Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/231/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d'Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísanou v registri: R.C.S Lille Métropole, číslo zápisu: 325 307 106, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36866881, proti žalovanej: Z. J., nar. XX. Z. XXXX, trvalo bytom E., o zaplatenie 1.803,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 6. apríla 2017 č. k. 5C/32/2015-82, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 39, 39a, § 49a, § 52 ods. 1 až 4 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 497 Obch. z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov); § 2 písm. a/, b/ a d/, § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ZoSÚ“); § 4 ods. 8, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoOS“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.803,57 eur, pozostávajúcu z istiny 1.612 eur, z úroku 186,32 eur a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru 5,25 eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.11.2013 uzatvorila so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. 90016512, na základe ktorej poskytla žalovanej úverový limit 2.000 eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet žalovanej. Strany sa dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom nákupu tovaru alebo služieb vo výške 1.612 eur, žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami vo výške 40,74 eur najneskôr k 15. dňu v mesiaci, úroková sadzba bola vo výške 18,90 % ročne, výška RPMN bola podľa článku 5.4 VOP v čase podpisu zmluvy 17,50 %. Celková suma splatná žalovanou bola dohodnutá vo výške 2.444,40 eur. Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila nič. Žalovaná prečerpala celkovú sumu 1.612 eur. Písomným podaniami z 5.6.2015, 19.2.2016 a 2.8.2016 doplnila žalobu tak, že poskytla žalovanej revolvingový úver, žalovaná bola oprávnená opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku disponibilného úverového

limitu dohodnutého v zmluve. Žalobkyňa poskytla žalovanej 4.12.2013 čerpanie vo výške 1.612 eur prevodom na bankový účet obchodníka. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, tzn. že obchodník na základe spolupráce so žalobkyňou ponúkol žalovanej možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru na diaľku, teda bez priameho kontaktu s klientom. Išlo o účelový úver, na základe ktorého sa žalovaná ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy a zmluvy o úver stala vlastníkom zakúpeného tovaru. Zmluva bola uzatvorená priamo v obchodných priestoroch obchodníka spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom k vybaveniu stačil občiansky preukaz a druhý doklad totožnosti. Pred uzatvorením zmluvy sa posudzovala schopnosť klienta splácať úver vyhodnotením finančnej situácie klienta na základe informácií poskytnutých obchodníkovi. Poplatky označené v žalobe ako poplatky z omeškania so splácaním úveru vo výške 5,25 eur predstavujú poplatky za upomienky, tieto boli dojednané podľa čl. 7.2 VOP a zároveň uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy na strane 6. Žalobkyňa uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Aquatrend, s.r.o. zmluvu o spolupráci, v zmysle ktorej sa obchodná spoločnosť zaviazala ponúkať svojim klientom možnosť financovania kúpnej ceny tovaru alebo služieb prostredníctvom spotrebiteľského úveru poskytovaného žalobkyňou. Kupujúci mal možnosť rozhodnúť sa, či bude financovať kúpnu cenu tovaru sčasti alebo celkom prostredníctvom úveru alebo financovanie odmietne, pričom žalovaná sa rozhodla časť kúpnej ceny tovaru financovať prostredníctvom spotrebiteľského úveru poskytovaného žalobkyňou. Súdu predložila výpis zo 4.12.2013 na sumu 16.270 eur, ktorú žalobkyňa vyplatila spoločnosti Aquatrend, s.r.o. za rôzne zmluvy v zmysle ich partnerského financovania, z nej suma 1.612 eur predstavovala financovanie zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovanou. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko nevedela o tom, že bude musieť za vodný filter zaplatiť sumu uvedenú v žalobe, jej zámerom bolo privyrobiť si nejaké finančné prostriedky. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že so žalobkyňou v novembri 2013 zmluvu uzatvorila, VOP nepodpísala a nebola s nimi oboznámená, nebola oboznámená s úrokom z úveru, ani so sumou za ktorú jej bol ponúknutý na predaj vodný filter. K uzavretiu zmluvy došlo tak, že ju kontaktovala sestra, či by si žalovaná chcela privyrobiť a na základe uvedeného sa u sestry S. O. stretla so zástupkyňou žalobkyne s pani L. - K., ktorá jej pri stretnutí povedala, že žalobkyňa by jej namontovala do bytu na ulici N. XX v E. vodný filter, používaním ktorého by jej tiekla z vodovodu zdravšia voda, že si tým môže privyrobiť, a že môže pre žalobkyňu zabezpečovať klientov, za čo môže získavať mesačnú províziu 500 eur, nepovedala jej, že jej odpredajú vodný filter, povedala jej len to, že stačí keď ich bude žalovaná propagovať, dala jej podpísať zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, avšak keď zmluvu podpisovala nebolo tam uvedené, kde je zamestnaná a aký má zárobok a nebolo tam napísané nič ani o výške úveru, povedala jej len, že sa jedná o nákup vodného filtra, napísané to tam však nebolo. V čase podpisovania zmluvy žalovanou, bola vyplnená len časť s názvom Klient a kontaktné údaje. Zamestnanie, príjmy a úver vyplnené neboli, žalovaná neuvádzala mesačný príjem vo výške 680 eur. Zástupkyňa žalobkyne si nič neoverovala ohľadom zamestnania žalovanej, žalovaná jej povedala, že je nezamestnaná, v čase uzavretia zmluvy bola vedená na Úrade práce ako nezamestnaná. Zástupkyňa žalobkyne jej nepovedala za akú cenu jej predávajú vodný filter, žalovaná túto listinu pred podpisom nečítala, nakoľko zástupkyni žalobkyne verila. Vodný filter jej prišli namontovať asi po troch dňoch, umiestnený bol v kuchyni. Pri montáži vodného filtra dostala 120 eur od zamestnanca, ktorý filter montoval, a podpisovala o tom aj potvrdenie, mala dostať 170 eur, zamestnanec si však 50 eur strhol za montáž. Zmluvu, ani potvrdenie v súčasnosti nemá. Kúpnu zmluvu na vodný filter nepodpisovala. Vodný filter zostal v byte na ulici N. XX, E., kde vtedy bývala a jedná sa o byt vlastníčky pani I., ktorá jej uvedený byt dala do prenájmu. Po namontovaní vodného filtra asi po dvoch dňoch jej prišla poštou zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktorá už bola riadne vyplnená. Žalovaná následne telefonicky kontaktovala zástupkyňu žalobkyne, pretože po prečítaní zmluvy s ňou nesúhlasila a tejto preto povedala, že vodný filter nechce, pričom tá žalovanú odkázala priamo na spoločnosť Aquatrend, s.r.o. a zamestnanci spoločnosti Aquatrend, s. r. o. jej povedali, že to so zástupkyňu žalobkyne vybavia a že sa žalovanej ozvú, odvtedy sa žalovanej nikto neozval. Pri uzatváraní zmluvy bola prítomná sestra žalovanej S. O. a matka žalovanej P. O.. Aj ony dve majú tento vodný filter a nesplácajú ho. Komunikovala so žalobkyňou telefonicky, žiadala ju, aby si prišla pre filter a aby si ho zobrala. Chcela zrušiť zmluvu na filter ihneď keď jej prišla zmluva, písomne však od zmluvy neodstupovala, nakoľko si myslela, že to vybaví telefonicky. Z obsahu listu označeného ako „Výpoveď zmluvy o úvere a zánik poistenia“ zo dňa 19.6.2014 adresovaného žalovanej mal súd preukázané, že žalobkyňa vypovedala zmluvu o úvere a vyzvala žalovanú na splatenie dlžnej sumy 1.717,39 eur najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty. Z prehľadu splácania ako aj z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná neuhradila žiadnu čiastku. Zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Aquatrend, s.r.o. dňa 19.8.2013 súd zistil, že jej predmetom bol záväzok spoločnosti Aquatrend, s.r.o. v Slovenskej republike ponúkať svojim

klientom možnosť financovania nákupu tovaru alebo služieb prostredníctvom spotrebiteľského úveru poskytovaného žalobkyňou, ako aj uzatvárať v tejto súvislosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v mene a na účet žalobkyne. Súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo sporným, že vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ a žalobkyňa ako dodávateľ, a preto súd na vzťah sporových strán použil ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov. Vzhľadom na procesnú obranu žalovanej bolo sporným, či zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami bola uzatvorená platne, súd skúmal okolnosti uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej pohľadávky. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná bola uvedená do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy na kúpu vodného filtra v sume 1.662 eur a taktiež v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere, ktorá sa mala týkať úveru vo výške 1.612 eur na kúpu uvedeného vodného filtra. Žalobkyňa nepreukázala, že poskytla žalovanej úver súvisiaci s predajom vodného filtra a s platným uzatvorením kúpnej zmluvy na kúpu vodného filtra. Žalovaná uzatvorila so žalobkyňou zmluvu za takej situácie, že žalovaná za namontovanie vodného filtra získala finančné prostriedky v hotovosti vo výške 120 eur, ktoré jej boli vyplatené za to, že súhlasila s montážou filtra, zámerom žalovanej nebolo získať kúpou vodný filter za sumu 1662 eur, ani získať úver na jeho kúpu, zámerom žalovanej bolo privyrobiť si nejaké finančné prostriedky. Žalobkyňa žalovanú uviedla do omylu, čo sa týka podmienok uzatváranej zmluvy. Zástupkyňa žalobkyne nepovedala žalovanej pred podpisom zmluvy, že jej odpredajú vodný filter za sumu 1662 eur, povedala jej len to, že stačí keď bude žalovaná filtre propagovať. Žalovaná zmluvu so žalobkyňou uzatvorila a podpísala, pričom s ňou nebola oboznámená, pri podpisovaní zmluvy nebola táto vyplnená celá, chýbali v nej údaje týkajúce sa zamestnania žalovanej, jej príjmov a výdavkov ako aj údaje týkajúce sa úveru a prvého čerpania úveru. Žalovaná nebola zo strany zástupkyne žalobkyne oboznámená s tým, a zo zmluvy v čase jej podpisu žalovanou ani nevyplývalo, koľko filter stojí, teda aká je celková kúpna cena vodného filtra, v akých splátkach a ako dlho má žalovaná filter splácať, nebola oboznámená s výškou úrokovej sadzby, pričom VOP nepodpísala a nebola s nimi ani oboznámená. Žalovaná kúpnu zmluvu na vodný filter nepodpisovala. V čase uzatvárania zmluvy nemala žalovaná finančné prostriedky na splácanie úveru, nakoľko bola nezamestnaná, o čom zástupkyňu žalobkyne pri podpise zmluvy informovala. Zástupkyňa žalobkyne si neoverovala nič ohľadom zamestnania žalovanej, v čase uzavretia zmluvy bola žalovaná vedená na úrade práce ako nezamestnaná. Nesprávne údaje o zamestnávateľovi a o výške príjmov doplnila do zmluvy zástupkyňa žalobkyne až po podpise zmluvy žalovanou, pričom vyplnená zmluva v celosti prišla žalovanej až následne približne po dvoch dňoch od podpisu poštou. Keby žalovaná vedela hodnotu filtra a že ju bude musieť splácať, zmluvu by neuzavrela. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď do formulárovej zmluvy uviedla čistý príjem žalovanej vo výške 680 eur mesačne, čo sa nezakladalo na pravde, keď jej žalovaná uvádzala, že nepracuje. Žalovaná v čase podpisu nemala čistý príjem 680 eur mesačne a preto splácanie, tak ako je uvedené v zmluve, by nezvládala. Žalobkyňa nenavrhla v konaní dôkazy, ktoré by vyvrátili tieto tvrdenia žalovanej. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že zo strany žalobkyne došlo k hrubému porušeniu povinností skúmať schopnosť klienta splácať úver, keď tento riadne nepreveril, aké sú príjmy žalovanej v čase uzatvorenia zmluvy. Uvedený postup žalobkyne a procesnú obranu žalovanej potvrdili aj svedkyne S. O. a P. O., ktoré potvrdili, že žalobkyňa ponúkla žalovanej finančné prostriedky za namontovanie filtra, pričom žalovaná v čase podpisu zmluvy nebola zamestnaná. Svedkyne predostreli obdobný postup v súvislosti s obchodnými praktikami žalobkyne a teda pri uzatváraní vlastných zmlúv so žalobkyňou, pri ktorých boli takisto uvedené do omylu v súvislosti s predmetom zmluvy, keď mali za to, že za namontovanie filtra získajú od žalobcu finančné prostriedky, avšak neboli informované o výške ceny filtra, ani o povinnosti tento splácať, takisto podpisovali neúplnú zmluvu, ktorá im bola následne vyplnená zaslaná resp. predložená. Obe svedkyne sa zhodne uviedli, že keby boli informované o tom, koľko vodný filter stojí, zmluvu by nepodpísali. Žalobkyňa svojím konaním porušila odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonala na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň je nepochybné, že žalobkyňa tým, že neposkytla žalovanej podstatné informácie a nevysvetlila jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstatne narušila ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje, a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobila. Súd prvej inštancie bol názoru, že nie je dôvodné očakávať, že by sa žalovaná ako spotrebiteľ v prípade, že by jej boli poskytnuté podstatné informácie zo strany žalobkyne, rozhodla podpísať uvedenú zmluvu o úvere, nepochyboval o tom, že pri dostatku informácií by žalovaná uvedenú zmluvu o úvere nepodpísala. Žalovaná nemala v čase uzatvárania zmluvy finančné prostriedky na splácanie úveru, jej zámerom nebolo zobrať si úver na kúpu tovaru, ani samotná kúpa filtra, jej zámerom bolo privyrobiť

si nejaké finančné prostriedky, ktoré pri namontovaní filtra do domácnosti získala. Žalobkyňa naviac iniciatívne vyhľadala žalovanú v mieste jej bydliska, kde žalovaná so zámerom privyrobiť si finančné prostriedky v dobrej viere podpísala formulár zmluvy o úvere, ktorý pripravila žalobkyňa a ktorý v tom čase nebol riadne vyplnený, keď neobsahoval všetky relevantné údaje týkajúce sa poskytovaného úveru a týkajúce sa príjmov a zamestnávateľa žalovanej, pričom dôsledky podpísania zmluvy neboli žalovanej vysvetlené a z ktorého obsahu jej bez ďalšieho ani nemohli byť zrejmé. Žalobkyňa nepreukázala, že poskytla žalovanej úver súvisiaci s predajom vodného filtra, ani to že by medzi žalovanou a inou osobou bola uzatvorená zmluva o predaji filtra, ani to že by tento filter mal hodnotu 1.662 eur. Žalobkyňa ďalej nepreukázala tak ako tvrdila, že by poskytla žalovanej revolvingový úver, pre ktorý je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. Žalobkyňa si napokon neplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere a žalovanej ako spotrebiteľovi neposkytla spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 2 písm. d/ ZoSÚ. Súd mal preukázané, že žalobkyňa peňažné prostriedky nepoukázala na bankový účet žalovanej, žalobkyňa síce predložila súdu čiastočný výpis z účtu, v ktorom je uvedená dňa 4.12.2013 platba v sume 16.270 eur bez uvedenia majiteľa účtu, avšak žalobkyňa ani netvrdila, že by takúto platbu zasielala priamo žalovanej, tvrdila, že uvedená suma bola prefinancovaná na účet obchodnej spoločnosti Aquatrend, s.r.o. v rámci viacerých partnerských financovaní s tým, že z nej suma 1.612 eur sa týkala financovania zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou. Súd nepovažoval uvedený dôkaz za relevantný, nakoľko nezodpovedal tvrdeniam žalobkyne, pričom z neho ani nevyplývalo, za akým účelom boli uvedené prostriedky tretiemu subjektu poskytnuté. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa nepreukázala, že na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej so spoločnosťou Aquatrend, s.r.o. uhradila tejto spoločnosti sumu, ktorá je predmetom úveru v tomto spore. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobkyne, pretože boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a preto súd zmluvu o úvere považoval s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. za priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a v zmysle § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a O.z. za neplatnú a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Dodal, že súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu žalobkyne, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.). Keďže kúpnu zmluvu a tiež zmluvu o úvere súd vyhodnotil ako neplatné, pričom žalobkyňa v spore nepreukázala, že by žalovanej vyplatila sumu úveru uvedenú v zmluve, žalobkyňa preto nemá nárok od žalovanej vyžadovať splácanie úveru, ktorý žalovanej neposkytla. Z výpovede žalovanej síce vyplýva, že pri montáži filtra prevzala 150 eur, avšak jedná sa o bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je predmetom tohto sporu, súd nemohol takéto obohatenie priznať, pretože vo vzťahu k nemu nebolo vykonané dokazovanie a tak nebolo ani preukázané, kto obohatenie poskytol, či to bola spoločnosť žalobkyne alebo spoločnosť Aquatrend, s.r.o., ktorá filter montovala. Súd ďalej zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere vyhodnotil ako neplatnú aj z dôvodu, že žalovaná zmluvu o úvere nechcela uzavrieť. Uvedená zmluva pri jej podpise žalovanou neobsahovala všetky vyplnené náležitosti, čo sa týka výšky poskytnutého plnenia (úveru), výšky splátok, výšky celkovej úhrady, neobsahovala výšku úrokovej sadzby a obsahovala nesprávny čistý príjem žalovanej, ktorý bol zámerne zo strany zástupkyne žalobkyne v zmluve uvádzaný vo výške 680 eur mesačne, napriek tomu, že žalovaná bola v čase podpísania zmluvy nezamestnaná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne plným úspechom žalovanej v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ . Dňa 26. novembra 2013 žalobkyňa so žalovanou uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 90016512, žalovaná svojím podpisom prejavila súhlas byť zmluvou a jej VOP viazaná. Dôvodila, že ide o poskytovanie spotrebiteľských úverov na diaľku bez priameho kontaktu s klientom, ide o účelový úver a klient sa ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere stáva vlastníkom zakúpeného tovaru, avšak zostáva viazaný veriteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi klientom a veriteľom. Zmluva sa uzatvára priamo u

obchodníka spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy. Pred uzatvorením zmluvy sa posudzuje schopnosť klienta splácať úver, a to vyhodnotením finančnej situácie klienta na základe informácií poskytnutých obchodníkovi. Pokiaľ sa klient rozhodne, že má záujem o tovar a súčasne sa rozhodne, že má záujem o financovanie ceny tohto tovaru prostredníctvom žalobkyne, klient podpíše zmluvu o úvere so žalobkyňou, žalobkyňa prevedie finančné prostriedky za zakúpený tovar na účet obchodníka, pričom klient zostáva zaviazaný žalobkyni, v zmysle podpísanej úverovej zmluvy. Pri podpise úverovej zmluvy je prítomný splnomocnený zástupca obchodníka, ktorého povinnosťou je overenie totožnosti klienta a následne je posudzovaná schopnosť klienta splácať podľa informácií, ktoré sú poskytnuté klientom. Ak žalobkyňa schváli klientovi úver, klient je zaviazaný žalobkyni a je povinný uhradiť poskytnutý úver spolu s úrokom a poplatkami na účet žalobkyne. Vlastnícke právo k tovaru nadobúda klient ihneď. V predmetnej veci sa zmluva uzatvára prostredníctvom obchodnej spoločnosti Aquatrend, s.r.o., pri uzatváraní zmluvy bol prítomný poverený obchodný zástupca obchodníka. Žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o zrozumiteľnosti a určitosti prejavenej vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu o úvere so žalobkyňou, ako aj s poukazom na skutočnosť, že predmet kúpy, ktorý bol zmluvou o úvere financovaný, žalovaná prebrala, čo vyplýva z výpovede žalovanej ako aj z odôvodnenia rozsudku. Žalobkyňa nie je zmluvou stranou kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol tovar - vodný filter. Predajca, obchodník

- spoločnosť Aquatrend, s.r.o. poskytla prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žalovanej možnosť financovať cenu alebo jej časť predmetu kúpy prostredníctvom žalobkyne. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaná sa rozhodla túto možnosť využiť, čo potvrdila svojím podpisom. Žalobkyňa považovala za nepreukázané tvrdenia žalovanej, že mala zmluvu uzatvoriť a podpísať bez doplnených údajov a tiež jej tvrdenie, že keby vedela, aká je cena tovaru, zmluvu by nepodpísala. Priemernému spotrebiteľovi by malo byť pri podpise úverovej zmluvy o obdržaní tovaru zrejmé, že za tento tovar je alebo bude potrebné uhradiť jeho kúpnu cenu. Žalobkyňa má za to, že v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom súdu, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy malo dôjsť k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobkyne a s vyhodnotením právneho úkonu uzatvorenia zmluvy ako neplatného, a to s poukazom na postup a priebeh uzatvorenia zmluvy už opísaný. Nemožno hovoriť o nekalých obchodných praktikách žalobkyne, nakoľko žalobkyňa postupovala s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k spotrebiteľovi, pričom žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o vážnosti prejavu vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu o úvere so žalobkyňou. Žalobkyňa tovarom nedisponovala, neurčovala jeho kúpnu cenu a nemala vplyv na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Vystupovala ako zmluvná strana jedine v zmluve o úvere a to ako veriteľ. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi obchodníkom a žalovanou. Žalobkyňa poskytla žalovanej čerpanie vo výške 1.612 eur prevodom na bankový účet obchodníka. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, tzn. že obchodník na základe spolupráce so žalobkyňou ponúkol žalovanej možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o úvere. Vzhľadom k uzatvorenej zmluve o spolupráci medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Aquatrend, s.r.o., financovala rôzne zmluvy v zmysle partnerského financovania. Z výpisu banky žalobkyne je zrejmé, že 4.12.2013 bola v rámci partnerského financovania na účet obchodnej spoločnosti Aquatrend, s.r.o. prefinancovaná suma vo výške 16.270 eur, pričom z nej suma vo výške 1.612 eur predstavovala financovanie zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovanou. Finančné prostriedky sa poskytujú v zmysle zmluvy o spolupráci a nie na základe predloženia kúpnej zmluvy, ktorá predstavuje samostatný právny úkon. A teda žalobkyňa nemá a ani nemala k dispozícii zmluvu o kúpe vodného filtra uzatvorenú medzi žalovanou a Aquatrend, s.r.o.. Žalobkyňa bola názoru, že jej nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa ku skutočnostiam predneseným na pojednávaní, tak ako sú uvedené v bodoch 13. a 14. napadnutého rozsudku, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na čl. 2 ods. 1 CSP. So skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozsudku, ktoré vyplývajú z výpovedí žalovanej a svedka, sa oboznámila až doručením rozsudku a nakoľko o týchto skutočnostiach nemala vedomosť, nemohla k týmto zaujať vecné stanovisko. Čerpanie vo výške 1.612 eur žalobkyňa poskytla žalovanej za účelom úhrady časti kúpnej ceny tovaru, ktorú sa žalovaná rozhodla čiastočne uhradiť predávajúcemu prostredníctvom úveru poskytnutého žalobkyňou. Celková kúpna cena tovaru bola v zmysle zmluvy suma vo výške 1.662 eur. Je teda zrejmé, že žalovaná svojím podpisom na predmetnej zmluve o úvere súhlasila s čerpaním úveru za účelom úhrady časti ceny tovaru a žalobkyňa za týmto účelom previedla finančné prostriedky vo výške 1.612 eur. S poukazom na čl. 1.3.5, čl. 4 bod 1 a čl. 7 VOP uviedla, že VOP ustanovujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere a týmito VOP, predovšetkým je povinný platiť splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti, inak môže veriteľ zmluvu o úvere vypovedať. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť, žalobkyňa listom z 19.6.2014 odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú VOP vytlačené na zadnej strane zmluvy o revolvingovom úvere spolu s prílohami. Poukázala na ust. § 273

ods. 1 Obch. z. a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/717/2014 zo 7.10.2015. Podľa čl. 7.1 VOP zmluva o úvere sa uzatvára na dobu neurčitú napriek tomu, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú na dobu neurčitú, pre informovanosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy je hneď na prvej strane zmluvy stanovený počet splátok. Súčasne je stanovená aj celková čiastka splatná klientom, a to vo výške 2.444,40 eur. Dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere sú uvedené v čl. 8.4 VOP, o. i. tak, že zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Nakoľko žalovaná svoj úver nesplácala riadne a včas, porušila svoju povinnosť. Žalobkyňa listom z 19.6.2014 odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpisu úverového účtu vyplýva, že žalovaná prečerpala za celé obdobie úverového vzťahu 1.612 eur a uhradila do dnešného dňa sumu 0 eur. Špecifikovala debetné položky žalovanej: čerpanie 1.612 eur, úroky 259,67 eur a poplatky za upomienky 5,25 eur, spolu 1.876,92 eur. Kreditné položky žalovanej: úhrady 0 eur, storno úrokov 73,35 eur, spolu 73,35 eur. Rozdiel medzí debetnými a kreditnými položkami je 1.803,57 eur, vzhľadom k čomu je žalovaná povinná uhradiť žalobkyni sumu vo výške 1.803,57 eur, z ktorej nezaplatená časť úveru predstavuje sumu vo výške 1.612 eur. Žalovaná bola povinná platiť žalobkyni za poskytnutie úveru úroky zo sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby, v čase uzatvorenia zmluvy bola úroková sadzba 18,90% ročne, čo je uvedené priamo na zmluve. Poukázala na čl. 4.1 a 5.1 VOP, § 497 až § 507 Obch. z., § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. a mala za to, že v súlade s uvedeným je aktuálne výška úroku za poskytnutie úveru suma 186,32 eur. Poukázala na čl. 6 VOP s tým, že podľa Sadzobníka poplatkov platného v čase uzatvorenia zmluvy a uvedeného na poslednej strane VOP, sankčné nároky veriteľa v prípade porušenia zmluvy o úvere: sankcie za omeškanie klienta so splácaním úveru neprekročia maximálnu hodnotu stanovenú platnými právnymi predpismi. Ku dňu vydania tohto sadzobníka predstavuje zmluvná pokuta za porušenie povinnosti klienta riadne splácať úver sumu vo výške 1,31% mesačne z každej omeškanej splátky úveru, s ktorou sa klient dostal do omeškania o viac ako 12 dní...“. Vo výpise je označená sankcia za omeškanie klienta so splácaním úveru ako poplatky za upomienky. Toto pomenovanie žalobkyňa dlhodobo používala v zmluvným vzťahoch, avšak za účelom zosúladenia VOP s platnou právnou úpravou toto zmenila. Aby zachovala isté kontinuum, resp. nevyvolávala nedorozumenia u klientov, vo výpise toto pomenovanie zostalo. Vzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam je aktuálna výška poplatkov z omeškania podľa žalobkyne suma vo výške 5,25 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 , ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Uznesením z 10.10.2018 č. k. 10Co/231/2017-137 odvolací súd rozhodol, že v konaní sa pokračuje s COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d'Ascq, CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísanou v registri: R.C.S Lille Métropole, číslo zápisu: 325 307 106, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, ako so žalobkyňou. Právne toto rozhodnutie odôvodnil ust. § 64 CSP, vecne tým, že pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej akciovej spoločnosti, keďže zistil, že k zániku pôvodnej žalobkyne

(COFIDIS, a.s., Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 816 337) došlo počas konania a má právneho nástupcu.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa vystupovala v súvislosti s uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na rozdiel od žalovanej, ktorá vystupovala ako spotrebiteľ. Rovnako správne dospel k záveru, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy bola použitá nekalá obchodná praktika, podstatne narúšajúca ekonomické správanie žalovanej, zneužijúc jej dôverčivosť. Nekalá obchodná praktika, ktorá je zakázaná, je kvalifikovaná ako praktika rozporná s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZoOS). Predovšetkým žalovanej boli ponúkané finančné prostriedky za to, že jej namontujú vodný filter na čistenie vody, s čím žalovaná mala vyjadriť súhlas, podpísaním formulára zmluvy o úvere, pripravenej žalobkyňou, bez vyplnenia zmluvných podmienok týkajúcich sa úveru (absentovala cena filtra, výška splátok) a bez vysvetlenia zmluvných podmienok. Žalovaná, ktorá v čase uzavretia zmluvy bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pri čestnom a úplnom poskytnutí informácii o predaji vodného filtra za sumu 1.662 eur, prostredníctvom čerpania úveru, by predmetnú zmluvu nebola podpísala. Nezamestnanosť žalovanej v spojení s prísľubom zaplatenia finančných prostriedkov za namontovanie vodného filtra, nepreukazujú vôľu žalovanej uzavrieť úverovú zmluvu so žalobkyňou, ale ovplyvnené ekonomické správanie žalovanej, s cieľom získať (ako protihodnotu montáže vodného filtra) finančné prostriedky (vo výške 170 eur, z ktorých časť vo výške 50 eur zaplatila žalovaná montérovi). Úroveň osobitnej starostlivosti, rozumne očakávanej od predávajúceho, nepochybne zahŕňa tiež posúdenie a preukázanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, štandardným preverením bonity dlžníka (spotrebiteľa), napr. potvrdením o mesačnom príjme a o výdavkoch. Záujmu dodávateľa (nie spotrebiteľa) uzavrieť predmetnú zmluvu nasvedčuje už samotná iniciatíva pri vyhľadaní žalovanej s navrhovanou ponukou. Žalovaná bola preto zámerne ekonomicky ovplyvnená, jej oslovením, bez elementárneho preverenia jej bonity, s ponukou montáže vodného filtra za protihodnotu, čo nezodpovedá čestnej obchodnej praxi, ktorú je povinný každý predávajúci, ako i dodávateľ, poskytovateľ služby, dodržiavať. Uvedené konanie súd prvej inštancie správne kvalifikoval i ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 ZoOS), vybočujúce z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby, spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní čestnosti, využívajúc výraznú nerovnosť zmluvných strán. Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a dokonca so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ďalej len „ÚS ČR“, sp. zn. I. ÚS 3512/11). Zo stretu autonómie vôle a z ideí rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t. j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých východiskové pozície sú značne nerovnovážne, napr. vzťah podnikateľ a spotrebiteľ, sa nemožno uspokojiť s tým, že obidvom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda akási formálna rovnosť, pretože v skutočnosti nerovnosť východísk spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Účelom právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiská ekonomické, informačné, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť ako cieľ, je nutné nerovnosť východiskových pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11). Spoločným znakom noriem na ochranu spotrebiteľa je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015.

Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a úplnosť informácií o zmluvných podmienkach má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi, čo sa týka vyjednávacej právomoci, tak i úrovne informovanosti, ktoré ho vedú k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené predávajúcim alebo dodávateľom (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Oceano Grupo Editorial a Salva Editores, C-240/98 až C-244/98). Takéto nerovné postavenie medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo dodávateľom môže byť vyrovnané len pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám. Zásada poctivosti v oblasti ochrany spotrebiteľa je aplikovaná vo forme tzv. princípu dôvery (ten, kto vyvolal určité konanie, nesmie sa ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil, porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 3/06). V oblasti spotrebiteľského práva je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, keďže má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, a preto možno od neho očakávať (i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11). Ochrana zásady poctivosti vyplýva práve zo zákazu nekalej obchodnej praktiky (§ 7 ods. 1 ZoOS), ako i zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 ZoOS). Preto úroveň osobitnej odbornej starostlivosti predávajúceho alebo dodávateľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, vyžaduje poctivé a čestné konanie (v súvislosti s uzatváraním spotrebiteľskej zmluvy), ktoré žalobkyňa nepreukázala. Naopak vykonaným dokazovaním preukázané okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, boli nekalou obchodnou praktikou a výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 O. z.). Ak spočíva výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O. z.), a to aj v prípade, že samotný obsah tohto úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo 1847/2008). Súd prvej inštancie, s poukazom na vyššie uvedené, správne konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere podľa § 39 O. z. pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolacia námietka žalobkyne, že k uzatvoreniu zmluvy postačí predložiť občiansky preukaz a druhý doklad totožnosti, bola bez právneho významu na povinnosť predávajúceho alebo dodávateľa konať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi a čestnou obchodnou praxou. Úroveň osobitnej odbornej starostlivosti sa posudzuje individuálne, vzhľadom na okolnosti prípadu. V danom prípade s prihliadnutím na iniciatívu vyhľadania žalovanej, s prísľubom poskytnutia peňažného plnenia žalovanej, bez základného preverenia jej finančnej situácie, príjmov a výdavkov, ako i montáž vodného filtra v nehnuteľnosti tretej osoby. Poukaz žalobkyne na slobodnú a vážnu vôľu spotrebiteľa nebolo možné prijať. Zmluvná sloboda spotrebiteľa, najmä pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009). Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

Vzťah žalobkyne a tretej osoby (obchodnej spoločnosti Aquatrend, s.r.o.), ako i osoba splnomocnenca na uzatváranie zmlúv, boli bez právneho významu na proces kontraktácie na základe predmetnej zmluvy o úvere, medzi žalobkyňou a žalovanou. K odvolacej námietke žalobkyne o nepreukázaní (žalovanou) tvrdení o okolnostiach uzatvárania predmetnej zmluvy (bez vyplnených údajov), o nepodpísaní zmluvy, ak by žalovaná vedela o cene filtra a výške splátok, je potrebné uviesť, že tvrdenia žalovanej vyplývali z jej osobných, majetkových a bytových pomerov, boli preukázané aj výpoveďou svedkyne, na rozdiel od žalobkyne, ktorá svoje tvrdenia o kvalifikovanom postupe pri uzatváraní zmluvy (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, poskytnutím relevantných informácií žalovanej pred uzavretím zmluvy, vrátane vyplnenia jednotlivých rubrík) žiadnym spôsobom nepreukázala. Argument žalobkyne, že priemernému spotrebiteľovi by malo byť pri podpise úverovej zmluvy a obdržaní tovaru zrejmé, že za neho bude treba uhradiť kúpnu cenu, je potrebné uviesť, že žalovanej bolo namontovanie vodného filtra ponúkané za odmenu, preto nemala dôvod, aby sa informovala o jeho cene, majúc za to, že práve odmena predstavuje protihodnotu za umožnenie montáže. Argumentácia žalobkyne o svojom postavení ako zmluvnej strany len v zmluve o úvere, s potrebou rozlíšenia dvoch právnych úkonov (kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere) nebola náležitá. Spotrebiteľský úver bol určený na financovanie nákupu vodného filtra, čo vyplýva z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 26.11.2013 a práve v inej časti odvolania žalobkyňa zdôraznila, že tovar zakúpený od obchodníka mal možnosť spotrebiteľ financovať prostredníctvom úveru, a preto podpisuje zmluvu o úvere. V odvolaní sa tiež uvádza, že obchodník na základe spolupráce so žalobkyňou ponúkol žalovanej možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie vyhodnotil správne i neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, že peňažné prostriedky (úver) poskytla žalovanej, keďže predložila listinný dôkaz preukazujúci prevod finančných prostriedkov na bankový účet obchodníka vo výške 16.270 eur, z ktorého nevyplývala ich špecifikácia, ako ani účel. Námietka žalobkyne o porušení práva na spravodlivý proces, keďže jej nemal byť poskytnutý priestor na vyjadrenie k skutočnostiam predneseným na pojednávaní, nebola dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako i jej splnomocnenkyňa, boli na súdne pojednávanie dňa 8.3.2016 riadne a včas predvolané, avšak na pojednávanie sa nedostavili, ospravedlňujúc svoju neúčasť a navrhujúc, aby súd vec prejednal i v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. (podanie z 19.2.2016 na č.l. 26). Splnomocnenkyňa žalobkyne bola riadne a včas predvolaná aj na ďalšie súdne pojednávanie dňa 11.8.2016, pričom opäť bol podaný návrh zo strany žalobkyne, aby vec bola prejednaná aj v ich neprítomnosti (podanie z 2.8.2016 na č.l. 46). Ani na tretie súdne pojednávanie 6.12.2016 sa žalobkyňa a jej splnomocnenkyňa neustanovili (hoci splnomocnenkyňa bola riadne a včas predvolaná), svoju neúčasť ospravedlnili a opätovne požiadali, aby vec súd prejednal aj v ich neprítomnosti (podanie z 15.11.2016 na č.l. 64). Ani na štvrté súdne pojednávanie 6.4.2017 sa žalobkyňa a jej splnomocnenkyňa neustanovili (hoci splnomocnenkyňa bola riadne a včas predvolaná), svoju neúčasť ospravedlnili a opätovne požiadali, aby vec súd prejednal aj v ich neprítomnosti (podanie z 15.3.2017 na č.l. 75). Žalobkyňa mala preto dostatočný priestor (na štyroch súdnych pojednávaniach) vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam predneseným na súdnych pojednávaniach, avšak svojho práva účasti na týchto pojednávaniach sa výslovne vzdala, s návrhom, aby vec bola rozhodnutá, k čomu aj došlo. Za svoj procesný postup nesie zodpovednosť žalobkyňa, ktorá tak nedôvodne namietala porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré preukázané v konaní nebolo. Žalobkyňa v odvolaní rozsiahlo odôvodňovala špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky, i s poukazom na dojednania vo VOP, vrátane výpočtu žalovanej sumy, ako aj nároku na zaplatenie príslušenstva z uplatňovanej pohľadávky. Vzhľadom na preukázanú neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, nebol daný dôvod zaoberať sa nárokom žalobkyne na plnenie z úverovej zmluvy. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 , voči žalobkyni, v konaní neúspešnej.

7. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bola plne úspešná žalovaná, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni. Odvolací súd jej však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435