Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-246-2017.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/246/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, predsedom senátu JUDr. Ivanom Pavlovičom a členov senátu - prísediacich C. T. K. G.. Ľ. L., v trestnej veci obžalovaného G. I., U.. XX.XX.XXXX H. G., trestne stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") dňa 22. januára 2019 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: G. I. Z. Ž. B. Ň. Á. L., U.. XX.XX.XXXX H. G., F. R. N.M.U. E. XXX, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
od presnejšie nezisteného času dňa 21.08.2017 v obci N. E. v osobnom motorovom vozidle zn. VW Golf, Y.-U.-XXXCR neoprávnene mal:
- zaváraninový pohár o objeme 720 ml s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 12,88 g s priemernou koncentráciou 10,6% hmotnostných THC, obsahujúce 1365 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá aspoň 46 obvyklým jednorazovým dávkam drogy,
- zaváraninový pohár o objeme 315 ml s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 7,19 g s priemernou koncentráciou 10,4% hmotnostných THC, obsahujúce 748 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá aspoň 25 obvyklým jednorazovým dávkam drogy,
pričom tieto zaváraninové poháre dobrovoľne vydal hliadke OO PZ Nové Mesto nad Váhom o 10:30 hod. dňa 29.08.2017, a tieto látky si podľa vlastného vyjadrenia predtým kúpil od doposiaľ nestotožnenej osoby, pričom konope je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a THC je zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok,
t e d a
- neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku,
č í m s p á c h a l
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám na trest odňatia slobody 2 /dva/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 / tri/ roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á primerané obmedzenie, ktoré spočíva v zákaze užívať akékoľvek návykové látky /drogy/.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom podala na tunajší súd obžalobu Pv 666/17/3304 - 28 zo dňa 27.12.2017, doručená súdu dňa 27.12.2017 na obžalovaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je nepopiera spáchanie skutku to, čo je v obžalobe napísané, sa aj stalo, tú látku mal pri sebe a prechovával ju. Následne súd prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne predseda senátu zistil stanovisko prokurátora. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jeho vyhlásenie a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä priznanie obžalovaného a vyjadrenie ľútosti v prípravnom konaní, výpovede svedkov G.. H. I., Y. A., znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odvetvie toxikológia, zápisnica o vydaní veci) uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestné činy spáchané v priamom úmysle. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ktoré záujmy obžalovaný nerešpektoval.
Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannému opatreniu.
Z prečítaného znaleckého posudku G.. G. O., znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 20/2017 vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou duševnu poruchou ani chorobou. Obvinený bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať protiprávnosť činu. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu bol schopný ovládať svoje konanie rozpoznávacia a ovládacia schopnosť v čase spáchania trestného činu nebola narušená. Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Znalkyňa nenavrhuje uloženie liečenie. Nebola zistená závislosť od alkoholu ani od iných návykových látok. Bolo zistené užívania cannabis (marihuany) bez znakov závislosti.
Podľa registra priestupkov má obžalovaný evidovaný pred spáchaním žalovaného trestného činu evidované dva dopravné priestupky.
Podľa odpisu z registra obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
* * * * *
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Vzhľadom na pozitívne záznamy v registri priestupkov súd poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona - vedenie riadneho života, nepriznal. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil. Súd v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017 súd prihliadol na vyhlásenie obžalovaného ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám, teda tak ako v prípade konania o dohode o vine a treste. Súd teda znížil obžalovanému dolnú hranicu trestu odňatia slobody uvedenú v § 172 ods. 1 Trestného zákona (trestná sadzba 3 roky až 10 rokov trestu odňatia slobody) o jednu tretinu z troch rokov na dva roky trestu odňatia slobody za súčasného podmienečného odloženia výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a za súčasného uloženia zákazu užívať návykové látky. Pri úvahách o uložení podmienečného trestu súd sa súd spravoval nasledovnými úvahami. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, osoba obžalovaného nie je kriminálne narušená, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria znalkyne G.. G. O., obžalovaný nie je závislý na drogách a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Podľa názoru súdu v osobe obžalovaného ide páchateľa, ktorého nápravu a prevýchovu je možné dosiahnuť práve podmienečným trestom odňatia slobody. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na pomerne dlhú skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko priestupkov, hoci aj na úseku dopravy, alebo porušenie zákazu užívať návykové látky, je trestom pomerne prísnym a hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa.
Súd považuje za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest odňatia slobody.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jej konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Súd obžalovanému vzhľadom na závery psychiatrického znaleckého posudku MZ.. G. O. neukladal žiadne ochranné liečenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.