Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. T., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov otec M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. 4, V., v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Karína Uhrínová, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica a matka Z. B., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, K., v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Martina Mészáros Bariaková, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, za účasti Komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, o návrhu otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15P/15/2013-1556 zo dňa 02.10.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až VIII., X. až XIII. p o t v r d z u j e.

II. Návrh otca na uloženie povinnosti matke umožniť a technicky zabezpečiť telefonický kontakt maloletého s otcom každý utorok a štvrtok v rozmedzí od 18.00 hod. do 19.00 hod. z a m i e t a .

III. Návrh otca na uloženie povinnosti matky informovať otca mailom, prípadne SMS správou raz mesačne vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o návštevách lekára (vyšetrenia, kontroly s oznámením mena lekára, jeho špecializácie a zaslanie lekárskych správ) a bezodkladne podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, vrátane jeho náhleho ochorenia a úrazu, a to na mailovú adresu otca, prípadne číslo jeho mobilného telefónu, ktoré otec oznámi matke písomne do 5 kalendárnych dní od právoplatnosti rozhodnutia z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 15P/15/2013-1556 zo dňa 02.10.2018 rozhodol vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že: „I/ Súd návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. T., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a .

II/ Otec maloletého M. T., nar. XX.X.XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým F. T., nar. XX.X.XXXX

- každý párny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od (zeleného) štvrtka od 12.00 hod. do veľkonočného pondelka do 15.00 hod.,

- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených pre banskobystrický kraj vyhláškou Ministerstva školstva a organizáciou školského roka schválenou Ministerstvom školstva SR v čase od soboty od 9.00 hod. do nasledujúcej soboty do 15.00 hod.,

- každý rok počas letných prázdnin v čase od 15.7. od 12.00 hod. do 31.7. do 15.00 hod. a od 15.8. od 12.00 hod. do 31.8. do 15.00 hod.,

- počas jesenných prázdnin určených pre banskobystrický kraj vyhláškou Ministerstva školstva a organizáciou školského roka schválenou Ministerstvom škola SR v čase od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. každý párny rok,

- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 22.12. od 15.00 hod. do 29.12. do 15.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 29.12. od 15.00 hod. do 4.1. nasledujúceho roku do 15.00 hod..

III/ Matka Z. B., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n á maloletého F. T., nar. XX.X.XXXX na stretnutie s otcom v deň a hodinu takto upraveného styku riadne pripraviť a s potrebnými vecami maloletého odovzdať otcovi pred domom matky.

IV/ Otec M. T., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý maloletého F. T., nar. XX.X.XXXX v stanovený deň a hodinu riadne s jeho vecami odovzdať matke pred domom matky.

V/ Týmto rozhodnutím d o c h á d z a k rozšíreniu úpravy styku otca s maloletým určenej rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P 323/2010 zo dňa 11.7.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici.

VI/ Súd n a r i a ď u j e rodičom maloletého M. T., nar. XX. 6. XXXX a Z. B., nar. XX. 5. XXXX p o d r o b i ť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení P.. L. T., ambulancia poradenskej psychológie a psychoterapie, so sídlom J.Kráľa 1, Banská Bystrica po dobu šesť mesiacov a najmenej jedenkrát v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII/ Súd návrh otca na prerušenie konania z dôvodu návrhu na podanie podnetu na Ústavný súd SR z a m i e t a .

VIII/ Súd návrh otca na prerušenie konania z dôvodu odkázania rodičov na odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení z a m i e t a .

IX/ Súd p r i z n á v a znalcovi znalečné vo výške 723,31 €, ktorá suma bude vyplatená znalcovi zo zálohy zloženej pod položkou denníka D14-40/2016 vo výške 150,-- €, pod položkou denníka D14-5/2017 vo výške 150,--€, spolu v sume 300,-- € a vo zvyšku v sume 423,31 € predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu, do 10-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

X/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči otcovi maloletého M. T., nar. XX.X.XXXX v rozsahu 50%.

XI/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči matke maloletého Z. B., nar. XX.X.XXXX v rozsahu 50%.

XII/ Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

XIII/ Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otca maloletého, ktorým žiadal rozšíriť styk s maloletým o každý ôsmy nepárny týždeň, ako aj v čase sviatkov z a m i e t a .“

2. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/323/2010-408 zo dňa 11.07.2012 bol maloletý F. T. zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný na povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, o úprave styku otca s maloletým dieťaťom bolo rozhodnuté tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že otec je povinný v stanovenú hodinu dieťa pred bytom matky prevziať a v stanovenú hodinu ho opäť pred jej bytom vrátiť a matka dieťaťa je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne a načas pripraviť. O trovách konania bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Doplňujúcim

rozsudkom Okresný súd Zvolen pod sp. zn 5P/323/2010-422 zo dňa 17.07.2012 zamietol návrh otca na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, rozsudkom sp. zn. 16CoP/102/2012 zo dňa 29.11.2012 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/323/2010-408 zo dňa 11.07.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/323/2010-422 zo dňa 17.07.2012 potvrdil.

3. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 15P/15/2013-1556 zo dňa 02.10.2018 zamietol návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a upravil styk otca s dieťaťom nad rámec skoršej úpravy. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) upravujúcich rodičovské práva a povinnosti v § 28 a nasl. citovaného zákona. Pri rozhodovaní o zmene výchovného prostredia a úprave styku otca s maloletým dieťaťom, prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, návyky dieťaťa a potrebu úpravy týchto pomerov vzhľadom na to, že rodičia dieťaťa sa nedokážu o výchovnom prostredí dieťaťa a o styku dohodnúť. Prihliadol na závery znaleckého posudku v rámci nariadeného znaleckého dokazovania, znalca U.. I. O. zo odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých č. 55/2017 podaného 13.10.2017, pričom za rozhodujúci považoval názor maloletého na zotrvanie v rodinnom prostredí. Okresný súd sa vysporiadal so znaleckým posudkom predloženým otcom a vypracovaným znalkyňou P.. R. M., ktorý nepovažoval za smerodajný vzhľadom na to, že znalkyňa narábala len s jednostrannými informáciami zo strany otca maloletého dieťaťa, bez výsluchu matky maloletého dieťaťa.

4. S odkazom na ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, okresný súd pristúpil k uloženiu výchovného opatrenia a nariadil rodičom maloletého dieťaťa podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení P.. L. T. v V. V. po dobu 6 mesiacov, najmenej jeden krát v mesiaci vzhľadom na konfliktnosť vzťahu medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Okresný súd v zmysle § 162 ods. 3 (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) spolu s rozhodnutím vo veci samej, rozhodol o zamietnutí návrhu otca na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o podnete na preskúmanie ústavnosti ustanovenia § 96b ods. 4, 5 zák. č. 61/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, ktoré sa týkajú nesprístupňovania časti spisovej dokumentácie o dieťati. Súd konanie z tohto dôvodu neprerušil, vzhľadom na to, že nevidel dôvod na prerušenie konania vo vzťahu k predmetu konania. Ďalej okresný súd zamietol tiež návrh otca na prerušenie konania z dôvodu odkázania rodičov na odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení, nakoľko nešlo o zhodný návrh na prerušenie konania oboch rodičov, ako aj vzhľadom na to, že súd konečným rozhodnutím postupoval podľa ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine a výchovné opatrenie uložil rodičom maloletého dieťaťa, pričom vyhovením návrhu na prerušenie konania by došlo k ďalším zbytočným prieťahom v konaní, prerušenie konania nie je v záujme maloletého dieťaťa, neprispeje k potrebe stabilizácie vzťahu a potreby minimalizácie konfliktných situácií, ktoré majú na maloletého negatívny vplyv. Vo výrokoch IX. až XI. rozsudku okresného súdu, tento rozhodol o znalečnom, ako aj o nároku štátu na náhradu štátom preddavkovaných trov voči obom rodičom v rovnakom rozsahu 50%. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vo výroku XIII. okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal rozšíriť styk s maloletým o každý ôsmy nepárny týždeň, ako aj v čase sviatkov. Vzhľadom na končenú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom, okresný súd nepovažoval za potrebné o tomto nároku otca rozhodovať neodkladným opatrením.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, jednak vo vlastnom mene a jednak prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Rozsudok okresného súdu, ako súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý vo všetkých výrokoch okrem výroku IX., ktorý sa týkal vyčíslenia znalečného. V odvolaní bolo najmä namietané, že súd sa nezaoberal námietkami otca podanými proti znaleckému posudku znalca Mgr. O., nevysporiadal sa s odborným vyjadrením P.. L. Tinku, P.. zo dňa 03.12.2017 vypracované ako metodologická analýza validity a reliability znaleckého posudku U.. O., súd nevykonal otcom navrhované dôkazy preukazujúce tvrdenie otca, že maloletý chce bývať s ním v V., minimálne v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, nevysporiadal sa s rôznymi názormi znalcov U.. J. a P.. M. na možnú striedavú osobnú starostlivosť, nesprávne vyhodnotil znalecký posudok P.. R. M. len ako listinný dôkaz, nezohľadnil výdavky otca spojené v súvislosti najmä s cestovnými výdavkami pri preberaní a odovzdávaní maloletého pred domom matky. V tejto súvislosti bolo poukázané na nález

Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2996/17 zo dňa 29.05.2018. Z rovnakých dôvodov ohľadne cestovných nákladov nesúhlasil s tým, aby bol povinný sa podrobiť odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení P.. L. T. v V. V., ale navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku VI. zmeniť a nariadiť rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu v ambulancii poradenskej psychológie a psychoterapie P.. R. M. v V.. Styk upravený vo výroku II. ohľadne jesenných prázdnin navrhol zmeniť na každý nepárny rok. V odvolaní tiež vzhľadom na to, že otec má s maloletým obmedzený styk na každý druhý víkend, čo považuje za nedostatočný a má záujem byť v kontakte s maloletým čo najčastejšie, a keďže matka mu telefonický kontakt neumožňuje, navrhol zmenu rozsudku okresného súdu a jeho doplnenie o výrok ohľadne povinnosti matky umožniť a technicky zabezpečiť telefonický kontakt maloletého s otcom každý utorok a štvrtok v rozmedzí od 18.00 hod. do 19.00 hod. Vzhľadom na to, že matka neinformuje otca o zdravotnom stave maloletého o plánovaných vyšetreniach a kontrolách lekárov, ani o jeho náhlych ochoreniach, či úrazoch, tiež žiadal, aby matke bola uložená informačná povinnosť, a teda, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozšíril ho o uloženie informačnej povinnosti matke ohľadne povinnosti otca informovať ho mailom, prípadne SMS správou raz mesačne vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého o návštevách lekára (vyšetrenia, kontroly s oznámením mena lekára, jeho špecializácie a zaslanie lekárskych správ) a bezodkladne podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého vrátane jeho náhleho ochorenia a úrazu, a to na mailovú adresu otca, prípadne číslo jeho mobilného telefónu, ktoré otec oznámi matke písomne do 5 kalendárnych dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru otca, súd prvej inštancie rozhodol predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu, a preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní podanom svojim menom, nad rámec odvolania podaného jeho právnou zástupkyňou, popísal situáciu medzi rodičmi dieťaťa aj dieťaťom, vytkol najmä správanie matky voči nemu a jeho blízkym, namietol hodnotenie predložených znaleckých posudkov a listinných dôkazov sudkyňou a samotný prístup sudkyne k prejednávanej veci, aj vo vzťahu k zaznamenávaniu priebehu pojednávania do zápisnice. Poukázal na citové rozpoloženie dieťaťa a vzťah dieťaťa k otcovi. Namietal tendenčnosť a účelovosť konania kolízneho opatrovníka, ako aj pasivitu komisára pre deti v konaní. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na všetky odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.

6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zo dňa 21.11.2018, odvolanie otca zobral na vedomie a uviedol, že ak odvolací súd bude mať preukázané, že v rozsudku súdu prvej inštancie nastali pochybenia, odporúča v napadnutých častiach rozsudok okresného súdu upraviť tak, aby to bolo v prvom rade v záujme maloletého .

7. Úrad komisára pre deti vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2018 k odvolaniu otca uviedol, že maloletý F. T. na stretnutiach s komisárom, vyjadril svoju vôľu, ktorú zástupca komisára pre deti prezentoval na pojednávaní na okresnom súde. Okresný súd rozhodnutím rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom, čím vyhovel aj požiadavkám maloletého dieťaťa, ktorého záujem bol zohľadňovaný a bola rešpektovaná jeho vôľa. Vzhľadom na problematickosť komunikácie medzi rodičmi, na ktorú poukázal aj maloletý, je potrebné dôsledne vykonať nariadené odborné poradenstvo v záujme maloletého dieťaťa s tým, že obaja rodičia by mali byť dostatočne empatický k svojmu dieťaťu, pretože negatívne vzájomné správanie môže vyústiť k degradácii vzťahov medzi dieťaťom a niektorým z rodičov. Úrad komisára pre deti mal za to, že okresný súd postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami CMP, svoje rozhodnutie oprel o zistený skutkový stav veci ako aj stav veci tvrdený účastníkmi.

8. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 03.12.2018 k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Stotožnila sa so závermi znaleckého posudku č. 55/2017 podaného U.. O., ako aj hodnotením znaleckého posudku č. 10/2018 vypracovaného P.. M., P.. K námietke otca ohľadne odovzdávania a preberania maloletého v rámci styku dieťaťa s otcom pred domom matky uviedla, že nález Ústavného súdu ČR, na ktorý v odvolaní otca bolo poukázané, sa týkal inej skutkovej situácie, kde sa prihliadlo na to, že matka v danej veci zmenila s deťmi bydlisko, ktoré bolo vzdialené od pôvodného bydliska niekoľko sto kilometrov. V tomto prípade poukázala na fakt, že otec a matka nikdy nežili v spoločnej domácnosti, matka s maloletým dieťaťom nikdy nezmenila bydlisko, maloletý F. od svojho narodenia žil vo K., a preto nie je dôvod na to, aby si matka maloletého po ukončení realizácie styku preberala v bydlisku otca. Rovnako nie je žiaden dôvod na to, aby sa odbornému poradenstvu rodičia podrobovali u P.. M., P.. K žiadosti otca o umožnenie telefonického kontaktu s maloletým a informovaní ho o zdravotnom stave maloletého, matka vo vyjadrení uviedla, že

dokazovanie vo veci samej sa nikdy nesústreďovalo na objasňovanie týchto skutočností, a ak by aj bola pravda, že otec výslovne navrhoval uloženie takýchto povinnosti matke, tieto skutočnosti nepovažuje za dôvodné riešiť v odvolacom konaní.

9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v § 111 a nasl. zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 , bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti vo výrokoch I. až VIII., X. až XIII. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 .

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným odvolateľom v odvolaní.

15. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, vo výroku I. rozsudku zamietol návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podaným návrhom otec žiadal, aby súd zveril maloletého F. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal plnením výživného, ako aj upravil styk matky s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti je dôležité skonštatovať, že ohľadne výchovného prostredia bolo právoplatne rozhodnuté naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 5P/323/2010-408 zo dňa 11.07.2012, ktorým okresný súd zveril maloletého F. T. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, ako aj upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že otec je povinný v stanovenú hodinu dieťa pred bytom matky prevziať a v stanovenú hodinu ho opäť pred jej bytom vrátiť a matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne a načas pripraviť. Doplňujúcim rozsudkom sp. zn. 5P/323/2010-422 zo dňa 17.07.2012 bol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti zamietnutý. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoP/102/2012 zo dňa 29.11.2012.

16. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy prihliadnuť najmä na záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby a vývinové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. To znamená, že súd vždy musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, jeho citové väzby k tomu ktorému z rodičov, ako aj medzi súrodencami navzájom. Do úvahy musí zobrať nielen okolnosti na strane rodičov, ale najmä na strane maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, dochádzku do školy, denný režim, citové väzby k súrodencom a pod. Pokiaľ maloleté dieťa má súrodenca, vzhľadom na ich vzájomné vzťahy je vždy najvhodnejšie zveriť ho do starostlivosti niektorého z rodičov spoločne. Pokiaľ je maloleté dieťa schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd by mal na tento názor vždy prihliadnuť. Okresný súd pre svoj záver o zachovaní výchovného prostredia v osobnej starostlivosti matky, mal dostatočne preukázané skutočnosti, ktoré toto jeho rozhodnutie podporujú. Prihliadol na doterajšie stabilné výchovné prostredie, nižší vek maloletého dieťaťa, dochádzku do školy, ako aj to, že maloleté dieťa má nevlastného súrodenca, s ktorým tiež ho spájajú citové väzby (sestra X. B., nar. XX.XX.XXXX). Maloletý sa niekoľkokrát jasne vyjadril, a to tak pred znalcom, či Úradom komisára pre deti, že do školy chce chodiť vo K., cez víkendy k ockovi. Z tohto hľadiska je preto záver okresného súdu o ponechaní maloletého v osobnej starostlivosti matky správny. Maloleté dieťa

potrebuje mať stabilné zázemie, svoje istoty, nakoľko vzájomné postoje oboch rodičov majú výrazne negatívny vplyv na jeho duševný vývin. Odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje dobrý vzťah maloletého dieťaťa aj k jeho otcovi, pre ktorého otec ako mužský vzor je dôležitou osobou a jeho vzťah k otcovi je na prirodzenej úrovni s vytvoreným citovým a emočným vzťahom, rešpektujúc jeho autoritu, avšak vzhľadom na vek dieťaťa, vo vzťahu s matkou prežíva primeranú spolupatričnosť a prežíva pri nej väčšiu istotou a bezpečnosť. Zistené závery U.. I. O. v rámci podaného znaleckého posudku z 13.10.2017 pod č. 55/2017 ohľadne vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom, boli podporené aj vyjadreniami dieťaťa, tak pred kolíznym opatrovníkom ako aj pred zástupcom Úradu komisára pre deti. Z tohto hľadiska je preto potrebné rozhodnutie okresného súdu považovať za vecne správne vo vzťahu k výroku I. zohľadňujúce záujem maloletého dieťaťa, rešpektujúce aj jeho názor.

17. Za súčasnej situácie nemožno uvažovať nad zverením maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, vzhľadom ku konfrontačnému postoju rodičov navzájom. Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť o základných otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, nie je predpoklad úspešnej realizácie striedavej starostlivosti, kedy je potrebné zvýšené úsilie ústretovosti, prispôsobivosti a pochopenia. Striedavá starostlivosť vzhľadom na postoj rodičov navzájom tak, ako bol zistený pred súdom prvej inštancie, by nebol za tejto situácie vhodným riešením úpravy výchovného prostredia. Je potrebné mať na zreteli najmä záujem maloletého dieťaťa, vžiť sa do jeho cítenia a myslenia, kedy pri striedavej starostlivosti pri vzájomných konfliktných postojoch rodičov, by nemalo dieťa vytvorený pocit stability a istoty, ani u jedného z nich. Len čo by si začalo zvykať na jedno prostredie, vzápätí by bolo z neho vytrhnuté a muselo by si zvykať na iné. Je potrebné sa zamyslieť nad otázkou, ako by každý z rodičov vnímal tú skutočnosť, keby on sám sa musel pravidelne sťahovať, odnášať a prinášať si veci osobnej potreby, zvykať si stále na iný režim, navštevovať rôzne školy a plniť si pritom svoje základné povinnosti vo vzťahu k škole, prípadne mimoškolským aktivitám.

18. Znalecký posudok je jedným z dôkazov, ktorý súd pri rozhodovaní berie do úvahy. V zmysle § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pokiaľ závery znaleckého posudku pri jeho hodnotení súdom ako samostatného dôkazu boli podporené v nadväznosti na posudzovanie vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom, vzhľadom na vôľu maloletého dieťaťa, ktorá by sa mala rešpektovať, nie je dôvod spochybňovať znalecký posudok a už vôbec nie z hľadiska teórie o metodologickej analýzy validity a reliability znaleckého posudku tak, ako sa tým zaoberal vo svojom odbornom vyjadrení podanom na žiadosť otca P.. L. Z., P.. Znalecký posudok vypracovaný U.. O. bol podaný pre účely súdneho konania a musí byť vypracovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen pre súd, ale aj pre účastníkov konania. Nie je zrejmé, aké otcom navrhované dôkazy by mohli priniesť iné skutkové zistenia ohľadne vôle maloletého dieťaťa, než niekoľko krát prejavená vôľa dieťaťom, tak pred znalcom, kolíznym opatrovníkom, Úradom komisára pre deti.

19. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odôvodnení odvolania poukazoval na to, že okresný súd sa nevysporiadal s rôznymi názormi znalcov Mgr. O. a P.. M., na možnú striedavú osobnú starostlivosť, a že súd znalecký posudok znalkyne P.. R. M., posudzoval len ako listinný dôkaz, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu. Okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako vyhodnotil otcom predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou P.. R. M., z akého dôvodu na neho prihliadal len ako na listinu v kontexte s ostatnými listinnými dôkazmi zadováženými zo strany súdu, a to aj psychologickými a psychiatrickými posudkami podávanými v rámci trestného konania. Už okresný súd zdôraznil, že všetci znalci sa zhodli na tom, že maloletý F. je vzťahom medzi rodičmi značne neurotizovaný a navyše v rámci trestného konania znalci pri osobe maloletého F. poukázali na potrebu psychoterapie u maloletého s tým, že neodporučili vyslúchať maloletého k ďalším procesným úkonom, pretože takáto výpoveď má potenciál jeho vzťahy s rodičmi skomplikovať až ohroziť. Okresný súd tiež konkrétne uviedol, že posudok vyhotovený znalkyňou P.. R. M. bol vyhotovený len na základe výsluchu maloletého a rozhovorov s otcom maloletého, pričom znalkyňa čerpala informácie výlučne od otca. Aj odvolací súd je toho názoru, že takýto posudok nie je možné hodnotiť ako znalecký posudok v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko je jednostranný a nevychádza z vyšetrenia všetkých zainteresovaných osôb, teda aj matky.

20. Čo sa týka samotnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, tento bol rozšírený okrem oprávnenia stretávať sa každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/323/2010-108 zo dňa 11.07.2012) odvolaním napadnutým rozsudkom aj o oprávnenie

stretávať sa každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov, každý nepárny rok počas jarných prázdnin, úprava počas letných prázdnin, úprava počas jesenných prázdnin každý párny rok, ako aj úprava počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin.

21. Pokiaľ súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa v zásade v rovnakej miere, a to by malo zodpovedať aj právu dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak je teda dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matke), potom by malo byť dieťaťu primerane umožnené stýkať sa s druhým rodičom (otcom) v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. Aj podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Samotné rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Takýto rodič, v tomto prípade otec, u ktorého nedochádza k bezprostrednému výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený dieťa vychovávať, a preto, aby sa mohol podieľať na výchove dieťaťa je potrebné dôsledné upravenie styku takéhoto rodiča s dieťaťom. Samotný pojem „záujem maloletého dieťaťa“ je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa. Z tohto hľadiska je dôležité, aby obidvaja rodičia sa podieľali čo najintenzívnejšie na výchove dieťaťa. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, sú okrem veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, najmä citový vzťah k rodičom, a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Okresný súd správne prihliadol na závery znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že obidvaja rodičia majú k maloletému dieťaťu pozitívny vzťah, rovnako k obidvom rodičom má dieťa citový a emočný vzťah, rodičia majú porovnateľné schopnosti zabezpečovať náležitú výchovu a starostlivosť o maloletého. Práve vzhľadom na skutočnosť, že maloletý F. má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, pričom však vyjadril preferenciu matky, u ktorej sa cíti bezpečnejšie, bol zistený ako určujúci. Okresný súd správne rozhodol o styku otca s maloletým dieťaťom v širšej miere. V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým F. počas jarných prázdnin vždy každý nepárny kalendárny rok a počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok. Takto má otec zabezpečený styk s maloletým dieťaťom každý rok minimálne počas jedných prázdnin, buď jarných alebo jesenných. Súd preto nevyhovel odvolaniu otca, v ktorom sa domáhal určenia styku počas jesenných prázdnin každý nepárny rok, pretože takto by sa otec stýkal s maloletým dieťaťom každý nepárny rok počas jarných a jesenných prázdnin, a každý párny rok by nemal právo stretnúť sa s maloletým dieťaťom ani počas jarných, ani počas jesenných prázdnin, čo nie je v záujme ani maloletého dieťaťa a ani v záujme otca dieťaťa.

22. V záujme maloletého dieťaťa tiež nie je návrh otca, aby v rámci realizácie styku k odovzdaniu a následnému prevzatiu dieťaťa dochádzalo nie vždy pred domom matky. Pri maloletom dieťati je potrebné uvažovať nad stabilitou výchovného prostredia, pocitom istoty, bezpečnosti, s vylúčením náhodných a konfliktných situácií. Pokiaľ maloleté dieťa má trvalý pobyt vo Zvolene, kde si plní povinnú školskú dochádzku, ako aj prípadnú mimoškolskú záujmovú činnosť, či už aktuálne alebo do budúcna, je v záujme maloletého dieťaťa, aby k preberaniu a odovzdávaniu otcom dochádzalo na stabilnom mieste, v stabilný čas. Nie je bez významu ani tá skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ďalšie mladšie maloleté dieťa, preto z jej hľadiska by bolo zvlášť komplikované preberanie maloletého dieťaťa pred domom otca, a to aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska matky od bydliska otca. V tomto prípade osobné a rodinné pomery nie sú totožné na strane matky a otca, a preto iba finančná stránka spojená s preberaním a odovzdaním dieťaťa, nemôže byť rozhodujúcim kritériom pre úpravu styku. V tejto súvislosti odvolací súd musí dať za pravdu matke vo svojom vyjadrení, že pokiaľ otec poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2996/17, ide o inú skutkovú situáciu, kde matka s deťmi zmenila bydlisko, ktoré bolo vzdialené od pôvodného bydliska detí niekoľko sto kilometrov. Odvolací súd preto ani túto odvolaciu námietku otca nepovažoval za relevantnú.

23. Otec maloletého dieťaťa, odvolanie podané vo svojom mene odôvodnil poukazom na odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Z ust. § 365 ods. 1 vyplýva požiadavka, že

v odvolaní musí byť jasne a zrozumiteľne uvedené, v čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu v nadväznosti na odvolacie dôvody, a to tak, aby z jeho obsahu bolo okrem iného zrejmé, z ktorých taxatívne uvedených zákonných dôvodov odvolateľ odvolanie uplatňuje. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa považuje postup súdu prvej inštancie za nesprávny, nakoľko predmetným rozhodnutím v súvislosti s výživným a najmä dlhoročnými dopravnými nákladmi vyčerpal otca finančne, nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Vo vzťahu k vykonávaniu dôkazov, hodnoteniu dôkazov, odvolací súd nezistil procesné pochybenia súdu. Pokiaľ otec poukazuje na to, že okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku starého 14 mesiacov, po vypracovaní znaleckého posudku C.. O. súd prvej inštancie priebežne konal, počas konania nenastali okolnosti majúce vplyv na závery vypracovaného znaleckého posudku, v priebehu konania po vypracovaní znaleckého posudku bol znalec dodatočne aj vypočutý. Ani táto odvolacia námietka preto nie je relevantná. Otec poukazoval tiež na nedostatky v procesnom postupe okresného súdu (ignorovanie žiadosti otca o opravu zápisnice, nezaslanie zápisnice z hlavného pojednávania, námietky ohľadne postupu znalca, usmernenie priebehu konania, neakceptovanie návrhov otca a ich nezapísanie v zápisnici, námietky ohľadne postupu kolízneho opatrovníka). Je dôležité zdôrazniť, že pojednávanie vedie sudca. Sudca je zodpovedný za priebeh pojednávania a podľa Čl. 10. ods. 1 strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia (čl. 10 ods. 2). Čo sa týka dôkazov a tvrdení strán sporu, tieto hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (čl. 15 ods. 1 . Otcom uvádzané okolnosti nezakladajú vadu procesných podmienok a nemajú vplyv na vecnú stránku sporu a sami o sebe nespôsobujú nesprávnosť súdneho rozhodnutia a nie sú ani okolnosťami, ktoré by umožňovali procesný postup súdu prvej inštancie hodnotiť ako nesprávny. K odvolacej námietke otca ohľadne zápisnice o pojednávaní, odvolací súd zdôrazňuje, že priebeh pojednávania sa zaznamenáva v zmysle § 175 ods. 1 technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. Z ust. § 99 ods. 1 vyplýva, že len, ak to súd považuje za vhodné a účelné spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatne obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Tak, ako vyplýva z citovaného ustanovenia CSP, do zápisnice sa uvádza len podstatný obsah prednesov, nie celé prednesy účastníkov konania. K samotnému dokazovaniu odvolací súd uvádza, že súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 . Súd určuje, čo je predmetom dokazovania, čo má byť teda preukázané. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd tak určuje, ktoré dôkazy sú dôležité a budú vykonané, pre preukázanie rozhodujúcich skutočností. Pre vecné posúdenie rozhodnutia odvolacím súdom nemá vplyv ani poukaz otca na to, že okresný súd, kolízni opatrovníci, ani matka dieťaťa nepredložili otcovi na jeho žiadosť lekárske správy o vyšetrení dieťaťa, čo ani nie je povinnosť týchto inštitúcií. Rovnako na správnosť rozhodnutia nemá vplyv poukaz na rozpornosť vyjadrení predsedníčky Okresného súdu Zvolen s vyjadreniami zákonnej sudkyne ohľadne prieťahov v konaní. Ani odvolanie otca podané v jeho mene neobsahovalo odvolacie dôvody a odvolacie námietky, ktoré by mali vplyv na posúdenie rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho.

24. Odvolací súd posúdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku VI. o nariadení rodičom maloletého povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení PhDr. L. T. v V. V., ako vecne správny. Ide o nariadenie ohľadne poradenskej psychológie a psychoterapie nezávislým odborníkom, bez vzťahu k účastníkom konania. Ani odvolací súd nepovažuje za vhodné nariadiť povinnosť podrobiť sa takémuto odbornému poradenstvu u P.. R. M. v V., už len vzhľadom na tú skutočnosť, že uvedená odborníčka vypracovávala posudok v danej veci na základe žiadosti otca maloletého dieťaťa, bez výsluchu matky, a tak je možné predpokladať, že je zainteresovaná v tejto veci.

25. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výrokoch VII. a VIII. ako vecne správny, pričom vo vzťahu k týmto výrokom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením v rozsudku okresného súdu. Prerušenie konania, či už z dôvodu podania návrhu na Ústavný súd SR alebo z dôvodu odkázania rodičov na odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení, nemá vplyv na vecnú stránku sporu. Za spravodlivé odvolací súd považuje aj rozdelenie nároku štátu na náhradu trov konania v prospech každého z rodičov v rozsahu 50%. Neboli preukázané žiadne okolnosti, pre ktoré by nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov mal v rozdielnom rozsahu posúdiť u toho ktorého z rodičov maloletého dieťaťa. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny aj v rozsahu náhrady trov konania s tým,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a v konaní neboli preukázané okolnosti, ktoré by bolo možné zohľadniť pre priznanie náhrady trov konania niektorému z rodičov.

26. Vzhľadom na rozšírenie styku otca s dieťaťom, správne okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal rozšíriť styk s maloletým o každý ôsmy nepárny týždeň ako aj v čase sviatkov, keďže vo veci bolo rozhodnuté konečným rozhodnutím.

27. V odvolacom konaní otec maloletého dieťaťa navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a doplniť ho ohľadne výroku o povinnosti matky umožniť technicky zabezpečiť telefonický kontakt maloletého s otcom každý utorok a štvrtok v rozmedzí od 18.00 hod. do 19.00 hod., ako aj uložiť povinnosť matky informovať otca mailom, prípadne SMS správou raz mesačne, vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, návštevách lekára (vyšetrenia, kontroly, s oznámením mena lekára a jeho špecializácia a zaslanie lekárskych správ) a bezodkladne podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého vrátane jeho náhleho ochorenia a úrazu, a to na mailovú adresu otca, prípadne jeho číslo mobilného telefónu, ktoré otec oznámi matke písomne matke do 5 kalendárnych dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 . V konaniach, ktoré môžu však začať aj ex offo, súd návrhom účastníkov viazaný nie je, preto súd ani nemusí o zmene návrhu rozhodovať. Výrok súdu sa totiž viaže na výsledky dokazovania a ich právne posúdenie, a nie je závislý od návrhu účastníka a od vymedzenia predmetu konania účastníkom. Inak povedané, návrh účastníka nedáva súdu v konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu, hranice pre jeho rozhodovaciu činnosť. Odvolací súd zamietol návrh otca na uloženie uvedených povinností matke. Vo vzťahu k technickému zabezpečeniu telefonického kontaktu, sa jedná o nevykonateľné rozhodnutie, nakoľko z tohto nároku nevyplýva, v čom má spočívať technické zabezpečenie telefonického kontaktu. Uloženie takejto povinnosti by matku navyše zaťažovalo neprimeranými finančnými výdavkami. Aj čo sa týka návrhu na uloženie povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, návrh otca považuje odvolací súd za nedôvodný. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, teda otec má právo na informácie o zdravotnom stave maloletého dieťaťa. Záleží však najmä na jeho iniciatíve, ako toto svoje právo využije. Vzhľadom na to, že má upravený styk s maloletým dieťaťom minimálne v rozsahu každý druhý víkend, tak má možnosť informovať sa priamo u dieťaťa, resp. pri realizácii styku priamo u matky dieťaťa ohľadne zdravotného stavu dieťaťa, preto odvolaciemu súdu sa javí nedôvodné, aby k tejto povinnosti bola matka zaviazaná vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca zvlášť. Navyše otec dieťaťa počas realizácie styku dieťaťa je povinný starať sa aj o samotný zdravotný stav dieťaťa, preto uloženie takejto povinnosti môže vzbudzovať dojem šikanózneho výkonu práva.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 52 (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak). Okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania neboli preukázané.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .