Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/9/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. O., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. I. X. č. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 2.560,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -42 zo dňa 3. júla 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31.3.2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. -42 zo dňa 3. júla 2018 priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. , , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „“).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.12.2001, podaný na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho dňa 17.12.2001 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 2.560,61 eur a trov exekúcie. Dňa 31.12.2001 Okresný súd Komárno vydal poverenie č. 5401 014733, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. -22 zo dňa 8.12.2014 vyššia súdna úradníčka zastavila exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a zároveň nepriznala súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor podal voči výroku o náhrade trov exekúcie včas odvolanie.

3. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že povinný zomrel dňa 20.7.2012, pričom nebol zistený žiaden majetok povinného, a preto mal súd vychádzať v čase zastavenia exekúcie zo zákonnej fikcie o nemajetnosti povinného a logickou úvahou musel dospieť k záveru, že povinný nemal žiaden majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Je nepochybné, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie musel postupovať v súlade s § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súdny exekútor nemá právo podať odvolanie v časti zastavenia exekúcie, ale má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, čo v danom prípade využil, a preto súd zákonne prípustným procesným postupom rozhodol opätovne o jeho nárokoch na náhradu trov exekúcie. Súd dospel k záveru, že v súlade s rozhodovacou praxou súdov v tomto prípade je správne ustáliť názor, že exekúcia bola

zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že ich znáša oprávnený.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa , resp., aby odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. a nasl. . Oprávnený považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a v rozpore s právnou úpravou exekučného poriadku. Tunajší súd sa pri svojom rozhodnutí prioritne opieral o ustanovenie EP. Predmetné ustanovenie sa však stalo súčasťou Exekučného poriadku s účinnosťou od 1.2.2002. V zmysle EP exekučné konania, ktoré začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.12.2001. Tunajší súd mal preto podľa názoru oprávneného aplikovať na rozhodovanie o priznaní trov súdneho exekútora právnu úpravu platnú a účinnú do 1.2.2002, podľa ktorej v súlade s EP v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhane nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného. Záverom oprávnený poukázal na to, že exekučné konanie bolo právoplatne zastavené pre neprípustnosť podľa EP. Oprávnený má za to, že nemožno pri rozhodovaní o priznaní trov exekútorovi ignorovať tú skutočnosť, že predmetná exekúcia bola z uvedeného dôvodu právoplatne zastavená. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal vo svojom odôvodnení s právnou úpravou EP účinnou do 1.2.2002, na ktorú poukazoval vo svojom rozhodnutí aj vyšší súdny úradník.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a po prejednaní veci prijal záver, že napadnuté uznesenie je nutné podľa v spojení s zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

9. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku platnému ku dňu začatia exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku platnému ku dňu začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 203 Exekučného poriadku platnému ku dňu začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

13. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.12.2001, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.12.2001 požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 31.12.2001 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, v rámci ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Zároveň súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného a to tak, že do konania na miesto oprávneného vstupuje Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 76 005. O odvolaní súdneho exekútora rozhodol súd prvej inštancie tak, že mu v plnom rozsahu vyhovel a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie podal oprávnený včas odvolanie.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd prvého inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ak rozhodnutie o trovách exekúcie založil na ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré možno aplikovať iba v konaniach, ktoré začali po 1.2.2002. Na konania, ktoré začali pred týmto dátumom je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 Exekučného poriadku platnému ku dňu začatia exekučného konania. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku platnému ku dňu začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z uvedeného ust. § 203 Exekučného poriadku platnému ku dňu začatia exekučného konania vyplýva, že ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa pôvodného znenia (vzťahujúce sa na posudzované exekučné konanie), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pričom však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, pričom vychádzal z dikcie ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, ktorý ustanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Takýto postup súdu prvej inštancie je nesprávny pretože opomenul skutočnosť, že predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená pre neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania, a nie pre nemajetnosť povinného, tak ako uvádza súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Výrok uznesenia, ktorým sa zastavila exekúcia sa stal právoplatným ešte v roku 2015, preto už v súčasnosti nemožno preskúmavať správnosť dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená a už vôbec nemožno meniť dôvod zastavenia predmetnej exekúcie. Uvedené bude povinnosťou pre prvoinštančný súd ako súd exekučný vziať v ďalšom konaní o rozhodovaní o náhrade trov exekúcie na zreteľ.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav a teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil správny právny predpis a vzhľadom k tomu musí rozhodnutie napadnuté odvolaním zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

17. Odvolací súd taktiež vzhliadol potrebu poukázať na výrokovú časť napadnutého rozhodnutia. Formulácia tohto výroku je neúplná, pretože z nej nie je zrejmé kto je zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie iba skonštatoval, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie, pričom opomenul uviesť kto je povinným na ich úhradu. Takáto formulácia výroku zaťažila napadnuté

rozhodnutie vadou spočívajúcou v jeho neurčitosti, ktorá neurčitosť spočíva v tom, že práva a povinnosti v rozhodnutí sú určené neúplne, v dôsledku čoho je rozhodnutie vo výrokovej časti nepreskúmateľné.

18. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni odvolacím súdom vytknuté nedostatky takým spôsobom, že opätovne rozhodne tak, aby nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z ustanovení príslušných právnych predpisov, teda tak, aby toto jeho rozhodnutie malo oporu v zákone a svoje nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s ustanovením .

20. Toto rozhodnutie prijal sena´t odvolacieho su´du pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druha´ za´kona cˇ. Civilny´ sporovy´ poriadok v spojeni´ s posledna´ veta za´k. cˇ. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).