Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/63/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2019 odvolanie obžalovaného C. G. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/15/2016 zo dňa 30.4.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. G. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/15/2016 z 30.4.2018, bol obžalovaný C. G. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 19.5.2015 v čase o 18.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, ev. č. LM 235 BB po štátnej ceste II/584 v smere Huty - Liptovské Matiašovce, okres Liptovský Mikuláš, v ktorom úseku je dopravnou značkou IP 24A (zóna s dopravným obmedzením) najvyššia povolená rýchlosť 40 km/h v oboch smeroch, a keď prechádzal pravotočivou zákrutou v km 26,30 rýchlosťou asi 72 km/h s toleranciou +/- 5%, neprispôsobil rýchlosť vozidla dopravnému značeniu, svojim schopnostiam a stavu vozovky, prešiel s vozidlom optickým stredom vozovky do protismeru, kde sa zrazil ľavou prednou stranou vozidla s motocyklom zn. Kawasaki LE 650A, ev. č. 9S8021, MPZ CZ, ktorý viedol A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. R., L. XXXX, okres Kolín, Česká republika, ktorý následkom zrážky padol na zem a pri zrážke a páde utrpel zlomeninu ľavej časti panvy, otvorenú zlomeninu ľavej stehennej kosti, zlomeninu vonkajšej strany ľavého členka, vykĺbenie ľavého členka, roztrhnutie šľachovo-väzivového aparátu ľavého členka, vykĺbenie ľavého lakťového zhybu, zlomeninu dolnej časti ľavej ramennej kosti, zlomeninu lakťového výbežku lakťovej kosti vľavo s posunom úlomkov, devastačnú ranu ľavého predkolenia, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu v driekovej časti chrbtice, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu v hrudnej časti chrbtice, na ktoré zranenia je liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 10-12 mesiacov, pričom poškodením motocykla zn. Kawasaki LE 650A, ev.č. 9S8021, MPZ CZ a osobných vecí vznikla A. U. škoda vo výške 2.590,- Eur a z titulu bolestného vznikla škoda vo výške 12.441,- Eur a obžalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 16 ods. 1, 5 a § 3 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon mu bol za splnenia zákonných podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Obžalovanému bol súčasne za splnenia zákonných podmienok podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného A. U., nar. XX.X.XXXX v D., Česká republika, trvale bytom L. XXXX, W. R., okres Kolín, Česká republika, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný C. G., a to proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Obžalovaný podané odvolanie zdôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu písomným podaním zo dňa 24.7.2018, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24.7.2018, a to nasledovne:

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodňuje tým, že zobral za hodnoverné výpovede svedkov a poškodeného s tým, že podľa ich tvrdení obžalovaný išiel neprimerane rýchlo a prešiel cez pomyselnú čiaru stredu vozovky a tak došlo k zrážke motorky a motorového vozidla s tým, že vozidlo sa v dôsledku brzdenia dostalo do šmyku. V ďalšom sa súd odvoláva na stanovisko znalca Ing. S. Chomu, ktorý ako príčinu nehody určil nesprávnu techniku jazdy obžalovaného a túto vyhodnotil ako vysoko rizikovú, pretože podľa názoru znalca obžalovaný poškodenému spôsobom jazdy vytvoril tzv. náhlu prekážku a vodič motocykla nedokázal zabrániť nehode ani pri dodržaní primeranej, resp. povolenej rýchlosti v danom úseku. Obžalovaný sa necíti byť vinný zo zavinenia dopravnej nehody a na svoju obhajobu uvádza, že nebol to on, kto vznik dopravnej nehody zavinil. Trasu a zákrutu, kde došlo k dopravenej nehode, dobre pozná, ako vodič z povolania týmto miestom a v tomto smere prechádzal minimálne 1 až 2 - krát mesačne pri cestách väčšinou smerujúcich do Poľska. Nevedel odhadnúť rýchlosť, akou v čase dopravnej nehody jazdil, ale predpokladal, že keď mal zaradený tretí prevodový stupeň, bežne pri takomto prevodovom stupni jazdí rýchlosťou medzi 40 - 50 km/h, aj keď toto je len jeho odhad. Nakoľko v tom čase bola v predmetnom úseku obmedzená rýchlosť na 40 km/h, nevedel sa jednoznačne vyjadriť, či išiel pod 40 km/h, alebo prekročil túto rýchlosť. V prípravnom konaní bol do konania pribratý znalec z odboru dopravy. Znalec v znaleckom posudku okrem iného konštatuje, že technika vozidla Renault (vozidla obžalovaného) sa mu javí ako nesprávna, vodič preukázateľne prekročil povolenú rýchlosť 40 km/h. Ako a na základe čoho znalec dospel k takémuto záveru a ako stanovil rýchlosť jazdy obžalovaného na cca 72 km/h, je pre obhajobu veľkou neznámou. Je absolútne nelogické, ako môže znalec v znaleckom posudku uviesť, že na základe sekvencie brzdenia vozidla, ktoré má systém ABS, ktoré evidentne nemôže dovoliť dostať vozidlo do šmyku, ako to popisuje poškodený a následne svedkovia, čiže zrejme znalec na základe výpovedí týchto svedkov skonštatoval, že vozidlo, ktoré má ABS, sa dostalo do šmyku, a to v dôsledku prekročenia rýchlosti, následkom čoho vozidlo obžalovaného zavinilo dopravnú nehodu. Znalec zrejme za brzdné stopy vozidla obžalovaného vyhodnotil stopy, ktoré sa nachádzali na vozovke po iných vozidlách pred nehodou prechádzajúcich po tomto úseku cesty a ktoré tam jazdili cestné preteky do vrchu. V žiadnom prípade sa nejednalo o brzdné stopy vozidla obžalovaného. Obhajoba žiadala doplniť dokazovanie o znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva, ktorý by (obhajoba predpokladá) vyvrátil tvrdenie znalca, že vozidlo obžalovaného, ktoré má ABS systém, sa dostalo do šmyku za takých okolností, ako to konštatuje znalec Ing. Chomo. V listinnom dôkaze

- odbornom vyjadrení Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 10.10.2017 sa konštatuje, že motocyklista nejazdil pri pravom okraji vozovky, teda jazdil pri pomyselnom strede vozovky. Pri takomto spôsobe jazdy motocyklistu, pri prejazde motocykla zákrutou došlo k nakloneniu motocykla a tento ľavou časťou zachytil vozidlo obžalovaného. Stanovisko konštatuje, že motocyklista nešiel pri pravom okraji vozovky, ako to vo svojej výpovedi deklaroval poškodený. Za existujúceho dôkazného stavu, keď súd prvého stupňa zamietol dôkazný návrh obhajoby vykonať znalecké dokazovanie o vzniku a príčine dopravnej nehody, vznikli dôvodné pochybnosti o vine vodiča obžalovaného, a preto obhajoba pri uplatnení zásady in dubio pro reo považuje za správne oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Z uvádzaných dôvodov obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa prokurátor vyjadril v písomnom podaní zo dňa 16.8.2018, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17.8.2018, a to nasledovne:

Obžalovaný v odôvodnení odvolania uvádza, že popiera spáchanie skutku v tom, že on nezavinil dopravnú nehodu, lebo zákrutu a trasu, kde došlo k dopravnej nehode, pozná veľmi dobre, je vodič z povolania a týmito miestami jazdí jeden až dva krát mesačne. Nevedel odhadnúť rýchlosť, akou jazdil, ale predpokladal, že keď mal zaradený tretí prevodový stupeň, tak išiel rýchlosťou 40 až 50 km/h. Vyjadril nesúhlas so závermi znaleckého posudku znalca z odboru dopravy, ktorý techniku vozidla obžalovaného vyhodnotil ako nesprávnu, pričom vodič obžalovaný prekročil povolenú rýchlosť 40 km/h. Obžalovaný

vyslovil, že mu nie je známe, na základe čoho znalec dospel k takémuto záveru a rýchlosť jeho vozidla vypočítal na približne 72 km/h. Obžalovaný nesúhlasí s vyjadrením znalca, že na základe sekvencií brzdenia vozidla, ktoré má ABS a ktoré evidentne nemôže dovoliť dostať vozidlo do šmyku, ako to popisuje poškodený a svedkovia. Ako brzdné stopy vozidla obžalovaného znalec zrejme vyhodnotil stopy, ktoré sa na vozovke nachádzali ešte pred nehodou od vozidiel, ktoré jazdili cestné preteky do vrchu. Obžalovaný ďalej poukázal na ním predložené odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline zo dňa 10.10.2017, podľa ktorého motocyklista nejazdil pri pravom okraji vozovky a ak by sa nepohyboval pri strede vozovky, nedošlo by k zachyteniu ľavou časťou osobného motorového vozidla. Obžalovaný nesúhlasí s tým, že súd zamietol návrh obhajoby vykonať ďalšie znalecké dokazovanie ohľadom vzniku a príčiny dopravnej nehody. Prokurátor sa nestotožňuje s vyjadrením obžalovaného, čo sa týka posudzovania rýchlosti, akou obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase pred dopravnou nehodou a v čase dopravnej nehody a tiež s úvahami obžalovaného o vyhodnotení brzdných stôp na vozovke znalcom z odboru dopravy. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa sudca podrobne zaoberal všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v nadväznosti na dôkazy vykonané v prípravnom konaní. Sudca podrobne každý dôkaz rozobral a vyhodnotil, pričom s jeho vyhodnotením dôkazov sa plne stotožňuje. Znalec Ing. Chomo sa v znaleckom posudku podrobne a zodpovedne zaoberal jednak spôsobom jazdy obžalovaného, ako aj poškodeného, zodpovedne vyhodnotil rýchlosti obidvoch motorových vozidiel a tiež sa podrobne zaoberal aj možnosťami zabránenia vzniku dopravnej nehody tak zo strany obžalovaného, ako aj poškodeného. Uviedol, že obžalovaný preukázateľne prekročil v tom čase v danom úseku povolenú rýchlosť 40 km/h a krátko pred nehodou jazdil rýchlosťou cca 72 km/h, čo bolo príčinou, že s vozidlom nezvládol prechod cez pravotočivú zákrutu, pretože ho s vozidlom „vynieslo" a vytvoril tak z technického hľadiska náhlu prekážku poškodenému, ktorý viedol motocykel zn. Kawasaki. Znalec vzal do úvahy, že z obidvoch strán vozovky sa nachádzali zbytky posypového materiálu, to znamená, že ani poškodený sa nemohol s motocyklom pohybovať úplne pri pravom okraji vozovky, pretože to bolo pre neho nebezpečné. Pokiaľ by sa bol obžalovaný s vozidlom pridržiaval bližšie k pravému okraju vozovky a dodržal stanovenú rýchlosť, nebol by prešiel ľavou stranou svojho vozidla za pomyselnú stredovú čiaru a nebolo by došlo k zrážke s motocyklom poškodeného. Znalec ďalej konštatoval, že aj keď poškodený prekročil stanovenú rýchlosť, ktorú znalec vypočítal na 56 km/h pred nehodovým dejom, rýchlosť motocykla nemala vplyv na vznik dopravnej nehody, pretože sa pohyboval vo svojom jazdnom pruhu. Znalec sa zaoberal aj možnosťami zabránenia vzniku dopravnej nehody tak obžalovaným, ako aj poškodeným, pričom uviedol, že pokiaľ by obžalovaný dodržal povolenú rýchlosť, nebol by prešiel cez pomyselnú čiaru stredu vozovky a k zrážke by nedošlo. V prípade, že by motocyklista, to znamená poškodený, jazdil rýchlosťou 40 km/h, tak pri spôsobe jazdy obžalovaného by došlo k dopravnej nehode, pretože to bol obžalovaný, ktorý prešiel do koridoru jazdnej dráhy poškodeného. Úvaha obžalovaného o brzdných stopách po vozidle, nemá oporu v znaleckom posudku, pretože znalec sa neodvoláva na brzdné stopy, podľa ktorých by určil trajektóriu vozidiel. Okrem toho obžalovaný ani žiadnym dôkazom nepreukázal, že nejaké brzdné stopy mali pochádzať od vozidiel, ktoré tam pred tým jazdili cestné preteky do vrchu. Nie je známe, či aj nejaké cestné preteky tam boli a kedy. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý sa zaoberal vlastne len možnosťami zabránenia vzniku dopravnej nehody, avšak podrobnejšie sa k príčinám vzniku dopravnej nehody v tomto odbornom vyjadrení ústav nezaoberal. Okresný súd správne a zákonne uznal vinu obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák., pretože obžalovaný pri jazde prekročil povolenú rýchlosť, čo bolo príčinou vzniku dopravnej nehody a teda porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Súd obžalovanému súčasne uložil primeraný trest. Z uvedených dôvodov navrhuje odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané obžalovaným C. G. nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa

ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného C. G. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného C. G. v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný C. G. založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Skutočnosť, že obžalovaný C. G. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný C. G. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom, závery znaleckého posudku vypracovaného v tejto veci Ing. Stanislavom Chomom, znalcom z odboru cestnej dopravy a vyjadril sa aj k ďalším skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného C. G., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný C. G. počas celého trestného konania sa necíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku a popiera zavinenie dopravnej nehody jeho osobou, odvolací súd poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný C. G. spáchal žalovaný skutok ublíženia na zdraví. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný C. G. spáchal žalovaný skutok prečinu ublíženia na zdraví v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania primárne spochybňuje a namieta závery znaleckého posudku vypracovaného ohľadne priebehu nehodového deja Ing. Stanislavom Chomom, znalcom z odboru cestnej dopravy. V tomto smere aj krajský súd zastáva názor, že tieto námietky sú výlučne v rovine tvrdení obhajoby, majúce za cieľ zbaviť obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Tieto obhajobou produkované námietky nepredstavujú žiaden reálny základ pre vyslovenie vážnych pochybností o správnosti záverov znalca Ing. Chomu. Rovnako tak obhajoba nepredložila žiaden relevantný dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné konštatovať zrejmú nesprávnosť záverov znaleckého posudku tohto znalca. Vypracovaný znalecký posudok aj pre krajský súd vyznieva presvedčivo a logicky, pričom znalec tak v rámci písomne vypracovaného znaleckého posudku, ako aj počas výsluchu na hlavnom pojednávaní erudovaným spôsobom vysvetlil závery, ku ktorým dospel (teda nemožno sa stotožniť s námietkou obhajoby, že nie je zrejmé, akým spôsobom znalec dospel k záveru o rýchlosti vozidla obžalovaného a k technike jazdy vozidla obžalovaného a motocykla poškodeného bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody). Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní súčasne znalec reagoval na námietky obhajoby voči ním vypracovanému znaleckému posudku, ktoré obhajoba opakuje aj v podanom odvolaní, pričom podľa názoru krajského súdu sa znalec Ing. Chomo v rámci výsluchu dostatočným spôsobom s týmito vysporiadal. Aj napriek týmto námietkam obhajoby znalec naďalej zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku a tieto žiadnym spôsobom nekorigoval, pričom uvedené dostatočne presvedčivo a erudovane zdôvodnil. K znaleckému posudku vypracovanému znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. Chomom je tiež nutné dať do osobitnej pozornosti, že znalec bol privolaný na miesto dopravnej nehody krátko po jej vzniku, mal teda možnosť bezprostredne po dopravnej nehode oboznámiť sa so situáciou a stopami na mieste samotnej dopravnej nehody a súčasne aj potom neskôr sa dostavil priamo na miesto dopravnej nehody za účelom vykonania potrebných meraní z hľadiska jeho odbornej znaleckej činnosti.

Aj keď sa obžalovaný aj naďalej cíti nevinný zo zavinenia dopravnej nehody, následkom ktorej poškodený A. U. utrpel zranenia popísané v skutku napadnutého rozsudku, s poukazom na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní (výpoveď svedka poškodeného, očitých svedkov dopravnej nehody, závery znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy, listinné dôkazy týkajúce sa najmä dokumentovania miesta dopravnej nehody), ani krajský súd nemá žiadne pochybnosti o zavinení dopravnej nehody obžalovaným, ako uvedené ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. K vzniku dopravnej nehody jednoznačne došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy a porušením povinností vodiča obžalovaným, ktorý v predmetnom úseku cesty preukázateľne prekročil povolenú rýchlosť 40 km/h (znalec vypočítal rýchlosť vozidla obžalovaného pred samotným nehodovým dejom a sekvenciou brzdenia 72 km/h s možnou odchýlkou +/- 5%) a z hľadiska straty smerovej stability pri jazde smerovým oblúkom aj limitnú rýchlosť pri jazde týmto smerovým oblúkom, čím sa vozidlo obžalovaného čiastočne dostalo do koridoru pohybu protiidúceho motocykla poškodeného a zároveň poškodenému ako vodičovi vytvorilo z technického hľadiska náhlu prekážku. Znalec síce aj u vodiča motocykla (poškodeného A. U.) konštatoval nesprávnu techniku jazdy vzhľadom na prekročenie povolenej rýchlosti 40 km/h, avšak vyššia rýchlosť motocykla poškodeného nevyvolala kolíznu situáciu vzhľadom na to, že poškodený s motocyklom preukázateľne jazdil vo svojom jazdnom pruhu. Ak aj poškodený jazdil vyššou ako povolenou rýchlosťou, pokiaľ by sa obžalovaný nebol s vozidlom čiastočne dostal do jeho jazdného pruhu a bol by jazdil v koridore svojho jazdného pruhu, k vzniku dopravnej nehody by nebolo došlo. V danom prípade teda absentuje akékoľvek zavinenie (príp. spoluzavinenie) poškodeného na vzniku dopravnej nehody.

Obžalovaný v rámci podaného odvolania vyslovil názor, že to bol práve poškodený, kto dopravnú nehodou zavinil, nakoľko podľa neho pri prechode zákrutou došlo k nakloneniu motocykla smerom do jazdného pruhu obžalovaného a v dôsledku naklonenia poškodený ľavou časťou motocykla zachytil

vozidlo obžalovaného. K takejto obžalovaným prezentovanej verzii vzniku dopravnej nehody krajský súd uvádza, že táto je v danom prípade nereálna a vylúčená. Ak by malo k dopravnej nehode dôjsť takýmto obžalovaným prezentovaným spôsobom, k zrážke motocykla poškodeného s vozidlom obžalovaného by muselo dôjsť v koridore jazdného pruhu obžalovaného. V danom prípade však k zrážke preukázateľne došlo v koridore jazdného pruhu poškodeného, čomu logicky zodpovedá popis priebehu dopravnej nehody znalcom Ing. Chomom v rámci vypracovaného znaleckého posudku.

V danom prípade sa nemožno stotožniť s obžalovaným prezentovaným dojmom v rámci podaného odvolania, že tak súd prvého stupňa, ako aj znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Chomo sa nekriticky stotožnili s výpoveďou svedka poškodeného a očitých svedkov dopravnej nehody (ďalších vodičov motocyklov jazdiacich spoločne s poškodeným, s ktorým sa vzájomne poznali). Súd prvého stupňa v rámci napadnutého rozsudku pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov postupoval plne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., teda všetky vykonané dôkazy (nielen výpovede svedka poškodeného a ďalších svedkov) hodnotil tak jednotlivo, ako aj v súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, pričom následne dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré nemožno považovať za úplne totožné s výpoveďami poškodeného a svedkov (napr. pokiaľ ide o záver o rýchlosti motocykla poškodeného bezprostredne pred vznikom dopravnej nehody). Znalec Ing. Chomo sa pred vypracovaním znaleckého posudku oboznámil s výpoveďami poškodeného a svedkov (čo je dokonca povinnosťou znalca oboznámiť sa s obsahom spisu), no nie je pravdou, že by ich výpovede bez ďalšieho nekriticky prevzal do svojich záverov (v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na fakt, že znalec v rámci svojich záverov uvádza vyššiu rýchlosť motocykla poškodeného, ako uvádzal sám poškodený). Znalec v rámci písomne vypracovaného posudku podrobne uvádza všetky podklady (teda nielen výpovede osôb), na základe ktorých dospel k záverom prezentovaným v znaleckom posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec výpovede osôb konfrontoval s ďalšími objektívne existujúcimi zisteniami a na základe výpočtov a simulácie nehodového deja, s použitím štandardne aplikovaných metód pre tento odbor znaleckej činnosti, dospel k záverom, o ktorých nemá ani krajský súd žiadne pochybnosti.

Úvaha obžalovaného o brzdných stopách po vozidle nemá oporu v znaleckom posudku, pretože znalec sa neodvoláva na brzdné stopy, podľa ktorých by určil trajektóriu vozidiel. Rovnako oporu v znaleckom posudku nemá ani tvrdenie obžalovaného, polemizujúce so závermi znaleckého posudku, že jeho vozidlo sa nemohlo dostať do šmyku, nakoľko má „ABS". V súvislosti s hodnotením techniky jazdy vozidla obžalovaného znalec šmyk vozidla obžalovaného nekonštatuje.

Závery znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Chomu žiadnym spôsobom nespochybňuje ani odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, vypracované na žiadosť obhajoby dňa 8.2.2018 a ktoré bolo prečítané na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Aj zo záverov tohto stanoviska vyplýva, že obžalovaný s vozidlom prešiel do koridoru jazdného pruhu poškodeného. Toto odborné stanovisko v podstate rieši len parciálnu otázku možnosti zabránenia dopravnej nehode poškodeným, a to tým spôsobom, ak by poškodený v čase dopravnej nehody bol jazdil viac pri pravom okraji vozovky. V tejto súvislosti však opätovne krajský súd poznamenáva, že poškodený v čase vzniku dopravnej nehody s motocyklom jazdil v koridore svojho jazdného pruhu a bol to práve obžalovaný, kto s vozidlom prešiel do koridoru jazdného pruhu poškodeného a vytvoril mu náhlu prekážku. Možnosti poškodeného jazdiť s motocyklom pri pravom okraji vozovky boli limitované vrstvou posypu pri pravom okraji vozovky, ktorá bola na tomto mieste objektívne preukázaná.

Odkazujúc v ostatnom na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, keď súd vo vzťahu ku skutkovým zisteniam dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, následne súd prvého stupňa postupoval správne a zákonne, keď protiprávne konanie obžalovaného C. G., ktoré vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. Uvedené právne posúdenie protiprávneho konania obžalovaného C. G. zodpovedá stavu veci, ako aj všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré musel súd prvého stupňa prihliadať. Súd prvého stupňa pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a logicky zdôvodnil právne posúdenie skutku práve ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. V súvislosti s takouto právnou kvalifikáciou protiprávneho konania obžalovaného odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na podrobné a erudované odôvodnenie napadnutého rozsudku (str. 11, 12 odôvodnenia rozsudku). V tejto súvislosti krajský súd na doplnenie uvádza, že náhle prejdenie s vozidlom, čo i len čiastočne do koridoru jazdného pruhu oproti idúcich vozidiel, a to najmä pri vyššej

rýchlosti máva za následok vážnu dopravnú nehodu s vážnymi následkami, ako tomu bolo v tomto prípade. Súčasne aj znalec v rámci vypracovaného znaleckého posudku techniku jazdy obžalovaného, v dôsledku ktorej došlo k tejto dopravnej nehode, vyhodnotil nielen ako nesprávnu, ale zároveň vzhľadom na ostatných účastníkov cestnej premávky aj ako vysoko rizikovú.

Pokiaľ obžalovaný v rámci podaného odvolania aj naďalej poukazuje na potrebu doplnenia dokazovania v zmysle jeho ďalších dôkazných návrhov, ktoré mu boli súdom prvého stupňa odmietnuté, ani v tomto smere odvolací súd nezistil nesprávnosť, či nezákonnosť v takomto postupe prvostupňového súdu. Navyše, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku svoje rozhodnutie veľmi podrobne a presvedčivo zdôvodnil, preto krajský súd v tomto smere v podrobnostiach opätovne odkazuje na dôvody uvádzané súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku (str. 12 odôvodnenia rozsudku). V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe.

V súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov obžalovaného krajský súd považuje za potrebné dať obžalovanému do pozornosti nasledovné:

Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pre reakciu orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných návrhov obžalovaného nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd aj v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému C. G. sa súd prvého stupňa v súlade so zásadami ukladania trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy obžalovaného. Pre dosiahnutie účelu trestu bolo nutné obžalovanému ukladať aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu za splnenia zákonných podmienok podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný porušením povinností vodiča podľa zákona o cestnej premávke spôsobil poškodenému následok spočívajúci v ťažkej ujme na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, navyše v prípade obžalovaného sa nejedná o disciplinovaného vodiča, ako to vyplýva z evidencie priestupkov obžalovaného, teda za tohto stavu by nebolo zodpovedajúce stavu veci a zákonu ukladanie trestu zákazu činnosti vodiča na úplne dolnej hranici.

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky a súčasné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov za zákonný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, keď súd prvého stupňa postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. správne poškodeného A. U. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Aj v tomto smere krajský súd v podrobnostiach odkazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody súdu prvého stupňa uvedené na str. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.