Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne X., zastúpenej D. proti žalovanému T., zastúpeného N., o zaplatenie 1.204 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 6Csp/66/2017-69 zo dňa 23. októbra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 1.204 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.204 Eur od 22.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 21.10.2016 uzavrela so žalovaným nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom súpisné č. XXXX a priľahlé pozemky v X., uhradila ako nájomné platby za užívanie a zábezpeku sumu 1.204 Eur a po prevzatí nehnuteľnosti zistila chyby vo vodovodnej inštalácii a nefunkčné toalety. Dňa 24.10.2016 žalobkyňa oznámila zástupkyni žalovaného pani H., že okamžite odstupuje od zmluvy, pretože dom nebol spôsobilý na bývanie, čím došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy ex tunc a žalovaný je povinný jej vrátiť podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostal. Žalovaný s odstúpením nesúhlasil.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili dňa 21.10.2016 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. XXX a priľahlých pozemkov vrátane príslušenstva, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. X.. Z obsahu nájomnej zmluvy (okrem iného) vyplynulo, že pred podpisom zmluvy sa nájomca oboznámil s technickým stavom domu, ktorý je v pôvodnom používanom - dobrom stave (Čl. IV), účastníci zmluvy si dohodli, že drobné opravy v dome si zabezpečí nájomca sám, pričom drobné opravy sú špecifikované exemplifikatívne ako vymaľovanie interiéru, opravy okien a dverí, opravy alebo výmena zámkov, zástrčiek, zásuviek, vypínačov, žiaroviek a podobne (Čl. VI písm. A. bod 1.), nájomca sa zaviazal umožniť prenajímateľovi vykonať opravy v dome, ktoré je povinný urobiť prenajímateľ (Čl. VI. písm. A. bod 6.), nájomca prehlásil, že sa pred uzavretím zmluvy oboznámil s technickým stavom domu obhliadkou na mieste samom a technický stav domu je mu dobre známy (Čl. VI. písm. A. bod 12.), bola dohodnutá možnosť nájomcu okamžite písomne vypovedať zmluvu bez výpovednej lehoty, ak sa bytový priestor stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie (Čl. VII. bod 4. písm. a/). Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, s ohľadom na charakter subjektov zmluvných strán. Žalobkyňa začala predmet nájmu užívať dňa 21.10.2016, pričom

tvrdila, že v deň, kedy začala dom užívať, zistila, že z vodovodu vyteká hnedá voda, a že nie je možné spláchnuť toalety a následne oznámila žalovanému, že odstupuje od nájomnej zmluvy a domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijatých platbách za užívanie domu.

3. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku posudzoval, či odstúpenie od zmluvy, ktoré urobila žalobkyňa, bolo platné alebo nie a dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že odstúpenie od nájomnej zmluvy, datované dňa 25.10.2016, je platné. Dôvodom na odstúpenie žalobkyne od zmluvy bolo to, že vodovodné batérie netesnia a vychádza z nich mútna voda, a že toaleta je preukázateľne nefunkčná, na základe čoho je dom nespôsobilý k riadnemu užívaniu z pohľadu hygienických požiadaviek, pričom poukázala na ustanovenie Čl. VII bod 4 písm. a) nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie však prihliadal aj na ustanovenie Čl. VI písm. a) bod 1 nájomnej zmluvy, podľa ktorého sa nájomca zaviazal sám a na vlastné náklady zabezpečiť drobné opravy v dome, preto nepovažoval ukončenie zmluvy žalobkyňou za platné. Dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že vady domu boli takého charakteru, že nemohla dom užívať na dohodnutý účel. Skutočnosť, že batérie netesnili a vytekala z nich znečistená voda, je bežnou skutočnosťou v dlhšiu dobu neobývaných domoch, ktorú je možné vyriešiť odpustením znečistenej vody z vodovodného systému. Na túto skutočnosť nie je nutné vykonávať dokazovanie, nakoľko sa považuje za všeobecne známu. Žalobkyňa nepreukázala ani tvrdenie, že nefunkčnosť splachovania WC spôsobila nemožnosť riadneho užívania predmetu nájmu. Žalobkyňa, aj zástupkyňa žalovaného, uviedli, že išlo o vadu splachovača, pričom súd prvej inštancie bol toho názoru, že vada splachovača nebráni riadnemu užívaniu domu, ide o vadu, ktoré je odstrániteľná drobnou opravou podľa Prílohy č. 1 A bod 14, prípadne aj bod 16 a 17 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vodár, ktorý bol privolaný k oprave, nenašiel ventil, nemožno vylúčiť, že dôvodom nefunkčnosti toaliet bol práve uzatvorený ventil. Užívanie predmetu nájmu bolo vzhľadom na uvedené sťažené, ale nie nemožné, išlo by teda o dôvod na zľavu z nájomného nie na odstúpenie od zmluvy. Súd prvej inštancie prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa neumožnila vykonať žalobcovi opravu, hoci zástupkyňa žalobcu a svedok H. potvrdili, že boli pripravení takú opravu zabezpečiť prostredníctvom svojich zmluvných remeselníkov, avšak žalobkyňa im to neumožnila a trvala na odstúpení od zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že v súčasnosti nie je možné preukázať, či vada na toaletách bola takou vadou, ktorá bránila riadnemu užívaniu veci, na odstránenie ktorej nepostačilo vykonať drobnú opravu, nakoľko vodovodný systém v dome je v dôsledku poruchy nefunkčný, navyše žalobkyňa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nebola schopná ani len označiť vodára, ktorý mal dňa 21.10.2016 v dome posúdiť stav toaliet a uviesť, že išlo o väčšiu poruchu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení zaťažuje žalobkyňu, ktorá musí preukázať, že predmet nájmu mal natoľko závažné vady, že ho nebolo možné vôbec užívať dohodnutým spôsobom. Hoci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné dôkaznú povinnosť presunúť výlučne na súd, ktorý síce môže vykonať aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté spotrebiteľom, avšak musí ísť o dôkazy, ktorých existencia je zrejmá, a ktoré je možné zabezpečiť. Aj v spotrebiteľských sporoch leží dôkazné bremeno na tom, kto tvrdí skutočnosť, hoci je touto osobou spotrebiteľ. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Z. W., pretože vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Jednak žalobkyni nič nebránilo, aby jeho účasť na pojednávaní zabezpečila, ak ho chcela vypočuť ako svedka, avšak svedok nie je odborníkom na vodoinštaláciu (žalobkyňa uviedla, že nie je inštalatér), preto jeho výpoveď nemala pre rozhodnutie vo veci význam. Svedok by sa mohol vyjadriť k tomu, že toalety v dome nefungovali, to však samé osebe sporné nie je. Sporné je, či išlo o takú vadu, ktorá sa dala odstrániť drobnou opravou alebo nie, k čomu by bolo potrebné odborné vyjadrenie, respektíve výpoveď odborníka, ktorý by stav toaliet v čase odstúpenia od zmluvy vedel odborne posúdiť. Svedok W. takou osobou nie je. Z rovnakého dôvodu súd zamietol aj výsluch svedkyne Y., ktorá sa síce v rozhodnom období mala v dome zdržiavať, avšak takisto nejde o osobu odborne znalú, ktorá by vedela súdu zodpovedať na otázku, čo bolo príčinou nefunkčnosti toaliet, respektíve, či išlo o takú vadu, ktorá bránila riadnemu užívaniu domu a zároveň ju nešlo odstrániť drobnou opravou. Inštalatéra, ktorý mal toalety v inkriminovanom čase prezrieť, žalobkyňa ani len neoznačila, ani nezabezpečila jeho účasť na pojednávaní a nepredložila ani žiaden dôkaz o tom, že v dome bol a aké činnosti tam vykonal (napr. zmluvu o dielo, faktúru, rozpočet a podobne). Ani po predbežnom právnom posúdení, ktoré súd prvej inštancie stranám dal, nenavrhla jeho výsluch, hoci do pojednávania mala dostatočne dlhý čas na jeho stotožnenie a na navrhovanie dôkazov. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nepreukázala dôvod na platné odstúpenie od nájomnej zmluvy, nedošlo potom ani na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 457, § 663 a

nasl. Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, Príloha č. 1 písm. A. Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa odvolanie a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. h) CSP. Nesúhlasila predovšetkým s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bode 44, z ktorého vyplynulo, že súd prvej inštancie nepovažoval za dôležité vykonanie dôkazu - výsluch pána Z. W. z dvoch dôvodov, že žalobkyni nič nebránilo zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní a navrhovaný svedok nie je odborníkom na vodoinštaláciu. Dôvodila, že s pánom Z. W. ukončila vzťah z dôvodu násilia z jeho strany voči nej, pričom podala i trestné oznámenie. Nemá na neho žiaden kontakt a vzhľadom k nemožnosti identifikovať údržbára - kúrenára bola v dôkaznej núdzi a žiadala súd o vykonanie tohto dôkazu. Je pravdou, že pán Z. W. nie je údržbár kúrenár, avšak je jediný, ktorý vie identifikovať odborníka, ktorý obhliadol nefunkčné toalety, nakoľko ho sám privolal odstrániť závadu na toaletách a jemu sa nepodarilo toalety sfunkčniť. Nevykonaním tohto dôkazu súd prvej inštancie nezistil rozhodujúce skutočnosti a nedospel k správnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila tiež s odôvodnením rozsudku v bode 63, že v prípade nefunkčných toaliet išlo len o drobnú vadu. Zdôraznila, že nikdy neuviedla, že vada toaliet spočívala v nefunkčnom splachovači. Uviedla, že privolaný vodár hľadal ventil, nevedel, ako je privádzaná voda do toaliet a zrejme sa jednalo o väčšiu závadu. Preto, pokiaľ súd prvej inštancie subsumoval vadu ňou opísanú ako vadu spočívajúcu v splachovači, je to nesprávne. Mala za to, že popísaná vada nespĺňa definíciu/špecifikáciu drobných opráv v zmysle prílohy č. 1 písm. A) Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a preto súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Názor súdu prvej inštancie, že splachovanie toaliet mohla vykonávať aj iným spôsobom, napríklad pomocou vedra, považuje v 21. storočí za absurdný s poukazom na hygienické štandardy, a to, že nehnuteľnosť malo obývať aj maloleté dieťa. Dodala, že žalovaný napriek jej urgenciám neodstránil vadu ani v piatok, ani počas víkendu, ani v pondelok pri osobnom stretnutí. Zdôraznila, že komunikovala so žalovaným ohľadne nefunkčných toaliet bezprostredne po zistení tejto vady a žalovaný nebol schopný v priebehu štyroch dní uvedenú situáciu vyriešiť.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že by predmet nájmu trpel takými vadami, ktoré by ho robili nespôsobilým na dohovorené užívanie, a teda nebol daný ani zákonný, ani zmluvný dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy, z ktorého dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výsluch svedka W. a svedkyne Y. považoval za nadbytočný a súd prvej inštancie tieto dôkazy správne zamietol. Poukázal i na ust. § 197 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní, o ktorej skutočnosti vopred uvedomí súd a protistranu. V rozpore s uvedeným žalobkyňa navrhla výsluch svedka W. až na pojednávaní a jeho prítomnosť na pojednávaní nezabezpečila. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, že jeho prítomnosť na pojednávaní nemohla zabezpečiť, mala túto skutočnosť súdu preukázať v súlade s ust. § 197 ods. 2 CSP, ešte pred pojednávaním požiadať o predvolanie tohto svedka, čo nevykonala. Žalobkyňa tiež postupovala v rozpore s ust. § 153 CSP, nakoľko výsluch svedka W. navrhla až na pojednávaní dňa 23.10.2017, hoci na predbežnom prejednaní sporu dňa 11.09.2017 bolo stranám uložené, aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnili najneskôr do 25.09.2017.

6. Ďalšie vyjadrenia k veci podané neboli.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobkyne,

uvedené v podanom odvolaní, sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

10. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je možné v zmysle ust. § 365 odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až h). Žalobkyňa uplatnila v podanom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. h) CSP.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu alebo jej zástupca navrhol vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

12. Podľa Článku 8 sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil v súlade s § 168 predbežné prejednanie sporu na deň 11.09.2017 a uložil stranám, aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnili najneskôr do 25.09.2017 s tým, že na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd už nebude prihliadať s výnimkou tých, ktoré uplatní žalobkyňa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Súčasne určil, ktoré tvrdenia medzi stranami sporu sú sporné, a ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré nevykoná a uviedol, ako spor predbežne právne posúdil. Žalobkyňa navrhla vykonať výsluch svedkov X. a G. Y., ktorých účasť na pojednávaní sa zaviazala zabezpečiť. Až na pojednávaní dňa 23.10.2017 uviedla „...bola by som rada, keby sa podarilo zabezpečiť výsluch pána W..“ s tým, že žiaden konkrétny dôvod jeho výsluchu, okrem toho, že je jej priateľ, bol pri uzatváraní nájomnej zmluvy a zavolal kúrenára - údržbára, aby spojazdnil kotol, neuviedla. Súd prvej inštancie uznesením návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka Z. W. zamietol, čo odôvodnil v bode 44 svojho rozsudku tým, že navrhovaný svedok nie je odborníkom na vodoinštaláciu a nefunkčnosť toaliet nebola medzi stranami sporná, preto jeho výpoveď nemala pre rozhodnutie súdu žiaden význam.

14. Žalobkyňa až v podanom odvolaní uviedla, že výsluchom navrhovaného svedka sa mala ustáliť osoba kúrenára, ktorý mal byť v rozhodnom čase prítomný v predmete nájmu a mal by sa vyjadriť k povahe vád predmetu nájmu. Taktiež až v podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že už v čase konania nebola vo vzťahu s p. W., z tohto dôvodu sa s ním nevedela skontaktovať, a tak zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala výsluchu svedka, pričom nebola schopná jeho účasť na pojednávaní zabezpečiť, mala tieto skutočnosti oznámiť súdu prvej inštancie a požiadať o jeho predvolanie súdom s tým, že bola povinná uviesť, aké skutočnosti majú byť jeho výsluchom preukázané (§ 197 ods. 2 .

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 365 ods. 1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

16. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky žalobkyne dospel k záveru, že výsluch navrhovaného svedka Z. W. (bez uvedenia skutočnosti, ktorá má preukázať jeho výsluch) nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných dôkazov, nebol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, a preto vykonanie

tohto dôkazu považoval za nadbytočné. Na zistenie mena, priezviska a adresy kúrenára - inštalatéra , ktorý mal byť v rozhodnom čase v dome, ktorý bol predmetom nájmu a vedel sa vyjadriť k vadám toaliet, nebol potrebný výsluch navrhovaného svedka, uvedené údaje mohla žalobkyňa alebo jej zástupca (prípadne na ich návrh súd prvej inštancie) bez problémov zistiť písomným dopytom na osobu p. W. alebo telefonicky už v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 - novoty v odvolacom konaní).

18. Z ust. § 366 vyplýva, že použitie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany je v odvolacom konaní obmedzené. Pokiaľ strany sporu mali v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane poučené o sudcovskej koncentrácii konania, čo je i prípad danej veci, je odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností prípustná len za stanovených podmienok. Odvolací súd v danej veci nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal novoty v odvolacom konaní pripustiť.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, uplatnený žalobkyňou, daný nebol.

20. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) možno uplatniť odvolací dôvod, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

22. Pokiaľ súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaných dôkazov, významných pre jeho rozhodnutie v danej veci, uzavrel, že vada predmetu nájmu, o ktorú opierala žalobkyňa svoj právny úkon - odstúpenie od zmluvy je vadou odstrániteľnou, drobnou vadou v zmysle prílohy č. 1 písm. A) bod 14, prípadne aj bod 16 a 17 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995, z ktorého dôvodu považoval odstúpenie od nájomnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, za neplatné, nie je možné jeho záveru nič vytknúť. Žalobkyňa nepreukázala bez pochybností svoje tvrdenie o takej nefunkčnosti splachovania toaliet, ktorá by mala za následok, že rodinný dom, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, sa stal nespôsobilým na dohovorené užívanie. Žalobkyňa tak nepreukázala dôvod na platné odstúpenie od nájomnej zmluvy, a preto nemohlo v tejto súvislosti dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, tento je súladný s obsahom spisu.

23. Odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

25. V danej veci sa žalobkyňa svojho nároku domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď tvrdila, že od nájomnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, platne odstúpila podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Článku VII bod 4 písm. a) nájomnej zmluvy, nakoľko toalety v dome boli nefunkčné (nejednalo sa len o vadu splachovača toaliet). Na povinnosť tvrdenia žalobkyne nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré žalobkyňu zaťažujú, zaťažuje ju tak dôkazné bremeno preukázať takú vadu predmetu nájmu, ktorá ho robí nespôsobilým na dohovorené užívanie. Žalobkyňa tak musela preukázať nielen nefunkčnosť toaliet (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná), ale predovšetkým skutočnosť, že sa nejednalo o bežnú vadu splachovača, ktorá sa považuje za drobnú vadu (ako tvrdil žalovaný), alebo len zatvorený vodovodný ventil (ako sa javilo z popisu problému žalobkyňou), ale že sa jednalo o úplne nefunkčné obe toalety v dome, ktorá vada mala za následok znemožnenie riadneho užívania predmetu nájmu. Pokiaľ táto skutočnosť nebola v spore preukázaná, žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu a musí niesť následky nesplnenia si svojej dôkaznej povinnosti v podobe neúspechu v tomto súdnom konaní. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o nefunkčnosti toaliet, ktorá by spôsobila nemožnosť riadneho užívania predmetu nájmu a v súčasnosti tento dôkaz ani nie je možné vykonať z dôvodu poruchy vodovodného systému v dome. Žalobkyňa nepreukázala platnosť (dôvodnosť) odstúpenia od nájomnej zmluvy, a tým vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

26. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 , avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech takejto strany.

27. Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, vykonaných pred súdom prvej inštancie, také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) daný nebol.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

30. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia hmotného práva o nájomnej zmluve v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka § 5 ods. 1 a Prílohu č. 1 písm. A) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. správne realizovali výklad týchto zákonných ustanovení, odvolací súd sa s jeho právnym posúdením v danej veci v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že žiadne vecné argumenty nesprávneho právneho posúdenia v danej veci žalobkyňa neuviedla.

31. Pokiaľ žalobkyňa nesprávne právne posúdenie videla v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vadu na toaletách ako drobnú vadu, na ktorú dopadá príloha č. 1 písm. A) bod 14, 16 a 17 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa neposkytla, ani neoznačila súdu prvej inštancie žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa jednalo o takú závažnú vadu toaliet, ktorá bránila riadnemu užívaniu predmetu nájmu. V tejto súvislosti odvolací súd len podotýka, že k vade toaliet, ktoré majú charakter drobnej vady v zmysle citovaných ustanovení a vyžadujú si drobnú opravu, dochádza bežne v každej domácnosti a obvykle musí byť riešená takáto krízová situácia náhradným dočasným a dostupným spôsobom (i spôsobom uvedeným súdom prvej inštancie).

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) daný nebol.

33. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách konania, ktorý nebol žalobkyňou vecne spochybnený, ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .