Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/302/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, s.r.o., Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: U. N., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX S., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 82,98,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX 1214/99, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Er/2488/1999-22 zo dňa 24. augusta 2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Er/2488/1999-22 zo dňa 24. augusta 2016, p o t v r d z u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 1Zm/752/97 zo dňa 11.03.1998. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním zo dňa 13.01.2016. V doplnení uviedol, že svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Oprávnený tvrdil, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože ani pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť preukazuje podľa jeho názoru aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. V podaní oprávnený poukázal aj na to, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie doložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca oprávneného si uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť súdu prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či je v exekúcii možné pokračovať alebo či je potrebné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/752/97 zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania však nie je možné zistiť, aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny nárok zakladal. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej, ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Súd prvej inštancie zastáva názor, že oprávnený dôkazné bremeno neuniesol, preto súd nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie mal za to, že boli naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Uviedol, že konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že z pripojeného základného spisu nemal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol obchodnoprávnym vzťahom. Oprávnený opätovne uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto podľa jeho názoru opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Podľa odvolateľovho názoru neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu uplatniť výklad Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity. Uviedol, že súd nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné. Na záver oprávnený navrhol, aby súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení s § 243f Exekučného poriadku s ústavou a v prípade, že dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie do toho času preruší.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Zo spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 09.08.1999 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č.k. 1Zm 752/97 zo dňa 09.02.1998. Súdny exekútor požiadal dňa 24.09.1999 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor bol vykonaním exekúcie poverený dňa 16.09.1999. Dňa 10.02.2016 bolo súdu prvej inštancie postúpené doplnenie návrhu k žiadosti o udelenie poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.02.2016. Súd prvej inštancie preskúmal predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom zistil, že uvedené neobsahuje náležité opísanie skutočností vyplývajúcich z Exekučného poriadku.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. V prejednávanej veci sa vymáha plnenie na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici, č.k. 1Zm 752/97 zo dňa 09.02.1998. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa náležitostí vyžadovaných § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku svoju povinnosť predpokladanú zákonom, a teda doplniť návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, t.j. do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nesplnil.

13. Keďže Exekučný poriadok výslovne neupravuje, či je potrebné doplnený návrh na vykonanie exekúcie doručiť v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. súdu alebo súdnemu exekútorovi, odvolací súd má za to, že táto lehota je zachovaná, aj keď bolo doplnenie návrhu doručené súdnemu exekútorovi.

14. Z podania oprávneného označeného ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ vyplýva, že toto bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.02.2016 a súdu prvej inštancie bolo predmetné podanie postúpené dňa 10.02.2016. Keďže zákon č. 438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015, oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie najneskôr do 22.01.2016, čo však nesplnil. Na základe tejto skutočnosti mal súd prvej inštancie zastaviť exekúciu v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

15. Keďže je však záväzný len výrok rozhodnutia a tento je v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvedený správne, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

17. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .