Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-48-2008.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/48/2008
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: C. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XXXX/X, XXX XX A. Š., na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (1.000,-Sk) s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,31 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 014762 * zo dňa 24.01.2008 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen.
2. Dňa 27.04.2018 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Následne dňa 08.06.2018 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu prekludovania priznaného práva.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, tak súd exekúciu zastaví.
6. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2335708 zo dňa 21.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2006 a vykonateľnosť dňa 06.12.2006. Exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 14.12.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch ( ďalej len „zákon
o priestupkoch“), v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
8. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie.
9. Novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka priaznivejšie. V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka (povinného) nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08.2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť, preto v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. sa plynutie tejto lehoty neskončilo. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 z 30. 10. 2008, ktorého skutkové a právne okolnosti sú obdobné ako v danej veci a tiež na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02.
10. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatený na mieste číslo bloku AA 2335708 zo dňa 21.11.2006, ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ v Banskej Štiavnici. Dňom 06.12.2009 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným a už v tom čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
11. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že právo priznané exekučným titulom stratilo účinnosť skôr, ako súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nie je možné sa stotožniť s názorom súdneho exekútora, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného.
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 15.04.2018 oznámil súdu, že si vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 54,59 Eur, pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 Eur, z odmeny podľa § 14 ods. 3 vyhlášky vo výške 23,24 Eur, náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 9,06 Eur a DPH z celých trov konania. Pričom z uvedenej sumy odrátal uhradené trovy exekúcie povinným vo výške 2,21 Eur a uplatnil si trovy exekučného konania len vo výške 52,38 Eur.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
16.Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie súd uložil povinnému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
18. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
20. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
21. Podľa §14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
22. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
23. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
24. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkone exekučnej činnosti, ktorý sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňuje paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tento úkon si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkon, ktorý sa odmeňuje paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon: úkon- spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné.
25. Pokiaľ ide o úkon spracovanie vyúčtovania na zastavenie exekúcie, tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi.
Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
26. Súd súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky v ním uplatňovanej výške, t.j. 23,24 Eur, a to za tieto úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručovanie exekučného príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy, zisťovanie účtu povinného a 2x zisťovanie majetku povinného.
27. Súdny exekútor si vyúčtoval náhradu hotových výdavkov vo výške 9,06 Eur za poštovné vo výške 8,36 Eur a poplatok SCB vo výške 0,70 Eur. Z priložených doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise má súd za preukázané vznik a výšku hotových výdavkov za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 05.02.2008, opakované doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 30.01.2015 a doručovanie exekučných príkazov zo dňa 27.02.2015. Súdny exekútor nepreukázal dostatočným spôsobom vznik a výšku hotových výdavkov za doručovanie žiadosti o doručovanie upovedomenia zo dňa 30.01.2015 a doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 30.01.2015. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poplatok SCB vo výške 0,70 Eur.
28. Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 33,31 Eur. Súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 35,52 Eur z toho odmena v zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky vo výške 23,24 Eur (7 úkonov za 3,32 Eur), náhradu hotových výdavkov vo výške 6,36 Eur (poštovné + poplatok SCB) a DPH (základ dane 29,60 Eur) 5,92 Eur. Keďže ale v priebehu exekučného konania povinný uhradil súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 2,21 Eur, súd zaúčtoval uvedenú sumu na trovy konania a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi rozdiel vo výške 33,31 Eur.
29. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20% DPH.
30. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
31. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.