Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-161-2017.pdf
PDF · 146.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/161/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Kamil Uhrík, Horná 88, Komjatice, IČO: 41 760 565, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 19. 10. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101833593/2017 zo dňa 24. 08. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 sa u žalobcu začala dňa 07. 06. 2016 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 03. 05. 2016.
Dňa 07. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, ktorý predložil tam uvedené doklady (vrátane negatívneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014). Žalobca uviedol, že má uzavretú zmluvu o združení zo dňa 31. 03. 2007 s H. B. a všetky podnikateľské činnosti vykonáva len v rámci združenia, pričom za kontrolované zdaňovacie obdobia nevystavil žiadnu faktúru a ani žiadnu faktúru neprijal. Príjmy a výdavky uvedené v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 predstavujú len príjmy a výdavky zo združenia v podiele 50 %. Združenie nevystavuje žiadne faktúry, preto nie je možné deliť plnenia žiadnym pomerom a jednotliví členovia združenia si navzájom neposkytujú žiadne plnenia, teda nedochádza k dodaniu tovaru ani služieb, a preto nie je možné vystaviť faktúru na neexistujúce plnenia. K listine zverejnenej na portáli finančnej správy ako „Oznámenie o zmenách pri uplatňovaní zákona o DPH od 01. 01. 2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu (ďalej aj „oznámenie“) uviedol, že toto malo riešiť od 01. 01. 2014 len zrušenie registrácie združenia bez právnej subjektivity na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto podľa neho nepostupoval, ale ostatné ustanovenia tohto zákona neboli dotknuté.
2. V administratívnom spise sa nachádza i žiadosť žalobcu bez uvedenia dátumu, adresovaná Ministerstvu financií SR označená ako „žiadosť o stanovisko k oznámeniu o zmenách pri uplatňovaní zákona o DPH od 1. 1. 2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu, ktoré vypracovalo Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica,
odbor daňovej a colnej metodiky“. Rovnako súčasťou spisu je i „Oznámenie o zmenách pri uplatňovaní zákona o DPH od 1. 1. 2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu“ vypracované Finančným riaditeľstvom SR Banská Bystrica, odborom daňovej a colnej metodiky v decembri 2013.
3. Žalobca predložil i zmluvu o združení zo dňa 31. 03. 2007 uzavretú medzi zmluvnými stranami, a to H. B. a J. B. (žalobca).
4. Správca dane výzvou zo dňa 23. 06. 2016 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, a to odpovede, resp. stanoviska Ministerstva financií SR k žiadosti žalobcu o stanovisko k dokumentu „Oznámenie o zmenách pri uplatňovaní zákona o DPH od 1. 1. 2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu“. Následne žalobca správcovi dane predložil podanie zo dňa 29. 06. 2016 adresované Ministerstvu financií SR, ktorým upresňoval svoju žiadosť o stanovisko k „oznámeniu“.
5. Dňa 05. 08. 2016 správca dane spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní u daňového subjektu - H. B., ktorá okrem iného predložila i kontrolný výkaz k DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 a daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, v ktorom je uvedený základ dane v sume 13.090,39 eur, daň v sume 2.618,11 eur, nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a 11a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, z toho daň v sume 729,47 eur, daň celkom v sume 3.347,58 eur, odpočítanie dane celkom v sume 3.404,15 eur, z toho podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona v sume 2.674,68 eur, nadmerný odpočet v sume 56,57 eur a vlastná daňová povinnosť na úhradu v sume 0,- eur.
6. Žalovaný v podaní zo dňa 21. 07. 2016 zaslal žalobcovi informáciu k zverejnenému dokumentu „Oznámenie o zmenách pri uplatňovaní zákona o DPH od 1. 1. 2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu“ pri uplatňovaní zákona o DPH od 01. 01. 2014.
7. V podaní zo dňa 03. 11. 2016 správca dane informoval žalobcu o priebežných výsledkoch z daňovej kontroly a okrem iného mu oznámil, že upravuje negatívne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 podľa podielov uvedených v zmluve o združení, pričom vychádza z údajov v daňovom priznaní druhého člena združenia, a to H. B. a z dokladov podľa zoznamov DPH (a to riadky 03, 04, 07, 08, 19, 21, 23 a 32 daňového priznania, keď daň celkom upravil na sumu 1.673,78 eur a nadmerný odpočet upravil v sume 28,30 eur). . Žalobca reagoval v podaní, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 16. 11. 2016, pričom nesúhlasil s kontrolnými zisteniami správcu dane.
8. V administratívnom spise sa nachádza i materiál označený ako „interný informačný akt č. 185/2013/ O, ktorý bol vypracovaný dňa 18. 12. 2013 v súvislosti so zmenou zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2014.
9. Správca dane v podaní zo dňa 01. 12. 2016 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, pričom žalobca reagoval v podaní, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 13. 12. 2016. Následne správca dane v podaní zo dňa 03. 01. 2017 opätovne informoval žalobcu o priebežných výsledkoch daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014, pričom mu zároveň oznámil, že svojim postupom v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach porušoval konkrétne ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 16. 01. 2017, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 17. 01. 2017, v ktorom okrem iného uviedol, že i po 01. 01. 2014 postupoval rovnako ako do 31. 12. 2013, nakoľko zákonodarca takýto postup nezakázal a nedošlo k porušeniu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
10. Dňa 03. 02. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014, ku ktorému podal žalobca vyjadrenie zo dňa 20. 02. 2017.
11. Dňa 03. 03. 2017 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu. Správca dane dňa 07. 03. 2017 vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 1.309,04 eur (daň vyrubená daňovým priznaním v sume 0,- eur, daň zistená vo vyrubovacom konaní v sume 1.309,04 eur).
Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2017 rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
12. V rozhodnutí zo dňa 24. 08. 2017 žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014, v rámci ktorej bolo zistené, že žalobca podniká ako člen združenia na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu a ďalším členom združenia je H. B., pričom účastníci združenia majú rovnaké podiely. Za zdaňovacie obdobie január 2014 žalobca nevystavil žiadnu faktúru a nemá vo svojej evidencii ani žiadnu prijatú faktúru. Všetky podnikateľské činnosti vykonával len v rámci združenia. Príjmy a výdavky uvedené v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 predstavujú len príjmy a výdavky zo združenia, a to v podiele 50 % + odvody za samostatne zárobkovo činnú osobu. Správca dane oboznámil žalobcu s tým, že nepostupoval podľa materiálu zverejneného na portáli finančnej správy s názvom „Oznámenie o zmenách pri uplatňovaní zákona o DPH od 01. 01. 2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu“, keď podával negatívne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, pritom v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 mal uvedené príjmy.
V priebehu daňovej kontroly správca dane opakovane informoval žalobcu, že podaním negatívnych daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 konal v rozpore so zverejneným materiálom žalovaného označeným ako „oznámenie“ a o tom, že na základe uvedených zistení mu upravuje podané negatívne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 podľa podielov uvedených v predmetnej zmluve o združení - podiel na podnikateľskej činnosti, čo u žalobcu ako daňového subjektu činí 50 %. Správca dane vychádzal z údajov v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty u druhého člena združenia, a to H. B. a z dokladov podľa zoznamov DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že združenie osôb, ktoré má uzatvorenú zmluvu o združení podľa ust. § 829 až ust. § 841 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, čo v konečnom dôsledku znamená, že podnikateľská činnosť sa môže vykonávať len v mene konkrétnych účastníkov združenia, ktorí sa rozhodli podnikať spoločne na základe zmluvy o združení. Spoločné podnikanie sa posudzuje ako individuálne podnikanie jednotlivých osôb. Zákonom č. 360/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 246/2012 Z. z. boli vypustené ust. § 4 ods. 2, 3, 4 druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Od 01. 01. 2014 teda nemôže platiť, že „poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitne záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní a v súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne“.
S účinnosťou od 01. 01. 2014 nie je možné, aby údaje o uskutočnených a prijatých zdaniteľných plneniach uvádzal v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty len jeden člen združenia a ostatní členovia združenia podávali negatívne daňové priznania. Na každého člena združenia sa vzťahujú povinnosti a práva vyplývajúce zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to v rozsahu ich podnikateľskej činnosti. Žalovaný poukázal na to, že od 01. 01. 2014 podľa vyššie citovaného zákona má každý člen združenia povinnosť: viesť záznamy podľa ust. § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za svoje uskutočnené a prijaté zdaniteľné plnenia, uvádzať údaje v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, uvádzať údaje
v kontrolnom výkaze a uvádzať údaje v súhrnnom výkaze, a to všetko podľa ust. § 78, § 78a a ust. § 80 vyššie citovaného zákona.
Žalovaný súhlasil s kontrolnými zisteniami správcu dane, ako aj s tým, že žalobcovi ako daňovému subjektu ním priznané príjmy za rok 2014, považované za zdaniteľné obchody podľa ust. § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa ust. § 19 tohto zákona v nadväznosti na ust. § 8 ods. 6 a ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona, správca dane zdanil príslušnou sadzbou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014. Správca dane vychádzal z údajov v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 a zo záznamov k dani z pridanej hodnoty platiteľa dane, a to u H. B.. Taktiež správca dane opakovane upozorňoval žalobcu na zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov od 01. 01. 2014, ktoré sa týkali zdaniteľných osôb, ktoré podnikajú na základe „združenia“.
V záverečnej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých daňové orgány v predmetnej veci vo vzťahu k žalobcovi postupovali.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
13. Podanou žalobou zo dňa 19. 10. 2017 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101833593/2017 zo dňa 24. 08. 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra č. 100408751/2017 zo dňa 07. 03. 2017. Týmto rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.309,04 eur za zdaňovacie obdobie január 2014.
V podanej žalobe uviedol, že pri kontrole dane z pridanej hodnoty za január 2014 správca dane vychádzal z údajov uvedených v jeho daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie a z údajov uvedených v priznaní k dani z pridanej hodnoty za január 2014 u H. B., s ktorou podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorá je poverená vedením účtovníctva. Združenie nemá právnu subjektivitu a H. B. obstaráva všetok tovar a služby vo svojom mene a zároveň vo svojom mene dodáva všetok tovar a služby. Pri obstaraní tovaru získava vlastnícke právo k tomuto tovaru a pri obstaraní služby ju obstaráva vo svojom mene a na svoju osobu, čo vyplýva zo zmluvy a toto právo bolo na ňu delegované poverením vedenia účtovníctva v jej mene s tým, že druhému členovi združenia nebude preúčtovávať každé jednotlivé dodanie tovaru a služby, ale iba sumár podielu na príjmoch a výdavkoch za celé zdaňovacie obdobie.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bol s účinnosťou od 01. 01. 2014 zmenený a doplnený zákonom č. 360/2013 Z. z., pričom boli vypustené ust. § 4 ods. 2, 3 a druhej vety ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. týkajúce sa registrácie zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i spôsobu vedenia záznamov na účely dane z pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu vypracoval žalovaný právne nezáväzný dokument „Oznámenie o zmenách pri uplatňovaní zákona o DPH od 01. 01. 2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu“, ktorý bol uverejnený na stránke Finančného riaditeľstva SR a ktorý nemá žiadnu právnu záväznosť. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia na str. 4, kde je tvrdený rozpor postupu žalobcu so zverejneným materiálom „oznámenie“, nakoľko predmetný materiál a jeho právnu záväznosť nemožno povyšovať nad právne účinky a záväznosť zákona.
V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol prípady, ak sa činnosť jednotlivých členov združenia dá, resp. nedá fakturovať samostatne. Ak sa činnosť jednotlivých členov združenia dá fakturovať samostatne, nie je možná aplikácia príslušného ustanovenia v prípade, že jeden člen združenia je poverený vedením účtovníctva, čo je i prípad žalobcu. Všetky doklady sa vystavujú pod hlavičkou H. B. a rovnako sú označené všetky doklady, ktorými sú obstarávané tovary a služby. V prípade obstarania tovaru je jeho vlastníkom osoba, ktorá je na faktúre uvedená ako odberateľ, t. j. H. B.. Podľa zmluvy o združení neprenáša vlastnícke právo
na druhého člena združenia, ale sama s tovarom disponuje ako vlastník a dodáva odberateľom v plnej výške jeho hodnoty. Ak by žalobca dodal tovar ako druhý člen združenia, na ktorého neboli prenesené vlastnícke práva k tomuto tovaru, konal by v rozpore s ust. § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a išlo by o tzv. fiktívne plnenie bez reálneho obsahu.
Ak sa činnosť jednotlivých členov združenia nedá samostatne fakturovať, uskutočnené zdaniteľné plnenia: a/ identifikácia každého člena združenia na vystavenej faktúre by bola v rozpore s ust. § 74 ods. 1 písm. a/, ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Tieto ustanovenia neumožňujú duálne zobrazovanie dodávateľa tak, aby na vystavenej faktúre, prípadne zjednodušenej faktúre boli súčasne vystavené údaje dvoch dodávateľov. b/ postup fakturácie jedným členom združenia, ktorý je zároveň poverený vedením účtovníctva, H. B. sú využívané v prípade žalobcu. Druhý člen združenia, t.j. žalobca, nemôže fakturovať vykonávanie svojej činnosti, pretože neuskutočňuje žiadne zdaniteľné obchody a vo svojom mene neobstaráva žiadny tovar ani služby, nemá obsah pre faktúru druhému členovi združenia. Obsahom činnosti žalobcu je podiel na príjmoch a výdavkoch H. B., ktorá je poverená vedením účtovníctva. Podiel na príjmoch združenia nie je zdaniteľným obchodom podľa ust. § 8 až 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nie je právnym titulom na vystavenie faktúry podľa ust. § 72 tohto zákona. Zmluva o združení nie je komisionárskou zmluvou ani obdobnom zmluvou, a preto nemožno postupovať podľa ust. § 8 ods. 6 vyššie citovaného zákona. Jedná sa o dve odlišné zmluvy, ktoré nemožno nazvať obdobné. Právnu úpravu daňovej povinnosti pri dani z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na komisionárske zmluvy nemožno uplatniť na zmluvy o združení. Pre uplatnenie ust. § 9 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov by musel žalobca obstarať službu, aby ju mohol dodať. V jeho prípade sú služby obstarávané H. B., a preto jej nemôže žiadnu službu dodať, ani fakturovať. Pri prijatých zdaniteľných plneniach žiadny dodávateľ nevystaví faktúru, na ktorej by boli uvedení obaja členovia združenia, pretože by porušil ust. § 74 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Člen združenia poverený vedením účtovníctva, a to H. B., uplatňuje odpočítanie dane za všetky prijaté plnenia, po splnení podmienok podľa ust. § 49 až § 51 toho zákona. Prijatý tovar eviduje vo svojej účtovnej evidencii a následne ho dodáva odberateľom bez toho, aby ho najskôr dodala druhému členovi združenia, teda žalobcovi a z toho dôvodu nemôže vystaviť faktúru za neuskutočnené zdaniteľné dodanie. Obstaraný tovar predáva v maloobchodnej predajni a jeho dodanie eviduje cez elektronickú registračnú pokladnicu a vystavuje zjednodušenú faktúru. Pretože svoju činnosť vykonáva na základe zmluvy o združení so žalobcom, nemôže mu tovar rozúčtovať podľa ust. § 8 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Prijatú službu nemôže rozúčtovať podľa ust. § 9 ods. 4 tohto zákona, lebo podľa zmluvy o združení tým, že je poverená vedením účtovníctva, neobstaráva dodanie služby vo svojom mene pre inú osobu, ale sama pre seba a ďalej ju už nedodáva inej osobe, v tomto prípade žalobcovi ako druhému členovi združenia. Žalobca konštatoval, že postupy zverejnené v materiáli žalovaného označenom ako „oznámenie“ sa v praxi nemôžu realizovať. Najzásadnejší problém vidí v tom, že toto „oznámenie“ ukladá povinnosti nad rámec zákona. V ust. § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú presne vymedzené prípady, kedy a kto má povinnosť vystaviť faktúru. Ani v jednom prípade sa neuvádza povinnosť vystaviť faktúru pri dodaní tovaru a služby v rámci činnosti vykonávanej na základe zmluvy o združení tak, ako sa to uvádza v príslušnom dokumente „oznámenie“. Zároveň sa priamo v zákone nezakazuje postup, ktorý zvolil žalobca a H. B. ako členovia združenia. H. B. vo svojom mene prijíma a dodáva všetky zdaniteľné obchody, vystavuje doklady a vedie evidenciu za zdaniteľné obchody. Tieto skutočnosti potom uvádza vo svojich daňových priznaniach, kontrolných výkazoch a daň platí v plnej výške bez fiktívnych preúčtovaní na druhého člena združenia. Daň z pridanej hodnoty je v tomto prípade zaplatená v plnej výške, nedochádza k jej kráteniu a je platená osobou, ktorej táto povinnosť vyplýva zo zákona o dani z pridanej hodnoty. Zrušenie povinnosti určiť poverenú osobu podľa ust. § 4 ods. 3 tohto zákona v znení účinnom do 31. 12. 2013 umožnilo dodávať tovar a služby každému členovi združenia jednotlivo bez toho, aby bolo presne stanovené, ktorý člen združenia bude dodávať tovar a služby a v akom pomere. Vždy sa však musí vychádzať z reálneho dodávania tovaru a služieb. Výsledky evidencie vedenej Helenou Uhríkovou sú podkladom pre vypracovanie priznania k dani z pridanej hodnoty a kontrolného výkazu pre jednotlivé zdaňovacie obdobie. V žiadnom z ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa nestanovuje povinnosť rozúčtovať dodanie tovaru a služieb podľa pomeru, v akom sa delia príjmy a výdavky dosiahnuté pri spoločnom podnikaní na základe zmluvy o združení. Takúto povinnosť nemôže určovať ani „oznámenie“, ktoré sa pokúsilo riešiť problém evidencie dane z pridanej hodnoty a podávanie daňového priznania po 01. 01. 2014.
Ďalším závažným problémom pri postupe podľa dokumentu „oznámenie“ je nemožnosť uplatniť odpočet z tzv. rozúčtovacích faktúr, lebo nie je splnená zákonná podmienka podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to vzniku daňovej povinnosti. V prípade podnikania na základe zmluvy o združení k dodaniu tovaru a služby medzi členmi združenia nedochádza. Tovar a službu dodáva poverený člen združenia ďalšej osobe mimo združenia. V takomto prípade je vystavenie rozúčtovacej faktúry nedostatočnou podmienkou na uplatnenie odpočtu. Preto by druhý člen združenia odviedol opakovane pomernú časť dane z pridanej hodnoty za príslušné obdobie, ktorú už v plnej výške odviedol prvý člen združenia. Daň z pridanej hodnoty už bola raz odvedená a zaplatená a na základe jej opätovného zaplatenia na základe rozhodnutia, voči ktorému je podávané toto odvolanie by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane štátu z dôvodu duplicitného zaplatenia dane z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že člen združenia, H. B., eviduje 100 % dodanie tovaru a služieb neznamená, že druhý člen združenia, J. B., nevykonáva žiadnu činnosť, pretože jeho činnosť je vymedzená v zmluve o združení, na základe ktorej potom vykazuje svoj podiel na príjmoch a výdavkoch v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb.
Z tohto dôvodu potom žalobca nemôže ani požiadať o zrušenie registrácie podľa ust. § 81 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, lebo nespĺňa zákonné podmienky na podanie takejto žiadosti.
IV. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 02. 2018 k podanej žalobe uviedol, že táto obsahuje identické námietky a skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania. Priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania je uvedený v rozhodnutí žalovaného, ktorý sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu.
Správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca nerešpektoval zmeny zákona č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov od 01. 01. 2014. Zákonom č. 360/2004 Z. z. boli zo zákona o dani z pridanej hodnoty vypustené ust. § 4 ods. 2, 3 a druhej vety ods. 4, čo malo za následok, že spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení sa od 01. 01. 2014 posudzuje rovnako ako individuálne podnikanie jednotlivých osôb, a teda nie je možné, aby údaje o uskutočnených a prijatých zdaniteľných plneniach uvádzal v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty len jeden člen združenia a druhý člen združenia podával negatívne daňové priznania. Na každého člena združenia sa vzťahujú povinnosti a práva vyplývajúce zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to v rozsahu ich podnikateľskej činnosti. Od 01. 01. 2014 podľa vyššie citovaného zákona každý člen združenia má sám za svoju činnosť povinnosť: viesť záznamy podľa ust. § 70 vyššie citovaného zákona za svoje uskutočnené a prijaté zdaniteľné plnenia, uvádzať údaje v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, v kontrolnom výkaze a v súhrnnom výkaze.
Žalovaný poukázal na ust. § 85kb zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého poverená osoba podľa ust. § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31. 12. 2013 uvedie vo svojom daňovom priznaní, v súhrnnom výkaze a v dodatočnom súhrnnom výkaze údaje týkajúce sa spoločného podnikania združenia za obdobia do konca kalendárneho roka 2013. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie do konca kalendárneho roka 2013 zodpovedajú všetci účastníci združenia spoločne a nerozdielne. Z uvedeného je potom zrejmé, že námietka žalobcu je nedôvodná, nakoľko „oznámenie“ vychádzalo z aktuálneho znenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a malo slúžiť pre lepšiu informovanosť daňových subjektov.
Je na zvážení daňových subjektov (členov združenia), ktoré podnikajú na základe zmluvy o združení, aký postup si zvolia. Žalovaný je toho názoru, že žalobca mohol uplatniť postup „ak sa činnosť (spoločný výsledok, ktorým je poskytnutie služby alebo dodanie tovaru) jednotlivých členov združenia nedá samostatne fakturovať“, teda postup pri uskutočnených zdaniteľných plneniach (výstup), ktorý je uvedený na strane 3 „oznámenia“ žalovaného ako bod b/ a postup pri prijatých zdaniteľných plneniach (vstup), ktorý je uvedený na strane 4 „oznámenia“ žalovaného ako bod b/.
Správca dane bol súčinný počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, dodržiaval všetky záväzné právne predpisy a stav zistený daňovou kontrolou uviedol do zákonného stavu, keď žalobcovi ním priznané príjmy za rok 2014, považované za zdaniteľné obchody podľa ust. § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa ust. § 19 v nadväznosti na ust. § 8 ods. 6 a ust. § 9 ods. 4 vyššie citovaného zákona, zdanil príslušnou sadzbou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014. Správca dane vychádzal z údajov v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014 a zo záznamov k dani z pridanej hodnoty platiteľa Helena Uhríková (člen združenia). Žalobca bol taktiež počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania úzko súčinný správcovi dane, uplatňoval si práva, vyjadroval sa ku kontrolným zisteniam správcu dane, ale tým, že nerešpektoval zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, porušil viaceré ustanovenia tohto zákona.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že novelou č. 360/2013 Z. z. zákona č. 222/2004 Z. z. od 01. 01. 2014 bola vypustená právna úprava týkajúca sa registrácie združenia, a teda aj možnosti uplatňovať zjednodušený postup členov združenia pri uplatňovaní dane na výstupe a odpočítaní dane z prijatých zdaniteľných plnení z dôvodu, že tieto ustanovenia boli v rozpore so Smernicou Rady 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Smernica o DPH neumožňuje zjednodušený postup pre členov združenia, len pre skupinovú registráciu, ktorá je upravená v ust. § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, za splnenia podmienok finančného, ekonomického a organizačného spojenia zdaniteľných osôb. Žalovaný bol toho názoru, že jeho rozhodnutie zo dňa 24. 08. 2017, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového radu Nitra zo dňa 07. 03. 2017 bolo v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. č. 101833593/2017 zo dňa 24. 08. 2017 bez nariadenia pojednávania (ust. § 107 ods. 1, 2 SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 23. 01. 2019 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
16. Podľa § 4 ods. 2, 3, 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy (ďalej len "zmluva o združení"), sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat 49 790 eur. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného podnikania. Zdaniteľné osoby sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli obrat 49 790 eur. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.
Zdaniteľné osoby podľa odseku 2 sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa § 70 za združenie. Poverená osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla alebo miesta podnikania a miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia; ak dôjde k zmenám týchto skutočností, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitne záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.
Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2. Ak sa jeden z účastníkov združenia, ktorý podniká spoločne na základe zmluvy o združení, rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím obratu podľa odseku 2, sú povinní podať žiadosť o registráciu pre daň všetci účastníci tohto združenia k rovnakému dňu.
17. Podľa § 4 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"). Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/, ods. 6 vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len "komisionárska zmluva"), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala. Podľa § 9 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 70 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
Podľa § 78a ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak platiteľ podá daňové priznanie pred 25. dňom po skončení zdaňovacieho obdobia, je povinný podať kontrolný výkaz v deň podania daňového priznania. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach, b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).
18. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19. Dňom 01. 01. 2014 nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a boli zmenené, resp. vypustené ustanovenia tohto zákona (ust. § 4 ods. 2, 3, 4 druhá veta) týkajúce sa povinnej, ale aj dobrovoľnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty u zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy. Podľa finančnej správy dôvodom vypustenia týchto ustanovení bolo dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
20. V ust. § 78 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2014 sa pre platiteľov dane (registrovaných podľa §§ 4, 4a, 5 a 6 tohto zákona) zároveň zaviedla nová povinnosť, a to podávať kontrolný výkaz spolu s daňovým priznaním. V súvislosti s vypustením ustanovení týkajúcich sa povinnej a dobrovoľnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty u zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sa ustanovilo (ust. § 85kb vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2014), že žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty u jednotlivých zúčastnených osôb v združení, podané pred účinnosťou novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa posudzujú akoby išlo o samostatné žiadosti o dobrovoľnú alebo povinnú registráciu (s ohľadom len na obrat žiadateľa) pre daň z pridanej hodnoty u týchto jednotlivých zdaniteľných osôb. V súvislosti s existujúcimi registráciami osôb podnikajúcich spoločne na základe zmluvy o združení, prípadne inej obdobnej zmluvy, vysporiada poverená osoba za posledné zdaňovacie obdobie roka 2013 (december 2013, alebo 4. štvrťrok 2013) svoje daňové povinnosti v daňovom priznaní, ktoré podá do 25. 01. 2014. Rovnako súhrnný výkaz vrátane dodatočného súhrnného výkazu za príslušné obdobia do konca roka 2013 podáva poverená osoba.
21. Medzi účastníkmi konania bolo sporným to, či bol správny postup žalobcu (podnikajúceho ako člen združenia), spočívajúci v podávaní negatívnych daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2014 pri súčasnom vykazovaní príjmov a výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, pričom žalobca sa odvolával na skutočnosť, že daňové priznania k dani z pridanej hodnoty i po 01. 01. 2014 (rovnako ako do 31.
12. 2013) podávala H. B. ako druhý člen združenia a daň z pridanej hodnoty bola ňou riadne priznaná a zaplatená. Úlohou súdu bolo teda posúdiť, či uvedený postup žalobcu ako člena združenia (ktoré nemá právnu subjektivitu) i po 01. 01. 2014 bol v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinnom od 01. 01. 2014, resp. posúdiť, či správne postupoval správca dane, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 07. 03. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, pričom vychádzal i z údajov daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, ktoré podala H. B..
22. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
23. Správny súd zistil, že na tunajšom súde prebehlo viacero konaní, v ktorých vystupovali rovnakí účastníci konania a predmetom týchto konaní bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí a postupov prvostupňového správneho orgánu týkajúcich sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014, ktorá sa začala dňa 07. 06. 2016 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 03. 05. 2016; a to napr. konanie vedené pod sp. zn. 11S/154/2017, v ktorom konaní správny súd vydal rozsudok č. k. 11S/154/2017-82 zo dňa 10. 10. 2018. Predmetné rozhodnutie sa vzťahovalo k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Nakoľko žalobca v tomto konaní uviedol rovnaké žalobné námietky ako v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/154/2017, zo strany žalovaného bolo podané obsahom rovnaké vyjadrenie, pričom sa jedná o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výsledky totožnej daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 a rozdiel spočíval len v skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (január 2014) a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty, súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením tunajšieho súdu uvedeným v rozsudku č. k. 11S/154/2017-82 zo dňa 10. 10. 2018 a pokladá ho za plne aplikovateľný na vec prejednávanú v tomto konaní, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia január 2014. Preto, odvolávajúc sa na vyššie uvedený rozsudok a jeho odôvodnenie, podanú žalobu zamietol, keď rozhodnutie a postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu považoval za plne súladný so zákonom. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/154/2017-82 zo dňa 10. 10. 2018 je založený v spise.
24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
25. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.