúdený I. H. na hlavnom pojednávaní rovnako vyhlásil, že je nevinný a ďalej nevypovedal. Z prečítanej zápisnice z jeho výpovede z prípravného konania vyplynulo, že v roku 2001, keď obchodoval s NSSD, podával daňové priznanie podľa daňových zákonov vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca. NSSD, ktorý nakupoval zo závodu PETROCHEMA, a.s. Dubová, nebol zaťažený žiadnou spotrebnou daňou, ktorú mal ako obchodník odvádzať, a čo sa týka dane z pridanej hodnoty, bolo podľa neho všetko v súlade so zákonom o daniach. Účtovnú agendu spoločnosti OMIKRON „S“, s.r.o. Trebišov odovzdal V.. I. Y., z čoho bol vyhotovený protokol o odovzdaní firmy. Obžalovaného G. poznal len pod menom Q., a čo sa týka jeho priezviska, to sa dozvedel až na polícii. Obchody, ktoré uzatvoril, sprostredkoval práve obžalovaný G., ktorý to aj celé financoval a riadil. O tom, s kým následne obchodoval obžalovaný G. ohľadom ďalšieho predaja NSSD, ktorý odoberal od neho, nevie a nevie ani kto bol jeho spoločníkom.
V prípravnom konaní ďalej vypovedal, že čo sa týka listín ohľadom objednávok na nákup NSSD, a to na prvý a druhý polrok roku 2001 zo dňa 12.1.2001 a 7.2.2001, opatrených razítkom spoločnosti OMIKRON „S“, s.r.o. s menom I. H., tieto podpísal on ako konateľ spoločnosti, pričom pravdepodobne ich vyhotovila jeho ekonómka, a to na základe rukou napísaného textu na papieri, ktorý mu osobne odovzdal obžalovaný G. s tým, aby podľa tohto textu spracoval oficiálne objednávky pre spoločnosť PETROCHEMA Dubová, čo aj urobil. NSSD, ktorý potom zakúpil z PETROCHEMY Dubová, odpredával ďalším firmám, ktoré zabezpečil obžalovaný G., ktorý aj riadil celý obchod. G. zároveň zabezpečoval aj fyzický odber NSSD z PETROCHEMY Dubová a aj fyzické dodanie NSSD ďalším odberateľom. Pri nákupe NSSD mu obžalovaný G. doniesol iba potvrdenia o úhradách za nakúpený NSSD, ako aj ďalšie faktúry z PETROCHEMY Dubová. On v tom čase ani nevedel, čo vlastne nakupuje a nevedel ani to, čo je nízkosírny destilát. Spoločnosť OMIKRON „S“ NSSD na špecifické spracovanie nepoužila, všetok tovar išiel na predaj, pričom nevie, ako s ním bolo ďalej naložené. Taktiež nevedel ani to, že NSSD sa mohol použiť iba na špecifický účel. Nebol si vedomý ani toho, že predajom NSSD vznikla ďalšia daňová povinnosť na spotrebnej dani.
Menovaný taktiež uviedol, že nízkosírne destiláty mali byť ďalej odpredané firmám VEFRA, s.r.o. Košice, BARTRANS, s.r.o. Bardejov a ZSOLTEX, s.r.o. Vranov nad Topľou. Spoločnosť OMIKRON „S“ v roku 2001 evidovala vo svojom účtovníctve vyšlé faktúry pre tieto spoločnosti, faktúry boli aj riadne uhradené. Doklady o úhradách týchto faktúr mu osobne alebo poštou doručoval obžalovaný G., pričom ale peniaze za predaj NSSD nikdy nevidel. Jeho sľúbená odmena za účasť na tomto obchode mala spočívať v navýšení predávaného NSSD, t.j. z rozdielu medzi nákupom z PETROCHEMY Dubová a predajom ďalším odberateľom, avšak z celého obchodu dostal nakoniec len 40.000 SK, ktoré mu dal obžalovaný G.. Čo sa týka daňových povinností a platenia dane z pridanej hodnoty z obchodovania s NSSD, tieto odvádzal z iných príjmov spoločnosti OMIKRON „S“. Všetky vyšlé faktúry vystavovala na jeho pokyn ekonómka pani I., on ako konateľ spoločnosti faktúry pre odberateľov opatril razítkom, podpísal a buď poštou alebo osobne doručil G., ktorý mal podľa dohody zabezpečiť ich doručenie odberateľom NSSD. S určitosťou nevedel potvrdiť, či vyššie uvedené spoločnosti skutočne nakúpili NSSD, nakoľko všetok kontakt s odberateľmi mal zabezpečovať a aj zabezpečoval G. a on konateľov alebo zástupcov týchto firiem v tom čase nepoznal. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, aký objem NSSD nakúpila spoločnosť OMIKRON „S“ v roku 2001, k čomu ešte uviedol, že v účtovníctve spoločnosti OMIKRON „S“ boli riadne evidované všetky došlé faktúry za nákup NSSD z PETROCHEMY Dubová, ktoré uhrádzal obžalovaný G. a jemu doniesol len na zaúčtovanie príjmové doklady potvrdené PETROCHEMOU.
Z prečítanej výpovede svedka V.. C. I. z prípravného konania vyplynulo, že ako pracovník daňového úradu v U. z registrácie daňového subjektu zistil, že firma OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov nebola registrovaná na spotrebnú daň, teda nebola platiteľom spotrebnej dane. Za firmu vystupovali ako konatelia M. C. a I. H.. Za rok 2001 v nej daňový úrad nevykonal kontrolu, nakoľko došlo k zmene konateľov a nebolo možné od mesiaca marec 2003 zahájiť kontrolu pre nespoluprácu nových aj pôvodných konateľov. Keďže firma nebola platiteľom spotrebnej dane, daňové priznanie k dani nepodala a daňový úrad neeviduje žiaden nedoplatok na spotrebnej dani. K objednávkam spoločnosti OMIKRON „S“ uviedol, že podľa týchto objednávok sa deklaruje, že tovar bude použitý iba na špecifické spracovanie a nebude použitý ako pohonná látka v zmysle PCS 27100041. Podľa faktúr mala byť firma OMIKRON „S“ konečným príjemcom tovaru NSSD, ktorý bol zdaňovaný nulovou spotrebnou daňou z uhľovodíkových palív a mazív. Celkovo firma nakúpila 4 277 680 kg NSSD, ktorý však nepoužila na účel, na ktorý bol tovar určený.
Svedkyňa N.. R. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť OMIKRON „S“ pozná od roku 2004, keď spoločnosť PETROCHEMA Dubová obdržala žiadosť od vyšetrovateľky z M. ohľadne spoločnosti OMIKRON „S“. Vtedy dostala za úlohu, keďže pracovala vo firme PETROCHEMA ako právnička, zhromaždiť všetky podklady, ktoré sa týkali danej veci. V tom čase sa taktiež od svojich kolegov dozvedela, že spoločnosť OMIKRON „S“ od nich v roku 2001 odoberala tovar - NSSD, a to na základe dvoch objednávok z roku 2001, tieto objednávky boli podpísané I. H.. Na základe týchto objednávok bol spoločnosti OMIKRON „S“ dodaný tovar. Jednalo sa celkovo asi o 97 faktúr. Spoločnosť platila v hotovosti priamo do pokladne PETROCHEMY, o čom aj vyšetrovateľke predložili doklady. Spoločnosť OMIKRON „S“ si voči spoločnosti PETROCHEMA vyrovnala všetky záväzky a nie je jej nič dlžná. NSSD v tomto prípade nepodliehal spotrebnej dani, z akého dôvodu to tak bolo, sa vyjadriť nevedela. V predmetných objednávkach však bolo určite uvedené, že daný tovar, teda NSSD, nebude použitý ako pohonná hmota. V takomto prípade bola výška spotrebnej dane nulová.
Svedkyňa S. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti pracovala vo firme OMIKRON „S“, s.r.o. Trebišov ako účtovníčka, a to až do ukončenia jej činnosti. K obchodovaniu medzi spoločnosťou OMIKRON „S“ a spoločnosťou PETROCHEMA a.s. Dubová uviedla, že vykonávala zaúčtovanie došlých faktúr, pričom žiadne pokyny v tejto súvislosti od I. H. nedostávala, resp. dostávala len také pokyny, že došlé faktúry má zaúčtovať. Ropné produkty, ktoré nakupovala firma OMIKRON „S“ od spoločnosti PETROCHEMA, boli predávané iným spoločnostiam, nakoľko firma OMIKRON „S“ ropné produkty priamo nespracovávala. Odberateľov spoločnosti OMIKRON „S“ nepoznala. Pokiaľ si dobre pamätá, tak spotrebná daň k ropným produktom účtovaná nebola. Ak v tejto súvislosti dostávala nejaké pokyny, tak to bolo výlučne od I. H., nakoľko obžalovaného Q. G. nepozná a nikdy ho nevidela, jeho meno registruje predovšetkým zo súdnych pojednávaní. Pokyny spočívali len v zaúčtovaní došlých faktúr. H. jej dával aj podklady k tomu, komu má fakturovať odber NSSD.
Z výpovede svedkyne V.. I. G., splnomocnenkyne Daňového úradu Y., na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív bola skrátená o 70.581.720 Sk a daň z pridanej hodnoty vo výške 16.233.795 Sk. Správca dane neevidoval žiaden nedoplatok, preto nedoplatok ani nevymáhal v daňovom konaní.
Z výpovede svedkyne J. U. D. súd zistil, že pozná obžalovaného Q. G., nakoľko spolu žili 6 rokov, I. H. nepozná, ani ho nikdy nevidela. Pre odstup času sa nevedela vyjadriť k detailom prejednávanej veci, pričom z jej prečítanej výpovede z prípravného konania súd zistil, že v roku 1999 ju jej vtedajší priateľ, Q. G., požiadal, aby podpísala určité doklady s tým, že zakladá novú firmu CHEMOTRADE s.r.o. Levice a potrebuje jej podpis. Taktiež bola spoločníčkou aj vo firme AF TRADE s.r.o. Levice spolu so G.. Papiere podpisovala u notárky v W., ale čo presne, nevedela uviesť. Predmetom podnikania firmy CHEMOTRADE boli vykurovacie oleje, vo firme pracovali ako vodiči I. T. a M. Y.. Chodili k nim do domácnosti, kde im obžalovaný G. vyplácal peniaze. Záverom uviedla, že jej G. neodovzdal žiadnu agendu spoločnosti CHEMOTRADE ani spoločnosti AF TRADE, a že sa na činnosti týchto spoločností nikdy nepodieľala.
Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol zamestnaný vo firme obžalovaného G. a vozil zo spoločnosti PETROCHEMA Dubová svojím vozidlom Scania NSSD, a to v rámci Slovenskej republiky. V závode PETROCHEMA Dubová mu naplnili cisternu a on tento NSSD potom vykladal v C.. Pokyny, kde má so svojím motorovým vozidlom ísť a kde mal následne NSSD odviesť, mu dával obžalovaný G.. Osobu obžalovaného H. nepozná. Obžalovaný G. mu peniaze dával pred bránou závodu, v areáli spolu nikdy neboli. Z prečítanej zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania ďalej vyplynulo, že bol často vysielaný do PETROCHEMY Dubová pre NSSD, ktorý vozil na sklad do H., mohlo to byť aj pre firmu OMIKRON „S" s.r.o. U., ktorá bola uvedená na dodacom liste. Potom, čo mu pri výsluchu boli predložené dodacie listy, už uviedol, že sa vždy jednalo o firmu OMIKRON „S" Trebišov, pre ktorú zrejme prepravoval tovar. Osobu I. H. nepozná, pracoval u obžalovaného G., majiteľa firmy CHEMOTRADE Levice a celú prepravu organizoval na základe jeho príkazov. Nemal vedomosť o tom, na aké účely sa NSSD používa, on robil len prepravu na základe pokynov obžalovaného G..
Svedok M. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval ako vodič v spoločnostiach CHEMOTRADE a AF TRADE, pre ktoré prevážal nebezpečné látky. Vodič na prepravu týchto látok musel mať certifikát, tzv. ADR certifikát, ktorý on mal, a preto mohol tieto nebezpečné látky prevážať. Ako šofér ich prepravoval po rôznych miestach v rámci Slovenska. Pokyny na prepravu dostával od svojho šéfa, ktorým bol vtedy obžalovaný G., s tým, že tieto nebezpečné látky na určenom mieste načerpal do svojho cisternového vozidla a na určenom mieste ich prečerpal. Takto tieto látky vozil aj zo závodu PETROCHEMA Dubová do Podbrezovej. Vozil ich aj na iné miesta a stávalo sa, že ich prečerpával po ceste aj do iných cisterien. Takéto prečerpávanie mimo nejakého závodu, napríklad niekde na parkovisku z cisterny do cisterny, bolo pomerne bežné. Čo sa týka spôsobu platby, tak v PETROCHEME Dubová sa platilo za odobratý tovar v hotovosti, pričom finančné prostriedky na úhradu platieb mal od obžalovaného G.. V podstate to prebiehalo tak, že cisterna bola vpustená do areálu PETROCHEMY Dubová, boli do nej prečerpané látky, následne sa cisterna naložila na váhu a na základe toho, aké množstvo sa prečerpalo, sa zaplatilo v hotovosti. S cisternou potom šiel na určené miesto. Peniaze mu nosil väčšinou obžalovaný G., niekoľkokrát sa stalo, že peniaze doniesol aj niekto iný. On potom zaplatil za NSSD podľa váhy načerpaného NSSD. Finančné prostriedky mu obžalovaný G. dával vždy pred areálom PETROCHEMY Dubová, jednalo sa o pomerne veľký obnos peňazí. V areáli závodu PETROCHEMY Dubová s ním
obžalovaný G. nikdy nebol. Pokiaľ dochádzalo k prečerpávaniu týchto nebezpečných látok do iných cisterien, teda mimo areálu nejakého závodu, vtedy nedostal žiadnu platbu od vodiča cisterny, do ktorej on tieto látky prečerpal, a po prečerpaní týchto látok z miesta odchádzal. Spoločnosť OMIKRON „S" Trebišov ani Milana Bordáša nepozná.
Znalec v odbore ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Jozef Fedor sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery svojho znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že vystavené daňové doklady na nákup NSSD od spoločnosti PETROCHEMA a.s. Dubová sú v spoločnosti OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov zahrnuté do nákladov spoločnosti na účet 504 v celkovej výške 79 449 612,50 Sk. V jednotlivých mesiacoch, t.j. od februára do júla roku 2001, spoločnosť OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov v prospech obchodných partnerov VEFRA, BARTRANS a ZSOLTEX odpredala NSSD v celkovom objeme 4 277,68 ton, čo predstavuje v hodnotovom vyjadrení v cenách bez DPH čiastku 64 402 952,60 Sk. Z čiastky 64 402 952,60 Sk, čo bol základ dane, spoločnosť OMIKRON „S" priznala v zdaňovacích obdobiach 2/2001, 3/2001, 4/2001, 6/2001 a 7/2001 DPH na výstupe v súhrnnej výške 14 812 678,30 Sk. V uvedených zdaňovacích obdobiach však spoločnosť OMIKRON nepriznala a neodviedla daň na výstupe zo základu dane, ktorý mal v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 289/95 Z.z. obsahovať aj spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív. Krátenie DPH na výstupe z uvedeného dôvodu tak predstavuje čiastku 16 233 795,- Sk. Za kalendárny r. 2001 spoločnosť OMIKRON „S“ neodviedla spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív v celkovej výške 70 581 720,- Sk. Vyskladnením NSSD na iné účely, než na špecifické spracovanie, neodvedením spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív v celkovej výške 70 581 720 Sk a nezahrnutím tejto čiastky do základu dane pre výpočet a odvod DPH spoločnosť OMIKRON za obdobie 2/2001, 3/2001, 4/2001, 6/2001 a 7/2001 skrátila daň na výstupe, t.j. daňovú povinnosť, vo výške 16 233 795,- Sk.
Znalec na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že pojem „špecifické spracovanie NSSD“ je v zákone veľmi presne definovaný a v žiadnom prípade o špecifické spracovanie NSSD nejde v prípade jeho ďalšieho predaja. Vzhľadom k tomu, že spotrebná daň vchádza do základu dane pre výpočet DPH, tak v súvislosti s uvedeným krátením daňových povinností na spotrebnej dani v celkovej výške 70.581.720 Sk došlo zároveň aj ku kráteniu DPH v čiastke 16.233.795 Sk v uvedených kalendárnych mesiacoch roka 2001. Špecifické spracovanie má preukázať daňový subjekt, pričom § 6 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív ustanovuje, že ak sa NSSD použije na iný účel, než na špecifické spracovanie, tak dňom vyskladnenia tohto tovaru vzniká daňová povinnosť vo výške platnej sadzby dane. V rámci svojho znaleckého posudku pri citovaní ustanovenia § 6 ods. 3 zákona použil termín „použitie NSSD na iný účel, než na špecifické spracovanie“, ktorý v zátvorke doplnil slovami: „ odpredaj tovaru, použitie ako pohonná látka a pod.“.
Znalec taktiež upresnil že nákup NSSD bol realizovaný na základe písomných objednávok zo dňa 12.1.2001 a zo dňa 2.7.2001. V obidvoch predmetných objednávkach konateľ spoločnosti I. H. písomne deklaroval, že NSSD nebude použitý ako pohonná látka, ale že je určený na špecifické spracovanie. Ak by konateľ spoločnosti v uvedenej objednávke nezadeklaroval následné použitie NSSD ako na špecifické spracovanie, tak v danom prípade by dodávateľ PETROCHEMA vystavil dodávateľské faktúry, na ktorých by bol NSSD zaťažený spotrebnou daňou. Tovar s označením NSSD je tovar, ktorý je zo zákona o spotrebnej dani a podľa platného colného zákona a colného sadzobníka zatriedený v kóde PCS 27100041, t.j. tovar zo zákona určený na špecifické spracovanie. To znamená, že pri obstaraní tohto tovaru dodávateľ v záujme, aby na tento tovar určený na špecifické spracovanie uplatnil nulovú spotrebnú daň, je relevantné jeho prvé obstaranie a preukázanie, že tento tovar je vyložene určený na špecifické spracovanie. Ak odberateľ, v tomto prípade OMIKRON „S“, túto podmienku porušil a tovar predal ďalšej osobe, v momente vyskladnenia tohto tovaru mu vznikla daňová povinnosť vo výške sadzby dane v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zák. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Dôkazom iného použitia NSSD sú odberateľské faktúry spoločnosti OMIKRON „S“ vystavené na spoločnosti VEFRA, ZSOLTEX a BARTRANS, ktoré preukazujú, že odberateľ OMIKRON „S“ tovar NSSD nepoužil na v znaleckom posudku definované tzv. špecifické spracovanie.
Spoločnosť OMIKRON „S“ keďže nepreukázala špecifické spracovanie, bola povinná odviesť daň z uhľovodíkových palív a mazív. Nakoľko spoločnosť OMIKRON „S“ kupovala NSSD s deklarovaním špecifického spracovania, PETROCHEMA nezaťažila NSSD spotrebnou daňou. V takom prípade NSSD s poukazom na jeho zaradenie v colnej nomenklatúre, nemôže byť použitý na iný účel, ako špecifické spracovanie, napr. na predaj, prípadne pre vlastnú spotrebu. Inak, pri nepreukázaní
špecifického spracovania, dňom vyskladnenia vzniká daňová povinnosť. PETROCHEMA vystupuje v tomto prípade ako výrobca NSSD, zároveň vystupuje ako predávajúci, uvedený tovar má zatriedený colným riaditeľstvom SR v kóde 27100041, je držiteľ osvedčenia, t.j. certifikátu ako výrobca tohto tovaru, držiteľ osvedčenia o kvalite tohto tovaru. Ak sa tento výrobok PETROCHEMA rozhodne predať, tak v zmysle zákona o spotrebnej dani je predaj možný len na špecifické spracovanie, ktoré je zadefinované v zákone a podmienku špecifického spracovania má povinnosť deklarovať kupujúci, v tomto prípade OMIKRON „S“. Ak túto podmienku zadeklaruje, PETROCHEMA predá tovar NSSD s nulovou sadzbou spotrebnej dane. Ak by spoločnosť OMIKRON „S“ nezadeklarovala použitie produktu NSSD na špecifické spracovanie, tak v tomto prípade by PETROCHEMA odpredala tento produkt a zaťažila ho spotrebnou daňou platnou v čase vyskladnenia tovaru. Uvedenú spotrebnú daň ako súčasť celkovej ceny by v tomto prípade odviedla PETROCHEMA, ale na druhej strane OMIKRON „S“ by zaplatil za tento produkt okrem ceny uvedenej na faktúrach aj vyčíslenú spotrebnú daň z uhľovodíkových palív a mazív. PETROCHEMA okrem toho, že bola v pozícii výrobcu a predajcu, tak v r. 2001 bola registrovaným platiteľom spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív. Na druhej strane spoločnosť OMIKRON „S“ nebola registrovaným platiteľom spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, nebola držiteľom certifikátu o tomto výrobku NSSD ani držiteľom certifikátu o kvalite. V nadväznosti na túto skutočnosť, spoločnosť OMIKRON „S“ nemohla vystupovať ako výrobca a zároveň predajca s platným certifikátom výrobku NSSD a pri použití tohto výrobku na iný účel, napr. na ďalší predaj, jej zo zákona vyplývala iba jediná zákonná možnosť a zároveň zákonná povinnosť, odviesť spotrebnú daň zo všetkého množstva predaného NSSD svojim odberateľom.
Z prečítaných zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania vyplynuli nasledovné skutočnosti:
Svedok W. G. vypovedal, že od roku 1999 asi do roku 2004 bol konateľom firmy VEFRA s.r.o. Košice. Figuroval aj v orgánoch ďalších firiem, kde ale neviedol účtovníctvo a bol za to aj odsúdený. V skutočnosti však v žiadnej firme nepodnikal, a čo sa týka spoločnosti VEFRA s.r.o., len podpísal u notára nejaké listiny, ktorými sa ujal konateľstva v tejto firme. V roku 1999 mala firma ešte nejaké obraty spočívajúce v nákupe a predaji stavebného materiálu. Od r. 2002 však už nevykonávala žiadnu činnosť. Počas jeho konateľstva sa táto spoločnosť nezaoberala predajom pohonných hmôt, nafty a podobne, na takúto činnosť ani nemala oprávnenie. Osoby menom I. H. a Q. G. vôbec nepozná. Nie je mu známe ani to, aby v roku 2001 firma VEFRA nakupovala palivá, mazivá, NSSD alebo niečo podobné. Taktiež uviedol, že na spoločnosť VEFRA s.r.o. Košice bolo vystavených mnoho účtovných dokladov a on bol v tejto súvislosti viackrát vypočúvaný. Firme OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov, CHEMOTRADE s.r.o. Levice, AF TRADE s.r.o. Levice nepodpisoval žiadne doklady.
Svedok M. G. v prípravnom konaní vypovedal, že sa nevie vyjadriť k aktivitám firmy VEFRA s.r.o. Košice s firmou OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov, nakoľko bol spoločníkom tejto firmy v rokoch 1998 a 1999.
Obdobne vypovedala aj svedkyňa N. R., ktorá bola spoločníčkou vo firme VEFRA v roku 1998.
Svedok W. I., t.č. už nebohý, vypovedal, že nikdy nefiguroval vo firme VEFRA s.r.o. Košice.
Svedok M. Y. vypovedal, že bol konateľom vo firme VEFRA s.r.o. Košice v roku 1998, a to asi tri mesiace. K trestnej činnosti obžalovaných sa nevedel vyjadriť.
Obdobne v prípravnom konaní vypovedal aj svedok Y. D., ktorý bol konateľom spoločnosti VEFRA s.r.o. Košice od 9.3.1998 do 15.4.1998. Nebohý svedok V.. Q. Y. bol konateľom spoločnosti VEFRA v rokoch 1997 a 1998.
Svedok F. R. v prípravnom konaní vypovedal, že v spoločnosti ZSOLTEX s.r.o. Vranov nad Topľou bol od 2.5.2000 do 4.10.2001 konateľom spoločnosti. Jeho firma obchodovala s firmou OMIKRON „S" s.r.o., a to ohľadom predaja NSSD. Výlučne obchodoval s I. H. a to tak, že tento mu zatelefonoval do jeho firmy, že posiela kamión na jeho prevádzku. On mal ďalej zabezpečiť následný predaj ďalšiemu odberateľovi vo D. nad U., pokiaľ si dobre pamätá, išlo o firmu ALCHIMA. Obchod prebiehal tak, že pri prečerpávaní z cisterny prevzal od vodiča faktúru, ktorú zaevidoval do svojho účtovníctva. Následne vystavil faktúru pre ďalšiu firmu vo D., ktorá odoberala NSSD od neho. Nákupy a predaj vždy zahrnul do účtovníctva jeho firmy ZSOLTEX s.r.o. Vranov nad Topľou. Obžalovaného G. nepozná a nebol s ním nikdy v žiadnom
kontakte, obchody uskutočňoval iba s H.. Nepozná ani vodičov T. a Y.. NSSD vo svojej firme vôbec nepoužíval, iba sprostredkoval prepravu a predaj do Vranova nad Topľou.
Svedkyňa D. R. vypovedala, že I. H. a Q. G. nepozná. Pracovala ako účtovníčka vo firme ZSOLTEX s.r.o. Vranov nad Topľou u svojho bývalého manžela. Účtovníctvo robila tak, že do počítača zadávala obdržané účtovné doklady. Potom, ako jej bývalý manžel firmu predal, zobral aj celý počítač. O firmu sa nezaujímala, vykonávala iba účtovníctvo.
Z výpovede svedka V.. N. W. vyplynulo, že založil firmu BARTRANS s.r.o. Bardejov spolu so spoločníkmi N. K., V.. C. G. a V.. S. D.. Koncom novembra 1998 sa dozvedel, že už nie je spoločníkom firmy, pretože C. K. a I. S. mu predložili výpisy z obchodného registra, v ktorom ako spoločníčky a konateľky figurovali ich manželky Z. S. a J. K.. Osoby I. H. a Q. G. nepozná a nepozná ani spoločnosť OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov.
Ani svedkyne Z. S. a J. I. nevedeli uviesť podnikateľské aktivity s firmou OMIKRON „S" s.r.o., nakoľko v orgánoch firmy BARTRANS boli len na papieri. Obdobne vypovedal aj svedok I. S. s tým, že v roku 1999 firmu BARTRANS predali K. S..
Z výpovede svedka K. S. súd zistil, že na požiadanie Z. U. a ešte jednej neznámej osoby podpísal nejaké papiere, za ktoré mal dostať 300 000,- Sk. Jednalo sa o nejaké notárske zápisnice na notárstve v M.. Boli tam aj ženy, a to Z. S. a J. K.. Podpisom sa stal konateľom spoločnosti BARTRANS, avšak žiadne doklady, účtovnú agendu, pečiatky, ani nič iné za firmu BARTRANS nedostal. Nikdy neuzatváral ani žiadne obchody. Či firma BARTRANS s.r.o. Bardejov v roku 2001 obchodovala s NSSD sa nevedel vyjadriť.
Svedkyňa V.. S. D. vypovedala, že vo firme BARTRANS s.r.o. Bardejov bola ako spoločníčka ešte v rokoch 1997 a 1998, a preto sa k trestnej činnosti obžalovaných nevedela vyjadriť.
Svedkyňa H. N. uviedla, že pracovala a viedla účtovníctvo vo firme CHEMOTRADE s.r.o. Levice a AF TRADE Levice. Osobu I. H. nepozná. K obchodným vzťahom medzi firmou OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov a CHEMOTRADE s.r.o. Levice sa nevedela bližšie vyjadiť.
Svedok V. D. vypovedal, že osobu I. H. nepozná. Taktiež jeho firma D. neobchodovala s firmou OMIKRON „S" s.r.o. Trebišov. Pokiaľ si spomína s obžalovaným G. firma D. obchodovala v roku 2001. Predmetom bol nákup a predaj pohonných hmôt - nafty. NSSD nehol predmetom ich obchodov. G. mal od nich v prenájme jednu nádrž, a to v blízkosti bývalých strojární v C.. Priestor aj s nádržami bol využívaný na skladovanie a preskladňovanie pohonných hmôt.
Svedok N. R., t.č. už nebohý, vypovedal, že I. H. ani Q. G. nepozná. Pokiaľ bol konateľom firmy CHEMOTRADE s.r.o. Levice, vie, že podpísal nejaké papiere u notárky v W.. Mal sľúbených 3.000 Sk na ruku, pričom za podpis na nejaké papiere dostal iba 800 Sk. Nikdy neprevzal žiadnu dokumentáciu firmy, ani pečiatky a vôbec nemá vedomosť o tom, čo táto firma robila. Z prečítaných výpovedí svedkov V.. D. Y., N. I., J. H., M. C., Y. Y., S. Y., W. C., N. Z., J. Y., Y. Q., Y. M., V.. N. H., V.. N. Q., V.. N. H., V.. I. B., V.. N. N., U. W., U. Q., M. Q., V. H., V.. N. D., V.. I. H., N. Q., Z. Šteinhubelovej, N. D., V.. N. I., ako aj J. V., Z. H., N. H., Z. H., V.. I. F., C. R., I. B., D. Z., Z. U. a N. C. nevyplynuli žiadne skutočnosti podstatné pre posúdenie viny obžalovaného Q. G..
Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítaným znaleckým posudkom znalca z odvetvia výpočtovej techniky a listinnými dôkazmi, a to dokladmi, objednávkami a faktúrami od spoločnosti PETROCHEMA a.s. Dubová (vrátane objednávok od spoločnosti OMIKRON „S“ a faktúr vystavených na túto spoločnosť), listinami a správami daňových úradov, Sociálnej poisťovne a bánk, listinami Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Nitra, účtovnými dokladmi a výpismi z obchodného registra.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku, pričom záver o vine obžalovaného Q. G. oprel súd o nasledovné skutočnosti:
Obžalovaného Q. G. zo spáchania trestného činu, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu, usvedčuje predovšetkým výpoveď z prípravného konania bývalého spoluobžalovaného, dnes už právoplatne odsúdeného I. H., z ktorej okrem iného vyplynulo, že obžalovaný G. mal na základe ich vzájomnej dohody zabezpečovať fyzický odber NSSD z PETROCHEMY Dubová a aj fyzické dodanie NSSD ďalším odberateľom, pričom obžalovaný G. mu nosil potvrdenia o úhradách za nákup NSSD, ako aj ďalšie faktúry z PETROCHEMY Dubová. Odsúdený H. sa síce nevedel vyjadriť k objemu NSSD, ktorý takto nakúpila spoločnosť OMIKRON „S“ v roku 2001, avšak z jeho výpovede je zrejmé, že v účtovníctve spoločnosti OMIKRON „S“ boli všetky došlé faktúry za nákup NSSD z PETROCHEMY Dubová riadne evidované, a že tieto faktúry uhrádzal obžalovaný G., ktorý mu následne príjmové doklady potvrdené PETROCHEMOU doniesol na zaúčtovanie.
Odsúdený H. podľa názoru súdu dostatočne konkrétne a hodnoverne popísal spôsob, akým sa obžalovaný G. podieľal na obchodovaní s NSSD, pričom jeho tvrdeniam v tom smere, že obžalovaný G. na základe ich vzájomnej dohody zabezpečoval prepravu NSSD, vyskladňovanie NSSD ako aj platby pre dodávateľa (PETROCHEMU Dubová) zodpovedajú aj skutočnosti zistené z výpovedí svedkov I. T. a M. Y.. Obaja menovaní, ktorí pracovali ako vodiči v spoločnostiach obžalovaného G. CHEMOTRADE a AF TRADE vo svojich výpovediach potvrdili, že so svojimi vozidlami vozili často NSSD zo spoločnosti PETROCHEMA Dubová, kde im naplnili cisternu, ktorú potom vykladali väčšinou v sklade v C. alebo v H. alebo aj na iných miestach, prípadne NSSD prečerpávali po ceste do iných cisterien. Pokyny a príkazy, kde mali so svojím vozidlom ísť a kde mali následne NSSD odviesť, im dával obžalovaný G., ktorý im na to dával aj peniaze v hotovosti, keďže v PETROCHEME Dubová sa platilo za odobratý tovar v hotovosti. Finančné prostriedky im obžalovaný G. dával vždy pred areálom PETROCHEMY, jednalo sa o pomerne veľký obnos peňazí. Oni potom PETROCHEME zaplatili za NSSD podľa váhy načerpaného NSSD. Z výpovede svedka T. vyplynulo aj to, že v prípade prepravy NSSD sa vždy jednalo o firmu OMIKRON „S" Trebišov, pričom celá preprava bola organizovaná na základe príkazov obžalovaného G..
Súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne J. U. D., ktorá pôsobila v spoločnostiach obžalovaného CHEMOTRADE a AF TRADE, z ktorej vyplynulo, že predmetom podnikania firiem obžalovaného boli vykurovacie oleje, vo firme pracovali ako vodiči I. T. a M. Y., ktorí k nim chodili do domácnosti, kde im obžalovaný G. vyplácal peniaze.
Skutočnosti zistené z vyššie uvedených výpovedí dostatočne preukazujú, že obžalovaný Q. G. bol na obchode s NSSD zaangažovaný v podstatne širšej miere, než to tvrdil vo svojej výpovedi (obžalovaný v podstate tvrdil, že mal zabezpečovať iba prepravu NSSD), keď po vzájomnej dohode s už odsúdeným I. H. preukázateľne zabezpečoval prepravu a vyskladňovanie NSSD ako aj platby pre spoločnosť PETROCHEMA Dubová. Zároveň mu muselo byť zrejmé, že spoločnosť OMIKRON „S“ nepoužíva NSSD na špecifické spracovanie, teda že NSSD je používaný na iný než určený účel (na ďalší predaj), a to bez priznania vzniknutej daňovej povinnosti a odvedenia spotrebnej dane. Tomu, že v prípade obchodovania s NSSD nešlo v spoločnosti obžalovaného o bežnú pracovnú činnosť, nasvedčuje aj spôsob vyplácania vodičov T. a Y., ktorí mali byť za prevoz NSSD vyplácaní v hotovosti v domácnosti obžalovaného.
Na základe skutkových zistení, ktoré boli dostatočne podložené vykonanými dôkazmi, súd upravil aj formuláciu skutku, ktorého spáchanie sa obžalovanému G. kládlo za vinu v podanej obžalobe, keďže nebolo preukázané, aby obžalovaný G. organizoval celý obchod s NSSD, vrátene inštruovania odsúdeného I. H., a zároveň zabezpečoval odberateľov a doručovanie faktúr pre odberateľov spoločne s dokladmi o ich úhradách. Uvedené skutočnosti nepotvrdili žiadni vypočutí svedkovia, a to ani bývalí konatelia spoločností VEFRA, s.r.o. Košice, ZSOLTEX, s.r.o. Vranov nad Topľou a BARTRANS, s.r.o. Bardejov, z ktorých žiaden obžalovaného G. nepozná, a v podstate vyplynuli výlučne iba z výpovede už odsúdeného H., ktorý tvrdil, že obchody, ktoré uzatvoril v mene spoločnosti OMIKRON „S“, s.r.o., a ktoré sa týkali obchodovania s NSSD, mal sprostredkovať práve obžalovaný G., ktorý mal tieto obchody aj financovať a riadiť.
Možno teda uzavrieť, že obžalovaný Q. G. spoločne s už právoplatne odsúdeným I. H., ktorý ako konateľ spoločnosti OMIKRON „S“ v obidvoch predmetných objednávkach písomne deklaroval, že NSSD nebude použitý ako pohonná látka, a že je určený na špecifické spracovanie, na základe vzájomnej dohody, v dôsledku toho, že zakúpený NSSD bol použitý na iný než určený účel (dôkazom iného použitia NSSD sú okrem tvrdení odsúdeného H. aj odberateľské faktúry spoločnosti OMIKRON „S“ vystavené
na spoločnosti VEFRA, ZSOLTEX a BARTRANS, ktoré preukazujú, že odberateľ OMIKRON „S“ tovar NSSD nepoužil na v znaleckom posudku definované tzv. špecifické spracovanie), a to bez priznania vzniknutej daňovej povinnosti a odvedenia spotrebnej dane, ktorá bola stanovená sadzbou 16.500,- Sk na tonu, v dôsledku čoho došlo zo strany spoločnosti OMIKRON „S“ k neodvedeniu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív v celkovej výške 70 581 720 Sk, ktorá následne nebola zahrnutá do základu dane v zmysle § 7 ods. 5 zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, skrátili daň z pridanej hodnoty vo výške 16 233 795 Sk. Subjektívna stránka trestného činu je u obžalovaného daná priamym úmyslom v zmysle § 4 písm. a) uvedeného Tr. zákona.
Obžalovaný Q. G. spoločne s už odsúdeným I. H. tak z právneho hľadiska spôsobom konkretizovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil všetky pojmové znaky trestného činu skrátenie dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, pričom na posúdenie trestnosti činu, vrátane jeho právnej kvalifikácie a ukladania trestu, bol použitý Tr. zákon (zák. č. 140/1961 Zb.) účinný v čase spáchania trestného činu.
Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadol na spoločenskú nebezpečnosť trestného činu, osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy. Vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu vyhodnotil súd u obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 33 písm. g) Tr. zákona, na ktorú taktiež prihliadol pri výmere ukladaného trestu. Na základe uvedeného, ako aj vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu (v danom prípade sa jedná o skutok spáchaný v roku 2001, pre ktorý je vedené trestné stíhanie voči obžalovanému od roku 2005 a na súde od roku 2008), dospel súd k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom v rozpätí 5 až 12 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a naplnenie účelu trestu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. zákona postačuje aj trest kratšieho trvania. Pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností uložil súd obžalovanému výchovný trest odňatia slobody, mimoriadne znížený podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona. ktorého výkon zároveň podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, keďže okamžité uväznenie obžalovaného súd nepovažoval za nevyhnutné, a to predovšetkým vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestnej činnosti ako aj dĺžku jeho trestného stíhania. Navyše, ako už bolo uvedené, uväznenie obžalovaného by vzhľadom na doterajšiu dĺžku jeho trestného stíhania bolo v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého má každý právo, aby jeho vec bola na súde prejednaná v primeranej lehote. Dĺžka doterajšieho trestného stíhania obžalovaného dostatočne odôvodňuje použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 40 Tr. zákona a zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi v obdobných prípadoch, vrátane rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.
Obžalovanému preto súd uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom výkon uloženého trestu zároveň podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd taktiež za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného sa nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný, a že sa účel trestu dosiahne i bez jeho výkonu.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa obžalovaný Q. G. nedopustil trestnej činnosti v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti, trest zákazu činnosti (vykonávať funkciu štatutárneho orgánu akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva) mu nebol uložený.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.