Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_27Sa-6-2018.pdf
PDF · 202.95 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX H., zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3628-0005 KmZ zo dňa 22.2.2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Bratislava č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3628-0005 KmZ zo dňa 22.2.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Rimavská Sobota, pracovisko Hnúšťa (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy") rozhodnutím č. RS/PRHN/SOC/2013/23610 zo dňa 10.01.2013 na základe žiadosti žalobkyne o pomoc v hmotnej núdzi doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 11.12.2012 rozhodol tak, že žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznal jej preddavkovo dávku a príspevky v sume 118,30 € mesačne od 01.12.2012 v zmysle zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zák.č. 599/2003 Z.z.") a zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zák. č. 601/2003 Z.z." alebo „Zákon o životnom minime"). Následne z vlastného podnetu posúdil hmotnú núdzu žalobkyne a rozhodnutím č. RS4/PH/SOC/2013/23610 zo dňa 03.06.2013 rozhodol, že žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznal jej dávku a príspevky v sume 118,30 € mesačne od 01.05.2013. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa následne menila (zvyšovala resp. znižovala) následnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy na základe zmien rozhodných skutočností a zmien právnych predpisov upravujúcich poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi s tým, že naposledy rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy z 30.11.2016 bola od 01.11.2016 poskytovaná žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 €. Dňa 05.06.2017 bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené rozhodnutie č. 48812-2/2014-BA zo dňa 22.09.2014, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava rozhodla podľa § 88 a § 89 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.") tak, že žalobkyňa má nárok na úrazovú rentu od 01.11.2012 v sume 249,- € mesačne, ktorá sa od 01.01.2013 zvýšila na sumu 256,60 € mesačne a od 01.01.2014 na sumu 262,60 € mesačne. Súčasne bolo predložené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 64110-1807/2016-BA zo dňa 12.12.2016, ktorým bolo rozhodnuté, že úrazová renta vyplácaná žalovanej od 01.01.2017 bola určená vo výške 181,90 € mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. RS4/PracHn/SOC/2017/12512-84 zo dňa 05.06.2017 s poukazom na § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 417/2013 Z.z.") a v zmysle zák. č. 601/2003 Z.z. žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 117,40 € mesačne od 01.05.2017. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.06.2017. Dňa 14.07.2017 boli prvostupňovému úradu doručené potvrdenia Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota o vyplatenej úrazovej rente v období od januára 2015 do júna 2015 vo výške 266,10 € mesačne, v júli 2015 vo výške 88,70 €, v auguste 2015 až decembri 2015 vo výške 177,40 € mesačne, od januára 2016 do decembra 2016 vo výške 178,30 € mesačne.
2. Rozhodnutím č. RS4/PracHn/SOC/2017/12512-87 zo dňa 16.08.2017 rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z., že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 30.04.2013 v sume 591,50 €, od 01.05.2013 do 31.03.2014 v sume 1.363,50 €, od 01.04.2014 do 30.04.2017 v sume 5.248,90 €, spolu v sume 7.203,90 €, zvýšené o 10 % v sume 720,39 €, t.j. celkom v sume 7.924,29 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobkyňa podala proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/ US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/12346-0002 KmZ z 30.10.2017 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo 16.08.2017 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že nebolo vydané v súlade so Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a zákonom č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"), pretože z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi, ďalej nebolo zrejmé, prečo bola povinnosť vrátiť finančné prostriedky rozdelená do troch období, t.j. rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy žalovaný považoval za nepreskúmateľné.
3. Rozhodnutím č. RS4/Prachn/SOC/2017/12512-94 zo dňa 22.12.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. a § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. tak, že žalobkyni uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom v sume 7.203,90 €, zvýšené o 10 % v sume 720,39 €, t.j. celkom v sume 7.924,29 €, podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. od 01.12.2012 do 31.12.2013 v sume 1.537,90 € a podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. za obdobie od 01.01.2014 do 30.04.2017 v sume 5.666,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu verejnej správy. Predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že bolo zistené, že žalobkyňa je poberateľkou úrazovej renty na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 22.09.2014, ktorá jej bola priznaná spätne od 01.11.2012. V odôvodnení špecifikoval výšku úrazovej renty, ktorú žalobkyňa poberala v jednotlivých v rozhodnutí špecifikovaných obdobiach, naposledy od 01.01.2017 vo výške 181,90 € mesačne. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť ustanovenú zákonom a neoznámila, že koná vo veci úrazovej renty a že je poberateľkou úrazovej renty. Prvostupňový orgán verejnej správy v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou, ústredie, Bratislava zistil, že žalobkyňa podala žiadosť, ktorou si uplatnila nárok na úrazovú rentu 19.06.2014, pričom v žiadosti neuviedla, že je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení odcitoval ustanovenia zák. č. 599/2003 Z.z. (§ 29 ods. 1, 3, 4 písm. a/), zák. č. 417/2013 Z.z. (§ 33 ods. 1, § 25 ods. 6, § 28 ods. 2 písm. a/) a ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 47 ods. 2 a 3). Prvostupňový orgán verejnej správy následne v odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť ustanovenú zákonom, t.j. neoznámila, že koná vo veci priznania úrazovej renty a že je poberateľkou úrazovej renty. Poukázal na to, že ak si občan v hmotnej núdzi nesplní svoje povinnosti ustanovené zákonom, je povinný vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak si nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že po zohľadnení úrazovej renty došlo k prepočtu pomoci v hmotnej núdzi za uvedené obdobia, čím došlo k povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi. Následne prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že za obdobie od 01.12.2012 do 31.12.2013 došlo k povinnosti vrátiť dávky a príspevky v hmotnej núdzi poskytované preddavkovo vo výške 1.537,90 €, za obdobie od 01.01.2014 do 30.04.2017 došlo k povinnosti vrátiť dávky a príspevky v hmotnej núdzi v sume 5.666,- € a za obdobie od 01.12.2012 do 30.04.2017 spolu došlo k povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi v celkovej sume 7.203,90 € zvýšenú o 10 % v sume 720,39 €, t.j. spolu v sume 7.924,29 €.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyslovila nesúhlas s predmetným rozhodnutím. Poukázala na to, že už vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo 16.08.2017 poukazovala na to, že skutočnosť, že je poberateľkou úrazovej renty priznanej rozhodnutím z 22.09.2014 neoznámila z dôvodu, že vyplácaná úrazová renta nie je príjmom, ktorý by bolo možné považovať za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze, pretože sa jedná o príjem titulom náhrady škody z dôvodu získanej choroby z povolania. Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne suma úrazovej renty nemala byť započítavaná na účely určovania pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že žalovaný rozhodnutím z 30.10.2017 predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vrátil na nové prejednanie, pričom v zrušujúcom rozhodnutí odvolací orgán verejnej správy okrem nesporných skutočností poberania pomoci v hmotnej núdzi a úrazovej renty uviedol, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.08.2017 nebolo vydané v súlade so Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a Správnym poriadkom, pretože z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a zároveň z rozhodnutia nebolo zrejmé, prečo prvostupňový orgán verejnej správy rozdelil povinnosť vrátiť (finančné prostriedky) do troch období, v dôsledku čoho považoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový orgán verejnej správy pri vydaní nového (napadnutého prvostupňového rozhodnutia) sa nevysporiadal s dôvodmi zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu z 30.10.2017, pretože nedal odpovede na vyčítané nedostatky predchádzajúceho rozhodnutia. Samotný odkaz na ustanovenia Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a Správneho poriadku nemôže mať za následok prijatie záveru, že by rozhodnutie bolo v súlade so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne vyplýva len všeobecné konštatovanie, že si nesplnila svoju povinnosť stanovenú zákonom, preto je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť zvýšenej o 10 %. Žalobkyňa zotrvala na názore, že jej nevznikla povinnosť oznamovať zmenu rozhodných skutočností pre priznanie dávky v hmotnej núdzi, a preto nebol dôvod, aby prvostupňový orgán verejnej správy zvýšil sumu povinnosti vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi o 10 %. Z rozhodnutia navyše nevyplýva, ktorú konkrétnu zákonnú povinnosť si žalobkyňa nesplnila. Z rozhodnutia najmä nie je zrejmé, ktoré ustanovenie zákona jej tak povinnosť oznámiť skutočnosť, že koná vo veci priznania úrazovej renty a že je poberateľkou úrazovej renty, ukladá. Podľa žalobkyne bolo povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy okrem odkazu na zákonné ustanovenie porušenie jej povinnosti odôvodniť, vrátane zavinenia, že jej mali byť podľa názoru orgánu verejnej správy dávky vyplácané neprávom. Rovnako prvostupňový orgán verejnej správy nedal žalobkyni odpoveď na okolnosť, akým svojím zavineným konaním spôsobila, že sa jej poskytoval osobitný príspevok neprávom. Mala za to, že aj prípadný záver o neprávom vyplatených dávkach nemôže byť dôvodom na zvýšenie povinnosti vrátiť poskytnutú pomoc, pretože tento stav nespôsobila. Ďalej namietala, že prvostupňový orgán verejnej správy žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil argumentáciu žalobkyne, že skutočnosť podania žiadosti o priznanie úrazovej renty a jej poberanie nebola povinná ani preukazovať ako skutočnosť podľa § 31 ods. 3 písm. g/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pretože túto skutočnosť mohol úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy. Prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi informácie o vyplácaní úrazovej renty mal, pretože tieto možno získať z dostupného informačného systému verejnej správy. Považuje preto za nespravodlivé, aby bola povinná vrátiť dávku a príspevky v hmotnej núdzi spolu s ich zvýšením o 10 %. Žalobkyňa ďalej namietala, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, ako prvostupňový orgán verejnej správy dospel k sumám uvedeným v rozhodnutí, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť. Navyše sumy a obdobia vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a vo výroku prvého prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zo 16.08.2017 sú odlišné, tento rozpor v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z 22.12.2017 nie je vysvetlený, a preto zostáva sporným, kto a za akých podmienok je povinný uhradiť žalobkyni nároky súvisiace s vykonávaním menších obecných služieb pre mesto H. v období od 01.02.2015 do 30.06.2015. Poukázala na ústavné právo dostávať za vykonanú prácu mzdu alebo iný príjem. Mala za to, že počas vykonávania prác pre mesto H. jej vznikol nárok na odmenu za takúto prácu minimálne vo výške priznaného a poskytnutého aktivačného príspevku. Žalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nezaoberal tým, že v období od 20.10.2015 do konca obdobia poskytovania pomoci v hmotnej núdzi bola žalobkyňa práceneschopná. Zdôraznila, že priznaná úrazová renta ako forma náhrady škody za získanú chorobu z povolania nemôže mať vplyv na posudzovanie nároku žalobkyne na pomoc v hmotnej núdzi, pretože nie je takým príjmom, ktorý by mal byť zohľadňovaný, a preto vyslovila názor, že jej pomoc v hmotnej núdzi patrí.
5. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2018/3628-0005 KmZ z 22.2.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 22.12.2012 zmenil tak, že výrok rozhodnutia znie: „Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. ukladá fyzickej osobe I. D., bytom T. XXX, XXX XX H. povinnosť vrátiť dávku a príspevky poskytnuté neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 1.774,50 € a podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z., ukladá fyzickej osobe I. D., bytom T. XXX, XXX XX H. povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2017 v sume 5.429,40 €, teda celkom v sume 7.203,90 €, zvýšené o 10 %, t.j. v sume 720,39 €, celkom v sume 7.924,29 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Rimavská Sobota. V rozhodnutí poukázal na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a dôvody uvedené v odvolaní žalobkyne. Následne poukázal na priebeh administratívneho konania, vrátane rozhodných skutočností tak, ako sú uvedené v bode 1 tohto rozsudku." Žalovaný následne v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odcitoval ust. § 29 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z., Ustanovenia § 33 ods. 1, § 25 ods. 6, § 28 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 5 zák. č. 417/2003 Z.z., § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z., § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. a ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa má podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.09.2014 nárok na úrazovú rentu, pričom špecifikoval výšku úrazovej renty za jednotlivé obdobia tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku. Následne žalovaný uviedol špecifikáciu výpočtu preplatku vzniknutého na dávke a príspevkoch poskytnutých žalobkyni neprávom za jednotlivé obdobia (december 2012, rok 2013, január a február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún a júl 2014, august až november 2014, december 2014, január 2015, február 2015, marec 2015, apríl až jún 2015, júl 2015, august 2015 až október 2015, november 2015 a december 2015, január 2016 až október 2016, november a december 2016, január až apríl 2017), pričom pri každom špecifikovanom období uviedol výšku nároku na dávku a jednotlivo druh a výšku poskytovaných príspevkov v jednotlivých obdobiach (príspevok na zdravotnú starostlivosť, príspevok na bývanie, aktivačný príspevok, ochranný príspevok), ďalej príjem na účely posudzovania hmotnej núdze titulom úrazovej renty v príslušnej výške zodpovedajúcej konkrétnemu obdobiu a následne konštatoval, že výška dávky a príspevkov sa v zmysle príslušných ustanovení Zákona o pomoci v hmotnej núdzi (§ 17 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. resp. § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z.) určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v príslušných ustanoveniach Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom (úrazová renta). Pri všetkých posudzovaných a v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného špecifikovaných obdobiach žalovaný konštatoval, že žalobkyni vznikol preplatok na dávke a príspevkoch poskytnutých neprávom v konkrétnych výškach (v decembri 2012 v celkovej sume 118,30 €, v r. 2013 v celkovej výške 1.419,60 €, v mesiacoch január a február 2014 v celkovej výške 236,60 €, v mesiaci marec 2014 vo výške 180,50 €, v apríli 2014 vo výške 117,40 €, v máji 2014 vo výške 180,50 €, v júni a júli 2014 spolu vo výške 234,80 €, v auguste až novembri 2014 v celkovej sume 722,- €, v decembri 2014 vo výške 152,10 €, za celý r. 2014 vznikol žalobkyni preplatok v celkovej výške 1.823,90 €, v januári 2015 preplatok vo výške 117,40 €, vo februári 2015 preplatok vo výške 180,50 €, v marci 2015 preplatok vo výške 117,40 €, v apríli až júni 2015 preplatok vo výške 456,30 €, v júli 2015 preplatok vo výške 88,70 €, v auguste až októbri 2015 preplatok v celkovej výške 352,20 €, v novembri a decembri 2015 preplatok spolu 304,20 €, t.j. za r. 2015 preplatok v celkovej výške 1.616,70 €, ďalej v januári až októbri 2016 preplatok v celkovej výške 1.521,00 €, v novembri a december 2016 preplatok v celkovej výške 234,80 €, t.j. za r. 2016 žalobkyni vznikol preplatok v celkovej výške 1.755,80 € a napokon v mesiacoch január až apríl 2017 žalobkyni vznikol preplatok v celkovej výške 469,60 €). Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, keď prvostupňovému orgánu verejnej správy v lehote do ôsmich dní neoznámila, že jej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava z 22.09.2014 vznikol nárok na úrazovú rentu od 01.11.2012, čím porušila § 28 ods. 2 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný zdôraznil, že o povinnostiach žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcu pomoci bola žalobkyňa poučená v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi z 11.12.2012, ktoré poučenie vlastnoručne podpísala. Žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobkyne bolo postupovať v súlade s cit. ustanovením zák. č. 417/2013 Z.z. a prvostupňovému orgánu verejnej správy v lehote do ôsmich dní oznámiť zmenu v príjmových pomeroch, t.j. rozhodujúcu skutočnosť, akou je priznanie úrazovej renty. Žalovaný uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalobkyňa povinná podľa § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. a podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. vrátiť dávku a príspevky poskytnuté neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 1.774,50 € a podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2017 v sume 5.429,40 €, teda celkom v sume 7.203,90 €, zvýšená o 10 %, t.j. v sume 720,39 €, celkom v sume 7.924,29 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný sa následne v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní, že počas poberania pomoci v hmotnej núdzi dostávala ochranný príspevok a vykonávala menšie obecné služby, za ktoré jej patril ochranný príspevok a aktivačný príspevok. Žalovaný mal za to, že pomoc v hmotnej núdzi tvorí dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie, pričom suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov a úhrnom súm príjmu. Podľa žalovaného pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie je možné z nej odčleniť jednotlivé príspevky, pretože aktivačný príspevok a ochranný príspevok je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi a nie je ho možné preto odpočítať z preplatku. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je vecne správne, avšak nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia doplnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Konštatoval, že z dôvodu, že výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z 22.12.2017 „nebol jasne formulovaný", žalovaný ako odvolací orgán postupoval podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a zmenil ho tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Žaloba
6. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uviedla, že rozhodnutie žalovaného je v poradí už druhým rozhodnutím vo veci rozhodovania o povinnosti žalobkyne vrátiť pomoc v hmotnej núdzi, ktorá jej podľa žalovaného bola poskytnutá neprávom, pričom poukázala na dôvody zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (pre nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia). Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v zásade nepopiera skutkové okolnosti, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol vo vzťahu k výške vyplatenej úrazovej renty, k výške sumy pomoci v hmotnej núdzi a následne aj k vyčísleniu povinnosti žalobkyne o výške dávok, ktoré by mala vrátiť. Uviedla, že tieto skutočnosti nepovažuje za sporné. Sporným a zo strany žalovaného nevysvetleným zostáva tvrdenie žalobkyne, že jej bola priznaná úrazová renta ako forma náhrady škody za spôsobenú chorobu z povolania. Poukázala na ust. § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o životnom minime, podľa ktorého za príjem na určenie súm životného minima sa považujú príjmy uvedené v tomto ustanovení „okrem prijatých náhrad škôd". Z hľadiska posudzovania hmotnej núdze a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi by preto podľa názoru žalobkyne nemala byť do príjmov členov domácnosti započítaná výplata úrazovej renty. Žalobkyňa argumentovala, že získaním choroby z povolania sa stala podstatným spôsobom diskvalifikovaná na trhu práce a úrazová renta ako forma náhrady škody nemôže byť posudzovaná ako príjem pri zisťovaní dôvodnosti priznania pomoci v hmotnej núdzi. Zdôraznila, že túto zásadnú námietku uplatňuje od doby, kedy jej bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi, žalovaný však túto zásadnú námietku v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyhodnotil a náležitým spôsobom nevysvetlil nesprávnosť argumentácie žalobkyne, že vyplácaná úrazová renta nemá byť započítaná do príjmov členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej núdze. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia len faktograficky uvádza, že príjem z úrazovej renty mala a tento príjem bol vyšší ako úhrnná suma nárokov žalobkyne. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia však nie je vysvetlené, z akého dôvodu nie je správne konštatovanie žalobkyne, že sumu úrazovej renty nie je možné započítať do príjmov pre posudzovanie hmotnej núdze. Uvedený nedostatok považuje za základný nedostatok napadnutého rozhodnutia žalovaného a za dôvod k podaniu správnej žaloby. Žalobkyňa ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nezodpovedalo odvolacie námietky uvedené v odvolaní vo vzťahu k zvýšeniu povinnosti vrátiť dávku a príspevky v hmotnej núdzi spolu s ich zvýšením o 10 %. Tvrdila, že skutočnosť podania žiadosti o poberanie úrazovej renty a jej poberanie nebola povinná preukazovať ako skutočnosť podľa § 31 ods. 3 písm. g/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, lebo skutočnosť vyplácania úrazovej renty mohol tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy získať z dostupného informačného systému verejnej správy. Prvostupňový orgán verejnej správy teda informáciu o vyplácaní úrazovej renty žalobkyni mal. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa nestotožňuje s tým, že žalovaný neakceptoval jej námietky, že počas poberania pomoci v hmotnej núdzi vykonávala menšie obecné služby. Záver žalovaného, že pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie je možné z nej odčleniť jednotlivé príspevky a z toho dôvodu nie je možné odpočítať s preplatku aktivačný príspevok a ochranný príspevok, keďže sú súčasťou pomoci v hmotnej núdzi, považuje za nespravodlivý. Argumentovala, že menšie obecné služby, ktoré vykonávala na základe zákona, sú výnimkou z ustanovenia čl. 18 ods. 1 Ústavy SR, ak však menšie obecné služby vykonávala ako podmienku poberania dávok v hmotnej núdzi, bolo podľa nej dôvodné zo strany žalovaného zaoberať sa tým, či jej vzniklo a v akom rozsahu právo na odmenu za vykonanú prácu v súlade s čl. 36 písm. a/ Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázala na to, že choroba z povolania podstatným spôsobom obmedzuje právo žalobkyne na slobodnú voľbu povolania, jej právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť pre naplnenie ústavného práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Pre možnosť poberania dávok v hmotnej núdzi bola nútená vykonávať drobné obecné služby podľa zákona a ak by rozhodnutie žalovaného malo zodpovedať zákonu, drobné služby vykonávala mimo zákona, a teda za ich výkon jej vzniklo právo na odmenu, alebo došlo k porušeniu čl. 18 ods. 1 Q. SR, teda že bola poslaná na nútené služby. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného, že nie je možné výkon práce žalobkyne číselne vyjadriť a následne, v prípade, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, hodnotu jej práce započítať na jej povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi. V bode III. žaloby žalobkyňa odcitovala ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobkyňa navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní bez pojednávania z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, vrátane vydaných rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného tak, ako je uvedené v bodoch 1 až 5 tohto rozsudku. Následne v podstate odcitoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v bode 5 tohto rozsudku. V bode II. vyjadrenia poukázal na okolnosti, za ktorých žalobkyňa požiadala (11.12.2012) prvostupňový orgán verejnej správy o pomoc v hmotnej núdzi, pričom zdôraznil, že v Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi neuviedla v časti F: Osobitné údaje o žiadateľovi a ďalších spoločne posudzovaných osobách, že koná vo veci uplatnenia zákonných nárokov - nárokov z pracovného pomeru. Uviedol, že žalobkyni bola priznaná preddavkovo poskytovaná dávka v hmotnej núdzi, následne jej bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, ktorej výška súm sa menila v závislosti od zistených skutočností rozhodujúcich pre poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, prípadne na základe zmien právnych predpisov. V období od 01.01.2014 do 19.10.2017 bol žalobkyni poskytovaný aktivačný príspevok, nakoľko sa zúčastňovala vykonávania menších obecných služieb pre obec a neskôr pre nepriaznivý zdravotný stav jej bol poskytovaný ochranný príspevok po dobu splnenia podmienok nároku naň. Úradnou činnosťou v čase, keď žalobkyňa predložila potvrdenie o trvaní pracovnej neschopnosti dňa 28.04.2017 bolo zistené, že žalobkyňa nebude žiadať o invalidný dôchodok, nakoľko je poberateľkou úrazovej renty a zároveň bola ústne vyzvaná pracovníčkou úradu, aby predložila prvostupňovému orgánu verejnej správy rozhodnutie o priznaní úrazovej renty. Po predložení predmetného rozhodnutia dňa 05.06.2017 bolo zistené, že toto rozhodnutie bolo vydané 22.09.2014 a úrazová renta jej bola priznaná spätne od 01.11.2012. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi, voči ktorému rozhodnutiu sa žalobkyňa neodvolala. Žalovaný konštatoval, že úrazová renta bola žalobkyni počas celého obdobia poskytovania pomoci v hmotnej núdzi poskytovaná vo vyššej sume, ako bola suma nárokov na dávku a príspevky pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný poukázal na to, že v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na úrazovú rentu žiadosťou z 19.06.2014, v ktorej neuviedla, že je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Dňa 22.09.2014 bolo vydané rozhodnutie o priznaní nároku na úrazovú rentu od 01.11.2012, z dôvodu zlepšenia zdravotného stavu 17.06.2015 Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie, na základe ktorého mala žalobkyňa nárok na úrazovú rentu v sume 177,40 € mesačne. Žalovaný poukázal na to, že úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou sociálneho poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je príjmom fyzickej osoby a členov domácnosti. Zároveň poukázal na ust. § 6 písm. d/ zák. č. 417/2013 Z.z., v zmysle ktorého nárok na účely tohto zákona je nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu. Žalovaný konštatoval, že na základe zistených skutočností a po zohľadnení úrazovej renty došlo k prepočtu pomoci v hmotnej núdzi za obdobie poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, čím došlo k preplatku pomoci v hmotnej núdzi a prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytovanej neprávom tak, ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Žalovaný ďalej uviedol, že nebolo možné z prístupnej databázy Sociálnej poisťovne, ktorú má prvostupňový orgán verejnej správy k dispozícii zistiť, že žalobkyňa je poberateľkou úrazovej renty. K námietke žalobkyne, že počas poberania pomoci v hmotnej núdzi dostávala ochranný príspevok a vykonávala menšie obecné služby, za ktoré jej patril ochranný príspevok a aktivačný príspevok, žalovaný uviedol, že aktivačný príspevok jej bol poskytovaný na základe dobrovoľne podpísanej Dohody o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre mesto Tisovec v zmysle zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pre účely aplikácie ustanovení zák. č. 417/2013 Z.z. Poukázal na ust. § 9 ods. 3 a § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. s tým, že pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie je možné z nej odčleniť jednotlivé príspevky. Aktivačný príspevok a ochranný príspevok sú súčasťou pomoci v hmotnej núdzi, a preto ho nie je možné odpočítať z preplatku. Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou bol vykonaný osobný rozhovor o dôvodoch vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, aj o dôvodoch vzniku povinnosti vrátiť poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi. K námietkam žalobkyne žalovaný uzavrel, že v zmysle zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov sa úrazová renta považuje za príjem na určenie sumy životného minima, a preto je započítavaná do príjmov členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej núdze, v zmysle zák. č. 417/2003 Z.z. bola žalobkyňa povinná úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmenu vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, t.j. v prípade žalobkyne skutočnosti týkajúce sa poberania úrazovej renty, s ktorou zákonnou povinnosťou bola žalobkyňa oboznámená - poučená už v čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi (konkrétne 19.11.2012), čo na znak porozumenia aj vlastnoručne podpísala. Žalobkyňa si túto zákonnú povinnosť nesplnila, a preto je podľa žalovaného povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi zvýšenú o 10 %, nakoľko žalobkyňa spôsobila, že sa jej poskytovala neprávom. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie žalovaného jasne a dôkladne rozoberá aj túto námietku žalobkyne, pričom úrad z prístupnej databázy Sociálnej poisťovne nemohol zistiť, že žalobkyňa je poberateľkou úrazovej renty. Žalovaný napokon poukázal na to, že v zmysle zák. č. 417/2003 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi tvorí dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie, suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov a úhrnom súm príjmu, teda pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie je možné odčleniť jednotlivé príspevky, nakoľko aktivačný príspevok a ochranný príspevok je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi, nie je možné ho odpočítať z preplatku. Žalovaný napokon vo vyjadrení uviedol, že pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dbal pritom, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. Žalovaný mal za to, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo jej bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa aj dostatočne vyjadril k všetkým jej námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu úradu. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalovaný uviedol, že žalobkyňa neodôvodnila dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia a nepredložila správnemu súdu žiadne dôkazy. Žalovaný napokon uviedol, že pri posudzovaní veci nepochybil, postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a dôvody uvedené žalobkyňou považoval za nedôvodné. Preto navrhol žalobu zamietnuť.
Replika
8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že návrh žalovaného na zamietnutie žaloby nepovažuje za dôvodný, pretože žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí, ani vo vyjadrení žalovaného neuviedol argumentáciu, ktorá by vyvrátila tvrdenie žalobkyne, že úrazovú rentu nemožno považovať za príjem na určenie sumy životného minima, a preto ju nemožno započítať do príjmov členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej núdze. Poukázala na účel úrazovej renty, pričom v zmysle § 88 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. je osoba, ktorá má nárok na úrazovú rentu nazývaná „poškodeným". Ďalej poukázala na ust. § 13 ods. 3 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého úrazová renta predstavuje dávku úrazového poistenia. Poukázala na (aktuálny) formulár žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi, v ktorom je v časti príjmových pomerov žiadateľa viacero položiek, z ktorých sa však ani jedna netýka a ani neodkazuje na dávky úrazového poistenia. Potom ani poučenie príjemcu, ktoré žalobkyňa podpísala, nemôže odkazovať na dávku úrazového poistenia, ktorý údaj na základe znenia formulára žiadosti žalobkyňa nemohla považovať za podstatnú skutočnosť potrebnú pre posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Z uvedeného dôvodu preto nemohla ani porušiť povinnosť upravenú v § 29 ods. 1, 3 zák. č. 599/2003 Z.z., resp. v § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. Žalobkyňa následne zopakovala argumentáciu, na základe ktorej nesúhlasí s názorom žalovaného, že ochranný a aktivačný príspevok nemožno odčleniť od pomoci v hmotnej núdzi a ani ho odpočítať z preplatku. Zotrvala preto na podanej žalobe.
9. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby správny súd v zmysle § 185 písm. a/ SSP priznal žalobe odkladný účinok. O tomto návrhu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 27Sa/6/2018-41 zo dňa 04.07.2018 tak, že návrh zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2018.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osobe (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, pričom žalobkyňa v žalobe výslovne uviedla, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nariadenie pojednávania nenavrhol. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 03.01.2019. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného znenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 22.01.2019 v súlade s § 137 ods. 3 veta druhá SSP.
12. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutej neprávom, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
17. Podľa § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. o hmotnej núdzi v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zák.č. 599/2003 Z.z.") tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka") a príspevkov k dávke (ďalej len "príspevok"), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
18. Podľa § 2 zák. č. 599/2003 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
19. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z. za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa osobitného predpisu. 7) Osobitným predpisom podľa poznámky č. 7) je § 4 zák. č. 601/2003 Z.z. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák .č. 601/2003 Z.z. za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu. 4) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu. Osobitným predpisom podľa poznámky č. 4) je zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení úč. do 31.12.2015 od dane sú oslobodené a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, 20) individuálneho zdravotného poistenia, 20) sociálneho poistenia, 21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, 40) dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, 40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu, 40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, 50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za 1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu, 2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom, 3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka ( § 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( § 6 ods. 3), 4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.
20. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok; na tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až h).
21. Podľa § 12 ods. 1, ods. 4 písm. c/ zák. č. 599/2003 Z.z. (1) Aktivačný príspevok sa poskytuje na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov pre pracovné uplatnenie počas pomoci v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok patrí a) plnoletému občanovi v hmotnej núdzi a každej plnoletej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, b) zaopatrenému neplnoletému dieťaťu, ktoré je občanom v hmotnej núdzi alebo fyzickou osobou, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia podľa odseku 4 písm. a) alebo sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce podľa odseku 4 písm. b) a splnilo podmienky nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Občan v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nárok na aktivačný príspevok, ak sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb 22) uskutočňovaných na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne; nárok na aktivačný príspevok vzniká, ak dohoda o vykonávaní menších obecných služieb obsahuje najmä miesto vykonávania a druh vykonávania menších obecných služieb, rozsah vykonávaných menších obecných služieb, začiatok a obdobie vykonávania menších obecných služieb, denné časové vymedzenie počtu hodín vykonávania menších obecných služieb s určením hodiny začiatku a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb.
22. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak odseky 9 až 11 neustanovujú inak.
23. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. ochranný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodov uvedených v § 7 nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi a splnili podmienky na vznik nároku na dávku.
24. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2 a 9, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3 a príjmom.
25. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z. (1) Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 30) ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní.
26. Podľa § 29 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/, ods. 6 zák. č. 599/2003 Z.z. (1) Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu alebo podať úradu o týchto zmenách do ôsmich dní oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. (3) Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. (4) Občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania. (6) O povinnosti vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje úrad. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky a príspevkov.
27. Podľa § 1 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 (ďalej len „zák. č. 417/2013 Z.z.") (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
a) pomoci v hmotnej núdzi,
b) osobitného príspevku a
c) jednorazovej dávky.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1) a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom, 2) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
28. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom 3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
29. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného predpisu 10) a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. 11) Osobitným predpisom podľa poznámky č.10) je § 4 zák. č. 601/2003 Z.z. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z. za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu.4) Osobitným predpisom podľa poznámky č.4) je zák.č.595/2003Z.z. o dani z príjmov. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení úč. od 31.12.2015 od dane sú oslobodené aj a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu,40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, 50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za 1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.
30. Podľa § 9 ods. 1, 3 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil. (3) Pomoc v hmotnej núdzi je a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"), b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené dieťa, e) príspevok na bývanie.
31. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
32. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
33. Podľa § 12 ods. 1, 4 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. (4) Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj podľa odseku 3 písm. b) tretieho bodu, menšie obecné služby podľa odseku 3 písm. b) štvrtého bodu alebo dobrovoľnícka činnosť podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby podľa odseku 3 písm. b) štvrtého bodu alebo dobrovoľnícka činnosť podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu môžu byť opätovne vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré začínajú plynúť od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti, za ktoré patril aktivačný príspevok.
34. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
35. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.
36. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa uplatňujú na úrade podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (2) Žiadosť obsahuje údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti; to neplatí, ak ide o žiadosť o poskytnutie osobitného príspevku.
37. Podľa § 6 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. nárok na účely tohto zákona sú dávky sociálneho poistenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti.
38. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.
39. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok priznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom. (2) Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.
40. Podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. od 01.01.2015 fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%.
41. Podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. do 31.12.2014 ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10% odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej sume. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytoval alebo poskytuje osobitný príspevok neprávom, je povinná vrátiť poskytnutý osobitný príspevok zvýšený o 10% odo dňa, od ktorého nepatril vôbec.
42. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. k 22.02.2018 žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.
43. Podľa § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. príjemca je povinný úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.
44. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 417/2013 Z.z. úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré a) sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu, b) môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.
45. Podľa § 31 ods. 3 písm. g/ zák. č. 417/2013 Z.z. osobné údaje, ktoré ústredie a úrad spracúvajú o fyzických osobách uvedených v odseku 2, sú údaje o príjme.
46. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. o nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.
47. Podľa § 33a ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. o nárokoch pred 1. januárom 2015 sa rozhoduje aj po 31. decembri 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.
48. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
49. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
50. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
51. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal s jej námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (a to navyše potom, ako samotný žalovaný zrušil predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy pre nepreskúmateľnosť). Predovšetkým namietala, že žalovaný svoje rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom od 01.12.2012 do 28.02.2014 a od 01.03.2014 do 30.04.2017 spolu so zvýšením o 10 %, odôvodnil v podstate tým, že žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, keď prvostupňovému orgánu verejnej správy v lehote do 8 dní neoznámila, že jej od 01.11.2012 vznikol nárok na úrazovú rentu, a keďže túto rentu poberala, nevznikol jej nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný sa však nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobkyne, že pre účely posudzovania hmotnej núdze a poskytovania pomoci v hmotnej núdzi nemôže byť do príjmu žalobkyne a členov domácnosti započítaná výplata úrazovej renty. Úrazovú rentu žalobkyňa považuje za formu „náhrady škody" za spôsobenú chorobu z povolania a ako taká podľa žalobkyne nemôže byť v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o životnom minime považovaná za príjem na určenie súm životného minima. Namietala, že žalovaný len faktograficky uvádza, že príjem z úrazovej renty mala a tento bol vyšší ako úhrnná suma nárokov, avšak v dôvodoch napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, z akého dôvodu nie je správne konštatovanie žalobkyne, že sumu úrazovej renty nie je možné započítať do príjmov pre posudzovanie hmotnej núdze. Uvedená námietka žalobkyne je dôvodná.
52. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobkyni právoplatným rozhodnutím z 05.06.2017 prvostupňový orgán verejnej správy odňal pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 € mesačne od 01.05.2017 vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňovému orgánu verejnej správy bolo dňa 05.06.2017 doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 22.09.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa má nárok na úrazovú rentu od 01.11.2012. Poukázal na sumy, ktoré boli titulom úrazovej renty žalobkyni vyplatené v r. 2015 a 2016. V dôsledku tejto skutočnosti bola žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi odňatá. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo 16.08.2017, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom, ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného z 30.10.2017 s tým, že prvostupňový orgán verejnej správy v novom rozhodnutí vysvetlí, ako dospel k sumám, ktoré ukladá účastníčke konania vrátiť a rozhodne o povinnosti vrátiť dávku a príspevky podľa zák. č. 599/2003 Z.z. a zák. č. 417/2013 Z.z. Žalovaný súčasne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie dňa 22.12.2017, ktorým žalobkyni uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom a odcitoval výrok prvostupňového rozhodnutia tak, ako vyplýva z bodu 3 tohto rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy opäť neobsahuje skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, ako prvostupňový orgán verejnej správy v novom rozhodnutí dospel k sumám, ktoré uložil žalobkyni vrátiť titulom pomoci v hmotnej núdzi poskytnutej neprávom a neobsahuje ani úvahu, ako prvostupňový orgán verejnej správy právne posúdil skutočnosť, že žalobkyni bola rozhodnutím zo dňa 22.9.2014 priznaná a následne doplatená, resp. vyplácaná úrazová renta. Neobsahuje ani úvahu, na základe ktorých ustanovení právneho predpisu/ právnych predpisov (relevantných pre právne posúdenie predmetnej veci tak, ako sú uvedené v bode 13 a nasl. tohto rozsudku) považoval úrazovú rentu za „príjem" rozhodný pre určenie súm životného minima. Napriek tomu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (z 22.12.2017) je vecne správne, s tým, že jeho nedostatočné odôvodnenie sám doplnil. Žalovaný súčasne konštatoval, že výrok prvostupňového rozhodnutia nebol jasne formulovaný, a preto ho (s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku) zmenil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenia zák. č. 599/2003 Z.z. (§ 29 ods. 1, 3, 4 písm. a/) a ustanovenia zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. do 31.12.2014 (§ 4 ods. 1, 2, § 25 ods. 6, § 28 ods. 2 písm. a/, § 33), ako aj ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. a následne uviedol vlastné výpočty „preplatku na dávke a príspevkoch poskytnutých neprávom" za jednotlivé obdobia od decembra 2012 do apríla 2017, pričom pri každom špecifikovanom období uviedol výšku nároku na dávku a jednotlivo druh a výšku poskytovaných príspevkov v jednotlivých obdobiach, ďalej príjem na účely posudzovania hmotnej núdze titulom úrazovej renty v príslušnej výške zodpovedajúcej konkrétnemu obdobiu a následne konštatoval, že výška dávky a príspevkov sa v zmysle príslušných ustanovení Zákona o pomoci v hmotnej núdzi (§ 17 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z., resp. § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z.) určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v príslušných ustanoveniach Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a príjmom (úrazová renta). Pri všetkých posudzovaných (a v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného špecifikovaných obdobiach) žalovaný konštatoval, že žalobkyni vznikol preplatok na dávke a príspevkoch poskytnutých neprávom v konkrétnych výškach tak, ako je uvedené v bode 5 tohto rozsudku. Žalovaný následne konštatoval, že žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť v zmysle § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. a v zákonnej lehote neoznámila prvostupňovému orgánu verejnej správy, že jej vznikol nárok na úrazovú rentu od 01.11.2012, a preto uzavrel, že žalobkyni vznikla povinnosť podľa § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. a podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. vrátiť dávku a príspevky poskytnuté neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 1.774,50 € a podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2017 v sume 5.429,40 €, teda celkom v sume 7.203,90 €, zvýšenú o 10 %, t.j. v sume 720,39 €, celkom v sume 7.924,29 €. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia.
52. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v Nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia". Obdobne najvyšší súd prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúce k myšlienke obsiahnutnej vo výrokovej časti". Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Vychádzajúc z ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku povinnosťou orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Zároveň musí byť z odôvodnenia zrejmé, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, resp. ako sa odvolací orgán verejnej správy vysporiadal s odvolacími námietkami účastníka konania uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy), je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
53. Nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy o uložení povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom orgán verejnej správy - žalovaný (a v tomto prípade aj prvostupňový orgán verejnej správy) neuvedie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ktoré v odôvodnení rozhodnutia citoval. Z relevantnej právnej úpravy (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) a aj z rozhodovacej praxe správnych súdov vyplýva, že citácia ustanovení právnych predpisov bez uvedenia, ako boli posúdené rozhodné skutkové zistenia, na ktoré boli citované ustanovenia príslušných právnych predpisov aplikované, na riadne odôvodnenie rozhodnutia bez ďalšieho nepostačuje. V tejto súvislosti správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na aplikácii ustanovení Zákona o hmotnej núdzi a to § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. úč. do 31.12.2013 s poukazom na § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. vo vzťahu k nárokom týkajúcim sa obdobia od 01.12.2012 do 28.02.2014 a ust. § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. úč. od 01.01.2014 vo vzťahu k nárokom týkajúcim sa obdobia od 01.03.2014 do 30.04.2017, avšak adekvátne nezareagoval napr. na skutočnosť, že novelou zák. č. 417/2013 Z.z. úč. od 01.01.2015 došlo k novelizácii o.i. ustanovenia § 25 ods. 6 (v rozhodnutí citovaného len v znení zák.č. 417/2003 Z.z. účinného do 31.12.2014), pričom v zmysle § 33a ods. 1 zák. č. 417/2003 Z.z.. sa o nárokoch pred 01.01.2015 rozhoduje podľa zák. č. 417/2003 Z.z. účinného do 31.12.2014. O nárokoch po 01.01.2015 sa teda rozhoduje podľa zákona č. 417/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015. Pokiaľ teda žalovaný aplikoval na nároky týkajúce sa obdobia po 01.01.2015 ust. § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 (ako to vyplýva zo znenia tohto ustanovenia citovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného), takýto postup je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Z rozhodnutia žalovaného navyše nevyplýva ani úvaha, ako pri posudzovaní splnenia podmienok pre rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom, zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v období od podania žiadosti do vydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty (22.09.2014, resp. do právoplatnosti tohto rozhodnutia) nemala príjem z titulu úrazovej renty, resp. finančné prostriedky titulom úrazovej renty nepoberala. Rovnako vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienok pre rozhodnutie o vrátení poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi zvýšenej o 10 % stanovenej v § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z., resp. v § 29 ods. 4 zák. č. 599/2003 Z.z. absentuje úvaha, z ktorých skutočností žalovaný vyvodil záver, že zákonom stanovené podmienky na vrátenie dávok zvýšených o 10 % sú splnené aj za obdobie do 22.09.2014, t.j. do dňa vydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty, resp. do dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a nie je ani zrejmé, ako žalovaný zohľadnil skutočnosť, kedy sa žalobkyňa o skutočnostiach, ktoré podľa žalovaného mala povinnosť prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámiť, dozvedela.
54. Nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia ani také rozhodnutie žalovaného, z ktorého nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami účastníčky konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku (odvolaní) a to navyše opakovane, keď prvostupňový orgán verejnej správy ani pri opakovanom rozhodnutí (potom, ako bolo pôvodné prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené rozhodnutím žalovaného pre nepreskúmateľnosť), nepostupoval v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku a neriadil sa vysloveným právnym názorom žalovaného (ako odvolacieho orgánu) a svoje rozhodnutie opakovane nedostatočne odôvodnil. Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo opätovne dostatočne odôvodnené napokon skonštatoval aj samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne, v ktorej s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o životnom minime argumentovala, že úrazovú rentu nie je možné považovať za príjem na určenie súm životného minima, a teda ani započítať túto úrazovú rentu do príjmov žalobkyne a členov domácnosti pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie pomoci v hmotnej núdzi. Bez náležitého vysporiadania sa s uvedenou námietkou žalobkyne nepostačuje pre vyvodenie záveru, že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi vyplatenú neprávom, konštatovanie, že úrazová renta je príjmom, výška ktorého prevyšuje sumu nárokov podľa Zákona o hmotnej núdzi vyplatený žalobkyni v rozhodnom preskúmavanom období a nepostačuje ani uviesť matematický výpočet „preplatku". Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ani to, ako sa žalovaný vysporiadal s ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne (námietka, že prvostupňový orgán verejnej správy znovu vydal nepreskúmateľné rozhodnutie bez toho, aby sa vysporiadal s pokynmi žalovaného v zrušovacom rozhodnutí /výpočet, špecifikácia obdobia, za ktoré má žalobkyňa pomoc v hmotnej núdzi vrátiť, uvedenie jednotlivých súm/, resp. že prvostupňový orgán verejnej správy neuviedol výpočet jednotlivých súm a jednotlivé obdobia i sumy sú odlišné od pôvodného rozhodnutia, ďalej námietka, že žalobkyni nevznikla povinnosť oznamovať zmenu skutočností, resp. že žalobkyňa nie je povinná preukazovať skutočnosti podľa § 31 ods. 3 písm. g/ zák.č. 417/2013 Z.z.). Nie je možné považovať za dostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovaného ani pokiaľ žalovaný výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil a túto zmenu odôvodnil len tým, že „výrok napadnutého rozhodnutia nebol jasne formulovaný".
55. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy opätovne nebolo riadne odôvodnené, hoci bol prvostupňový orgán verejnej správy viazaný právnym názorom a pokynmi žalovaného vyslovenými v zrušujúcom rozhodnutí, a pokiaľ žalovaný napriek tomu prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zmenil, hoci bol dôvod na jeho zrušenie, pretože v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo riadne odôvodnené, a teda ani pre žalovaného (a ani pre žalobkyňu) nebolo zrozumiteľné (pre nedostatok dôvodov), ako prvostupňový orgán verejnej správy dospel k výške súm za jednotlivé obdobia a k záveru o splnení podmienok pre uloženie povinnosti vrátiť neprávom poskytnú pomoc v hmotnej núdzi, potom za situácie, ak prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy neobsahuje správnu úvahu a ani tento výpočet (vada nedostatočného odôvodnenia), postup žalovaného, keď „odstraňuje tieto vady nepreskúmateľnosti" a do rozhodnutia uvedie svoj výpočet s konštatovaním, že prvostupňové rozhodnutie „je vecne správne a nedostatočné odôvodnenie žalovaný doplnil", nie je v súlade s postupom upraveným v § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy riadne neodôvodní svoje rozhodnutie, znemožní tým žalovanému preskúmať toto rozhodnutie z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalobkyňou ako účastníčkou konania v odvolaní a nedostatok riadneho odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy zároveň bráni resp. znemožňuje žalobkyni uplatniť kvalifikovane námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v odvolacom konaní. Takýmto spôsobom by bol žalobkyni de facto odňatý jeden stupeň administratívneho konania.
56. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) dospel správny súd k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne preskúma prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), a to aj v intenciách svojho predchádzajúceho (zrušujúceho) rozhodnutia, v ktorom uložil prvostupňovému orgánu verejnej správy povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, ďalej z hľadiska žalobkyňou podaných odvolacích námietok a najmä z hľadiska, či prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy spĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, aby nebolo žalobkyni ako účastníčke konania odňaté právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa výsledku posúdenia vydá žalovaný nové rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.
57. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uviedla, že sa nestotožňuje so záverom žalovaného, že aktivačný príspevok nie je možné odpočítať z preplatku, keďže je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje v jednej sume, správny súd považuje argumentáciu žalobkyne uvedenú v žalobe za vyjadrenie nesúhlasu s právnym hodnotením. Vzhľadom na to, že rozhodnutie žalovaného bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť, pričom vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok pre uloženie povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi rozhodnutie žalovaného (a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy) nebolo riadne odôvodnené, správny súd sa otázkou možného „odpočtu aktivačného príspevku" z „preplatku" poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi nezaoberal.
58. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy rovnako nezodpovedá požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy (je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov), nerozhodol však o jeho zrušení, pretože správny súd v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ SSP v prípade, ak zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, môže zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, len v prípade, ak to žalobca navrhne. Žalobkyňa v žalobe takýto návrh na zrušenie prvostupňového rozhodnutie orgánu verejnej správy nepodala.
59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).