Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8T/90/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v trestnej veci proti obžalovanému K. O., nar. XX.XX.XXXX v U., trvalé bydlisko E. H. Z., t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Ružomberok, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2019 v Ružomberku, takto

rozhodol:

o b ž a l o v a n ý

K. O., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom E. H. Z., t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Ružomberok, nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 26.11. 2017 v čase o 17.05 h na chodbe druhého nadzemného podlažia oddielu 1B v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Dončova 6 Ružomberok, po predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke, urážkach a nadávkach, opakovane fyzicky napadol odsúdeného F. C., nar. XX.XX. XXXX, ktorý sa fyzickému útoku bránil, ale napriek tomu ho obžalovaný niekoľko krát udrel päsťami rúk do oblasti tváre, nohami ho kopal do tela, zvalil ho na zem, kde ho opakovane udieral a v závere útoku ho opätovne zhodil na podlahu chodby, čím obžalovaný spôsobil poškodenému viaceré poranenia, a to zlomeninu kľúčnej kosti v strednej tretine vľavo, mnohopočetné odreniny v oblasti tváre, odreniny v oblasti pravého prsného svalu a pravej časti hrudníka, pričom liečba zlomeniny kľúčnej kosti poškodeného obmedzovala v obvyklom spôsobe života minimálne v trvaní štyri až päť týždňov a vyžiadala si dobu liečenia v trvaní osem týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. C., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom T. XXXX/ XX, XXX XX Z., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na obžalovaného K. O., nar. XX.XX.XXXX podala Okresná prokuratúra Ružomberok obžalobu pod sp.zn. Pv 648/17/5508-12 zo dňa 31.10.2018, doručená tunajšiemu súdu 31.10.2018 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetnej obžaloby.

Obžalovaný K. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je vinný zo spáchania skutku a ku skutku uviedol, že keď vychádzal z cely, otváral dvere, ktoré sa otvárajú do chodby a nechtiac nimi udrel odsúdeného F. C.. Tento mu začal vulgárne nadávať, na čo obžalovaný nereagoval, a keď mu aj naďalej nadával, prišiel k nemu, kde poškodený zobral stoličku a chcel ho ňou udrieť. Obžalovaný stoličku zachytil rukami a odhodil ju preč. Následne priskočili k sebe a začali sa naťahovať. Držali a chytali sa za oblečenie, poškodenému vravel, že ho zabije. Následne prišiel Z. L., ktorý sa ich snažil oddeliť. Taktiež tam bol prítomný B. R., ktorý sa ich taktiež snažil oddeliť. Na chodbe boli aj ďalší odsúdení. Vtedy spolu s poškodeným spadli na zem a tam sa váľali. Potom ich následne rozdelili. Trvalo to dlhší čas. Potom znovu skočili do seba, obžalovaný s poškodeným a následne ich oddelili. Obžalovaný si pamätá, že poškodenému roztrhol košeľu a poškodený odišiel na celu. Po zhruba 10 minútach obžalovaný vyšiel z cely von pozerať televízor, ku nemu si prisadol aj svedok Q. Q.. Zhruba po 5 minútach zacítil silný úder na ľavú strany hlavy do oblasti lícnej kosti. Obžalovaný spadol zo stoličky, následne ako bol na kolenách vyskočil odsúdený Q. a odsunul F. C. nabok. Odsúdený Q. hovoril poškodenému, že či je chorý, prečo obžalovaného udrel, poškodený niečo vyblakoval. Následne obžalovaný podišiel k poškodenému, ktorému chytil stoličku, ktorou ho udrel poškodený do oblasti hlavy, zodvihol ruky nad hlavu a tieto sa zaplietli do stoličky a následne stoličku odhodil. Poškodený C. do neho skočil, chytil ho okolo krku, chcel ho škrtiť, obžalovaný sa bránil, snažil sa ho dostať preč. Vtom padli na zem, kde ho poškodený stále držal za krk a škrtil ho. Do toho priskočil F. C. a odtiahol obžalovaného preč a poškodeného odtiahol M. Z.. Poškodený stále rozhadzoval rukami, vykrikoval, že obžalovaného zabije. Obžalovaný následne odišiel na svoju celu a aj poškodený. Zhruba po 15 minútach začal krik na chodbe, že poškodený má zlomenú kľúčnu kosť, načo obžalovaný vyšiel von a išiel za poškodeným na jeho celu. Poškodený sedel pod oknom a bol vyzlečený do pol pása, pričom sa mu smial, že už ho do toho dostane. Pritom ukazoval na kľúčnu kosť. Medzi tým prišli službukonajúci referenti, obžalovaného izolovali do jednej hodiny na „OBR-ku“ a vyhodili ho z práce, z réžie. Zhruba po 4 hodinách obžalovaný začal cítiť bolesti hlavy a na jeho naliehanie ho odviezli do ÚVN Ružomberok, kde bol na CT hlavy, nakoľko sa bál, že má vážny úraz, pretože bol v minulosti už operovaný a 9 dní bol v klimatickom stave. Po vyšetrení z ÚVN ho doviezli naspäť, nedali mu žiadne lieky, až o dva dni bol v ústave u lekára. Obžalovaný potvrdil, že bol disciplinárne potrestaný spolu s C., dostal 10 dní mimopracovné umiestnenie. Ďalej obžalovaný vypovedal, že k pádu na zem došlo tak, že poškodený ho stiahol na zem a on spadol na neho. Poškodeného neudieral päsťami a nekopal nohami, bola to čistá náhoda, ktorú si poškodený zapríčinil sám. Obžalovaný ďalej vypovedal, že po tejto udalosti prišiel o svoju rodinu, o ženu, ktorá sa o tom dozvedela a od neho odišla, boli snúbenci. Taktiež v auguste minulého roka mal termín na PP, ale by na PP neprešiel kvôli tomuto incidentu. Prešiel viacerými basami, nikdy žiadne problémy nemal a tu má problémy. Je mu ľúto čo sa stalo, ale úmyselne nezlomil kľúčnu kosť poškodenému, bola to náhoda, konal v rámci sebaobrany.

Svedok poškodený F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že koncom novembra 2017 bol napadnutý obžalovaným na kuchynskom oddiely, kde obžalovaný mu spôsobil viaceré poranenia, ako zlomeninu kľúčnej kosti, viaceré odreniny tváre. Po celý čas sa bránil, nikomu neublížil. Išiel cez prvý oddiel, išiel si zaliať kávu a zrazu sa otvorili dvere, ktoré do neho silno narazili, videl, že obžalovaný stojí vo dverách, trochu ho to bolelo. Dvere ho udreli do ľavého boku. Povedal obžalovanému, aby opatrnejšie otváral dvere, ten vybuchol a začal byť agresívny. Obžalovaný mu dal prvú ranu, poškodený padol medzi stoličky a takto to pokračovalo. Stoličku v ruke poškodený mal, ale sa ňou bránil, lebo správanie zo strany obžalovaného bolo choré. Tých úderov bolo viacero. Zlomeninu kľúčnej kosti mu obžalovaný spôsobil na konci konfliktu tým, že ho prehodil cez chrbát a poškodený spadol rovno na chrbát a tak sa zlomila kľúčna kosť. Z jeho strany to bolo úmyselné. Poškodený bol liečený 8 týždňov, bol v Trenčíne, chodil na kontroly do nemocnice ÚVN Ružomberok, mal aj PN. Zranenie ho obmedzovalo v tom spôsobe života, že doteraz nemôže dvíhať ťažké veci, stále to cíti. Ruku mal zafixovanú 5 týždňov, spával na chrbte, nemohol ju používať, nemohol fajčiť, robiť nič. Po zložení fixácie chodil na rehabilitáciu, asi 4 týždne a po 4 týždňoch mohol ruku bežne používať. Výkon trestu počas zranenia nemal prerušený. Súd z dôvodov rozporov vo výpovedi svedka poškodeného prečítal výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania, v ktorom uviedol, že keď prechádzal okolo cely, kde bol ubytovaný obžalovaný, dvere sa prudko otvorili a skoro ho zrazili k zemi. Obžalovanému povedal, aby dvere otváral normálne, prečo búcha dverami, že ho skoro prevalcoval. Obžalovaný nato podráždene začal reagovať, začal mu vulgárne nadávať, následne pristúpil k nemu a hodil ho medzi stoličky. Poškodený nevedel či na stoličku, alebo sa udržal. Poškodený na obžalovaného neútočil, nakoľko bol agresívny. Opätovne obžalovaný prišiel k nemu, zahnal sa jeho smerom ku gátru, ako je fajčiarka. Obžalovaný na poškodeného útočil päsťami, škriabal ho po tvári, nie vždy ho trafil. Poškodený pred ním ustupoval a tiež sa bránil, možno ho aj udrel v sebaobrane. Následne do toho zasiahli chlapi z réžie, F. C., A. N., Z., Q., a títo ich rozdelili, ale obžalovaný bol stále zúrivý. Potom sa to na chvíľu prerušilo, poškodený išiel na celu a zistil, že má viacpočetné poranenia tváre, tú kľúčnu kosť nevedel či má zlomenú, alebo nie, štípala ho tvár. Mal dotrhanú košeľu. Obžalovaný stále vykrikoval na chodbe somariny, vulgárne mu nadával, preto vyšiel na chodbu a počul ako mu urážkami nadáva. Bol kúsok od obžalovaného, ktorý sa postavil zo stoličky a poškodený si myslel, že ho ide udrieť, preto mu dal facku zboku. Obžalovaný ho nevidel. Následne obžalovaný ho začal udierať do tváre, hrude, kopať od chrbta, dvakrát ho prehodil cez chrbát a spadol na chrbát. Jedenkrát spadol aj na neho. Poškodený uviedol, že obžalovaného nedržal a nevie, či obžalovaný mal otras mozgu. Iní odsúdení sa zase do toho zapojili, začali ich oddeľovať, aby to neskončilo horšie. Poškodeného vzali na celu, tam zistili, že má zlomenú kľúčnu kosť a zavolali veliteľa zmeny. Následne prišla po poškodeného eskorta a odviezli ho do nemocnice, kde konštatovali, že má zlomenú kľúčnu kosť a ošetrili mu tvár. Zároveň mu vystavili PN-ku na dva mesiace a povedali mu, že odporúčajú, aby išiel do Trenčína na operáciu. Ďalej poškodený uviedol, že počas výkonu trestu nemal s nikým problém, žiadny konflikt. Za tento skutok bol tiež disciplinárne potrestaný, pretože pedagóg mu povedal, že to tak tu chodí, že budú potrestaní obaja. Ku zlomenine kľúčnej kosti svedok poškodený uviedol, že nevie kedy sa to stalo, či na začiatku skutku, alebo na konci. Bolesti už mal na začiatku v mieste kľúčnej kosti. Po prečítaní výpovede svedok poškodený potvrdil, že je to jeho výpoveď a na tejto výpovedi si trvá.

Splnomocnenec poškodeného uplatnil za poškodeného nárok na náhradu škody v celovej sume 1.295,96,-Eur.

Svedok M. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že medzi poškodeným a obžalovaným vznikol spor, vie, že sa do seba pustili, raz alebo dvakrát. Na záver nešťastne spadli a poškodený si vtedy zlomil kľúčnu kosť. Vie, že tomu predchádzala nejaká slovná výmena názorov. Z dôvodu rozporov vo výpovedi, súd prečítal na návrh obhajcu výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že videl ako poškodeného udreli dvere z cely č. 153, spoza ktorých vyšiel obžalovaný. Následne medzi sebou mali nejakú slovnú roztržku, nadávali si navzájom. Následne do seba skočili, držali sa za oblečenie a nejako ich potom od seba odtrhli, svedok spolu s Q.om Q.om. Na chvíľu sa to ukľudnilo. Poškodený odišiel na celu a ostatní sledovali televíziu, bolo zhasnuté. Obžalovaný tiež sledoval televíziu, zrazu bolo počuť hukot a zase nastal konflikt, ktorý svedok nevie kto vyvolal, ale asi poškodený. Videl, ako obžalovaný a C. zase sa hádajú, stále oproti sebe, naťahovali sa, následne spadli na zem, poškodený chcel obžalovanému nejako zodvihnúť nohu, ale nejako nešťastne padli na zem, pričom obžalovaný spadol na F. C.. Nešlo tam o žiadne hmaty, bola to nešťastná náhoda. C. sa začal sťažovať, že ho bolí ruka. Celý konflikt sa skončil. Podľa názoru svedka pád na zem nastal tak, že poškodený aj obžalovaný stratili stabilitu a spadli na zem.

Svedok Z. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný a poškodený sa medzi sebou pobili, bolo to niekedy v novembri roku 2017. Videl, ako spadli na zem, vtedy praskla tá kľúčna kosť poškodenému. Obžalovaný poškodeného kopol a poškodený ho udrel stoličkou. Udrel ho čisto drevenou stoličkou odzadu do chrbta. Z dôvodu rozporov vo výpovedi súd na návrh obhajcu prečítal výpoveď svedka Z.a L.a z prípravného konania, v ktorej uviedol, že na cele č. 156 hral karty s A. N., potom na izbu prišiel odsúdený C., ktorý tam tiež býval, išiel do svojej skrinky, bol udychčaný, mal dotrhané tričko, napil sa vody, zúril a nadával na niekoho. Vtom sa poškodený otočil a odišiel znova na chodbu. Keď išiel na tú chodbu tak svedok počul rachot, buchot, išiel sa pozrieť, na chodbe bolo zhasnuté, bežal televízor a videl obžalovaného a poškodeného sa vpredu hašteriť, niekto sa tam šklbal a potom ich niekto rozdelil. Poškodený prichádzal smerom k nemu, nemal nič s rukou. Za ním išiel obžalovaný, ktorý ho kopol, C. sa otočil a kopol kdesi do trupu obžalovaného, v okolí pása. Asi to bolo dvakrát. Na to zobral poškodený stoličku a udrel obžalovaného touto po chrbte. Obžalovaný sa otočil, chytil poškodeného, zodvihol ho do vzduchu a potom ho hodil na zem, potom spadli nejako na zem a vtedy praskla poškodenému kľúčna kosť. Poškodený vravel, že má niečo s rukou, potom sa rozdelili. O. spadol vtedy na poškodeného, priľahol ho a vtedy sa to zlomilo. C. vstal, išiel na svoju celu, už s bolesťami, držal si rameno a hovoril, aby mu zavolali pohotovosť. Obžalovaný išiel tiež na svoju celu, nič mu nebolo, následne zavolali veliteľa a išli na ošetrenie. Svedok Z. L. po prečítaní výpovedi potvrdil, že je to jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej si trvá.

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie, že poškodený a obžalovaný mali medzi sebou konflikt, hádali sa, videl, že sa aj vzájomne napádali, rukami, bolo to také normálne. Z dôvodu rozporov vo výpovedi na návrh obhajcu bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej uviedol, že prvýkrát počul ako sa obžalovaný s poškodeným hádali, otočil sa, nevenoval tomu pozornosť. Potom sa začali biť, išli k televízoru a tam ich rozdelili. Normálne sa bili ako chlapi, udierali sa päsťami. Potom počul tupý úder, tak sa otočil a videl ako obžalovaný sedel, postavil sa a poškodený bol za ním a zase sa začali biť. Bolo to vzájomné, bili sa rukami, nohami, bola tam aj nejaká stolička. Poškodený tiež chytil stoličku, zodvihol ju nad hlavu a udieral ňou obžalovaného. Svedok nevedel kde ho udrel, lebo sedel vpredu pri okne v zadnej časti. V miestnosti sa nesvietilo. Potom obidvaja padli na zem, ležali na zemi, obžalovaný na poškodenom. Svedok zobral obžalovaného a tým sa to skončilo. Potom vyšiel poškodený, aby volali referenta, že má zlomenú kľúčnu kosť. Celý incident trval 10 minút. Po prečítaní výpovede svedok uviedol, že je to jeho výpoveď a na tejto si trvá.

Svedok A. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na spoločenskej miestnosti, pozeral televízor a zrazu počul buchot, šramot medzi obžalovaným a poškodeným. Iní odsúdení oddeľovali ich od seba, chvíľu bol pokoj a potom sa to zase začalo. Zase boli v sebe, bili sa, váľali sa po zemi. Potom na dlhší čas bol pokoj, potom opäť boli v sebe, potom ďalší odsúdení ich dali od seba a nakoniec sa volal referent ohľadne poškodeného, ktorý mal mať niečo s ramenom. Z dôvodu rozporov vo výpovedi na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej svedok A. L. uviedol, že zaregistroval nejakú hádku medzi obžalovaným a poškodeným a videl ako obžalovaného a poškodeného dávali od seba preč, Q. Q., F. C. a R. S.. Chvíľu bol kľud a potom asi po 5 minútach videl ako poškodený sa zahnal stoličkou na obžalovaného. Predtým sa však spolu hádali, a aj potom. Obžalovaný sa úderu stoličkou stačil nejako vyhnúť a zase bola bitka. Stolička spadla a oni sa bili a ďalší odsúdení ich dávali od seba. Keď sa bili obžalovaný s poškodeným, tak spadli aj na zem, váľali sa po zemi. Toto bola v poradí druhá bitka, následne sa to ukľudnilo. Potom za 20 minút počul ako obžalovaný kričal zozadu, že ty ideš na mňa zozadu. Na ten krik sa svedok otočil a videl ako obžalovaný a poškodený boli v sebe, bili sa a obžalovaný nejako chytil poškodeného, zdvihol ho a praštil ho o zem. Následne išiel C. na izbu a niekto kričal, aby volali referenta, tým sa konflikt skončil. Svedok ďalej uviedol, že keď obžalovaný hodil poškodeného na zem, tak aj on tiež spadol na zem a na zemi ho udieral rukami, avšak nevie do ktorej časti tela, či ho udieral päsťou, alebo otvorenou rukou. Potom ich na zemi oddelili a poškodený odišiel na celu.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalca MUDr. S. O., znalca z odboru zdravotníctvo - farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý uviedol, že sa oboznámil s dodatočnými výpoveďami obžalovaného, poškodeného, ako aj svedkov a nezistil žiadne rozpory, ktoré by ho viedli k zmene záverov znaleckého posudku, ktorý vypracoval na poškodeného F. C.. Zranenia, ktoré zistil u poškodeného určoval na základe objektívneho záznamu, ktorý bol zaznamenaný pri zdravotnom vyšetrení. Poškodený utrpel mnohopočetné odreniny v oblasti tváre, odreniny v oblasti pravého prsného svalu, odreniny v oblasti pravej časti hrudníka a zlomeninu kľúčnej kosti v strednej tretine vľavo. Zdravotný nález bol dosť povrchne urobený, takže nejaké veci, ktoré by pre znalecké dokazovanie a určenie bolo možné vydedukovať neboli prítomné. Vychádzal len z toho, čo tam bolo uvedené. Odreniny tváre mohli vzniknúť mechanizmom tupého násilia s možným posunom pri náraze. Teda tieto poranenia mohli vzniknúť úderom, taktiež mohli vzniknúť pri stoličkovom úraze aj pri páde. Pri vzniku odrenín pravého prsného svalu, ako aj pravej časti hrudníka, keďže neboli bližšie špecifikované, tie mohli vzniknúť tak, ako uviedol znalec vyššie. Zlomenina kľúčnej kosti najčastejšie vzniká pôsobením násilia z boku. Ide o násilie, ktoré pôsobí v smere dlhej osy kľúčnej kosti, alebo môže vzniknúť priamym násilím. Vzhľadom na výpovede, najpravdepodobnejšie k vzniku tohto zranenia bol pád, kedy spadli obidvaja, obžalovaný a poškodený jeden na druhého. Aj poškodený to lokalizuje, že vtedy počul to prasknutie a mal to potvrdiť aj ďalší svedok. Tento mechanizmus je teda v súlade s tým, čo vypovedal poškodený ku vzniku zlomeniny kľúčnej kosti. Ďalej znalec vypovedal, že keď vypracoval znalecký posudok, tak nebola stanovená dĺžka práceneschopnosti u poškodeného a vychádzal zo všeobecnej dĺžky, ktorá je 8 týždňov. Keďže u poškodeného neboli žiadne komplikácie, túto dĺžku doby práceneschopnosti považuje za dostatočnú. Aj keby bola dĺžka práceneschopnosti kratšia, tak dĺžka liečenia zlomeniny kľúčnej kosti trvá 8 týždňov. Ak by bola dĺžka práceneschopnosti dlhšia ako 8 týždňov a nenastali by nejaké komplikácie, tak by bolo dokumentované, že táto dĺžka liečby je neadekvátna. Avšak takéto správy v dokumentácii neboli. Ďalej sa znalec vyjadril, že počas prvých 4 až 5 týždňov poškodený bol obmedzovaný výraznejšie, pretože ruku mal fixovanú, ale bežné samoobslužné pohyby mohol poškodený robiť, ako jedenie, starostlivosť okolo seba pod.. Po 4 až 5 týždňoch nastupuje rehabilitácia a vtedy dochádza k postupnému uvoľňovaniu a funkčnosti končatiny.

Súd v rámci dokazovania prečítal výpovede svedkov z prípravného konania Z. Q.a, R.a S., B. R.a, Z. B., A. N., Q.a Q.a a A. K..

Svedok Z. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že prišiel na konci a videl ako obžalovaný držal na zemi F. C.. Potom ich oddelili a následne počul, že poškodený má niečo s ramenom.

Svedok R. S. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný nechtiac narazil dverami do odsúdeného C., ktorý išiel po chodbe. Následne spoza dverí počul slovnú hádku, obžalovaný a poškodený si nadávali a obidve osoby sa navzájom držali za tričká a ťahali sa. Odsúdený Q. ich oddeľoval od seba, aj sa mu to podarilo. Nevšimol si vtedy, že by sa obžalovaný a poškodený medzi sebou udierali. Potom poškodený išiel na svoju celu a všetko bolo asi v poriadku. Poškodený mal vtedy dotrhané tričko, ktoré si prezliekol a vyšiel von z izby. Následne opäť išiel svedok na chodbu a videl ako obžalovaný a poškodený boli opäť v sebe, videl tam pri nich odsúdeného Z. a Q.a. Obžalovaný a poškodený sa naťahovali, avšak nevie či vtedy spadli spolu aj na zem. Nevšimol si žiadne údery, tento konflikt netrval moc dlho, potom ich rozdelili od seba na chvíľu. Následne počul do cely, že obžalovaný a poškodený sa zase naťahujú, tak vyšiel vonku. Vtedy ich rozdeľoval Z. L. a Q.. Podarilo sa ich oddeliť a keď sa svedok vrátil z fajčiarky, tak zistil, že poškodený má niečo s rukou. Videl, že má niečo s kosťou, mal to napuchnuté, tak preto zavolali veliteľov cez gáter. Svedok si myslí, že obžalovaný nechcel úmyselne ublížiť poškodenému.

Svedok B. R. v prípravnom konaní vypovedal, že nevie kto ten konflikt začal, ale obžalovaný a poškodený skočili do seba minimálne dvakrát. Prvýkrát to bolo, keď bol ešte v miestnosti s televízorom, tak obžalovaný napadol poškodeného zozadu na stoličke, bili sa a potom ich oddelili. Ďalší konflikt, pri ktorom poškodený utrpel tie zranenia, tak to nevidel, kto to začal, lebo akurát bol vo fajčiarskej miestnosti. Keď vyšiel von, tak videl, ako sa obžalovaný a poškodený bili na tej chodbe, udierali sa navzájom päsťami, nespomína si, že by tam mali byť nejaké kopance. Viac bil obžalovaný poškodeného, pretože bol mohutnejší a silnejší ako poškodený. Poškodený sa bránil tým, že zobral do rúk stoličku a odtláčal obžalovaného od seba. Potom obžalovaný hodil o zem poškodeného a svedok si myslí, že tým došlo k zlomeniu kľúčnej kosti poškodeného. Potom ešte obžalovaný ležal na ňom na zemi a dával mu rany do hlavy, pričom ho museli ostatní odsúdení z neho odťahovať. Následne sa bitka skončila a poškodený vstal a odišiel na izbu. Poškodený hovoril, že má bolesti, bolo vidieť, že má vyskočenú kľúčnu kosť a potom niekto z odsúdených zavolal príslušníkov a tí zavolali záchranku.

Svedkovia A. K. a Z. B. sa ku skutku nevedeli bližšie vyjadriť, o udalosti vedeli len z rozprávania.

Svedok A. N. využil svoje zákonné právo a odmietol ku veci vypovedať z dôvodu, že si nechce privodiť trestné stíhanie za krivú výpoveď.

Svedok Q. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný K. O. otvoril dvere na cele a nechtiac nimi zasiahol poškodeného. Keď to obžalovaný zistil, zľakol sa, vyšiel na chodbu, pozrel sa na poškodeného, sadol si ku stolu, bolo mu to nepríjemné. Poškodený sa otočil a na obžalovaného zakričal, „že ty kokot“, čo obžalovaného urazilo. Následne sa obžalovaný postavil, niečo na to odpovedal poškodenému a šiel k poškodenému a obaja sa začali naťahovať, chytali sa za ruky, vlasy, kričali. Následne začali ich rozdeľovať, čo sa im aj podarilo. Potom poškodený sa postavil do rohu k fajčiarskej miestnosti a niečo obžalovanému zakričal, následne obžalovaný pribehol k poškodenému a zase sa začali naťahovať, videl ako spadli na zem, ale nevidel kto koho zhodil na zem. Čo sa dialo na zemi tiež svedok nevidel. Opätovne kričal svedok po nich, aby ich rozdelili, aj sa ich snažili od seba oddeliť. Obžalovanému povedal, aby to nechal, ten si opätovne sadol ku stolu. Následne poškodený prišiel zozadu ku obžalovanému a udrel ho dlaňou do tváre. Obžalovaný ostal sedieť v šoku, následne sa postavil, obehol okolo stola a začali sa s poškodeným biť. Jeden sa snažil zasiahnuť druhého rukami. Obžalovaný O. sa postavil chrbtom k múru a videl ako poškodený C. sa päsťou snažil udrieť obžalovaného do tváre a ten použil chmat sebaobrany, dostal poškodeného do vzduchu, stočil ho a ten nešťastne dopadol na tvrdú podlahu a bolo počuť ako pukla nejaká kosť, taktiež bolo vidieť, že dopadol na zem ramenom. Poškodený ostal ležať, bolo vidieť, že ho bolí ruka a bitka sa skončila. Niekto z odsúdených privolal službu, ktorá ich rozdelila a urobili ďalšie opatrenia.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín nachádzajúcich sa v spisovom materiály, a to úradným záznamom zo dňa 26.11.2017, z ktorého vyplynulo, že dňa 26.11.2017 o 17:05 hod. došlo na druhom nadzemnom podlaží na chodbe oddielu 1B k nahláseniu fyzického konfliktu medzi poškodeným F.om C. a obžalovaným K.om O.om, lekárskymi správami, ktoré popisujú zranenia konštatované v znaleckom posudku u poškodeného F. C.. Hodnotením obžalovaného K. O., z ktorého mal súd za preukázané, že správanie a vystupovanie odsúdeného k personálu je na požadovanej úrovni, v dodržiavaní interných predpisov sa vyskytli viaceré ich porušenia, ktoré si nevyžiadali disciplinárne riešenie, boli riešené pohovorom. Vyskytli sa ja viaceré problémy v interpersonálnych vzťahoch s odsúdenými. Disciplinárne odmenený obžalovaný nebol, má vykázaný jeden disciplinárny trest, umiestnenie do uzavretého oddielu mimo pracovnom čase na dobu 10 dní. S hodnotením poškodeného F. C., z ktorého mal súd za preukázané, že správanie a vystupovanie voči príslušníkom ako aj zamestnancom zboru bolo na požadovanej úrovni a slušné, vo vzťahu k odsúdeným, s ktorými prichádzal do styku bol zaznamenaný konflikt, ktorý bol riešený pohovorom. V oblasti dodržiavania základných povinností v osobnom poriadku bol zistený jeden priestupok, za ktorý bol disciplinárne potrestaný pokarhaním. Odsúdený C. bol za účasť na fyzickom konflikte potrestaný umiestnením do uzavretého oddielu mimo pracovnom čase na 10 dní a bol vyradený z pracoviska, neskôr došlo k opätovnému zaradeniu do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti na vykonávanie pomocných prác v kuchyni odsúdených. Ďalej sa súd oboznámil s rozhodnutiami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok zo dňa 11.12.2017, ktorým boli uložené disciplinárne tresty obžalovanému K.ovi O.ovi a poškodenému F.ovi C. za to, že porušili povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzajú do styku podľa § 39 písm. b) Zákona o výkone trestu odňatia slobody a tým spáchali disciplinárne previnenie. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 22T/130/2013 zo dňa 07.10.2014 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/24/2015 zo dňa 28.05.2015, z ktorých mal súd za preukázané, že obžalovaný K. O. bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z lustrácie v registri priestupkov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát priestupkovo riešený, v roku 2013 a v roku 2014 pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu boli uložené blokové pokuty, z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný doposiaľ bol sedemkrát súdom trestaný, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania, postupujúc tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že na rozdiel od Okresnej prokuratúry v Ružomberku, ktorá podala obžalobu na obžalovaného K. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona a aj pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd uznal obžalovaného vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, a) závažnejším spôsobom konania, b) za krízovej situácie, alebo c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a) napadne iného, b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

V súdnej praxi akceptovateľnú hranicu asi 6 týždňov možno považovať za hranicu medzi ťažkou ujmou na zdraví a ublížením na zdraví za predpokladu, že približne po túto dobu trvá vážna porucha zdravia.

Pri rozhodovaní o trestných činnosť ublíženia na zdraví so spôsobením ťažkej ujmy je potrebné všestranne objasniť spôsobený následok. Nemožno sa teda uspokojiť s tým, že bola spôsobená ťažká ujma na zdraví v podobe vážnej poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas, ale je potrebné zisťovať, či vzniknuté zranenie nie je možné posúdiť ako ťažkú ujmu na zdraví tiež podľa niektorého z ďalších hľadísk, ak okolnosti prípadu tomu nasvedčujú.

Objektom trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona sú primárne medziľudské vzťahy a určité zásady slušného správania na verejnosti, alebo na mieste verejnosti prístupnom. Pri tom ide o záujmy, ktoré sa už tým výraznejším spôsobom dotýkajú verejného poriadku ako hodnoty, ktoré presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. Miestom prístupným verejnosti je každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa tiež z pravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Takým miestom však nebudú byty ani iné nebytové priestory v obytnom priestore, ani internát, ubytovňa, či kancelária a pod..

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že obžalovaný K. O. sa ku skutku nepriznal, avšak uviedol, že je mu to ľúto, čo sa stalo poškodenému. Spáchanie skutku je preukázané výpoveďou svedka poškodeného F. C., ktorý podrobne opísal priebeh skutku, uviedol, že obžalovaný ku nemu pribehol, začal ho udierať päsťami, spadol na zem, kopal ho do celého tela, pričom sa bránil, udieral ho niekoľkokrát, on sa voči útokom obžalovaného len bránil. Potvrdil, že mal aj v ruke stoličku, ale ňou sa iba bránil, pretože správanie obžalovaného bolo choré. Zlomenina kľúčnej kosti podľa jeho názoru vznikla na konci konfliktu, keď ho prehodil cez chrbát a on padol na zem a tým došlo k zlomenine kľúčnej kosti. Mal škrabance na tvári. Z výpovede svedka poškodeného mal súd za preukázané, že liečený bol 8 týždňov, počas 5 týždňov mal zafixovanú ruku a nemohol ňou hýbať. Nemohol fajčiť, nemohol robiť nič, zlomeninu kľúčnej kosti mal na ľavej strane. Po dobu 4 týždňov, po zložení fixácie následne chodil na rehabilitáciu. Spáchanie skutku je preukázané výpoveďou svedka B. R.a, ktorý taktiež potvrdil, že obžalovaný napadol poškodeného F. C., navzájom sa kopali, potvrdil, že F. C. je slabší, pričom obžalovaný K. O. je silnejší, mohutnejší a F. C. sa bránil tým, že si zobral do rúk stoličku, obžalovaný ho od seba odtláčal a nejako ho obžalovaný hodil na zem a vtedy došlo k zlomenine kľúčnej kosti. Zhodne vypovedal aj svedok Q. Q., ako svedok A. L., ktorí potvrdili, že obžalovaný s poškodeným sa vzájomne napádali, bili sa, hádali sa, a potom obžalovaný nejako chytil poškodeného, zodvihol ho a praštil ho o zem. Zhodne vypovedal aj svedok Z. L.. Z výpovede svedka M.a Z. mal súd za preukázané, že videl ako poškodeného udreli dvere cely, z ktorých vychádzal obžalovaný, následne si obžalovaný s poškodeným začali vulgárne nadávať a vzájomne sa napádali. Tam prítomní odsúdení ich rozdeľovali, potom svedok potvrdil, že obžalovaný začal naháňať poškodeného, zhodil ho na zem, chytil ho okolo krku, udrel ho päsťou do hlavy, následne ich opäť rozdelili, dal poškodenému facku, kopol ho do nohy a nejako sa poškodený zavesil obžalovanému na krk a obaja spadli na zem, pričom poškodený bol na spodku a tvrdo dopadli na zem. Vtedy zistili, že poškodený má zlomenú kľúčnu kosť, teda k zlomeniu kľúčnej kosti u poškodeného došlo na konci konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Taktiež z výpovede svedka R.a S. vyplynulo, že obžalovaný s poškodeným si vzájomne nadávali, držali sa za tričká a videl len ako obžalovaný s poškodeným ležali na zemi a následne ich oddelili. Spáchanie skutku je preukázané aj znaleckým posudkom znalca MUDr. S. O. a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ktorý potvrdil, že poškodený F. C. utrpel mnohopočetné odreniny v oblasti tváre, odreniny v oblasti pravého prsného svalu, odreniny v oblasti pravej časti hrudníka a zlomeninu kľúčnej kosti v strednej tretine vľavo. Znalec potvrdil, že všetky odreniny mohli vzniknúť úderom, ale aj pri stoličkovom úraze, ako aj pri páde. Zlomenina kľúčnej kosti vznikla najpravdepodobnejšie tým, ako spadli obžalovaný a poškodený jeden na druhého a tento mechanizmus je v súlade s tým, čo vypovedal svedok poškodený. Pokiaľ ide o dĺžku práceneschopnosti, znalec ju stanovil na 8 týždňov, pričom 4 až 5 týždňov bolo obmedzenie výraznejšie, nakoľko ruka bola fixovaná, ale poškodený mohol robiť samoobslužné pohyby, teda mohol jesť, starať sa okolo seba. Po uplynutí týchto 4 až 5 týždňoch nastúpila rehabilitácia a pohyb už bol samovoľný. S poukazom na vyššie uvedené priame dôkazy, výpoveď poškodeného a výpovede svedkov, ako aj na nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, a s ktorými sa súd oboznámil, ktoré vytvárajú reťaz dokazovania a nevyvolávajú dôvodné pochybnosti, súd na rozdiel od podanej obžaloby kvalifikoval konanie obžalovaného K. O. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Okresná prokuratúra v Ružomberku kládla obžalovanému K.ovi O.ovi za vinu, že svojim konaním naplnil znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona. Podľa názoru súdu žiadnym relevantným dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil objektívnu ani subjektívnu stránku prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko skutok sa odohral na chodbe oddielu 1B v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, kde obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody a podľa názoru súdu nejde o miesto verejnosti prístupné. Samotný zákon o výkone trestu odňatia slobody, ako aj vykonávajúca vyhláška uvádzajú v ústave na výkon trestu odňatia slobody miesta verejnosti prístupné, ktorými súd vstupná hala, návštevná miestnosť, čakáreň a potom miesta prístupné len odsúdeným, medzi ktoré patrí aj cela obžalovaného (odsúdeného) a oddiel, na ktorom sú odsúdení umiestnení, teda ide o miesto, ktoré nie je verejnosti prístupné. Taktiež nebol naplnený ani ďalší znak prečinu výtržníctva, a to, že mal byť spáchaný verejne, nakoľko ani v skutkovej vete obžaloby nie sú uvedené osoby, ktoré mali byť prítomné pri spáchaní tohto skutku a prokurátor len v právnej vete vymedzil možnosti (slovne, fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom) ako obžalovaný mal naplniť objektívnu stránku predmetného prečinu, avšak to bližšie v skutkovej vete nešpecifikoval. Podľa názoru súdu, obžalovaný svojim konaním spôsobil ublíženie na zdraví poškodenému F.ovi C., a to mnohopočetné odreniny v oblasti tváre, odreniny v oblasti pravého prsného svalu a pravej časti hrudníka, a zlomeninu kľúčnej kosti v strednej tretine vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 8 týždňov, avšak doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvala v rozmedzí 4 až 5 týždňov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, ako aj z výpovede znalca MUDr. S. O., že poškodený bol obmedzovaný na obvyklom spôsobe života po dobu 4 až 5 týždňov (teda 28 až 35 dní), kedy ľavá ruka bola fixovaná, avšak poškodený mohol vykonávať bežné samoobslužné pohyby, teda mohol jesť, starať sa okolo seba, mohol fajčiť. Následne po týchto 4 až 5 týždňoch nastúpila rehabilitácia a pohyb už bol samovoľný. Na to, aby išlo o ťažkú ujmu na zdraví sa vyžaduje závažné obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Pod ťažkou ujmou na zdraví podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona sa rozumie len vážna porucha zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúceho dlhší čas na účely tohto zákona sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd mal za preukázané, že počas doby 4 až 5 týždňov mal poškodený ruku fixovanú, avšak mohol vykonávať bežné samoobslužné pohyby, mohol sa obliecť, najesť, spať, chodiť. Jeho obvyklou činnosťou v danej dobe bol výkon trestu odňatia slobody. Teda nebolo preukázané, že by počas výkonu trestu odňatia slobody mal poškodený také závažné ťažkosti, ktoré by mu znemožňovali tento trest vykonať, preto súd konštatuje, že v danom prípade sa nejednalo o ťažkú ujmu na zdraví, ale o ublíženie na zdraví vyplývajúce z ustanovenia § 156 ods. 1 Trestného zákona.

U obžalovaného K. O. ide o konanie úmyselné a bolo posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedený v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a to záujme spoločnosti na ochrane ľudského zdravia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosť jeho nápravy.

Súd zistil, že obžalovaný K. O. bol doposiaľ sedemkrát súdom trestaný pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 35T/158/2015 zo dňa 18.12.2015, právoplatný 18.12.2015 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 35T/153/2014 zo dňa 26.09.2014, kde bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Z lustrácie v registri priestupkov súd zistil, že priestupkovo riešený obžalovaný bol dvakrát, z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok mal súd za preukázané, že adaptácia na výkon trestu u obžalovaného prešla plynulo, bez maladaptívnych prejavov, správanie a vystupovanie obžalovaného k personálu je na požadovanej úrovni. V dodržiavaní interných predpisov sa vyskytli viaceré porušenia, ktoré si nevyžiadali disciplinárne riešenie, boli riešené pohovorom. Vyskytli sa aj viaceré problémy v interpersonálnych vzťahoch s odsúdenými, za jeden z nich, ktorý vyústil do fyzického konfliktu má vykázaný jeden disciplinárny trest. Disciplinárne odmenený obžalovaný nebol. Počas výkonu trestu bol obžalovaný zaradený na viacerých vnútorných pracoviskách, v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová bol zaradený na pracovisko Rieker, z ktorého bol z dôvodu nezvládnutia technologického postupu vyradený. Následne vykonával upratovacie a čistiace práce v kuchyni odsúdených, odkiaľ bol z dôvodu nezodpovedného prístupu k plneniu si svojich povinností vyradený. V ÚVV a ÚVTOS Ilava bol zaradený na pracovisko „RŠO - úkol“, z ktorého bol vyradený pre nezvládnutie technologického postupu. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného bol zaradený do kuchyne odsúdený. Následne bol zaradený na pracovisko „Eldisy - úkol“, kde si zodpovedne plnil všetky svoje pracovné povinnosti. Z organizačných dôvodov bol preradený na pracovisko „Elast“, z ktorého bol vyradený z dôvodu nezvládnutia technologického postupu. V ÚVTOS Ružomberok bol zaradený do kuchyne odsúdených, kde vykonával pomocné práce, z tohto pracoviska bol vyradený z disciplinárnych dôvodov. Odsúdený vykonáva pomocné práce zamerané na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného na pracovisku Šitie VV. Neskôr bol opätovne zaradený do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného do kuchyne odsúdených na pozíciu zeleninár. V súčasnosti je zaradený na pracovisku montážneho charakteru „EASTERN SSS“. Svoje pracovné povinnosti na tomto pracovisku si plní. Zúčastňuje sa čistiacich a upratovacích prác v rámci cely a oddielu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd u obžalovaného nezistil poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, pričom súd vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadol a súd ukladal trest s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, § 31 ods. 2 Trestného zákona a ukladal trest odňatia slobody v rozpätí základnej trestnej sadzby u prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktoré je v rozpätí 0 až 2 roky. Obžalovaný K.ovi O.ovi uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne a zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Zároveň súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného F. C., trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX Z., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že znalec MUDr. S. O. vypracoval lekársky posudok o bolestnom, ktorý však môže vypracovať len lekár, ktorý liečil poškodeného (pacienta). Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže by bolo potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody o bolestnom vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžil by ho, súd preto poškodeného odkázal na civilný proces s jeho uplatneným nárokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.