Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-152-2018.pdf
PDF · 76.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/152/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému v 1. rade: S. P., J. E. H. T. XXXX/XX, XXX XX T., IČO: 22 667 199, v 2. rade: UBC, a.s., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, IČO: 35 823 666, zastúpeného JUDr. Anna Ščepková, advokátka, Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, o zaplatenie istiny 3.726,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/104/2018-75 zo dňa 6.6.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/104/2018-75 zo dňa 6.6.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) výrokom I. konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Výrokom II. žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 144, 145 ods. 1, 2, 3, 146 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným domáhal zaplatenia 3.726,63 eur istiny s príslušenstvom z titulu neoprávneného odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy ako aj náhrady trov konania. Podaním zo dňa 23.4.2018 zobral žalobca voči žalovanému v 2. rade žalobu späť z dôvodu, že po podaní odporu žalovaným v 2. rade bolo zistené, že neoprávnený odber administratívne vedený na adrese odberného miesta E. XX, T. je formálne na inej adrese. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade sa podľa žalobcu javí, že žalovaný v 1. rade neposkytol svojmu dodávateľovi plynu správne identifikačné údaje o adrese odberného miesta. Pre žalobcu nie je rozhodujúca vedená adresa odberného miesta, ale číslo odberného miesta. Preto ide o osobitnú okolnosť, pre ktorú by súd mal na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade zaviazať žalovaného v 1. rade.
Súd z obsahu spisu zistil, že nie sú dané osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup navrhovaný žalobcom a ani okolnosti osobitné zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcovi. V montážnom liste meradla č. XXXXXXXXXX je ako adresa odberného miesta uvedená E. XX/XX, T. - S.. Rovnako z listiny „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“, kde je ako odberateľ uvedený žalovaný v 1. rade, je uvedená ako adresa odberného miesta E. XX, T.. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. nevyplýva adresa
odberného miesta ani skutočnosť, že by v budove so súp. č. XXXX malo byť predmetné odberné miesto plynu. Zo žiadnej listiny doloženej žalobcom nevyplýva, že by budova súp. č. XXXX vedená na LV č. XXXX, bola budova, v ktorej sa nachádza predmetné odberné miesto, resp. by malo byť namontované meradlo č. XXXXXXXXXX. Okrem toho v odpore žalovaný v 2. rade uviedol, že budova súp. č.XXXX vedená na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, je na adrese E. XX, T.. Žalobca teda nepreukázal prepojenie odberného miesta a budovy žalovaného v 2. rade, ani že by zavinením žalovaného v1. rade došlo k mylnému určeniu odberného miesta. Naopak, je zrejmé, že odberné miesto je na adrese uvedenej v montážnom liste, t.j. E.Č. XX, T. a že žalobca nesprávne určil budovu žalovaného v 2. rade ako odberné miesto, na ktorom malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu.
2. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku II. uznesenia. Trval na svojej argumentácii, že žalovaný v 1. rade neposkytol svojmu dodávateľovi plynu správne identifikačné údaje o adrese odberného miesta, čím nesplnil svoju povinnosť v zmysle vtedy platných a účinných obchodných podmienok, a to presne označiť, kde sa nachádza nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje odberné miesto a zároveň preukázať vlastnícke, resp. užívacie právo k tejto nehnuteľnosti. Ak bola dodávateľovi zo strany odberateľa nahlásená nesprávne informácia týkajúca sa odberného miesta, za túto skutočnosť zodpovedá odberateľ a nie dodávateľ ani prevádzkovateľ distribučnej siete. V tomto prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Ak by odberateľ riadne a správne identifikoval a odôvodnil svoje užívacie právo k nehnuteľnosti - odbernému miestu, žalobca by si svoj nárok neuplatňoval zároveň od žalovaného v 2. rade z titulu zodpovednosti vlastníka za neoprávnený odber plynu. Žalovaný v 2. rade nebol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa odberné miesto nachádzalo.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca podanou žalobou sa domáhal proti žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 3.726,63 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu bez zavretej zmluvy o dodávke zemného plynu na odbernom mieste na E. XX R. T. s tým, že žalovaný v 2. rade mal byť vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzalo odberné miesto. Žalovaný v 2. rade v odpore uviedol, že nikdy neoprávnene neodoberal plyn ani nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, z ktorej bol plyn neoprávnene odoberaný, pričom zo strany žalobcu došlo pri podaní žaloby zjavne k omylu, keď odberné miesto, o ktoré ide, nesprávne priradil k inej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a sa tiež nachádza na trhovisku na E. K. R. T.. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo/1912/2015 zo dňa 16.2.2016. Zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade procesne zavinil žalobca, ktorý sám konštatoval, že žalovaný 2/ nebol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa odberné miesto nachádzalo. Zastavenie konania mohol zaviniť buď žalobca alebo žalovaný v 1. rade. Ak sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu žalobca sa môže voči žalovanému v 1. rade domáhať náhrady takto vzniknutej škody. Preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu v napadnutom výroku II. ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 2. rade späť ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie podľa §173 a nasl. CSP, preto súd o späťvzatí rozhodol.
9. Odvolací súd sa plne stotožnil nielen s názorom súdu, ale aj s názorom žalovaného v 2. rade, a to, že zo strany žalobcu došlo pri podaní žaloby zjavne k omylu, keď odberné miesto, o ktoré ide, nesprávne priradil k inej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a sa tiež nachádza na trhovisku na E. K. R. T.. Zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade procesne zavinil žalobca, ktorý sám konštatoval, že žalovaný v 2. rade nebol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa odberné miesto nachádzalo. Zastavenie konania mohol zaviniť buď žalobca alebo žalovaný v 1. rade. Ak sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, žalobca sa môže voči žalovanému v 1. rade domáhať náhrady takto vzniknutej škody.
10. K náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, odvolací súd poukazuje na § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Žalobca zavinil zastavenie konania z dôvodu jeho omylu, keď odberné miesto, o ktoré ide, nesprávne priradil k inej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade.
11. K tvrdeniu žalobcu, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sa povinnosť hradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. V danom prípade tu nie sú okolnosti hodné osobitného zreteľa, nakoľko ak žalovaný v 1. rade uviedol nesprávne údaj o odbernom mieste, zodpovednosť za to nemôže niesť žalovaný v 2. rade. Je vecou žalobcu, aby našiel mechanizmus na overenie pravdivosti údajov odberateľa o odbernom mieste.
12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.
13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP s tým, že žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).