Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. O., T. XXX/XX, zastúpeného Y.. N.. T. Z., advokátom v O., T. námestie XX proti žalovanému N.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. U., U. XX, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.januára 2018, č. k. 21C/26/2017-70 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 15.03.2017 uzavreli Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy na byt, žalovaný ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci. Predmetom budúcej kúpy mal byť byt č. XX v dome súp. č. XXX, postavený na parc. reg. C č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. O., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku pod obytným domom vo veľkosti 65/2494. Strany sa dohodli, že kúpnu zmluvu uzavrú najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, ďalej sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 68.000 eur s tým, že budúci kupujúci uhradí budúcemu predávajúcemu kúpnu cenu z vlastných prostriedkov a prostredníctvom hypotekárneho úveru najneskôr do 15 dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Ďalej bolo dohodnuté, že kauciu vo výške 2.000 eur uhradí budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu na jeho účet ako záruku, že počas 30 dní od podpisu zmluvy o budúcej zmluve nepredá predmet zmluvy inej ako zmluvnej strane. Táto kaucia bola zároveň považovaná za preddavok na budúcu kúpnu cenu a z kúpnej ceny bude odpočítaná. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a úhrade celej kúpnej ceny v dohodnutých termínoch, celá kaucia prepadá v prospech budúceho predávajúceho. Z emailovej a telefonickej komunikácie súd zistil, že 18.04.2017 oznámil Mgr. T. žalovanému, že úver pre žalobcu je schválený, úverové a záložné zmluvy bude treba pripraviť, 24.04.2017 oznámil Mgr. T. stranám, že zmluvy sa pripravujú, sú v poradí, rovnaký deň oznámila T. G. T.. T. a žalobcovi, že zložka žalobcu ešte nebola nikomu pridelená. Dňa 26.04.2017 sa pýtal žalobca žalovaného, či má záujem o predaj bytu a ako budú pokračovať, žalovaný trval na podmienkach zo zmluvy o budúcej zmluve, ale ponúkol možnosť uzavrieť aj po dohodnutom termíne kúpnu zmluvu za zmenených podmienok, za kúpnu cenu 70.000 eur, s týmto žalobca nesúhlasil. Dňa 30.04.2017 žiadal žalobca žalovaného o vrátenie zálohy, nakoľko bolo vinou žalovaného, ktorý nebol schopný predložiť zmluvu, že k jej uzavretiu nedošlo. Dňa 25.04.2017 oznámil Mgr. T., že súčasťou znaleckého posudku nie je titul nadobudnutia, čo je povinná súčasť každého znaleckého posudku, preto žiadal jeho kópiu. Nebolo tak medzi stranami sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, aký bol jej obsah a tiež to, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Sporná nebola ani úhrada 2.000 eur. Sporným zostalo, z akých dôvodov k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Súd posúdil zmluvu o budúcej zmluve ako platný právny úkon. Táto obsahovala všetky náležitosti, predpísané zákonom, a to vrátane dostatočne definovaného predmetu budúcej kúpnej zmluvy. Byt bol označený číslom bytu, vchodu, poschodia, obytného domu, pozemku, na ktorom sa obytný dom nachádza, bol určený podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, bolo opísané vnútorné usporiadanie a vybavenie bytu, označený list vlastníctva, kde je byt zapísaný. Predmet budúcej kúpnej zmluvy bol dostatočne určitým spôsobom podpísaný, bola dohodnutá určitým spôsobom, lehota v ktorej mala byť kúpna zmluva uzavretá. Žalobca namietal, že zmluva o budúcej zmluve má obsahovať aj tie náležitosti, ktoré musia byť uvedené v kúpnej zmluve, teda všeobecné náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka, ale tiež obsahom musí vyhovovať katastrálnym predpisom a v prípade bytu aj zákonu č. 182/1993 Z. z.. Konkrétne bolo namietané neuvedenie určenia a popisu spoločných častí domu, zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona. Nedostatok tejto náležitosti mal mať za následok neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. S týmto názorom sa súd nestotožnil. Predmetná zmluva obsahovala všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a tiež vyhovovala všeobecným náležitostiam právnych úkonov. Účelom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nie je vklad vlastníckeho práva, ale len uzavretie kúpnej zmluvy, podpísaním zmluvy o budúcej zmluve ešte nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, takúto zmluvu nie je možné predložiť na vklad do katastra nehnuteľností. Na uskutočnenie prevodu musia obe strany uzatvoriť ešte samostatnú kúpnu zmluvu, týkajúcu sa prevodu nehnuteľností. Možno sa stotožniť s tým, že náležitosť podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z.. v zmluve o budúcej zmluve chýba, ale jej absencia nemá za následok neúčinnosť budúceho predmetu kúpnej zmluvy. Obe strany vedeli čo je predmetom zmluvy o budúcej zmluve a čo bude predmetom kúpnej zmluvy. Chýbajúci popis nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ale osobitnou náležitosťou pre prevod bytu, nič nebránilo stranám túto náležitosť kúpnej zmluvy doplniť. Bolo jednoznačné, ktorý byt má byť predmetom kúpnej zmluvy, absencia uvedenej náležitosti na tom nič nemení. V argumentácii žalobca poukazoval aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/42/2007. V tomto konaní skúmal Najvyšší súd platnosť zmluvy o budúcej zmluve z pohľadu skúmania formy prejavu vôle, ktorá by mala byť totožná tak v zmluve o budúcej zmluve ako v samotnej zmluve, išlo o to, kto má za obchodnú spoločnosť tieto dokumenty podpísať. Najvyšší súd teda skúmal iné podmienky platnosti zmluvy o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie k tomu dodal, že v rozhodnutí 4Cdo/288/2015 NS SR bol vyslovený názor, podľa ktorého zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu musí mať rovnaké obsahové a formálne náležitosti ako kúpna zmluva samotná a musí teda vyhovovať aj katastrálnym predpisom. Tento názor bol vyslovený v kontexte rozhodovania o spore o nahradenie prejavu vôle, kde súd vo svojom rozhodnutí chýbajúce náležitosti doplniť nemôže. V danej veci o taký prípad ale nešlo, súd sa preto týmto názorom neriadil a použijúc vyššie citovaný záver Ústavného súdu SR považoval zmluvu o budúcej zmluve za dostatočne určitú, a teda platnú. Medzi stranami zostalo sporné to, kto mal realizovať výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy. Toto si strany výslovne nedohodli, čo znamená, že tak mohli či mali urobiť obe strany zmluvy. Možno podľa zisteného skutkového stavu veci konštatovať, že k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve došlo preto, že žalobca ako budúci kupujúci nemal k dispozícii finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu. Žalobca si v zmluve o budúcej zmluve nevymienil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy dôjde až po tom, keď hypotekárny úver vybaví. Vyslovil sa tak riziku, že predmetnú kúpnu zmluvu nebude môcť v dohodnutom čase uzatvoriť. Úver sa mu ani prostredníctvom finančného poradcu nepodarilo vybaviť, popísaná korešpondencia dokazuje, že podpis úverovej zmluvy sa riešil ešte 26.04.2017, keď kúpna zmluva mala byť uzavretá najneskôr 14.04.2017. Žalobca nedôvodne viní žalovaného z toho, že on zapríčinil oneskorené vybavenie úveru, žiadne povinnosti pri vybavovaní úveru žalobcom žalovaný v zmluve o budúcej zmluve dohodnuté nemal, preto sú tieto námietky žalobcu bezpredmetné. Žalobca zaplatil zálohu a budúcu kúpnu cenu 2.000 eur, ktorá pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy zostane vo vlastníctve budúceho predávajúceho, teda žalovaného. Žalovaný svoju povinnosť byt nepredať v dohodnutej dobe dodržal. Nebol dôvod zisťovať, zavinením koho nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, jednoducho k tomu nedošlo, a preto tak ako bolo dohodnuté zostala záloha 2.000 eur žalovanému. Rizika prepadnutia zálohy (resp. kaucie) si mal byť žalobca vedomý a mal byť motivovaný k realizácii úkonov smerujúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy, v tomto smere v dohodnutom čase nebol dostatočne aktívny. Hoci výzva na uzavretie zmluvy všeobecne nemusí byť písomná, pre prevod nehnuteľnosti by tak malo byť, telefonické výzvy napokon preukázané neboli. Súd mal za to, že žalobca mal predložiť žalovanému výzvu na uzavretie zmluvy s motiváciou prepadu kaucie, ak tak neurobil, zjavne nemal vybavený úver a s predĺžením lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy žalovaný nesúhlasil. Žalobca nedostatočne zvážil svoju situáciu, nepočítal s rizikom nedodržania dohodnutých zmluvných podmienok. Kaucia, neskôr sankcia, nebola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, z pohľadu budúcej kúpnej ceny nebola neprimerane vysoká a nebolo na prekážku ani to, že žalovaný pre prípad nedodržania zmluvných podmienok nebol sankcionovaný. Žaloba o vrátenie 2 000 eur teda nebola podaná dôvodne, preto ju súd zamietol. Právne vec posúdil aj podľa § 34, § 37, § 50a ods. 1 - 3, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou, patrila by mu plná náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, žiadne trovy si neuplatnil, preto mu neboli priznané.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na vnútornú rozporuplnosť rozsudku. Súd prvej inštancie v bode 24. rozsudku cituje ust. § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v tom zmysle, že zmluva o prevode vlastníctva bytu musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj ďalšie podstatné náležitosti /písm. a-h/, a na druhej strane konštatuje, že nie je možné prihliadať na prílišný formalizmu kladený na právne úkony medzi stranami. Kogentné ustanovenie zákona pritom nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho normatívneho účinku dohodou zmluvných strán. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako úvahou sa súd spravoval, keď na jednej strane vyslovil názor, že aj zmluva o zmluve budúcej musí obsahovať všetky podstatné náležitosti riadnej zmluvy, ktoré sú dané zákonom, avšak na strane druhej vyslovil právny názor, že zmluva o zmluve budúcej obsahuje všetky všeobecné náležitosti riadnej kúpnej zmluvy, a preto je v záujme platnosti právneho úkonu, neprihliadať na kogentné ustanovenia zákona o podstatných náležitostiach riadnej zmluvy. Sám súd pritom uvádza, že zmluva obsahovala všetky všeobecné náležitosti, a preto považoval túto zmluvu za účinnú. On nepopiera, že zmluva mala všeobecné náležitosti právneho úkonu, avšak ako samotný súd konštatoval, táto pre svoju platnosť potrebovala obsahovať aj ďalšie náležitosti obsiahnuté v § 5 ods. 1 cit. zákona. Napadnutá zmluva tieto zákonné náležitosti neobsahuje. Považoval za nepochybné, že namietaná zmluva, z ktorej žalovaný odôvodňuje ponechanie si zmluvnej pokuty, dohodu o podstatných náležitostiach riadnej zmluvy a ani spôsob určenia jej podstatných náležitostí neobsahuje, a preto je absolútne neplatná. Z neplatného právneho úkonu nemôže nikomu vzniknúť akýkoľvek záväzok ani právo. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dokazovanie, resp. dospel k nesprávnym záverom z vykonaného dokazovania vo vzťahu k primeranosti zmluvnej pokuty. Súd sa vôbec nezoberal skutočnosťou na ktorú poukazoval, a to že dňa 18.04.2017 bol utorok po Veľkonočných sviatkoch, a teda v utorok už mal aj žalovaný oznámené, že žalobca má schválený úver, tento už mal byť schválený k dátumu 13.04.2017, a teda pred týmito sviatkami, čo znamená, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu podmienok zmluvy o budúcej zmluve. Sám súd pritom v bode 10. konštatuje, že k dátumu 18.04.2017 bolo samotnému žalovanému oznámené, že je úver žalobcu schválený. S poukazom na odôvodnenie rozsudku v bode 18. mal za to, že samotnému žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobca má záujem pristúpiť k podpisu riadnej kúpnej zmluvy, keďže vykonal všetky úkony smerujúce k tomu, aby tak učinil. Rovnako sa súd nevyporiadal ani so skutočnosťami, že samotná zmluva o budúcej zmluve určovala, kedy je povinnosť budúceho kupujúceho uhradiť kúpnu cenu, a teda žalobca nebol povinný mať finančné prostriedky pred podpisom riadnej kúpnej ceny. Súd sa ďalej nevyporiadal s tým, že či zmluvná pokuta v danom prípade bola na mieste. Žalobca aj žalovaný mali rovnaké právo a zároveň povinnosť vyzvať druhú stranu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Dokonca to bol práve žalovaný, ktorý nepredložil nadobúdací titul, čím neposkytol riadnu súčinnosť k vybaveniu hypotekárneho úveru pre žalobcu. Žalobca s poukazom aj na svoj vek a neskúsenosť, v dobrej viere chcel nadobudnúť byt do osobného vlastníctva. O dobrej viere svedčí ak skutočnosť, že si vybavoval hypotekárny úver, opakovane vyzýval žalovaného na riešenie situácie, pričom to bol práve žalovaný, ktorý odmietol vec riešiť. Súd sa rovnako nezaoberal namietaným rozporom s dobrými mravmi, keď je zrejmé, že zmluva o budúcej zmluve obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, bola vyhotovená dopredu a to žalovaným. Mal za to, že pokiaľ súd poukázal na žalobcu ako osobu znášajúcu riziko, mal sa vysporiadať aj s mierou zavinenia neuzavretia riadnej kúpnej zmluvy, pričom tieto skutočnosti úplne absentujú v odôvodnení rozsudku. Rovnako skutočnosť, že žalovanému nevyplývajú zo zmluvy žiadne povinnosti pre vybavenie úveru je nelogické, nakoľko už len samotná kúpna zmluva povinne obsahuje náležitosti, ktoré kupujúci nemá objektívne možnosť zistiť bez toho, aby mu k tomu poskytol súčinnosť predávajúci. Rovnako žalobca ako aj žalovaný mali rovnaké právo ale i povinnosť vypracovať kúpnu zmluvu, resp. jej návrh. Záverom zhrnul, že namieta predovšetkým absolútne neplatnosť predmetnej zmluvy, a tým aj nemožnosť sankcionovania žalobcu zmluvnou pokutou. Namietal zmätočnosť rozsudku, jeho vnútornú rozporuplnosť a nepreskúmateľnosť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutia na tom právnom záver, že predmetná zmluva o zmluve budúcej obsahovala všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a tiež vyhovovala všeobecným náležitostiam právnych úkonov. Mal za to, že i keď náležitosť podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z.. v zmluve o budúcej zmluve chýba, jej absencia nemá za následok neúčinnosť budúceho predmetu kúpnej zmluvy. Obe strany vedeli čo je predmetom zmluvy o budúcej zmluve a čo bude predmetom kúpnej zmluvy. Chýbajúci popis nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ale osobitnou náležitosťou pre prevod bytu, nič nebránilo stranám túto náležitosť kúpnej zmluvy doplniť. K uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve došlo preto, že žalobca ako budúci kupujúci nemal k dispozícii finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu. Žalobca si v zmluve o budúcej zmluve nevymienil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy dôjde až po tom, keď hypotekárny úver vybaví. Vyslovil sa tak riziku, že predmetnú kúpnu zmluvu nebude môcť v dohodnutom čase uzatvoriť. Úver sa mu ani prostredníctvom finančného poradcu nepodarilo vybaviť, popísaná korešpondencia dokazuje, že podpis úverovej zmluvy sa riešil ešte 26.04.2017, keď kúpna zmluva mala byť uzavretá najneskôr 14.04.2017. Žalobca zaplatil zálohu a budúcu kúpnu cenu 2 000 eur, ktorá pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy zostane vo vlastníctve budúceho predávajúceho, teda žalovaného. Nebol dôvod zisťovať, zavinením koho nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, jednoducho k tomu nedošlo, a preto tak ako bolo dohodnuté zostala záloha 2 000 eur žalovanému. Rizika prepadnutia zálohy (resp. kaucie) si mal byť žalobca vedomý a mal byť motivovaný k realizácii úkonov smerujúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy, v tomto smere v dohodnutom čase nebol dostatočne aktívny. Žalobca nedostatočne zvážil svoju situáciu, nepočítal s rizikom nedodržania dohodnutých zmluvných podmienok. Kaucia, neskôr sankcia, nebola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, z pohľadu budúcej kúpnej ceny nebola neprimerane vysoká a nebolo na prekážku ani to, že žalovaný pre prípad nedodržania zmluvných podmienok nebol sankcionovaný. Žaloba o vrátenie 2.000 eur teda nebola podaná dôvodne, preto ju súd zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. Na zdôraznenie jeho správnosti a k podstatným odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Medzi stranami sporu, žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predávajúcim bola uzavretá dňa 15.03.2017 zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na byt, ktorej predmetom bol záväzok v stanovej dobe uzavrieť kúpnu zmluvu. Predmet budúcej kúpnej zmluvy bol uvedený v bode I. a označený ako byt č. XX, vo vchode č. X, na X. p. obytného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod obytným domom parc. CKN č. XXX vo veľkosti 65/2494-ín. Nehnuteľnosť sa nachádzala na ulici L., v k. ú. O., obec O., okres O., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. V bode II. 2.1 bola dohodnutá lehota na uzavretie kúpnej zmluvy, keď sa obidve strany zaviazali najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou budúci predávajúci prevedie do výlučného vlastníctva budúceho kupujúceho, za podmienok uvedených v tejto zmluve, predmet budúceho prevodu opísaný a špecifikovaný v článkoch I. a III. tejto zmluvy v celosti. V bode II. 2.2 bolo dohodnuté, že ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v lehote podľa bodu 2.1 článku tejto zmluvy. V bode III. bol uvedený opis bytu, jeho príslušenstva a súčasti, ktorý mal byť predmetom kúpnej zmluvy, v bode IV. 4.1 bola dohodnutá kúpna cena bytu a všetkých spoluvlastníckych podielov sumou 68.000 eur, v bode 4.2 sa strany dohodli, že budúci kupujúci uhradí budúcemu predávajúcemu túto kúpnu cenu z vlastných prostriedkov a prostredníctvom hypotekárneho úveru kupujúceho, najneskôr do 15. dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy a v bode III. 4.3 si strany dohodli aj to, že kauciu vo výške 2.000 eur uhradí budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu na účet budúceho predávajúceho č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ako záruku že počas 30 dní od podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy nepredá predmet zmluvy inej ako zmluvnej strane. Kauciu zloží budúci kupujúci na účet budúceho predávajúceho do 24 hodín od podpisu zmluvy. Táto kaucia sa považuje za preddavok na budúcu kúpnu cenu a bude z kúpnej ceny odpočítaná. V prípade, že nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a úhrade celej kúpnej ceny v stanovených termínoch, celá kaucia prepadá v prospech budúceho predávajúceho.

8. Vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody odvolací súd sa zaoberal otázkou, či súd prvej inštancie správne posúdil, že žalovaný nemal povinnosť žalobcovi vrátiť preddavok /kaucie/ vzhľadom na dohodnuté prepadnutie tohto preddavku v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy, a či správne posúdil platnosť zmluvy o zmluve budúcej podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonník, § 50a v spojení s § 588 Občianskeho zákonníka a § 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a nebolo to ani medzi stranami sporné, že strany sporu uzavreli dňa 15.03.2017 zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy na bytu, že žalobca ako budúci kupujúci zaplatil žalovanému dohodnutú kauciu /preddavok/ na kúpnu cenu, a že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami v stanovej dobe nedošlo. Sporným sa stal bod III. 4.3 zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, podľa ktorého bolo medzi stranami dohodnuté, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a úhrade celej kúpnej ceny v stanovených termínoch, celá táto kaucia prepadá v prospech budúceho predávajúceho, t. j. žalovaného. Súd prvej inštancie vyložil toto dojednanie strán o prepadnej kaucii tak, že nebol dôvod zisťovať zavinením koho nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď jednoducho k tomu nedošlo, preto kaucia prepadla v prospech žalovaného, pričom takéto dojednanie nepovažoval v rozpore s dobrými mravmi.

10. Z citovaného bodu III.4.3 zmluvy o zmluve budúcej aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by si strany dohodli prepadnutie kaucie pre prípad, ak k uzavretiu kúpnej zmluvy dôjde vinou žalobcu alebo vinou žalovaného. Ich dojednanie bolo len také, že k prepadnutie kaucie dôjde v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy prospech žalovaného. Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie mal zistiť a vyhodnotiť pre zavinenie ktorej zo strán nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

11. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahuje náležitosti podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, preto je neplatná, ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a nezaoberal sa namietaným rozporom s dobrými mravmi, keď je zrejmé, že zmluva o budúcej zmluve obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, bola vyhotovená dopredu a to žalovaným.

12. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

13. Zmluvu o budúcej zmluve je samostatný typ zmluvy, ktorá môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú /budúcu zmluvu/, v danom prípade kúpnu zmluvu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o budúcej zmluve sú písomná forma zmluvy, dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy a dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade zmluva o budúcej kúpnej zmluve bytu všetky tieto náležitosti obsahovala. V bode I. zmluvy bol vymedzený predmet budúcej kúpy - nehnuteľnosť nachádzajúca sa na ulici L., v k. ú. O., obec O., okres O., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX, vo vchode č. X, na X. p. obytného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod obytným domom parc. CKN č. XXX vo veľkosti XX/XXXX-ín. V bode III. bol uvedený popis bytu, jeho príslušenstva a súčasti. Je nesporné, že zmluva o prevode bytu podľa zák. č. 182/1993 Z. z. musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka aj osobitné náležitosti podľa ust. § 5 tohto zákona. Odvolací súd však nezdiela námietku žalobcu, že všetky tieto osobitné náležitosti musí obsahovať aj zmluva o zmluve budúcej, pokiaľ predmet budúcej kúpnej zmluvy je v zmluve o zmluve budúcej špecifikovaný tak, že je dostatočne identifikovaný a nemožno si ho zameniť za iný predmet budúcej kúpnej zmluvy.

Tak tomu bola aj v danom prípade, keď byt, ktorý mal byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy je v zmluve o zmluve budúcej dostatočne identifikovaný a ani sám žalobca neuvádza, že by nevedel, čo má byť predmetom budúcej kúpy. Byt je riadne označený, kde sa nachádza, v ktorom bytom dome, je označený číslom bytu, vchodom a súpisným číslom bytového domu, popisom bytu, na akej parcele sa byt nachádza, vrátane označenia spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu pozemku pod obytným domom. Nie je pravdou, že by sa súd prvej inštancie nevypriadal s náležitosťami zmluvy o zmluve budúcej, keď v odôvodnení rozsudku v bode 27. uvádza, že nedostatok náležitosti podľa § 5 ods. 1 písm. c/ cit. zákona nemá za následok neplatnosť zmluvy o zmluve budúce, nakoľko účelom zmluvy o zmluve budúcej nie je vklad vlastníckeho práva, ale len uzavretie kúpnej zmluvy, na uzavretie prevodu bytu musia strany uzavrieť samostatnú kúpnu zmluvu, pričom obidve strany vedeli čo je predmetom zmluvy o zmluve budúcej a čo bude predmetom kúpnej zmluvy, chýbajúci popis spoločných častí domu, zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o zmluve budúcej, ale osobitnou náležitosťou pre zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje a preto zmluvu o zmluve budúcej považuje za platne uzavretú. Právne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie považuje za správne.

14. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinností upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Námietka žalobcu, že zmluva o zmluve budúcej je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, bola vyhotovená dopredu a to žalovaným, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje na hore cit. ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Bolo preto na vôli strán, či si dohodnú preddavok aj ako zmluvnú pokutu a v akej výške. V bode II. 2.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v lehote podľa bodu 2.1 článku tejto zmluvy. Žalobca nebol v postavení spotrebiteľa, ako slabšej strany, preto nemožno hovoriť ani o nerovnováhe v právach a povinnostiach strán.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .