Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-126-2021.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/126/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v spore žalobcu: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, G., právne zastúpený JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátom so sídlom R. XX, P., proti žalovanému: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 51 865 467, o náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.41C/84/2019-151 zo dňa 6.5.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Stranám sporu n á r o k na náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 70 000 eur. 2.Súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobca aktuálne nie je vlastníkom bytu, v ktorom býva a v súvislosti s ktorým mu nemajetková ujma mala vzniknúť. Vlastníkom predmetného bytu je od roku 2011 tretia osoba - vydražiteľ (N. E.), pričom konanie o neplatnosť dražby vedené Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/268/2014 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Rovnako nie je skončené ani konanie (vedené taktiež pred OS Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/311/2014) o vypratanie dotknutého bytu. Nesporné je, že žalovaný odstúpil od zmluvy o dodávke elektriny podaním zo dňa 19.02.2016 a došlo k odstaveniu elektrickej energie (v danom byte), v dôsledku konania vlastníka (bytu), ktorý si neželal, aby do bytu bola dodávaná elektrická energia. Stav odpojenia od elektrickej energie trval od 02.06.2016 až do obnoveniu v dôsledku povinnosti uloženej neodkladným opatrením OS Žilina dňa 09.12.2016. 3.V rozoberanej spojitosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný preukázateľne vyzval žalobcu ako druhú stranu existujúceho zmluvného vzťahu o dodávke elektrickej energie na doloženie dokladov preukazujúcich oprávnenie k užívaniu predmetného bytu v zmysle obchodných podmienok. Žalobca takéto doklady žalovanému nesporne nedoložil, pre postoj vlastníčky predmetného bytu nimi ani nedisponoval. Žalovaný následne postupoval v zmysle označených ustanovení obchodných podmienok a od zmluvy o dodávke elektriny odstúpil. Takéto odstúpenie od zmluvy nemožno považovať za neplatné, bolo totiž v súlade s § 48 OZ. Odstúpenie od zmluvy bolo medzi stranami sporu bezpochyby dohodnuté, bolo súčasťou obchodných podmienok vzťahujúcich sa na ich zmluvný vzťah založený zmluvou o dodávke elektriny už v roku 1980. Predmetná zmluva o dodávke elektriny sa menila v zmysle § 26 ods. 9 v spojení s § 96 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike na zmluvu o dodávke elektriny, ktorej integrálnou súčasťou boli aj obchodné podmienky žalovaného. Žalobca v konaní účinne nepoprel, že žalovanému v súlade s § 17 ods. 4 dotknutého zákona neoznámil, že so zmluvou po účinnosti zákona nesúhlasí, resp. že túto zmluvu o dodávke elektriny do predmetného bytu vypovedá. Bolo tiež nesporné,
že obchodné podmienky k danej zmluve sa vzťahujúce boli riadne schválené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach, a to rozhodnutím č. 0006/2015-E-OP zo dňa 29.01.2015. Tieto sú zverejnené, a teda prístupné na webovom sídle ÚRSO a tiež žalovaného. Takto schválené obchodné podmienky preto boli v zmysle zákona záväzné pre všetkých odberateľov, a teda aj žalobcu. 4.Okresný súd s poukazom na aplikáciu § 39, § 48 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13 ods. 2 písm. m/ a ods. 4, § 17 ods. 4 a 7, § 26 ods. 9, § 34 ods. 2, písm. f/, § 96 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, článkom V ods. 2.6 Obchodných podmienok o dodávke elektriny účinných od 6.3.2015 a článkom XIII ods. 3.3 písm. e/ Obchodných podmienok (všetky citované v napadnutom rozsudku) nadväzne dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, preto (žalovaný) neporušil žiadnu právnu povinnosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného bolo nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, k čomu v danej veci nedošlo a zodpovednosť za škodu nie je u žalovaného daná. Z dôvodu absencie protiprávneho konania žalovaného (okresný súd) nevykonal ďalšie dokazovanie vo vzťahu k existencii a výške škody, resp. príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody, keďže to bolo pre rozhodnutie vo veci (založené na právnom posúdení) nadbytočné a nehospodárne.
5.Hoci bol žalovaný v konaní v celom rozsahu úspešný, trovy konania mu okresný súd pri aplikácii § 257 CSP nepriznal, keď prihliadol na preukázateľne nepriaznivú osobnú, sociálnu a príjmovú situáciu žalobcu vyplývajúcu z obsahu spisového materiálu. Mal za to, že žalobca by iba s veľkými ťažkosťami mohol uhradiť žalovanému trovy konania, pričom na druhej strane je žalovaný prosperujúca akciová spoločnosť a nepriznanie náhrady trov konania ho nijakým výrazným spôsobom neovplyvní. Naviac žalovaný ani nebol zastúpený advokátom, preto trovy konania, ktorých nepriznanie by bolo pre žalovaného neúnosné ani nevznikli.
6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7.Nesúhlasil s právnym záverom súdu, ktorý ignoruje špecifickosť situácie žalobcu. Pokiaľ súd akceptoval tvrdenie, že všeobecné obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie a pristúpenie k nim nastalo automaticky, takúto jednosmernú interpretáciu ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno bez všetkého akceptovať. Hoci sa rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o schválení obchodných podmienok považuje za záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, z toho automaticky nevyplýva aj záväznosť pre takých účastníkov trhu s elektrinou, ktorých zmluva bola konkludentná, bez akéhokoľvek odkazu na všeobecné obchodné podmienky, v samotnom tele zmluvy. Automatická záväznosť všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby zmluva o združenej dodávke elektrickej energie obsahovala zmienku o tom, že všeobecné obchodné podmienky sú jej neoddeliteľnou súčasťou, je takou podstatnou modifikáciou zmluvného vzťahu, ktorá je spôsobilá založit' rozpor s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v súlade s 648 OZ od zmluvy možno odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, čo v danom prípade dohodnuté nebolo, potom automatická záväznost' všeobecných obchodných podmienok, ktorá dodávateľovi odstúpenie umožňuje, môže napĺňať znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ. 8.Všeobecné obchodné podmienky dovoľujú žalovanému odstúpiť od zmluvy, pokiaľ odberateľ podstatne poruší zmluvu alebo obchodné podmienky, pričom za podstatné porušenie zmluvy sa považuje okrem iného aj nepreukázanie trvania užívacieho práva na dotknuté nehnuteľnosti. Podľa odvolateľa však užívacie právo preukázal a to tak, že byt smie užívať na základe ochrany súdu konajúceho vo veci vypratania predmetného bytu, ktorý prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o neplatnosti dražby. Žalovaný mal vziať do úvahy výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a nemohol vykladať článok XIII. bod 3.3 písm. e) VOP tak, že bol naplnený dôvod na odstúpenie od zmluvy - absencia užívacieho práva. Vo svetle okolností tohoto prípadu totiž užívacím právom nemožno myslieť dogmaticky len vlastnícke právo alebo právo zmluvne dojednané. 9.Na základe toho je podľa odvolateľa konanie žalovaného protiprávne. Odstúpenie od zmluvy je totiž postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 OZ pre nesúlad so zákonom aj s dobrými mravmi.
10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolateľ právne absurdným spôsobom namieta, že rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa vzťahujú na všetkých účastníkov z trhu s elektrinou, nevzťahuje na tých účastníkov trhu s elektrinou, ktorí v postavení odberateľa elektriny uzavreli zmluvný vzťah so svojím dodávateľom elektriny konkludentne. Túto
domnienku zakladá na tej skutočnosti, že táto skupina odberateľov nie je v ustanovení výslovne zmienená ako taká, na ktorú by sa ustanovenie vzťahovalo. Je treba uviesť, že ustanovenie nezmieňuje mnoho ďalších skupín odberateľov ktoré by bolo možné vytvoriť podľa mnohých kritérií. Je tomu tak preto, že účelom daného ustanovenia § 13 ods. 4 ZOR nie je akúkoľvek skupinu odberateľov či iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom spod rozsahu úpravy vyčleniť, ale naopak sa generálne zmieňuje o všetkých účastníkoch trhu s elektrinou a plynom (nie len o odberateľoch). Podľa § 13 ods. 4 v spojení s ods. 2 písm. m) ZOR sú totiž Úradom vydané rozhodnutia o schválení obchodných podmienok dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu, ktorí poskytujú univerzálnu službu záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom. Účastníkmi trhu s elektrinou sú podľa § 15 ods. 2 písm. d) a e) ZOE aj dodávateľ elektriny (Žalovaný) a odberateľ elektriny (Žalobca). Je teda bez akejkoľvek pochybnosti, že Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) schválené VOP žalovaného sa vzťahujú aj na žalobcu rovnako ako na ktoréhokoľvek iného odberateľa elektriny v domácnosti bez zvýhodňovania či diskriminácie akejkoľvek skupiny odberateľov či iných účastníkov trhu. 11. Pokiaľ ďalej odvolateľ zakladá domnienku, že zákonom daná záväznosť VOP by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, žalovaný zdôrazňuje, že (všeobecná) záväznosť VOP schválených ÚRSO je daná zákonom a zmluvné strany nemajú možnosť sa na ich aplikácii či neaplikácii dohodnúť. 12.Okrem toho žalobca podkladá svoju úvahu aj znením ustanovenia § 48 OZ, podľa ktorého je odstúpenie možné len ak je to v zákone ustanovené alebo medzi účastníkmi dohodnuté. Účelovo však ignoruje skutočnosť, že Zákon o regulácii a Zákon o energetike sú v prípade zmluvných typov, ktoré tieto predpisy vyslovene upravujú, v postavení lex specialis voči Občianskeho zákonníku, ktorý je v postavení lex generalis. Teda ustanovenia ZOE a ZOR sa uplatnia v predmetných zmluvných vzťahoch prednostne a to aj v tých ustanoveniach ktoré sú v obsahovom rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 13.Žalovaný poznamenal, že samotná existencia súdnych sporov, ani skutočnosť že konanie o vyprataní bolo prerušené, právo žalobcu užívať dotknutú nehnuteľnosť nezakladá a nepreukazuje. Žalobca nepredložil žiadny úradný doklad (LV), súkromnoprávnu listinu (zmluvu s vlastníkom/súhlas vlastníka) či právoplatné rozhodnutie súdu, z ktorého by mu vyplývalo právo užívať dotknutý byt. 14.Dodal/zopakoval, že od zmluvy odstúpil pre nepreukázanie existencie vlastníckeho či užívacieho práva žalobcom za situácie, kedy vlastník nehnuteľnosti (p. N. E.) zapísaný na LV prejavil svoj nesúhlas s pokračovaním dodávky elektriny do bytu ktorý vlastní osobe užívajúcej daný byt bez jeho (vlastníkovho) súhlasu či iného právneho titulu. Žalovaný pritom postupoval s rešpektom k platnému právnemu stavu, s dôverou v zápis údajov o vlastníctve dotknutého bytu na LV 2145 v prospech p. Borošovej a predovšetkým s rešpektom k jej vlastníckemu právu vyplývajúcemu zo zápisu z predloženého listu vlastníctva. Pravdivosť tohto zápisu nebola v konaní dodnes žiadnym právne relevantným spôsobom vyvrátená. Je pravdou, že žalobca poukazoval na existenciu súdneho sporu s vlastníčkou bytu, žalovaný však pri svojom postupe vždy musí vychádzať z platného právneho stavu. Osoba spochybňujúca vlastnícke právo inej osoby sa nemôže samotným faktom spochybnenia vlastníckeho práva bez ďalšieho považovať za vlastníka ani legitímneho/oprávneného užívateľa predmetu vlastníckeho práva. V prípade akceptácie žalobcovej argumentácie by sa mohol stať oprávneným užívateľom nehnuteľnosti len na základe podania žaloby v podstate ktokoľvek.
15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
16.Určujúci záver súdu prvej inštancie o absencii základnej podmienky - neoprávnenosti/protiprávnosti zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu - žalovaného nároku je opodstatnený. Nadväzne je skúmanie ďalších zložiek (kauzálny nexus, výška ujmy) predmetného zodpovednostného vzťahu/nároku bezpredmetné. 17.Žalobcami namietaný postup žalovaného - odstúpenie od zmluvy - totiž má svoj legitímny základ v (explicitnej) právnej úprave zákona o energetike (v podrobnostiach viď body 3 a 4 tohto odôvodnenia - právna argumentácia okresného súdu, s ktorou sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil), ktorý zakladá záväznosť všeobecných obchodných podmienok (umožňujúcich takéto odstúpenie) schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v záväzkových vzťahoch žalovaného ako dodávateľa energií. Nie je preto možné hovoriť o rozpore so zákonom, tobôž o obchádzaní zákona, naopak, ide o postup lege artis.
18.Pokiaľ ďalej žalobcovia argumentovali rozporom s dobrými mravmi, bližšie nešpecifikovali, s konkrétne ktorými/akými v spoločnosti všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, poctivého správania (obsahová náplň pojmu dobré mravy), by malo/mohlo konanie žalovaného spočívajúce v realizácii zákonom predpísaného/predvídaného postupu, prísť do konfliktu. Navyše, postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb a kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť inú osobu. Takýto kvalifikovaný úmysel v súdenej veci, mimo rámca akejkoľvek pochybnosti, preukázaný nebol. Žalovaný v rámci svojho rozhodovania aplikoval (musel aplikovať) relevantnú právnu normu, ktorá mu ukladala žiadať od odberateľa preukázanie trvania užívacieho práva alebo trvajúceho súhlasu vlastníka, „najmä ak vlastník trvanie tohto práva alebo súhlasu pred dodávateľom elektriny spochybní“, k čomu v okolnostiach posudzovanej veci nepochybne došlo. Následne žalovaný/dodávateľ pri ustálení aktuálneho vlastníckeho stavu dôvodne vychádzal zo záväzných údajov katastra nehnuteľností. Správne tiež žalovaný poznamenáva, že púha existencia súdnych sporov vedených žalobcami nepredstavuje užívací titul. 19.Zároveň vo vyššie citovanej formulácii/požiadavke všeobecných obchodných podmienok nemožno vzhliadnuť žiadnu okolnosť vyvolávajúcu hrubý nepomer práv/povinností v neprospech spotrebiteľa ako definičný základ pre konštatovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Účelom/zmyslom predmetnej normy je totiž práve a len logická požiadavka, aby mal dodávateľ energií jasný právny základ svojich zmluvných vzťahov (t.j. či dodáva energie oprávnenému subjektu).
20.Zhrnúc opísané pristúpil krajský súd k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v jeho meritórnej časti. 21. Nadväzne rovnako postupoval i vo vzťahu k závislému výroku o trovách prvoinštančného konania (§ 379 písm. a/ CSP), ktorý nebol (žalovaným) osobitne napadnutý a ktorý svoj právny základ nachádza v použití ustanovenia § 257 CSP. 22.Identické závery - o celkovej nepriaznivej sociálnej situácii žalobcu - je potrebné/vhodné vztiahnuť i na trovy odvolacieho konania (396 ods. 1 CSP), v rámci ktorého žalobca nebol úspešný a preto by žalovanému inak vznikol nárok na náhradu týchto trov voči žalobcovi. Aplikáciou označeného ustanovenia a osvojením si úvah súdu prvej inštancie krajský súd súhrnným výrokom nepriznal náhradu trov žiadnej zo sporových strán.
23.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.