Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/17/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému P. A., pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v časti dokonaný a v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 09.01.2019, č. k. 16T/79/2018-646, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného P. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Sudca pre prípravné konanie napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného P. A. o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku neprijal písomný sľub obžalovaného a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku väzbu obžalovaného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Napadnuté uznesenie okresný súd odôvodnil tým, že z doposiaľ zadovážených dôkazov vyplývala existencia dôvodnosti podozrenia, že stíhaný skutok sa stal a že z jeho spáchania je dôvodne podozrivý P. A..

Okresný súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by viedla k záveru o dôvodnosti prepustenia obžalovaného P. A. z väzby na slobodu. V prejednávanej trestnej veci nedošlo k takej relevantnej zmene dôkaznej situácie, na základe ktorej by bolo možné konštatovať, že u obžalovaného nie je splnená materiálna podmienka väzby uvedená v § 71 ods. 1 Trestného poriadku a rovnako ani dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Dôvod tzv. „preventívnej“ väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, spočívajúci v existencii dôvodnej obavy z možného pokračovania obžalovaného v páchaní trestnej činnosti, sudca pre prípravné konanie uviedol, že u obžalovaného sú aj naďalej dané dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku tak ako boli ustálené už v uznesení o vzatí obžalovaného do väzby, pričom okresný súd poukazuje najmä na to, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť. Doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody strávil viac ako 5 rokov. Konkrétne trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 24T/8/2016 zo dňa 10.02.2016, právoplatným dňa 27.10.2016, bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne zo zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol prepustený 05.08.2017. Následne bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 05.12.2016, sp. zn. 7T/44/2016, právoplatným 02.01.2018, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý trest medzičasom vykonal. Pred vzatím do väzby bol zamestnaný brigádne na stavbách, iný trvalý a pravidelný zdroj príjmov neuviedol. Pred vzatím do väzby nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR a nepoberal ani žiadne sociálne dávky, teda nemal žiadny trvalý zdroj príjmov a podľa vlastných slov je nemajetný, teda okrem vlastníctva motorového vozidla, ktoré sa spomína vo vyšetrovacom spise. Vzhľadom na uvedené, existuje podľa názoru okresného súdu dôvodná obava z pokračovania v tejto trestnej činnosti v prípade prepustenia obžalovaného na slobodu.

Sudca pre prípravné konanie sa zaoberal možnosťou nahradenia väzby obžalovaného prijatím jeho písomného sľubu a nahradením väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, avšak s poukazom hlavne na osobu obžalovaného a celkové okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že účel väzby, ktorým je v tomto prípade eliminácia ďalšieho páchania trestnej činnosti, nie je možné dosiahnuť nahradením väzby dohľadom ani prijatím písomného sľubu, nakoľko tieto alternatívne inštitúty nahrádzajúce väzbu nepovažuje za dostatočné na dosiahnutie účelu samotnej väzby. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení sťažnosť obžalovaný P. A. (č. l. 645 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu aj bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne (č. l. 662-664 spisu).

Obžalovaný v písomne podanej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, nakoľko v danom prípade je možné nahradiť jeho väzbu písomným sľubom, ako aj dohľadom probačného mediačného úradníka. K trestnej činnosti sa priznal, úprimne ju aj oľutoval a po prepustení z väzby na slobodu by sa riadne zamestnal. Poukazuje na to, že je vo väzbe od 12.12.2017 a doposiaľ nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Z týchto dôvod vidí prieťahy v konaní a navrhuje sťažnostnému súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu.

Prokurátor okresnej prokuratúry sa ihneď po vyhlásení uznesenia vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 645 spisu).

Krajský súd v Trnave na základe včas podanej sťažnosti obžalovaného P. A. v zmysle § 192 ods. 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného P. A. nie je dôvodná.

Krajský súd, po splnení prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej mu z vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku, v prvom rade konštatuje, že okresný súd o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu postupoval striktne podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, keď určil termín výsluchu obžalovaného na deň 09.01.2019. Vypočul obžalovaného, posúdil argumenty obhajoby a prokuratúry a dospel k správnym záverom o tom, že dôvody väzby obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sú aj v terajšom štádiu trestného konania prítomné.

Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky právne skutočnosti, ako aj právne úvahy, ktoré majú relevanciu vo vzťahu k rozhodnutiu o väzbe obžalovaného, s ktorými skutočnosťami a právnymi úvahami sa krajský súd stotožňuje, pretože sú v súlade s obsahom spisového materiálu a v podrobnostiach na ne aj odkazuje.

Krajský súd len dodáva, že uvedené väzobné dôvody u obžalovaného sa opierajú o konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení § 71 odsek 1 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku upravujúcom dôvody tzv. preventívnej väzby.

Sťažnostný súd zistil, že naďalej trvajú dôvody väzby u obžalovaného, tak ako ich ustálil Okresný súd Piešťany v napadnutom uznesení. Žiada sa len doplniť, že aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvody väzby u obžalovaného sú prítomné aj v tomto štádiu trestného konania, existujú doposiaľ nespochybnené dôkazy zakladajúce tak formálne, ako aj materiálne dôvody väzby u obžalovaného tak, ako boli ustálené v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného súdu Piešťany zo dňa 05.09.2018, sp. zn. 21Tp/18/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Tpo/80/2018, ktoré sa podrobným spôsobom zaoberali dôvodmi tzv. preventívnej väzby, pričom v podrobnostiach najmä na vyššie uvedené odôvodnenie uznesenia krajského súdu sťažnostný súd poukazuje a to bez potreby tieto dôvody nezmenene opakovať. Záverom sťažnostný súd k dôvodom tzv. „preventívnej“ väzby uvádza, že obžalovaný bol už v minulosti už šesťkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, deväť krát priestupkovo postihnutý, z toho šesť krát za priestupky proti majetku a hľadí sa na neho ako na špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti. Doposiaľ ani výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody neodradili obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti. Čo sa týka samotného priznania obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti sťažnostný súd uvádza, že nie je dôvodom na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu a to z vyššie uvedených dôvodov. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu o nenahradení väzby písomným sľubom obžalovaného, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka, aj v tejto časti rozhodol okresný súd správne.

Podľa § 80 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Ani s pohľadu sťažnostného súdu písomný sľub obžalovaného nie je dostatočnou zárukou, že obžalovaný nebude pokračovať v trestnej činnosti a to najmä s prihliadnutím na predchádzajúce právoplatné odsúdenia.

Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 vyplýva, že súd, resp. sudca pre prípravné konanie s ohľadom na povahu dohľadu probačného a mediačného úradníka je povinný vždy sa zaoberať možnosťou nahradenia väzby týmto procesným prostriedkom, a to i v prípade, ak takýto návrh nepodal obvinený.

Okresný súd sa preto správne a v súlade s týmto rozhodnutím ústavného súdu vo svojom rozhodnutí zaoberal možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a dospel k správnemu záveru, že účel väzby obžalovaného nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Pre takýto postup ani sťažnostný súd nezistil splnenie žiadnych zákonných predpokladov, pretože osoba obžalovaného (špeciálny recidivista vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti), ani povaha prejednávaného prípadu (opätovná majetková trestná činnosť), nedávajú dostatočnú záruku na to, aby účel väzby mohol byť dosiahnutý týmito alternatívnymi inštitútmi ani za uloženia primeraných povinností.

K námietke obžalovaného k prieťahom konaní sťažnostný súd uvádza, že v danej trestnej veci sa koná priebežne a tá je vo finálnej fáze, kedy okresnému súdu bránilo rozhodnúť v merite veci len z dôvodu podania sťažnosti spoluobžalovaného L. B. o nevylúčený zákonného sudcu z prejednávanej trestnej veci. V ostatných dôvodoch na prieťahy v konaní sťažnostný súd odkazuje na napadnuté uznesenie okresného súdu, kedy sa podrobným spôsobom okresný súd vysporiadal na strane šesť aj s touto vznesenou námietkou obžalovaným. Vo veci je vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 13.02.2019, kedy je predpoklad, že vo veci bude meritórne rozhodnuté.

Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.