Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-491-2022.pdf
PDF · 67.51 KB
Case nature
Subarea
41Ek/491/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y.. L. W., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXX/ X, XXX XX U., proti povinnému: A. M., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXX/X, XXX XX Č., o vymoženie zameškaného a bežného výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1.
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.02.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného na základe exekučného titulu
- Rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 07.02.2020, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 17.02.2020.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
5. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bodu 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy a zistil, že v tomto konaní sa vymáha splnenie vyživovacej povinnosti povinného voči jeho maloletému dieťaťu, ktorej výška a spôsob platenia boli určené exekučným titulom.
8. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa zákonný zástupca. Skutočnosť, že exekučný titul určuje spôsob plnenia tejto povinnosti „k rukám matky“ neznamená, že matka je oprávnenou, ktorá má pohľadávku voči povinnému.
9. V súlade s citovaným § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať iba v tom prípade, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, že návrh podala osoba oprávnená požadovať splnenie nároku vyplývajúceho z exekučného titulu a druhou, že povinný ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne nesplnil oprávnenému to, čo mu exekučný titul ukladá. V tomto prípade je oprávneným z exekučného titulu maloleté dieťa, voči ktorému má povinný vyživovaciu povinnosť, zatiaľ čo matka je len zákonnou zástupkyňou mal. dieťaťa, ktorá ho môže v exekučnom konaní pri vymáhaní predmetnej pohľadávky zastupovať. Prvá podmienka teda splnená nebola, nakoľko oprávnenie matky zastupovať svoje dieťa pri vymáhaní jeho pohľadávky z pozície zákonnej zástupkyne z nej nerobí oprávnenú, tak ako je označená v návrhu na vykonanie exekúcie. Skúmanie druhej podmienky je v tomto prípade irelevantné, keďže na vykonanie exekúcie sa vyžaduje splnenie obidvoch podmienok súčasne. Preto aj v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, exekúciu nemožno vykonať lebo osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako oprávnený nie je oprávneným v súlade s exekučným titulom a nemôže vo svojom mene vymáhať daný nárok.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
11. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
12. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o náhrade trov exekúcie nerozhodoval. Povinný a ani exekútor v tomto momente nie sú účastníkmi konania a preto nemožno objektívne pri jednom účastníkovi konania rozhodnúť o náhrade trov, nakoľko tento inštitút si vyžaduje aspoň potencionálne oprávnený subjekt na náhradu trov a jednak subjekt povinný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.