Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľov: 1. U. C., nar. XX. XX. XXXX, a 2. Z. C., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom G., B. 2, proti otcovi Z. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., R. rad XX, o zvýšenie výživného pre plnoleté deti a návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.10.2021 č.k. - 93, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že „I. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. z 04. 09. 2018 tak, že zvyšuje výživné na dcéru U. C., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne, ktoré je otec Z. C., nar. XX. XX. Q povinný prispievať do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky v 1. rade, od podania návrhu do budúcna.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. z 04. 09. 2018 tak, že zvyšuje výživné syna Z.a C., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 80 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, ktoré je otec Z. C., nar. XX. XX. XXXX, povinný prispievať do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa v 2. rade, od podania návrhu do budúcna.

III. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 13. 01. 2021 do 15. 10. 2021 pre navrhovateľku v 1. rade vo výške 500 eur a pre navrhovateľa v 2. rade vo výške 500 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur mesačne na navrhovateľku v 1. rade a po 30 eur mesačne na navrhovateľa v 2. rade, počnúc mesiacom november 2021, spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade, až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

V. Návrhu otca na zníženie výživného zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania bol nárok na zvýšenie výživného pre v súčasnosti už plnoletých navrhovateľov, a to pre navrhovateľku v 1. rade zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne, a pre navrhovateľa v 2. rade zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne.

Obaja navrhovatelia podaný návrh odôvodňovali skutočnosťou, že navrhovateľka toho času už študuje na vysokej škole, je plnoletá, nemá žiaden príjem, pričom jej náklady spojené so štúdiom ako i náklady živobytie vzrástli. Rovnako navrhovateľ v 2. rade je už toho času študentom strednej školy, taktiež je plnoletý a bez príjmu. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.

3. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii, už právoplatného rozhodnutia.

4. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.

5. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

6. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vo veci samej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom OS Kežmarok sp. zn. zo dňa 22. 08. 207 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. - 243 zo dňa 14. 08. 2018 kedy bolo zvýšené výživné z u navrhovateľky v 1. rade na sumu 100 eur a u navrhovateľa v 2. rade na sumu 80 eur. Teda od poslednej úpravy uplynuli 3 roky.

7. Navrhovateľka v 1. rade má výdavky spojené so štúdiom, a to platba za internát v sume 80 eur, cestovné výdavky10 eur, internet na internáte 7 eur mesačne. registrácia v knižnici UPJŠ X eur mesačne, registrácia vo vedeckej knižnici 7 eur, študijná literatúra 75 eur, strava v škole obedy á 4 eurá denne. Okrem toho na raňajky a večeru má výdavok 3 eurá denne v škole. ISIC 30 eur na rok, kopírovania cca 40 eur na rok. Online angličtina 8 eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky spojené s oblečením, hygienickými potrebami 30 - 40 eur mesačne, telefón 10 eur. Jej celkové výdavky sú vo výške 300 eur mesačne a nezahŕňajú výdavky spojené s bývaním, daňou a smeťami.

8. Navrhovateľ v 2. rade má výdavky spojené so štúdiom, a to cestovné v sume 30 eur, ISIC 15 eur ročne, ZRPŠ 25 eur ročne, obedy v škole 35 eur mesačne, ostatné jedlo (raňajky, desiaty, večere) sú 4 eurá denne. Na školské pomôcky a potreby má výdavky 10 eur mesačne, na začiatku roka mal zvýšené výdavky v sume 100 eur, a ešte má výdavky s oblečením a topánkami na prax cca 115 eur ročne. Výlety v rámci školy sú v sume 50 eur. Ošatenie, obuv a hygienické potreby sú v sume 30 eur mesačne. Na kultúru minie cca. 5 eur, permanentka do fitka 25 eur. Spolu so sestrou bývajú u matky v dvojizbovom byte, kde sú mesačne výdavky minimálne 215 eur. Za smeti a daň sa za neho uhrádza čiastka 32 eur. Na telefón má výdavky 15 eur mesačne. So zdravotným stavom nemá zvýšené výdavky. Jeho celkové výdavky sú tak v sume 268 eur, vrátane dane a smetí a nezahŕňajú náklady na bývanie.

9. Ďalej súd mal za preukázané, že navrhovatelia hoci sú už v súčasnej dobe plnoletí, toho času nie sú schopní sami sa živiť, pretože ešte študuje, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu

povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.

10. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Obaja navrhovatelia boli zverení do osobnej starostlivosti ich matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne v priemere výške 1 260 eur. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 250 eur. Obom deťom prispieva mesačne sumou po 200 eur mesačne. Ďalej má náklady na stravu a bežné výdavky so zabezpečením ošatenia, hygienických potrieb.

11. Otec je jediným spoločníkom a konateľom spol. REVÍZIE VTZE, s. r. o., avšak zamestnancom firmy nie je a od firmy nepoberá žiaden príjem, napriek tomu, že vo svojej výpovedi uviedol, že pre firmu reálne pracuje. Nakoľko nie je zamestnancom firmy, pre ktorú reálne pracuje, neplatí ani odvody do Sociálnej poisťovne. Spol. REVÍZIE VTZE, s. r. o. mala v roku 2020 zisk v sume 12.256, 53 eur, ktorý bol však rozhodnutím jediného spoločníka, ktorým je otec, zaúčtovaný na účet nerozdelený zisk z minulých rokov. Súd považuje toto rozhodnutia otca, jediného spoločníka za účelové, nakoľko sa jedná o jednoosobovú s.r.o. a teda je výlučne na ňom ako rozhodne ako jediný orgán spoločnosti, pričom otec si z firemného účtu prevádza finančné prostriedky na súkromný účet. Ďalej otec vo svojej výpovedi uviedol, že jedno motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve firmy využíva jeho priateľka, pričom s firmou REVÍZIE VTZE, s. r. o., nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, teda firma prichádza o nejaký príjem. Ďalej otec uviedol, že jedno motorové vozidlo využíva on, pričom ho využíva aj na súkromné účely a podľa výpisu účtu spol. REVÍZIE VTZE, s. r. o., všetky výdavky spojené s motorovými vozidlami (diaľničná známka, STK), hradí z firemného účtu. Taktiež otec vo svojej výpovedi uviedol, že motorové vozidla kupuje každé 4 roky, a že aktuálne predá motorové vozidlá za 1 euro, čím by však došlo k porušeniu daňových zákonov a súčasne k ukráteniu svojich príjmov, ktoré by mohli byť použité na výživné. Výdavky na bývanie otec vyčíslil na sumu cca 180 eur mesačne (elektrina 60 eur, plyn 90 eur, voda 15 eur, TKO 12 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur) a do Všeobecnej zdravotnej poisťovne odvádza mesačne 76,44 eur. Výživné na deti platí 180 eur mesačne. Strava je mesačne cca 150 eur (5 eur na jeden deň). Teda celkové výdavky má minimálne vo výške 587 eur, pričom žiaden príjem reálne nemá, čo aj sám opakovane povedal v konaní pred súdom. Avšak na pokrytie svojich výdavkov si prevádza finančné prostriedky z firemného účtu na svoj súkromný, v období od januára 2021 do 10. 06. 2021 si previedol celkovo sumu 3.000 eur. Taktiež na firemnom účte mal k 10. 06. 2021 čiastku 31.247,23 eur, pričom ako jediný spoločník a jediný konateľ, výlučne on realizoval všetky debetné transakcie, pričom 1900 eur bolo pripísané v prospech účtu majiteľa I. W., z účtu bolo realizovaných každý mesiac viacero platieb označených ako POS nákup, avšak ani v jednom prípade súd nemal za preukázané na aký konkrétny účel boli použité, avšak súd poukazuje na to, že výživné má prednosť pred výdavkami rodičov, preto je účel použitia vyššie uvedených peňazí viac

- menej nepodstatné. Ďalej otec uviedol, že mu na výživu prispievajú jeho rodičia, jeho priateľka a tiež teta, ktorá mu ku koncu 2019 dala čiastku 12.000 eur, okrem toho si na súkromný účet prevádza financie prevádza z firemného účtu. Taktiež uviedol, že nie je odkázaný nájsť si prácu, teda aj z toho vyplýva, že má dostatok financií na pokrytie všetkých potrieb, vrátane výživného, ktoré je prednostnou pohľadávkou. Do 10. 06. 2021 si otec vyplatil sumu 3000 eur, pričom posledná čiastka bola na účet otca pripísaná dňa 24. 05. 2021, teda na mesiac mal otec 600 eur (rozpočítané na 5 mesiacov, pretože až 15. dňa v mesiaci platí výživné), ďalšie obdobie súd už nemal preukázané, ale okrem toho ho vydržiava ja jeho priateľka, rodičia a teta. Taktiež súdu nepreukázal, akým spôsobom finančné prostriedky z firemného účtu na súkromný účet, vracia späť firme. V konaní nebolo preukázané, že na strane otca existujú vážne dôvody, pre ktoré by bol obmedzený vo svojej schopnosti zamestnať a dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy. Skutočnosť, že otec hoci pre firmu reálne pracuje, no za túto prácu nepoberá žiaden príjem, nemôže byť na úkor jeho detí, ktoré sú stále bez príjmu, nakoľko sa stále pripravujú na svoje budúce povolanie.

12. Otec sa s navrhovateľmi v súčasnej dobe nestretáva, teda okrem výživného na žiadne ich výdavky neprispieva. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý

rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného, a zvýšil výživné pre navrhovateľku v 1. rade zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne a pre navrhovateľa v 2. rade zo sumy 80 eur na sumu 130 eur. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné, keďže si z firemného účtu prevádza na svoj súkromný účet financie, vydržiava ho jeho priateľka a tiež jeho rodičia.

13. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov ohľadne zvýšenia výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na výdavky navrhovateľov.

14. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť deťom zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s deťmi nestretáva a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.

15. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k plnoletým navrhovateľom súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

16. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec, a to s poukazom aj na jeho vyjadrenia, môže dosahovať príjem, z ktorého bude schopný splácať výživné deťom ktoré je okrem iného prednostná pohľadávka. Skutočnosť, že otec z reálne pracuje pre firmu, z ktorej nepoberá žiaden príjem, že je vydržiavaný, no napriek tomu je schopný uhrádzať svoje výdavky, nemôže byť na ťarchu deťom, ktoré sa aj v súčasnej dobe nepretržite pripravujú na svoje budúce povolanie. Zároveň otec sám vo svojich vyjadreniach a výpovediach uviedol, že využíva firemné auto, z firemných peňazí si dal zrekonštruovať dom, ktorý okrem toho, že využíva na firemné účely (realizuje tam školenia, zabezpečuje bývanie pre klientov), využíva aj na svoje vlastné bývanie, všetky nákupy realizuje z firemného účtu, jeho priateľka bez nájomnej zmluvy s firmou používa druhé motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve firmy, deťom odporúčal, aby mu dali výdavky, ktoré by prehnal cez firemný účet, teda je zrejmé, že z firmy, z ktorej nepoberá žiaden príjem, čerpá iné benefity na svoje súkromné a osobné účely.

17. Súd priznal výživné od 13. 01. 2021, teda podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u navrhovateľky za obdobie od 13. 01. 2021 do 15. 10. 2021 v celkovej sume 500 eur, pričom súd započítal do dlžného výživného aj otcom uhrádzané výživné, a to v období od januára 2021 do októbra 2021 v sume 100 eur. Otcovi vznikla povinnosť doplatiť 50 eur mesačne (150 - 100) x 10 mesiacov je 500 eur. Rovnako aj v prípade navrhovateľa v 2. rade zvýšil výživné o 50 eur mesačne, nakoľko súdom stanovené výživné v sume 80 eur si otec v rozhodnom obdobím plnil, vznikol mu len dlh

len o zvýšenú sumu, za obdobie od 13. 01. 2021 do 15. 10. 2021, t. j. 50 eur x 10 mesiacov, čo je 500 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 1 000 eur pre oboch navrhovateľov, platobné schopnosti otca, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre navrhovateľku v 1. rade, ako aj pre navrhovateľa v 2. rade formou mesačných splátok vo výške po 30 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom november 2021, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.

18. Zároveň zamietol aj návrh otca na zníženie výživného, a to z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko súd mal za preukázané dôvody na zvýšenie výživného pre oboch navrhovateľov.

19. Otec navrhovateľov v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal ďalej na to, že odporca Z. C. je fyzická osoba, proti ktorej sa vedie pojednávanie vo veci výživného, uviedol, že je nezamestnaný, nie je vedený na úrade práce, nepoberá žiadne odmeny, ani náhrady od štátu, nepoberá ani odmeny z vlastnej firmy, v ktorej je konateľom, nov tejto firme ani nie je zamestnaný. Sudkyňa napriek týmto údajov dospela k záveru, že si vypláca odmeny z firmy formou redemácie podielov. Zamieňajú sa tak pojmy fyzická osoba, proti ktorej sa vedie pojednávanie a právnická osoba ako konateľ spoločnosti, ktorá nemá so súdom nič spoločné. Z. C. ako právnická osoba je aj konateľom spoločnosti REVÍZIE VTZE, s.r.o., ktorá v súčasnej dobe nemá neuhradené pohľadávky ani záväzky voči svojim obchodným partnerom, redemácie podielov, resp. ziskov nevyplatila od roku 2013 dodnes. Na bežný účet fyzickej osoby Z.a C. sú prevádzané finančné prostriedky zo služobného účtu firmy REVÍZIE VTZE, s.r.o., tzv. do pokladne firmy, no tieto finančné prostriedky slúžia výlučne na nákup v hotovosti materiálovej potreby na účely firmy a nijako sa nesmú použiť pre osobnú spotrebu. Všetky výdavky sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti, doložené blokom z RP alebo faktúrou a na konci hospodárskeho roku sa musí vyhotoviť účtovná uzávierka, kde tieto výdaje musia byť zohľadnené a voči firme vyrovnané. Nejedná sa o výplatu, resp. redemáciu podielov tak, ako si to vysvetľuje súd prvej inštancie, ale ide o prevod do pokladne firmy, ktorá sídli na tej istej adrese ako aj fyzická osoba Z. C., proti ktorej sa vedie konanie.

20. Zisk, na ktorý sa súd prvej inštancie odvoláva a z ktorého vypočítal výšku výživného je majetkom spoločnosti a nemôže byť použitý na výplatu výživného, lebo by to odporovalo .

21. Právnická osoba Z. C. podlieha a tým je vydaný rozsudok v rozpore so zákonom o voľnom podnikaní. O rozdelení finančných prostriedkov firmy rozhoduje výlučne valné zhromaždenie spoločnosti a vyhlásenie konateľa spoločnosti o prerozdelení zisku.

22. V ďalšej časti podaného odvolania otec navrhovateľov zvýraznil, že k zásadnej zmene pomerov nedošlo ani na príjmovej strane otca. Odvolateľ namieta závažné procesné pochybenie, ktorých sa dopustil prvoinštančný súd pri vykonávaní dôkazov, resp. pri ich hodnotení.

23. Z uvedených dôvodov žiada znížiť výživné na štátom garantované minimum.

24. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázali ďalej na to, že pracovný stav otca je jeho osobnou voľbou a je povinný znášať následky svojho konania a toto jeho konanie nemôže ísť na ťarchu jeho detí.

25. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie otca navrhovateľov nie je opodstatnené.

26. Možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je právne upravená v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Vychádzajúc z tohto ustanovenia pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov. Musí ísť o výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu

o výživnom. Pôjde o také zvýšenie, či zníženie príjmu, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie podrobne odôvodnenými v bodoch 23., 24., 25. a 26. napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľov od posledného rozhodnutia o výživnom, o ktorom rozhodol Okresný súd Kežmarok nepochybne došlo.

28. Otec navrhovateľov v podanom odvolaní uvedený záver súdu prvej inštancie nenamietal.

29. Bolo preto potrebné posudzovať len právny význam tvrdenia otca v podanom odvolaní, že „k zásadnej zmene pomerov na jeho príjmovej strane nedošlo“.

30. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa s uvedenou námietkou otca v celom rozsahu vyporiadal v bode 28. napadnutého rozsudku.

31. Ak príjem otca postačoval na platenie doterajšieho výživného, pričom podľa jeho rozhodnutia za prácu pre firmu nepoberá žiaden príjem, úvahe súdu o tom, že je v jeho schopnostiach a možnostiach si príjem zvýšiť a pokryť výdavky spojené so zvýšeným výživným, nemožno nič vyčítať.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. , v spojení s ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).