Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-103-2019.pdf
PDF · 137.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovanej A. A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1. ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 19/16/7702-109 zo dňa 17.10.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.05.2024 v Humennom, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovanú A. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, E. C., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom sp. zn. 1Pv 19/16/7702 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 11.01.2016 v čase okolo 12.35 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Swift, ev. č. C. po ulici Třebíčskej v Humennom v smere od Špeciálnej základnej školy po ceste k ihrisku a zadnému vchodu areálu F. G. H. C. a pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty ulice Třebíčskej na vedľajšiu cestu sa plne nevenovala vedeniu motorového vozidla a prednou časťou vozidla v časti medzi ľavým svetlometom a evidenčným číslom narazila do chodkyne A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala v križovatke cez vedľajšiu cestu v smere z chodníka na chodník, následkom nárazu spadla na cestu a pri dopravnej nehode utrpela zranenia, a to trieštivú luxačnú zlomeninu horného venca ramennej kosti vľavo s posunom, zlomeninu dolného konca vretennej kosti vpravo s posunom, trimaleolárnu zlomeninu členkového kĺbu vľavo s posunom, pohmoždenie prednej časti kolena vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie prednej časti kolena vľavo ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 84 dní, čím tak ako vodička porušila ust. § 4 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. g/, § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
o s l o b o d z u j e , pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovanú A. A. B. obžalobu sp. zn. 1 Pv 19/16/7702-109 zo dňa 17.10.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1. ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu 18.10.2019, ale aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd po oboznámení sa s obsahom trestného spisu vec predložil mediačnej a probačnej úradníčke na vykonanie mediácie a po jej vykonaní vo veci rozhodol dňa 12.03.2020 uznesením, ktorým podmienečne zastavil trestné stíhanie obvinenej.
Proti uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania obvinenej podal prokurátor sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby vo veci konal a znova rozhodol. Podľa názoru krajského súdu dôvodom na takýto postup bola skutočnosť, že obvinená dostatočne nepreukázala, že vykonala potrebné opatrenia na náhradu škody nahlásením škody do poisťovne Generali, v ktorej má poistené auto a táto skutočnosť vyplýva iba z jej ničím nepodloženého tvrdenia obvinenej v mediačnom konaní. Zároveň krajský súd uviedol, že z obsahu napadnutého uznesenie nie je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal so skutočnosťou, že obvinená bola 11-krát postihnutá za priestupok na úseku cestnej premávky.
Následne súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol dňa 24.02.2022 rozsudkom, ktorým obvinenú odsúdil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov a zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. jej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú A. A., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
V dôsledku odvolania podaného obvinenou bol predmetný rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.08.2022 a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení, ktorým je okresný súd viazaný, okrem iného nariadil, aby okresný súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či dôkazy nachádzajúce sa v spise sú procesne použiteľné v danom trestnom konaní a či uznesenie povereného príslušníka PZ zo dňa 07.04.2016, ČVS: ORP-3/DI- HE-2016, ktorým bolo rozhodnuté, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodca cez vozovku, preto poškodená A. A. tým ,že porušila ustanovenie § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g zák. o priestupkoch, preto vec postupuje na prejednanie priestupku na OR PZ ODI v Humennom, bolo predpísaným spôsobom zrušené, alebo je toto doposiaľ právoplatné. Zároveň krajský súd uviedol, že je potrebné sa zaoberať aj skutočnosťou, či v prípade, ak právoplatným rozhodnutím policajta došlo k postúpeniu veci na prejednanie priestupku z dôvodu, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodca cez vozovku, v danom prípade chodkyne A. A., je možné zároveň konštatovať, že príčinou dopravnej nehody mala byť nesprávna technika jazdy vodičky A. A. B..
Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná A. A. B. (ďalej len ako „obžalovaná“) po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že keďže skutok sa stal 11.01.2016 a teraz je rok 2024, zastáva názor svojho obhajcu, že v tejto veci už bolo rozhodnuté a nemá pochybnosť o tom, aby urobila nejaký dopravný priestupok, dodržala rýchlosť, prispôsobila rýchlosť a jazdu počasiu a okolnostiam a súhlasí s názorom a vyjadrením znalca p. I. J.. Dodala, že dokonca aj poškodená pani A., keď k nej došla, po tom čo ona vystúpila z auta sa vyjadrila, že ju nevidela a myslela si, že ide rovno. Uviedla ďalej, že zhodou okolnosti, že v poslednom období prežila veľa tráum - onkologické ochorenie otca, jeho porážka, úmrtie manžela, - veľmi nejasne sa jej vybavujú všetky okolnosti tejto nehody, ale je si vedomá toho, že neurobila žiaden dopravný priestupok. Dodala, že si myslí, že v ten deň mrholilo a išla do rýchlosťou do 20 km/hod..
Svedkyňa - poškodená A. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že dňa 11.01.2016 išla vonku do mesta na prechádzku. Keď sa vracala domov, potom čo zašla do nákupného strediska BILLA, kde nakúpila nejaké ovocie, išla po chodníku na sídlisko III. Keď prichádzala k svojmu bloku, pred ktorým sa nachádza križovatka, nešlo nijaké auto, výhľad mala dobrý, a tým pádom začala prechádzať cez cestu, kde nie je priechod, lebo je tam obytná zóna. Keď urobila možno 7 až 10 krokov do polovice cesty, stáli tam autá a jedno auto stálo trochu viac do križovatky. Keď už bola približne uprostred cesty z
ľavej strany sa vyrútilo auto. Zapamätala si čiernu kapotu a hneď si pomyslela na svoje nohy. Prebrala sa na zemi, možno meter alebo meter a pol pri obrubníku v kaluži vody. Ležala na chrbte vo vode. Prišiel tam nejaký pán a odtiahol ju z tej vody. Mala veľké bolesti v oblasti ľavého ramena, mala zlomenú pravú ruku, zlomené obidve kosti ľavého členka a narazené kolená. Ten pán čo ju dvíhal ju chcel chytiť pod ramená, ale to ju bolelo, tak ju chytil za vetrovku vzadu a odtiahol nabok. Dodala, že nebola zababušená nemala na hlave kapucňu ani šál, a pokiaľ niekto uviedol, že auto nevidela preto, lebo na hlave mala kapucňu, tak to bolo preto, že keď ju odťahovali, tak ju chytili za vetrovku, na ktorej mala kapucňu a túto kapucňu jej stiahli asi do polovice hlavy. Uviedla aj to, že keď dopadla na zem a prebrala sa, p. B. otvorila dvere a cez dvere jej povedala, že „pani ja som vás vôbec nevidela“. Na to prišla sanitka a zobrali ju do nemocnice na chirurgiu. Poškodená uviedla, že je dôchodkyňa, že doktor napísal jej PN 87 dní, no ortézu na rameno jej dávali až v auguste. V Humennom jej rameno neurobili a poslali ju do Michaloviec, kde jej iba vybrali úlomky z ramena a objednali na operáciu do Piešťan na výmenu ramena. Prvý deň po nehode jej operovali členok, kde mala 18 skrutiek, v januári jej vybrali podporné skrutky a ostatné v máji. Obvinená ju na druhý alebo na tretí deň kedy ju odviezli do nemocnice do Michaloviec prišla navštíviť, váži si toho, že prišla, ona nevedela, čo to je za pani a myslela si, že je asi dobrá, keď za ňou prišla. Ešte jej ponúkla, či by nechcela ísť do Sniny sa liečiť, lebo tam robí p. K. a on je jej známy. Odmietla, že do Sniny nepôjde, lebo žije sama a nemal by kto s ňou chodiť do Sniny na vyšetrenia. S tým to skončilo. Doniesla jej ešte nejaké veci, ako sladkosti, džúsy a časopisy na čítanie, lebo mala obe ruky polámané. Vie, že p. B. ju nechcela zraziť, ale tie výpovede a čo sa deje za tých 8 rokov, je to veľmi dlho.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka D. L. /medzičasom zomrel/, ktorú učinil v prípravnom konaní, vyplýva, že dňa 11.01.2016 bol na zdravotnej prechádzke a ako bol na Třebíčskej ulici na križovatke tvaru „T“, kde sa odbočuje zozadu ku Dargovskej škole, videl ležať na zemi osobu, pri ktorej bolo pristavené vozidlo. Všimol si, že osoba ležala na zemi, na chrbte alebo na boku a mala vetrovku s kapucňou. Zdalo sa mu, že mala kapucňu akoby na hlave, ale či ju mala v skutočnosti na hlave alebo ju mala takto následkom pádu svedok uviesť nevedel. Samotný priebeh nehody svedok nevidel. Na miesto prišiel až keď bolo po všetkom.
Znalec I. G. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že znalecký posudok (ďalej len ako „ZP“) č. 10/2016 vypracoval na základe uznesenia OR PZ Humenné. K vypracovaniu tohto ZP mu boli doložené dokumenty spisového materiálu z dopravnej nehody, a to záznam z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody (ďalej len ako „DN“), náčrtok miesta DN, fotodokumentácie a výpovede účastníkov DN. Pri vypracovaní z analýzy nehodového deja, ktorú vypracoval výpočtovým simulačným program VIRTUAL CRAS vychádzal z rýchlosti pohybu chodkyne 1,3 m/s, reakcie vodičky motorového vozidla MV 1 sekunda a súčiniteľa šmykového trenia vozovky 0,55. Po vykonanej analýze nehodového deja dospel k záveru, že k zrážke motorového vozidla a chodkyne došlo na vozovke vo vzdialenosti 2,1 m od vychodzieho bodu merania a 8,5 m od pomocného bodu merania. Motorové vozidlo SUZUKI narazilo svojou prednou časťou do chodkyne rýchlosťou cca 18 km/ h. Chodkyňa bola počas zrážky nabratá na kapotu a čelné sklo z kadiaľ bola pri brzdení vozidla hodená pred vozidlo. Vozidlo následne zastavilo asi po 3 m. Obžalovaná mohla zabrániť zrážke motorového s chodkyňou ak by reagovala brzdením na chodkyňu, keď táto vstúpila do vozovky, no v tom čase však vodičke na chodkyňu bránilo v križovatke odstavené motorové vozidlo Škoda Fábia ako aj ľavý predný stĺpik jej vozidla. Chodkyňa mohla zabrániť zrážke s vozidlom, ak by zastavila pred vstupom do jazdnej dráhy vozidla SUZUKI. Technickou príčinou DN bol kolízny vstup chodkyne do vozovky, ktorý prinútil vodičku motorového vozidla ku zmene smeru a rýchlosti jazdy vozidla. Na otázku obhajcu aké má povinnosti chodec aj v obytnej zóne pri prechode cez križovatku, ktorá nie je opatrená svetelným značením a ani zvislým, kde nie na ceste vyznačený priechod pre chodcov znalec uviedol, že pri prechádzaní cez vozovku je povinnosťou chodca prechádzať cez vozovku tak, aby pri vstupe do vozovky prichádzajúce vozidlo nemuselo meniť smer a rýchlosť jazdy a aby jeho prechod cez vozovku bol bezpečný. Pri vstupe chodkyne do vozovky sa motorové vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti približne 15 metrov od miesta zrážky a približne 18 metrov od chodkyne. Chodkyňa pri vstupe do vozovky mala možnosť zabrániť zrážke s vozidlom a to tak, ak by do vozovky nevstupovala, resp. zastavením pred jazdnou dráhou motorového vozidla, t.j. už na vozovke mohla zrážke s vozidlom zabrániť, keď už aj z polohy vozidla bolo zrejme, že vozidlo odbočuje a nehľadiac už na to, či bol zapnutý ľavý ukazovateľ zmeny smeru jazdy alebo nebol. Bola mu predložená záp. o ohliadke miesta DN, kde v odseku II. opis stôp, zaistená stopa č. 4 je iná stopa a to miesto ležiacej chodkyne po DN, kde vzdialenosť tohto miesta od základného bodu merania je 1,6 m v smere a vzdialenosť od pomocného bodu merania je 12,7 m. On má uvedené vo svojom ZP pri opise zápisnice miesta DN vzdialenosť pre stopu č. 4
vzdialenosť od základného bodu merania vzdialenosť 3,1 m v smere a od pomocného bodu merania má vzdialenosť 1,5 m. Nemá pri sebe opis záp. o obhliadke cestnej DN, ktorú opisoval do svojho ZP, avšak už na základe miesta zrážky je preukázané, že určite urobil písaciu chybu, a to hlavne vo vzdialenosti od pomocného bodu merania 1,5 metra, nakoľko na obrázku č. 3, kde stanovil miesto zrážky vozidla s chodkyňou je miesto zrážky vzdialené od pomocného bodu merania 8,5 m a chodkyňa spadla pred vozidlo do vzdialenosti min. 4 metre, takže uvedená vzdialenosť v tomto dôkaze 12,7 metra bude pravdivá. Uvedená nezrovnalosť však nemá vplyv na záver jeho ZP, nakoľko pri simulácii nehodového deja počítal s touto vzdialenosťou 12,7 m od pomocného bodu merania a je to zobrazené aj na obrázku č. 11 ako konečná poloha vozidla a chodkyne. K dopravnej nehode došlo v obytnej zóne, kde je rýchlostný limit 20 km/hod. Znalec na pojednávaní prečítal ods. 1 § 59 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke: V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne, chodci smú používať cestou v celej jej šírke, pričom sa na nich nevzťahuje § 52, že chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Ods. 3 tohto § je uvedené, že v obytnej zóne sa sme jazdiť rýchlosťou najviac 20 km/hod., pričom vodič je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť. Ak je to nevyhnutné vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je státie vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V školskej zóne je povolené stáť, ak tým nie je obmedzený pohyb chodcov. V obytnej zóne, školskej zóne a pešej zóne sú chodci povinný umožniť vozidlám jazdu. Od začiatku vypracovania ZP si je vedomý, že k dopravnej nehode došlo v obytnej zóne. V ZP vypracoval technickú príčinu DN a trvá na jej znení. Príčinu DN z právneho hľadiska ako aj mieru zavinenia nehody je povinný stanoviť právny orgán. Podľa zákona je križovatka miesto, kde sa pretínajú dve cesty. V danom mieste nehody sa dve cesty pretínajú a ukončenie križovatky sa podľa tohto zákona berie miesto, kde je ukončený oblúk križovatky, t.j. zrážka motorového vozidla s chodkyňou bola v križovatke, ale aj tak si myslí, že je to otázka právneho posúdenia, či sa jedná o križovatku alebo nie. Na základe prevedenej simulácie nehodového deja vodička motorového vozidla najskôr uvidela chodkyňu v čase 0,8 sekundy pred zrážkou, keď sa s vozidlom nachádzala vo vzdialenosť 3,98 m pred miestom zrážky. Uvedené je znázornené na obrázku 8 a 9 ZP. Vodička motorového vozidla mala možnosť reagovať na chodkyňu vo vzdialenosť 3,98 metra tak ako uviedol, avšak ako uviedol na začiatku svojej výpovede, reakcia vodičky bola stanovená na 1 sekundu, t.j. že od tohto miesta resp. času vozidlo 1 sekundu nebrzdí, čo pri rýchlosti 20 km/hod. prejde vzdialenosť 4 metre a až potom brzdí, a z tohto dôvodu je brzdná dráha 3,06 metrov.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru Dopravy cestnej I. G. J. vyplýva, že vodička jazdila v kritickej dobe rýchlosťou 18 km/hod, čo je rýchlosť nižšia ako je v danom úseku vozovky dovolená. Pred odbočením vľavo na miestnu komunikáciu, ktorá vedie k Základnej škole Dargovských hrdinov, vodička reagovala na pohyb chodkyne po vedľajšej ceste brzdením a vyhýbaním sa vpravo. Chodkyňa na vozidlo nereagovala a došlo k zrážke, kde chodkyňa bola nabratá na kapotu a čelné sklo motorového vozidla a pri brzdením tohto vozidla došlo k zosunutiu chodkyne pred zastavujúce vozidlo. Technickou príčinou dopravnej nehody podľa znalca je kolízny vstup chodkyne do vozovky, ktorý prinútil vodičku motorového vozidla Suzuki Swift ku zmene smeru a rýchlosti jazdy motorového vozidla a ktorý vytvoril kolíznu situáciu. Chodkyňa mohla dopravnej nehode zabrániť tak, ak by dodržala povinnosti chodcov, t.j. ak by vstúpila na vozovku mimo prechodu pre chodcov, resp. do jazdnej dráhy motorového vozidla až vtedy, kedy by s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúceho vozidla nedonútila jeho vodičku na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Chodkyni vo výhľade na motorové vozidlo Suzuki Swift prichádzajúce z protismeru po vozovke, vzdialené od nej 16,70 m a dávajúce znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, nič nebránilo a zastavením pred vstupom na vozovku mohla zrážke zabrániť. Chodkyňa taktiež mohla zrážke zabrániť, ak by zastavila pred vstupom do jazdnej dráhy uvedeného motorového vozidla, v čase 1,0 s pred zrážkou, keď už bolo zrejmé aj z polohy motorového vozidla Suzuki, že vykonáva odbočovací manéver vľavo, nehľadiac na zapnuté alebo nezapnuté smerové svetlo. Vzdialenosť medzi vozidlom a chodkyňou v tom čase bola 5,0 m. Chodkyni vo výhľade na vozidlo nič nebránilo. Vodička mohla zabrániť dopravnej nehode, ak by reagovala na chodkyňu v čase 2,3 s pred zrážkou, t.j. o 1,3 s skôr ako reagovala, vtedy by zastavila pred miestom zrážky pri nekolíznom, polovičnom brzdení zo skutočnej rýchlosti. Avšak v tom čase jej vo výhľade na chodkyňu bránil ľavý predný stĺpik jej motorového vozidla.
Znalec I. D. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že predmetný ZP vypracoval na základe vyžiadania OR PZ, ODI Humenné uznesením, kde mu boli položené otázky a mal k dispozícii podklady, vyšetrovací spis ORP-3/DI-HE-2016, čo obsahovalo záznam DN, záp. o ohliadke miesta, fotodokumentácia, plánik DN, výpovede účastníkov a svedka, evidenčná karta vozidla, ZP z odboru zdravotníctva, záp. o rekonštrukcii predmetnej DN, kde ZP kolegu I. J. k dispozícii nemal. Na základe zistených skutočnosti za použitia analytického program VIRTUAL CRAS vypracoval ZP, kde výpočtami
a zobrazením znázornil dopravnú situáciu a v závere sa vyjadril k technickej príčine predmetnej DN a možnostiach odvrátenia tejto DN. Na mieste DN bola vykonaná rekonštrukcia, kde bolo vozidlo zakrývajúce výhľad postavené do polohy, kde malo stáť v čase DN a spôsob pohybu chodkyne vzhľadom na zameranie šírkových a priestorových parametrov z miesta DN, bolo zisťované dotazom na účastníkov miesto zrážky a vyšetrovacím pokusom bola zmeraná rýchlosť chôdze chodkyne daným priestorom. Keďže nie sú uvedené jednoznačné údaje o priebehu rýchlosti vozidla v prednehodovom deji, boli zistené polohy vzhľadom z jej jazdného pruhu smerom na polohu kde sa v tom čase mala nachádzať chodkyňa. Uvedené zistené skutočnosti na predmetnom vyšetrovacom pokuse boli premietnuté do grafickej a výpočtovej polohy a uvedené v analýze v predmetnom ZP. Pri predmetnej DN ľavom prednom, kde poloha vodičky a jej hlavy je oproti stĺpiku dozadu a k stredu vozidla a chodkyňa sa nachádza vľavo od cesty, kde prechádza úsekom kde pri zatáčaní vozidla a súčasnom pohybe chodkyne môže byť vodičovi z vozidla výhľad daným smerom samotným stĺpikom aspoň čiastočne zakrytý a prípadne ak mrholilo aj znečistením čelného skla môže byť obmedzený. Z technického hľadiska však o tomto probléme by mal vodič vedieť a tomu prispôsobiť výhľad z vozidla napr. presunom hlavy tak, aby do ohrozeného priestoru kam vozidlo smeruje mal výhľad neobmedzený. Podľa technického výkladu pravidiel, vodič sme ísť rýchlosťou, aby mohol zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa iného pravidla vodič nesmie ohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú odbočuje. Ďalšia vec, neohrozenie znamená v podstate z technického hľadiska, akoby danie prednosti v zmysle neprinútiť iného účastníka cestnej premávky náhle zmeniť smer a rýchlosť pohybu.
Znalec A. H. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že znalecký posudok /ZP/ z roku 2016 vypracoval na základe uznesenie DI Humenné z 28.01.2016, pričom posudok bol vypracovaný a odovzdaný 12.02.2016. Pri vypracovaní ZP vychádzal z údajov vo vyšetrovacom spise, ako aj mal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej, na základe ktorej vypracoval ZP a záver je tento: Poškodená utrpela počas dopravnej nehody dňa 11.01.2016 poranenia: trieštivá luksačná zlomenina horného konca ramennej kosti vľavo s posunom, zlomenina dolného konca vretennej kosti vpravo s posunom, trimaleonárna zlomenina členkového kĺbu vľavo s posunom, pohmoždenie prednej časti kolena vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenia prednej časti kolena vľavo ľahkého stupňa a pri opätovnom preštudovaní ZP v rámci prípravy na toto hlavné pojednávanie usúdil, že neboli zarátané dve poranenia, ktoré sú v zdravotnej dokumentácii zreteľne podchytené, a to: pohmoždenie pľúc obojstranne a pohmoždenie hrudníka. Z hľadiska mechanizmu vzniku uvedených poranení je možné uviesť nasledovné: Počas dopravnej nehody prechádzala poškodená vozovku z pravej strany na ľavú z pohľadu vodičky motorového vozidla Suzuki, pričom počas dopravnej nehody došlo k nárazu prednej časti motorového vozidla do ľavej strany tela poškodenej, pričom v čase nárazu došlo k neprimeranému pohybu v oblasti ľavého členkového kĺbu poškodenej, kde na základe tohto pohybu došlo k vzniku zlomeniny komplikovanej v oblasti členka vľavo. Následne došlo k nabratiu tela poškodenej na prednú kapotu vozidla, kde poškodená narazila oblasťou ľavého ramena do prednej kapoty vozidla, kde na základe priameho mechanizmu, t.j. v mieste nárazu došlo k vzniku trieštivej luksačnej zlomeniny horného konca ramennej kosti vľavo s posunom. Dovolil si ešte vsunúť a uviesť, že podľa poškodenia vozidla, ktoré je zdokumentované na str. 7 ZP a kde sa uvádza, že došlo k poškodeniu predného skla motorového vozidla, musela poškodená počas nehody naraziť hlavou štandardne, ako to býva pri týchto nehodách, do čelného skla, avšak táto skutočnosť nebola podchytená pri vyšetrení poškodenej v zdravotníckom zariadení a preto ju ani nemohol uviesť. Následne bola poškodená „odhodená“ z kapoty vozidla, alebo spadla z kapoty vozidla, pričom dopadla jednak na obe kolená, kde došlo k vzniku povrchových odrenín, pričom súčasne narazila dlaňou pravej ruky do tvrdej podložky, na základe čoho došlo k vzniku zlomeniny dolného konca vretennej kosti. Ukončenie pohybu tela poškodenej bolo nárazom zadnej časti hrudníka do asfaltu cesty, kde došlo k vzniku pohmoždenia hrudníka vzadu, ako aj k vzniku pohmoždenia pľúc. Poškodená nemala na úraz vystavenú PN, nakoľko sa jednalo o dôchodkyňu. ZP bol vypracovaný v čase aktívnej liečby poškodenej, kde nebolo možné predvídať ďalší priebeh liečby a tak sa zohľadnil ten najjednoduchší nekomplikovaný priebeh a prisúdila sa poškodenej doba liečby 10-12 týždňov, t.j. 70-84 dní. To bol taký ideálny priebeh. Z hľadiska posúdenia bolesti a jeho ohodnotenia mala poškodená prisúdených 250 bodov, pričom tu doplnil tieto body o ďalších 100 bodov pre už uvedené poranenia, t.j. pohmoždenie hrudníka a pohmoždenie pľúc. Počas priznanej doby liečby mohla byť poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života, pričom trpela hlavne bolesťami v miestach poranenia, taktiež bola obmedzená vo vykonávaní bežných denných činnosti a taktiež pri bežnej chôdzi. V čase vypracovania ZP sa predpokladalo, že poranenia v oblasti ľavého ramena a ľavého členkového kĺbu vytvoria predpoklady pre vznik trvalých následkov. Celkové ohodnotenie z hľadiska finančnej náhrady, t.j. aj po pripočítaní tu uvedených 100 bodov predstavuje 6.006,- eur. Ďalej uviedol, že
keďže už je na pojednávaní, tak má možnosť ZP doplniť, opraviť, je to plne v jeho kompetencii. Podotkol, resp. poukázal, s prihliadnutím na tie dve poranenia, ktoré doplnil na str. 4 ZP, pričom sa ospravedlnil, že došlo z jeho strany k prehliadnutiu tam uvedenej skutočnosti, kde v poslednom riadku tohto ZP na str. 4 v poslednom riadku sa uvádza: pri vyšetrení CT hrudníka nasledovné: „Kontúzne ložiská v dortálnych subpleunárnych častiach oboch pľúcnych krídel“ – to je to pohmoždenie pľúc, samozrejme, že pohmoždenie pľúc musí vzniknúť na základe nárazu hrudníka a táto diagnóza pohmoždenia pľúc je dokonca uvedená na str. 5 v záverečných diagnózach, t.j. diagnózy: contusio pulmonum, čo je preložené do slovenčiny pohmoždenie pľúc. Čiže len vizuálnym prehliadnutím tieto diagnózy žiaľ neuviedol do záveru svojho ZP. Na dotaz obhajcu obvinenej uviedol, že súdny znalec z odboru zdravotníctva a úrazovej chirurgie, teda traumatológie má možnosť a povinnosť posudzovať úrazy všetkých orgánov tela, počnúc úrazov vlasov na hlave a končiac nechtami na nohách. Ak teda dôjde k poškodeniu niektorého orgánu, tak má možnosť sa k tomuto poškodeniu vyjadriť. Ak by sa jednalo v niektorých prípadoch o vyložene špecifickú záležitosť, tak na vypracovanie ZP podľa zákona o znalcoch má možnosť konzultovať odborníka v príslušnom odbore, ak mu je táto otázka neznáma alebo nie celkom jasná a takto potom konzultáciu uviesť v ZP. Čo sa týka pohmoždenia pľúc, na ktoré advokát narážal, dovolil si uviesť, že je to bežná úrazová diagnóza, s ktorou sa v oblasti úrazovej chirurgie stretáva a naviac túto diagnózu, alebo toto poranenie musia vedieť zdiagnostikovať a samozrejme aj liečiť a na diagnostikovanie a liečbu tohto poranenia nepotrebuje konzultáciu pľúcneho lekára.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Dušanom Sukovským, znalcom z odboru Zdravotníctvo a Farmácia, odvetvie Chirurgia a Traumatológia vyplýva, že poškodená utrpela dňa 11.01.2016 tieto poranenia: trieštivú zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo s posunom, zlomeninu dolného konca vretennej kosti vpravo s posunom, trimaleolárnu zlomeninu členkového kĺbu vľavo s posunom, pohmoždenie prednej časti kolena vpravo ľahkého stupňa a pohmoždenie prednej časti kolena vľavo ľahkého stupňa. Predmetné poranenia s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorili predpoklady pre vznik trvalých následkov. Bodovo ich znalec ohodnotil na 250 bodov x 17,16 eur čo predstavuje sumu 4.290 eur.
Znalec MUDr. Dušan Sukovský následne dňa 09.12.2017 vypracoval ďalší znalecký posudok, v zmysle ktorého na základe zákona č. 437/2004 Z.z. urobil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre A. A. za úraz zo dňa 11.01.2016 celkom na 560 bodov, čo však následne na hlavnom pojednávaní korigoval o ďalších 100 bodov. Z celkového počtu bodov pripadá 250 bodov na vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, 350 bodov na obmedzenie pohyblivosti ramena vľavo a 60 bodov na obmedzenie pohyblivosti členka vľavo.
Svedkyňa H. J. (sestra obžalovanej) na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že odmieta vypovedať a ani nebola prítomná pri dopravnej nehode, ona len sestre požičala auto.
Podľa správy o povesti vypracovanej Obcou Jabloň proti obžalovanej nebolo vedené žiadne priestupkové konanie a nebola ani žiadna sťažnosť zo strany občanov. Nie je konfliktným typom, nepožíva alkohol, ani návykové látky, nefajčí.
V odpise registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nemá obžalovaná žiaden záznam.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaná evidované tri priestupky, všetky na úseku cestnej premávky.
Ako to bolo uvedené aj vyššie Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 03. augusta 2022, okrem iného nariadil zistiť, či uznesenie povereného PZ zo dňa 07.04.2016, ČVS: ORP-3/ DI-HE-2016, ktorým bolo rozhodnuté, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodca cez vozovku, preto poškodená A. A. tým ,že porušila ustanovenie § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g zák. o priestupkoch, preto vec postupuje na prejednanie priestupku na OR PZ ODI v Humennom, bolo predpísaným spôsobom zrušené, alebo je toto doposiaľ právoplatné. Zároveň krajský súd uviedol, že je potrebné sa zaoberať aj skutočnosťou, či v prípade, ak právoplatným rozhodnutím policajta došlo k postúpeniu veci na prejednanie priestupku z dôvodu, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodca cez vozovku, v danom prípade chodkyne A. A., je možné zároveň konštatovať, že príčinou dopravnej nehody mala byť nesprávna technika jazdy vodičky A. A. B..
Okresný súd sa touto skutočnosťou v novom konaní dôsledne zaoberal, pričom zistil a dospel k záveru a presvedčeniu, že toto uznesenie, ktoré je pripojené na č. l. 4 trestného spisu je doposiaľ právoplatné, lebo okresný prokurátor sťažnosť tak poškodenej A. A. ako aj jej splnomocnenca /pripojené na č. l. 78 až 87 uznesením sp. zn. 1Pv 19/16/7702-11 zo dňa 15.05.2016 zamietol a toto uznesenie predpísaným spôsobom ani doposiaľ zrušené nebolo. Na tejto skutočnosti a konštatovaní podľa názoru súdu nemení nič ani skutočnosť, že prokurátor následne dňa 13.10.2016 – č. l. 93 uložil ODI v Humennom pokračovať v trestnom stíhaní a vo veci znova meritórne rozhodnúť.
Ako je však zrejmé, poverený príslušník PZ ODI v Humennom aj následne uzneseniami z 21.02.2017 / č. l. 105/ a z 31.08.2017 /č. l. 121/ znova rozhodol o postúpení veci na prejednanie priestupku proti poškodenej A. A., ktoré boli zrušené uzneseniami OP v Humennom /106 a 131/, čo však nemení nič na skutočnosti, že vyššie uvedené uznesenie povereného príslušníka PZ ODI v Humennom zo dňa 07.04.2016 doposiaľ je právoplatné , lebo v predpísanom konaní a predpísaným spôsobom zrušené nebolo, lebo v trestnom spise nie je a ani prokurátor, aj napriek výzve zo strany súdu, takéto uznesenie o zrušení predmetného uznesenia povereného príslušníka PZ ODI v Humennom z 07.04.2016 do rozhodnutia súdu na hlavnom pojednávaní nepredložil.
Prokurátor na výzvu súdu, aby predložil požadované uznesenie o zrušení predmetného uznesenia, dňa 13.05.2024 doručil súdu správu, ku ktorej pripojil len pokyn Krajského prokurátora v Prešove sp. zn. 3 KPt 500/16/7700-6 zo dňa 02.09.2016 , zo záveru ktorého o. i. tiež vyplýva, že je potrebné, aby predmetné uznesenie bolo napadnuté prokurátorskými prostriedkami v rámci netrestného úseku.
Keďže toto uznesenie povereného príslušníka PZ ODI v Humennom zo dňa 70.04.2016 doposiaľ nebolo zrušené a je právoplatné, a podľa ktorého príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze chodkyne teda poškodenej, tak ako to uviedol aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení, nie je možné zároveň konštatovať, že príčinou dopravnej nehody mal byť nesprávna technika jazdy vodičky, teda obv. A. A. B..
Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že prokuratúra má za to, že obžaloba na obvinenú A. A. B. bola podaná zákonne a navrhol obvinenú uznať vinnou zo skutku tak, ako je popísaný v obžalobe okresnej prokuratúry, za čo jej navrhuje udeliť PO trest na dolnej hranici s primeranou skúšobnou dobou, resp. alternatívne peňažný trest a zvážiť trest zákazu činnosti a taktiež zvážiť a rozhodnúť o škode, ktorú si uplatnila poškodená.
Splnomocnenec poškodenej uviedol, že žiadajú, aby súd rozhodol tak, ako bola podaná obžaloba a aby súd priznal náhradu škody, ktorú si riadne uplatnili v tomto konaní a trovy právneho zastúpenia.
Obhajca obžalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že tak ako už bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, dôkladne kontradiktórnym spôsobom preskúmané a vyhodnotené dôkazy zastávajú názor, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno, obžaloba ako taká je podaná v príkrom rozpore so zákonom, opätovne poukazujú, že z vykonaného dokazovania obhajoba preukázala, že práve poškodená bola uznaná vinnou za skutok, ktorý je kladený za vinu obžalovanej a preto navrhujú, aby súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil a priznal náhradu trov konania obžalovanej.
Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t. j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním spôsobeného následku.
Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty (objektívnej stránky) konkrétneho trestného činu.
V predmetnej trestnej veci boli vypracované dva znalecké posudky znalcami z odboru Doprava cestná, závery ktorých sú jednak v určitých bodoch v zhode, avšak v niektorých bodoch sa rozchádzajú. Súd sa v danom prípade stotožnil so závermi vypracovaného znaleckého posudku znalcom I. G. J. a k jeho vyjadreniu na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že chodkyňa mohla zabrániť zrážke s vozidlom, ak by zastavila pred vstupom do jazdnej dráhy vozidla SUZUKI. Technickou príčinou DN bol kolízny vstup chodkyne do vozovky, ktorý prinútil vodičku motorového vozidla ku zmene smeru a rýchlosti jazdy vozidla.
Súd sa pri posudzovaní viny, resp. neviny obžalovanej zaoberal tým, či poškodená vytvorila obžalovanej náhlu prekážku, za ktorú sa považuje prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže z povolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť. V tejto súvislosti má súd zato, že obžalovaná pred nehodou dodržala tak dovolenú rýchlosť, ako aj vzhľadom k miestu, ktorým sa pohybovala primeranú rýchlosť. Za danej situácie bola zo strany obžalovanej na mieste zvýšená opatrnosť spočívajúca v prispôsobení rýchlosti vozidla aktuálnej situácii. Obžalovaná teda dodržala tak predpísanú maximálnu povolenú rýchlosť jazdy ako aj vzhľadom na aktuálnu situáciu - prítomnosť križovatky ako aj automobilov stojacich popri ceste.
Obžalovaná adekvátne, teda včas reagovala na prítomnosť poškodenej na vozovke, čo vzhľadom na všetky okolnosti aj mohla ale aj mala urobiť, lebo poškodená jej podľa názoru súdu vytvorila náhlu prekážku. V tomto smere súd poukazuje na to, že obžalovaná sa autom pohybovala v obytnej zóne, kde aj predvídala pohyb chodcov ale aj ostatných účastníkov - cyklistov, deti a pod.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny korektív.
Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.
Z hľadiska subjektívnej stránky postačuje nedbanlivostné konanie smerujúce k spôsobeniu ublíženia na zdraví.
Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že obžalovaná neporušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu jej z jej postavenia vodičky, ale podľa doposiaľ právoplatného a v predpísanom konaní nezrušeného uznesenia povereného príslušníka PZ ODI v Humennom zo dňa 07.04.2016, bola príčinou dopravnej nehody nesprávna technika chôdze chodkyne – poškodenej A. A..
Lekárskymi správami a znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že adekvátna doba liečenia pri takomto poranení je 84 dní.
Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že obžalovaná sa nedopustila konania, a to skutku kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona. Obžalovaná svojím konaním teda nenaplnila všetky znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu ublíženia na zdraví, na základe čoho ju súd oslobodil. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd dostatočne za preukázané, že obžalovaná A. A. B., ako vodička motorového vozidla nezavinila predmetnú dopravnú nehodu, keď súd vzal za preukázané, že chodkyňa a teda poškodená jej vytvorila náhlu prekážku a ona ako vodička motorového vozidla, ktoré sa pohybovalo v obytnej zóne, kde môže byť zvýšený počet aj ostatných účastníkov sa venovala vedeniu motorového vozidla zvýšenou pozornosťou a opatrnosťou. Obžalovaná išla motorovým vozidlom cez obytnú zónu predpísanou rýchlosťou. Zároveň súd konštatuje, že poškodená porušila aj § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, kde „Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.“ Obžalovaná nemohla zabrániť tomuto stretu, nakoľko chodec sa dokáže zastaviť a stáť okamžite, kde na opačnej strane motorové vozidlo má stále, podľa rýchlosti určitú brzdnú dráhu. Keď poškodená uviedla, že keď prechádzala cestou urobila 7 až 10 krokov do polovice cesty, stáli tam auta, keď išla prechádzať mala dobrý výhľad na cestu a pretože nič nešlo oproti nej začala prechádzať, tak toto jej tvrdenie nie je vierohodné. Ak by sa poškodená skutočne pozrela na obidve strany – doľava aj doprava- tak určite by si musela všimnúť motorové vozidlo, ktoré riadila obvinená, lebo podľa vyjadrenia obidvoch znalcov z odboru dopravy, motorové vozidlo v tom čase bolo od nej vzdialené dostatočne na to, aby ona ako chodkyňa dokázala ihneď – na mieste zastať, čo však nie je možné konštatovať o prichádzajúcom motorovom vozidle, hoci išlo predpísanou rýchlosťou - do 20 km/hod. Aj napriek tomu, že poškodená uviedla, že v danom čase nemala na hlave kapucňu, tak toto jej tvrdenie nie je jednoznačne potvrdené, lebo podľa prečítanej výpovede svedka L., je zrejmé, že keď prišiel na miesto nehody všimol si, že na zemi ležala osoba, ktorá mala na sebe vetrovku s kapucňou a zdalo sa mu, že túto kapucňu mala akoby na hlave, no nevie či ju mala v skutočnosti, alebo ju mala následkom pádu, lebo samotný priebeh nehody nevidel. Vzhľadom na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obvineného - súd túto okolnosť v danom konaní, aj s prihliadnutím na ostatné vykonané a vyššie zdôvodnené dôkazy, skutočne vyhodnotil a zohľadnil v prospech obvinenej A. A. B. a nakoľko nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe a že sa skutku dopustila obvinená, tak ju spod obžaloby oslobodil.
Súd znova uvádza, že podľa doposiaľ právoplatného a v predpísanom konaní nezrušeného uznesenia povereného príslušníka ODI v Humennom zo dňa 07.04.2016, príčinou dopravnej nehody zo dňa 11.01.2016 bola nesprávna technika chôdze chodkyne A. A.- poškodenej a teda nemohla ňou byť nesprávna technika jazdy obvinenej A. A. B..
Vzhľadom k tomu, že súd obžalovanú A. A. B. oslobodil spod obžaloby, bolo v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. nevyhnutné odkázať poškodenú A. A. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť odvolaním okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, odvolanie môžu podať, a to i proti vôli obžalovaného
v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, alebo obhajca, ale aj orgán sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately, ktorému plynie lehota samostatne. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.