Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/83/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: ZAPA-SK, s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 21, 040 11 Košice, IČO: 46 556 761, zast.: JUDr. Martin Kožiak, advokát, so sídlom kancelárie Murgašova 3, 043 21 Košice, proti žalovanému: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 72, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 44 095 392, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom kancelárie: Kmeťova 26, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 3.782,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.10.2019, č.k. -141 v znení opravného uznesenia zo dňa 19.6.2020, č.k. -229 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. -141 v znení opravného uznesenia č.k. -229.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.782,80 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.782,80 eur od 1.10.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Opravným uznesením, vydaným v súlade opravil v záhlaví rozsudku zo dňa 7.10.2019 č.k. -141 sídlo žalovaného tak, že správne je: Mäsiarska 72, Košice -mestská časť Staré Mesto 040 01.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 16.1.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.782,80 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 1.10.2016 do zaplatenia. Dôvodil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 1.8.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako prenajímateľa, poskytnúť žalovanému ako nájomcovi na užívanie nebytové priestory špecifikované v jej bode 2. Žalovaný sa zaviazal za tieto priestory platiť nájomné vo výške 7,50 eur /1 m2 mesačne kancelárske priestory; 1,90 eur m2 mesačne za priestory na skladovanie. Na základe výpovede žalovaného zo dňa 15.10.2015 mal byť nájom ukončený ku dňu 31.1.2016, ku ktorému dňu žalovaný neodovzdal prenajaté nebytové priestory žalobcovi. K odovzdaniu predmetu nájmu došlo až dňa 30.9.2016, kedy žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče od prenajatých priestorov. Uplatnená suma tak predstavuje nájom odo dňa 1.2.2016 do dňa 30.9.2016.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že k užívaniu prenajatých priestorov po uplynutí výpovednej doby resp. po uplynutí dohodou stanoveného termínu na vypratanie priestorov na deň 29.2.2016 žalovaným reálne nedochádzalo. Žalovaný predmet nájmu neužíval, preto nenapĺňal predmet

zmluvy, nakoľko táto bola aj právne ukončená. Žalovaný v súlade so Zmluvou o nájme nebytových priestorov prestal predmet nájmu užívať a kontaktoval prenajímateľa s požiadavkou, komu odovzdať kľúče od nebytových priestorov. Odpoveďou bola skutočnosť, že najprv žalobca odkazoval žalovaného na odovzdanie kľúčov jednej osobe, a táto inej osobe, čím žalobca znemožnil žalovanému odovzdať kľúče od predmetu nájmu prenajímateľovi. Táto skutočnosť je zachytená aj v liste žalovaného adresovaného žalobcovi, ktorý žalobca priložil ako prílohu k žalobe a to list žalovaného z 22.6.2016, kde žalovaný uvádza, že p. J. aj dňa 20.6.2016 za žalovaného mal záujem odovzdať kľúče p. BC. za žalobcu, ktorý odkázal odovzdanie kľúčov na p. T. za žalobcu a p. T. odkázal na odovzdanie kľúčov na p. X.. Poukázal aj na nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu ustanovenej v o nájme a podnájme nebytových priestorov, keď argumentuje, že priestory, ktoré boli predmetom nájmu sú v nevyhovujúcom stave, a teda nespôsobilé na riadne užívanie nájomcom. Nevyhovujúca bola aj voda vo vodovode, nakoľko nebola pitná. Vizuálne posúdenie tohto stavu žalobca ignoroval. Za nevyhovujúci stav predmetu nájmu považuje aj neprimerane nízku teplotu v priestoroch kancelárie, ktorá sa pohybovala v rozpätí 16 - 17°C, čo je zjavne teplota znemožňujúca bežné užívanie nebytových priestorov na prácu. Žalovaný na tieto skutočnosti žalobcu upozorňoval niekoľko rokov, avšak žalobca nevykonal žiadnu nápravu.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:

- strany sporu uzavreli dňa 1.8.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 2012/001, ktorou prenajímateľ (žalobca ako vlastník nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX, vedenom kat. úradom v W., Správa katastra W., pre kat.územie O. a to stavby - dom, súp.č. 1360, postavenej na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X o výmere 290 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria) prenechal nájomcovi do užívania: 1/ nebytový priestor pozostávajúci z miestností, ktoré sa nachádzajú na II. poschodí vľavo dvojkancelárie -36,8 m2 + 1 kancelárie administratívnej budovy -7,76 m2, spolu o celkovej výmere 44,47 m2; nebytový priestor (sklad v suteréne administratívnej budovy o výmere 31,85 m2); 2/ spoločné nebytové priestory objektu - chodby, schodiská, toalety a umyvárne. Dohodnuté nájomné vo výške 90,- eur/ rok bez DPH (kancelárske priestory) a vo výške 22,80 eur/m2/rok (priestory na skladovanie). V cene nájmu boli zahrnuté aj služby spojené s nájmom (čl. 1, 2, 3. zmluvy).

- nájomca sa zaviazal v deň uplynutia doby nájmu odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu vyprataný a v stave, v akom ho od nájomcu prevzal s prihliadnutím na bežné opotrebenie zodpovedajúce účelu jeho užívania, vrátane hygienických malieb (čl. 6 bod 6.11). Nájomca bol povinný písomne zápisnicou odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr prvý pracovný deň po uplynutí výpovednej lehoty, resp. po skončení nájmu. Splnenie povinnosti vrátiť predmet nájmu sa považoval za splnený, ak nájomca súčasne vráti kľúče od predmetu nájmu. V prípade nesplnenia tejto povinnosti (neodovzdanie predmetu nájmu nájomcom prenajímateľovi) mal nájomca uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100,- eur za každý deň až do písomného odovzdania predmetu nájmu (čl. 6, 6.12 Zmluvy).

- nájom bolo možné ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany, s výpovednou lehotou 3 mesiace (čl. 9 bod 9.2 Zmluvy), pričom každá zmluvná strana bola oprávnená vypovedať zmluvu bez udania dôvodu. Výpoveď musela byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Výpovedná lehota začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane (čl. 9 bod 9.3); nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú.

- žalovaný Zmluvu o nájme nebytových priestorov vypovedal dňa 15.10.2015 (Vec: Zmluva o nájme nebytových priestorov -ukončenie nájmu).

- žalobca výzvou zo dňa 20.6.2016 vyzval žalovaného na protokolárne odovzdanie prenajatých priestorov najneskôr do 5-tich dní od prevzatia výzvy.

- žalovaný žalobcovi listom zo dňa 22.6.2016 oznámil, že nájomný vzťah ukončil vyprataním k 29.2.2016, pričom mu bolo odmietnuté odovzdať kľúče. Zároveň uviedol, že užívanie nezodpovedalo zatriedeniu priestorov podľa uzavretej zmluvy.

- v Pokuse o zmier zo dňa 9.9.2016 žalobca žalovanému oznámil, že písomne neodovzdal prenajaté priestory, neodovzdal kľúče, v priestoroch má uložený počítač, priemyselný vysávač, motorovú kosačku a 2 vozíky.

- k odovzdaniu priestorov došlo dňa 30.9.2016, ktorá skutočnosť vyplýva z Protokolu o odovzdaní nebytových priestorov.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov, a nasl. zák. (ďalej len - ), a nasl. (ďalej len - ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

6. Za nesporné mal uzavretie Zmluvy o nájme nebytových priestorov v súlade so Zb, existenciu výpovede žalovaného, na základe ktorej došlo k ukončeniu nájmu ku dňu 31.1.2016 a aj skutočnosť, že žalovaný za ďalšie užívanie nebytových priestorov po tomto dni, t.j. od 1.2.2016 do 30.9.2016 nájomné neuhradil. Spornou v konaní bola skutočnosť, kedy reálne došlo k ukončeniu nájmu a skutočnosť, kedy reálne došlo zo strany žalovaného k odovzdaniu nebytových priestorov. V tejto súvislosti zdôraznil, že ku dňu 31.1.2016 mali byť žalovaným odovzdané prenajaté nebytové priestory vypratané, spolu s vrátenými kľúčmi, a to písomne zápisnicou najneskôr prvý pracovný deň po uplynutí výpovednej lehoty (čl. 9 bod 9.2 Zmluvy). Žalovaný toto zmluvné dojednanie porušil, pretože k odovzdaniu nebytových priestorov v súlade s uzavretou zmluvou a spôsobom dohodnutým v nej došlo až dňa 30.9.2016, preto má žalobca nárok na nájomné aj za obdobie od 1.2.2016 do 30.9.2016. Žalovaný totiž prenajaté priestory aj po uplynutí výpovednej doby (31.1.2016) naďalej užíval, a to bez právneho titulu, čím vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie vo výške predstavujúcej bežné nájomné za obdobie od 1.2.2016 do 30.9.2016. Výšku bezdôvodného obohatenia odvodil od výšky nájomného, ktoré bolo dohodnuté v dovtedy existujúcom nájomnom vzťahu za obdobie ohraničené obdobím od ukončenia nájomného vzťahu do skutočného vypratania. Keďže sa so zaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s a , .

7. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu má v konaní úspešný žalobca.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , , .

Tvrdí, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak ustálil, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v období od 1.2.2016 do 30.9.2016. Žalobca totiž nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to tým, že by žalovaný užíval nebytové priestory po uplynutí výpovednej lehoty dňa 31.1.2016, pričom dôkazné bremeno preukázania uvedenej skutočnosti leží na žalobcovi. Zdôraznil skutočnosť, že nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.1.2016, kde žalovaný v postavení nájomcu mal povinnosť po ukončení nájmu odovzdať nebytové priestory a kľúče. Žalovaný za týmto účelom viackrát kontaktoval splnomocnené osoby žalobcu, avšak žalobca odmietol poskytnúť súčinnosť a kľúče od žalovaného prevzal až dňa 30.9.2016. Ak sa teda žalovaný dostal do omeškania so splnením vyššie uvedenej povinnosti, tak nie z vlastnej viny, ale z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalobcom. Navyše z písomných dokumentov a listov predložených žalobcom (vyjadrenie zo dňa 22.6.2016) vyplýva, že žalovaný opustil priestory a nájomný vzťah ukončil vyprataním 29.2.2016. Odvolateľ zdôraznil aj skutočnosť, že aj žalobca mal v pivničných priestoroch, kde mali byť údajne uložené aj veci žalovaného, uložené vlastné veci. Z fotografií predložených žalobcom nevyplýva, ktoré veci boli vo vlastníctve žalobcu a ktoré vo vlastníctve žalovaného. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva aj skutočnosť, že sám žalobca nebytové priestory užíval.

9. V ďalšom argumentuje, že ak by aj pripustil, že užívanie priestorov zaniká až odovzdaním kľúčov, a to protokolárne, v mnohých prípadoch by prenajímatelia úmyselne, účelovo odmietali preberať kľúče od nájomcov, čím by veľmi jednoducho založili fikciu užívania, čo nemôže v právnom štáte požívať ochranu. Uvedené by znamenalo, že je správne, ak nájomca platí nájomné a prenajímateľ je oprávnený si ho účtovať bez ohľadu na to, že nájomný vzťah bol už medzi stranami ukončený, najmä s vedomosťou prenajímateľa, že vzhľadom na nevyhovujúci stav nebytových priestorov sa mu dané priestory nepodarí prenajať vôbec alebo len s veľmi nízkou pravdepodobnosťou. Zdôraznil aj skutočnosť, že prenajaté priestory boli v katastrofálnom stave. Žalovaný tak vo svetle uvedeného výkladu a rozhodnutia má byť zaviazaný na úhradu nájmu za nebytové priestory, ktoré sú v nevyhovujúcom stave, za obdobie, ktoré ich reálne nevyužíval, a ktoré navyše nemohol odovzdať z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalobcom. Žalobca si tak zabezpečí finančný prospech za nájom nebytových priestorov len z dôvodu, že mu žalovaný neodovzdal kľúče, majúc vedomosť, že inak by k uvedenému finančnému prospechu nedošiel, keďže nebytové priestory sú v nevyhovujúcom stave a o ich prenájom nie je na trhu záujem (poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 27.4.2017, sp.zn. ). V ďalšom argumentoval aj

skutočnosťou, že nájomný vzťah bol ukončený k 31.1.2016, pričom ukončenie nájomného vzťahu nie je možné podmieňovať vyprataním priestorov, či protokolárnym odovzdaním predmetu nájmu, pretože končí uplynutím výpovednej doby. Neexistuje žiadna zákonná povinnosť podmieňovať ukončenie nájmu protokolárnym odovzdaním (rozsudok NS ČR sp.zn. ). V tejto súvislosti zdôraznil aj skutočnosť, že žalobcovi nič nebránilo vymeniť zámky na predmete nájmu po ukončení nájmu, a ak mal za to, že žalovaný mal v daných priestoroch aj veci, vyzvať ho na to, aby si veci prevzal. Navyše žalobca ani dané zámky meniť nemusel, keďže mal k daným uzamknutým priestorom rezervné kľúče, čo potvrdil v svedeckej výpovedi aj MVDr. RSDr. Y. T. na pojednávaní konanom dňa 13.5.2019. Žalobca však preukázateľne dané nebytové priestory po ukončení nájmu so žalovaným nikomu neprenajal, teda aj ak by žalovaný v daných priestoroch mal veci, nevznikla by žalobcovi žiadna škoda. Žalobca totiž nemohol prenajať dané nebytové priestory nie z dôvodu, že žalovaný v nich mal svoje veci, a tak žalobca nemohol dané priestory prenajať. Žalobcovi sa nepodarilo dať dané priestory do prenájmu z dôvodu, že boli v nevyhovujúcom stave a zároveň tiež cena za predmet nájmu bola finančne neprimeraná vzhľadom na jeho stav. Práve uvedené skutočnosti ovplyvnili rozhodnutie žalovaného, že nájomný vzťah v danom prípade ukončí. Žalovaný preukázateľne viackrát žalobcu upozorňoval na nevyhovujúci stav predmetu nájmu (nedostatočné vykurovanie priestorov, závadná voda, pretekajúce sociálne zariadenie a množstvo opráv vykonal nad rámec svojich zákonných a zmluvných povinností), je to tak práve žalovaný, ktorému vznikla v dôsledku konania žalobcu v postavení prenajímateľa škoda.

10. Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie spočíva podľa odvolateľa aj v určení výšky bezdôvodného obohatenia. V zmysle konštantnej judikatúry totiž platí, že výška bezdôvodného obohatenia má byť daná prieskumom trhu (rozsudok NS ČR sp.zn. , rozsudok NS ČR sp.zn. zo dňa 12.7.2001). Odvolateľ tak tvrdí, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné prihliadať na trhovú cenu spojenú s užívaním obdobnej nehnuteľnosti v danom mieste a čase a zároveň prihliadať na stav nehnuteľnosti, preto pri určení výšky bezdôvodného obohatenia bolo nevyhnutné nahliadať na trhovú cenu predmetu nájmu a nie na cenu zmluvne dohodnutého nájomného v roku 2012, ktorá vzhľadom na stav predmetu nájmu bola stanovená ako neprimerane vysoká. Súd prvej inštancie tak rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou vyššie uvedených súdnych autorít. Aj keď súd prvej inštancie nie je viazaný rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít Českej republiky, je nevyhnutné, aby súdy v prípade, ak na danú právnu otázku existuje rozvinutá rozhodovacia prax a istý ustálený právny názor, rozhodovali v súlade s týmto právnym názorom.

11. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , vidí odvolateľ v skutočnosti, že súd prvej inštancie ustálil na základe vykonaného dokazovania, že v predmetnom spore ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak však mal konajúci súd za preukázané, že ide o bezdôvodné obohatenie, na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia malo byť ustanovené a nariadené znalecké dokazovanie, a to s ohľadom na žalovaným deklarovaný užívateľský stav nebytových priestorov, berúc do úvahy odvolateľom uvedenú judikatúru ohľadne stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia v obdobných prípadoch. Žalovaný navrhol vykonanie tohto dôkazu v podanom odpore zo dňa 12.4.2017. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní nevykonal podstatný dôkaz, ktorého vykonanie navrhol žalovaný, a ktorý bol dôležitý a podstatný pre rozhodnutie vo veci samej, pričom nevykonanie tohto dôkazu neodôvodnil.

12. Za nesprávny označil skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalovaný predmet nájmu užíval aj po ukončení nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie nevzal na zreteľ dôkazy predkladané žalovaným v priebehu súdneho sporu, a to najmä list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 22.6.2016, kde žalovaný výslovne uviedol „Bolo nám odmietnuté odovzdať kľúče“. Skutočnosť, že žalobca poskytol potrebnú súčinnosť na odovzdanie kľúčov od predmetu nájmu, nebola potvrdená ani výsluchom MVDr. RSDr. Y. T.. Z dokumentácie, ktorá má preukazovať užívanie nebytových priestorov žalovaným nie je zreteľné, ktoré veci sú žalobcove, ktoré sú žalovaného, a žalobca v priebehu konania potvrdil, že v sklade sa nachádzajú aj jeho veci. Odvolateľ tak zastáva názor, že napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie, na základe ktorého bol žalovaný zaviazaný na úhradu žalovanej istiny titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nemôže požívať právnu ochranu a musí byť zrušené, pretože: 1/ Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že išlo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného na úkor žalobcu bez náležitého odôvodnenia. 2/ Súd prvej inštancie v rozhodnutí nevykonal podstatný dôkaz navrhovaný žalovaným - znalecké dokazovanie na určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktorý bol dôležitý pre

rozhodnutie vo veci, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. 3/ Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (k tomu, že mal preukázané neodovzdanie kľúčov žalovaným).

Odvolateľ tak tvrdí, že vzhľadom na vyššie uvedené, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, došlo by k porušeniu princípov spravodlivosti, princípov právneho štátu, základných princípov súdneho konania, predvídateľnosti práva, právnej istoty, nerešpektovaniu ustálenej judikatúry a právneho názoru súdov, materiálnej ochrany práv.

13. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc tvrdenia už uvádzané v priebehu konania.

15. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu, žalovaný opakuje tvrdenie uvádzané počas konania a v odvolaní poukázal na čl. 6 bod 6.13 Zmluvy argumentujúc, že žalobca mal možnosť do daných priestorov vstúpiť, a ak by sa v nich nachádzali veci vo vlastníctve nájomcu, mal povinnosť tieto veci inventarizačne spísať a zároveň mal oprávnenie ich premiestniť na iné miesto, následne dané priestory prenajať ďalším záujemcom o predmet nájmu, čo sa však nestalo, čo podľa odvolateľa preukazuje skutočnosť, že po skončení nájmu dané priestory neužíval. Tvrdí teda, že žalobca ako vlastník vedome a dobrovoľne nevykonal príslušné opatrenia na to, aby v prípade, ak tvrdí, že žalovaný dané priestory naďalej užíval bez právneho dôvodu, daný stav odstránil tak, aby mohol priestory prenajímať ďalším záujemcom.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

17. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

18. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

20. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2022 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

22. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, na zdôraznenie ktorej uvádza ďalšie dôvody.

23. Strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Ako vyplýva z zrušiť nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Strany sporu v čl. 9 bode 9.2, 9.3 Zmluvy dohodli výpovednú lehotu 3 mesiace, so začiatkom plynutia od prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Zmluvný vzťah strán sporu založený nájomnou zmluvou tak skončil dňom 31.1.2016 (uvedená skutočnosť je skutočne nespornou).

24. Podľa je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ak by teda žalovaný užíval nehnuteľnosť žalobcu aj v období od 1.2.2016 do 30.9.2016 (teda bez platnej nájomnej zmluvy) bezdôvodne by sa obohatil, a jeho obohatenie by spočívalo v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci.

25. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej, je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak sa teda žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy (ktorý uplatnený nárok aj odvolací súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), musí v konaní preukázať, že žalovaný užíval aj po skončení nájmu nebytový priestor a musí preukázať aj jeho výšku (bezdôvodného obohatenia).

27. Žalobca argumentuje, že žalovaný nebytový priestor neodovzdal (ku dňu skončenia nájmu) spôsobom dohodnutým v čl. 6 bode 6.11, 6.12 Zmluvy - písomne zápisnicou spolu s odovzdaním

kľúčov, pričom časť daných priestorov žalovaný aj užíval (resp. mal v nich uskladnené veci). Žalovaný v podstate v tejto súvislosti tvrdí, že 1/ ukončenie nájomného vzťahu nemožno podmieňovať vyprataním priestorov, či protokolárnym odovzdaním veci; 2/ ak by tomu aj tak bolo, žalobca pre vyššie uvedené neposkytol potrebnú súčinnosť.

28. Vo vzťahu k právam a povinnostiam dohodnutým v nájomnej zmluve sú prenajímateľ a nájomca viazaní iba kogentnými ustanoveniami príslušného zákona (OZ, ). Prípadné ďalšie obmedzenia, resp. práva a povinnosti zmluvných strán (pokiaľ neodporujú kogentným ustanoveniam) je možné ako slobodný a zhodný prejav vôle vtesnať do jej obsahu. Preto ak strany v nájomnej zmluve dohodli, že povinnosť nájomcu odovzdať predmet nájmu (v deň uplynutia nájmu) sa viaže na písomnú zápisnicu za súčasného odovzdania kľúčov od predmetu nájmu, je povinnosť nájomcu vrátiť nebytový priestor splnená až naplnením týchto podmienok. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , ktorým odvolateľ preukazuje právny názor, že ukončenie nájomného vzťahu nie je možné podmieňovať vyprataním priestorov, či protokolárnym odovzdaním predmetu nájmu, tak toto rozhodnutie je pre rozhodnutie v prejednávanej veci právne irelevantné. Totiž niet sporu o tom, že zmluvu o nájme uzavretú na neurčitý čas, sú oprávnené jej strany vypovedať a uplynutím výpovednej lehoty nájom zanikne (teda týmto právnym úkonom dochádza k zániku nájomného vzťahu); na povinnosť protokolárne odovzdať predmet nájmu a povinnosť odovzdať kľúče sa neviaže okamih zániku nájomného vzťahu, ale ide o povinnosti súvisiace s jeho zánikom ustanovené v a dohodnuté v samotnej zmluve.

29. Odvolací súd navyše zdôrazňuje aj skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka nehnuteľnosti postavenie „držiteľa veci“ tým, že obmedzil prístup vlastníkovi veci, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne a v akom rozsahu vec užíval. Ak teda žalovaný neodovzdal žalobcovi kľúče od prenajatých priestorov (čím mu znemožnil vec užívať, resp. naložiť s ňou iným spôsobom), a to napriek skutočnosti, že táto povinnosť bola v súvislosti s ukončením nájmu v zmluve dohodnutá; potom sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, ktoré bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa jeho majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo. Bez právneho významu sú v tejto súvislosti rozsiahle polemiky odvolateľa o tom, že vzhľadom na stav prenajímaných nebytových priestorov by tieto žalobca neprenajal (v podstate naznačujúc, že išlo o úmyselné konanie žalobcu, ktorého cieľom bolo zabezpečiť si finančný prínos ). Totiž pre rozhodnutie vo veci samej je rozhodujúca predovšetkým skutočnosť, či žalovaný splnil/nesplnil povinnosti ustanovené právnymi predpismi a dohodnuté v zmluve v súvislosti so zánikom nájomného vzťahu (odovzdať protokolárne priestory, vrátiť kľúče). Posúdenie žalovaným nastolených otázok by bolo relevantné, ak by sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom náhrady škody. Uplatnený nárok ale nie je nárokom na náhradu škody, ale nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť je nepochybná zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe (a to bez ohľadu na to, ako žalobca v žalobe nárok právne kvalifikoval, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu).

30. Vo vzťahu k odvolateľom tvrdenej skutočnosti, že žalobca mohol postupovať spôsobom ustanoveným v čl. 6 bode 6.13 Zmluvy, odvolací súd udáva, že postup podľa daného zmluvného dojednania bol právom, nie povinnosťou prenajímateľa vo vzťahu k nevyprataniu prenajatých priestorov po skončení nájmu, ktorý si prenajímateľ mohol, no nemusel zvoliť.

31. Je pravdou, že ak by žalobca neposkytol k odovzdaniu kľúčov a k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu súčinnosť, nedošlo by k omeškaniu žalovaného so splnením tejto povinnosti ( ).

32. Riadiac sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov zakotvenou v , podľa ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy; aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu. Z listu žalovaného zo dňa 22.6.2016 rozhodne nevyplýva, že by žalovaný opustil prenajaté priestory a nájomný vzťah ukončil vyprataním k termínu 29.2.2016 (uvedené je len tvrdenie konateľa žalovaného v liste prezentované) a uvedené nepotvrdzuje ani svedecká výpoveď Juraja T. na pojednávaní konanom dňa 13.5.2019 (v súvislosti s touto svedeckou výpoveďou žalovaný argumentuje, že táto nepotvrdila poskytnutie súčinnosti žalobcom). K uvedenému odvolací súd udáva, že hodnotiac túto výpoveď podľa zásady vyjadrenej v (a zároveň nie iba odvolateľom vypichnutá časť z tejto výpovede) vyplýva z nej iba to, že žalovaný bol opakovane žiadaný o odovzdanie priestorov spôsobom ustanoveným v zmluve.

33. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a v ďalšom posudzoval skutočnosť, či jeho výška priznaná súdom prvej inštancie zodpovedá príslušným zákonným ustanoveniam.

34. V prejednávanej veci bol žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkového tvrdenia, že žalovaný aj po skončení nájmu užíval nebytové priestory (resp. neumožnil ich užívanie žalobcovi), avšak žalobcovi sa za to od neho nedostalo protiplnenie. Keďže bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní nebytových priestorov z právneho dôvodu, ktorý odpadol (výpoveď zmluvy) nemožno vrátiť, je povinnosťou poskytnúť za toto užívanie peňažnú náhradu, ktorej výška musí zodpovedať peňažnému prospechu, ktorý žalovanému na úkor žalobcu vznikol. Pri určení výšky peňažnej náhrady sa vychádza z ceny, ktorá je v danom mieste a čase obvyklá. Súd prvej inštancie výšku tohto majetkového prospechu odvodil od nájomného dohodnutého v zmluve. Žalovaný namietal nesprávnosť tohto určenia argumentujúc, že nezodpovedá obvyklému nájomnému, na zistenie výšky ktorého navrhoval v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, ktorému návrhu súd prvej inštancie nevyhovel.

35. Odvolací súd má za to, že pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie konkrétnych nebytových priestorov nie je objektívnejším kritériom spôsob, ako jeho odvodenie od nájomnej zmluvy, ktorou sa strany sporu (pokiaľ ide o nájomné) od roku 2012 riadili. Znalecké dokazovanie vymedzuje na posúdenie skutočností, na posúdenie ktorých sú potrebné vedecké poznatky a pre zložitosť ktorých (posudzovaných skutočností) nepostačuje postup podľa (vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby uskutočnené na návrh strany sporu).

36. Odvolací súd konštatuje, že stanovenie obvyklej ceny nájmu nebytových priestorov nie je skutočnosťou, pre posúdenie ktorej by boli potrebné vedecké poznatky, preto ak súd prvej inštancie znalecké dokazovanie nenariadil, neporušil tým žiadne právo žalovaného priznané mu procesnými predpismi. Navyše sa žiada uviesť, že ak mal žalovaný za to, že žalobcom žiadaná výška bezdôvodného obohatenia obvyklej cene nájmu nezodpovedá, mohol (a mal) predkladať dôkazy preukazujúce toto jeho tvrdenie (ponuky realitných kancelárií, súkromný znalecký posudok - ak mal za to, že je potrebný atď). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania právny zástupca žalovaného iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

37. Opäť len pre úplnosť odvolací súd vo vzťahu k námietke žalovaného k skutočnosti, že priestory boli nevyhovujúce a musel vynaložiť finančné prostriedky na ich údržbu udáva, že žiadny procesný úkon, na základe ktorého by sa konajúci súd mal uvedeným zaoberať, v konaní urobený nebol (uplatnenie prípadnej zľavy v súlade s ).

38. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený ( ).

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnutie podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom samostatným uznesením (, ).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).