Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-59-2018.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci navrhovateľa- povinného: G., trvale bytom H. proti oprávnenému: K., trvale bytom H., v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh povinného na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, povinný, sa návrhom, ktorý podal súdu dňa XX.X.XXXX domáhal zníženia výživného voči K. ktorý v čase podania návrhu bol ešte maloletý, preto ho v tomto konaní zastupovala matka. Svoj návrh odôvodnil tým, že doposiaľ bol zaviazaný na výživu maloletého sumou 190 eur mesačne, ktoré výživné však nie je schopný platiť vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala na jeho strane. V čase pôvodného rozhodnutia súdu pracoval ako N. na K. s mesačným príjmom XXX eur. Dňa XX.X.XXXX. ukončil pracovný pomer dohodou s týmto zamestnávateľom, z dôvodu novej pracovnej ponuky v zahraničí. Situácia sa však zmenila natoľko, že sľúbenú prácu v zahraničí nedostal, nie z vlastnej viny, a preto dňa XX.X.XXXX sa nahlásil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dostával podporu v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu po dobu 6 mesiacov a podporná doba mu končila v Z.. Po tomto čase mu nárok na dávky v hmotnej núdzi nevznikol, pretože jeho manželka je zamestnaná a jej príjem je na úrovni minimálnej mzdy. Od XX.X.XXXX sa zamestnal ako S. a jeho hrubý mesačný príjem predstavuje XXX eur. Poukázal na svoje výdavky a to hypotekárny úver XXX eur mesačne, nájomné 100 eur, elektrina 20 eur, plyn 15 eur, mobily 40 eur, internet + televízor 20 eur, ktoré presahujú príjmy do ich domácnosti, a preto žiadal o zníženie výživného na sumu 100 eur mesačne. K podanému návrhu pripojil svoje listinné dôkazy preukazujúce príjmy a výdavky.
2. Matka maloletého sa vo veci písomne vyjadrila dňa XX.X.XXXX. Uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý XX rokov, v súčasnosti už bude mať XX rokov, a preto je nepredstaviteľné, aby v tomto veku dostával od otca menej, ako v XX rokoch. Zvýšili sa výdavky na jeho stravovanie, oblečenie, na bežné potreby, vzhľadom na jeho pubertálny vývin. Poukázala na svoju pracovnú zmluvu, na základe ktorej pracuje ako K. ale táto zmluva jej končí XX.X.XXXX. S maloletým býva u kamaráta, ktorý ich zatiaľ necháva bývať v byte, pokiaľ si nenájdu niečo iné, preto ich finančná situácia je ťaživá. Musí uhrádzať poplatok za bývanie 250 eur mesačne na základe dohody s majiteľom bytu, stravovanie, hygiena, oblečenie stoja asi 250 eur mesačne + mobil 20 eur mesačne a 10 eur mesačník MHD. Otec o maloletého neprejavuje skutočný záujem a medzi nimi nie je vybudovaný dobrý vzťah. Preto žiadala, aby súd ponechal výšku výživného sumou 190 eur mesačne. Matka predložila súdu správu z O. z ambulancie H. na preukázanie výchovných problémov s maloletým, ako aj svoju pracovnú zmluvu.
3. V priebehu konania, dňa XX.X.XXXX oprávnený dovŕšil plnoletosť a stal účastníkom konania ako oprávnený na plnenie výživného zo strany povinného, svojho otca.
4. Povinný vo svojej výpovedi uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval M.. K. ale okrem toho vykonával ešte ďalšiu prácu, a to v nočných hodinách pre B. zbieral G.. Potom však táto pozícia bola zrušená, prišiel o túto prácu a jeho príjem sa znížil. Takže ako Q. poberal iba minimálnu mzdu, a preto si hľadal inú prácu, ktorá sa našla v H. Mal ísť pracovať ako N., a preto ukončil pracovný pomer s P. v H.. Nakoniec to dopadlo tak, že nepracoval v L. ani celý mesiac, ani veľmi nezarobil, jeho švagor s ktorým pracoval mal úraz a on sa musel vrátiť na N.. Nemohol sa sám ďalej zamestnávať, pretože nevie po M. nevedel si žiadnu prácu pre seba v H. zohnať. Po návrate na N. sa zamestnal vo P. ako S. Vykonával tam pomerne ťažkú prácu, K. a po mesiaci v tejto práci mu ruplo v krížoch, takže bol práceneschopný až do 17.7.2018. Potom si už prácu nenašiel, a preto bol zaradený na úrad práce, ako uchádzač o zamestnanie. Dostával nemocenské dávky. Pracovný pomer I.. s ním skončil zamestnávateľ v skúšobnej dobe. V období, keď bol evidovaný na úrade práce, nedostával žiadnu podporu. Od XX.XX.XXXX sa znova zamestnal, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a pracuje ako Q. a jeho hrubá mzda predstavuje XXX eu.r mesačne. Uviedol, že jeho majetkové pomery sú také, že žije spolu s manželkou v jD., ktorý bol zakúpený na hypotéku a splátka hypotéky predstavuje 230 eur mesačne, túto spláca pravidelne. Za bývanie platia 111 eur mesačne, k tomu 20 eur elektrika, 15 eur plyn. Mimo plnoletého K. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec uviedol, že od kedy skončil práceneschopnosť, nenavštívil žiadneho ďalšieho špecialistu, aj keď aj v súčasnosti vykonáva prácu, ktorá zaťažuje jeho chrbticu. Rieši to tabletkami proti bolesti. Od špecialistu žiadnu správu o svojom zdravotnom stave však predložiť nevedel.
5. Ďalej uviedol, že do N. riadne platil výživné 190 eur mesačne. V septembri však zaplatil 50 eur, v októbri 120 eur a za november zaplatil 100 eur. Počas pracovného pôsobenia, väčšinu doby pracoval ako Q. alebo Q.. Ako Q. Uviedol, že žiaden majetok nevlastní, nemá ani auto a poukázal na to, že sa mu zvýšili výdavky s dochádzkou do zamestnania, pretože dochádza do V. Stojí to asi 40 eur mesačne, potom je to mesačník v rámci H. 20 eur a výdavok na jeho mobil 20 eur mesačne. Jeho manželka je zamestnaná ako W. v hrubom.
6. Oprávnený k veci uviedol, že navštevuje Y. Je to I. takže budúci školský rok by mal ukončiť štúdium maturitou. Žije stále v spoločnej domácnosti s matkou v O., ktorý patrí maminmu kamarátovi, on je majiteľom tohto bytu a umožňuje im v tomto byte bývať. Čo sa týka výdavkov s ním súvisiacich, predstavuje to poplatok ZRPŠ 20 eur za každý školský rok, školské potreby, ktoré nakupoval spolu s mamou a bolo to asi 10 eur, potom je to stravovanie doma, pričom v škole sa nestravuje, mesačník MHD nemá, cestuje na lístky. Vreckové od matky nedostáva. Brigáduje iba občas, jednorázovky, avšak od 4.11.2018 má brigádu v H. kde pracuje v K. alebo pri O.. Doposiaľ však žiadnu výplatu ešte neobdŕžal. Nevie, či bude pracovať naďalej aj v O. Mobil má, avšak platí ho spoločne s mamou. Matka financuje jeho výdavky. Keď chodieva von, potrebuje vreckové, a preto si popožičiaval peniaze, za dva týždne minie asi 5 eur. Podľa neho, matka má nízky príjem, možno XXX eur.
7. Súd vypočul vo veci aj matku oprávneného, ktorá uviedla, že od X.X.XXXX. sa situácia u nej zmenila, pretože pracuje na štvorhodinový úväzok a zarába XXX eur v čistom. Do toho času pracovala na riadny úväzok, a preto zarábala XXX eur v čistom. Otec stále platí výživné na jej účet, preto vie, že ešte za august 2018 zaplatil 190 eur, potom v septembri iba 50 eur, v októbri 120 eur a odvtedy platí 100 eur mesačne. Do augusta 2018 platila matka 250 eur mesačne na bývanie, avšak od kedy má znížený príjem, tak zostala žiť v tomto byte na úkor tohto kamaráta, ktorý im poskytuje strechu nad hlavou. Aj tento kamarát žije s nimi v spoločnej domácnosti, stravujú sa spoločne, avšak finančne spolu nehospodária. Poukázala na to, že maloletý sa nestravuje v škole, teda ona musí variť v domácnosti, s čím sa zvyšujú výdavky na stravu, a tieto môžu predstavovať aj 200 eur v mesiaci. Čo sa týka oblečenia, tieto náklady sú primerané veku oprávneného a o všetky tieto jeho potreby sa stará ona. Ďalej matka uviedla, že majú so synom spoločný paušál na mobil v sume 20 eur mesačne. Ďalšie výdavky spočívajú v školnom, v školských potrebách, oblečení, obutí, hygiene, cesta do školy, na čo používa syn lístky, pretože mesačník stratil. Má vedomosti o tom, že syn brigáduje a nevie, či ho nevyhodia. Ona má obmedzenia vo výbere zamestnania, pretože má choré platničky. Ďalej uviedla, že má také vedomosti, že otec dieťaťa predal rodičovský byt, a preto sa dotazovala, kde dal tie peniaze, a či si uvedomuje, že sa jedná o ich spoločného syna, ktorý môže dopadnúť tak, že nebude mať kde bývať.
8. Otec na to uviedol, že pokiaľ sa jedná o dvojizbový byt, ktorý bol pôvodne rodičovský byt, po smrti otca mala matka rozsiahly infarkt, bola umiestnená do domova dôchodcov, a preto bol byt prepísaný na J.. Na byte viazla hypotéka, ktorú nemal kto splácať z dôvodu, že matka skončila v starobinci. Preto bol nakoniec byt predaný za XX.XXX eur, hypotéka bola splatená sumou XX.XXX eur, potom to boli pôžičky, ktoré mali rodičia a ostatná suma sa uložila na účet matky, ktorá sa nachádza v O. Preto on z týchto peňazí nemal žiaden osoh.
9. Z opisu mzdového listu otca Q.. vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem v mesiaci 4/2018 predstavoval XXX,XX eur, v mesiaci 5/2018 XXX,XX eur. Otec uviedol, že od 25.5.2018 do 16.7.2018 bol práceneschopný, a preto s ním bol u tohto zamestnávateľa ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Predložil súdu aj rozhodnutie sociálnej poisťovne o vzniku nároku na nemocenské v tomto období vo výške XX,XXXX eur za deň od 4.6.2018 do zániku nároku na nemocenské. Z potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.7.2018 vyplýva, že týmto dňom bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Otec predložil súdu aj oznámenie zamestnávateľa- X. o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa XX.X.XXXX.
10. Podľa ďalšieho rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dňom XX.XX.XXXX. bol otec vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, z dôvodu vzniku pracovného pomeru u zamestnávateľa N. J. Otec predložil aj pracovnú zmluvu s touto J. z ktorej vyplýva dohodnutý deň nástupu do práce XX.XX.XXXX, v pracovnej pozícii opatrovateľ s miestom výkonu práce N., pracovný pomer na dobu určitú do XX.X.XXXX, s dohodnutou mesačnou hrubou mzdou XXX eur.
11. Na pojednávaní súdu dňa X.XX.XXXX navrhovateľ žiadal, aby jeho výživné pre oprávneného bolo znížené za obdobie od podania návrhu, teda od 27.4.2018 na sumu 100 eur mesačne a od 17.7.2018 do budúcna na 80 eur mesačne.
12. Z listinných dôkazov, ktoré si súd vyžiadal vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa v W. bola ukončená dohodou. Dôvody ukončenia boli uvedené: rodinné dôvody a dátum ukončenia XX.X.XXXX. Okrem toho, P. predložila súdu aj opis mzdového listu povinného za obdobie posledných 6 mesiacov pred ukončením pracovného pomeru, z ktorého vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX,XX eur. Ďalej si súd vyžiadal opis mzdového listu od J. z opisu mzdového listu vyplýva, že za mesiac október 2018 zarobil povinný čistú mzdu XXX,XX eur, v mesiaci november XXX,XX eur a v mesiaci december XXX,XX eur.
13. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
16. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
17. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Pri rozhodovaní o výživnom na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvodom je existenčný charakter výživného a snaha zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah svojho príjmu alebo majetku. Preto zákon v rámci výpočtu uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.
19. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu.
20. V konkrétnom, prejednávanom prípade sa jedná o ukončenie pracovného pomeru povinným, na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia, dohodou so zamestnávateľom, P., v ktorom zamestnaní povinný dosahoval dlhodobo taký príjem, že z neho bol schopný platiť výživné pre oprávneného v sume 190 eur mesačne. V dôsledku takéhoto konania povinného, následne dosahoval nižší príjem, resp. nemal príjem žiadny, ale súd na túto skutočnosť nemohol prihliadať.
21. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného zo strany otca pre plnoletého K. Je nesporné, že na strane plnoletého dieťaťa, ktoré navštevuje Y. sa odôvodnené potreby neznížili, ale práve naopak, zvýšili návštevou vyšších tried strednej školy a fyzickým vývojom. Povinný, ktorý ukončil pracovný pomer dohodou, z ktorého mal zabezpečený príjem v sume XXX. eur mesačne, vzdal sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Preto súd má za to, že je naďalej potrebné prihliadať na jeho potencionálny príjem z tohto zamestnania z ktorého bol schopný platiť výživné v sume 190 eur mesačne a preto súd návrh povinného na zníženie výživného zamietol.
22. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).