Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_17Cb-109-2011.pdf
PDF · 93.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/109/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Stavebná martinská spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Na Bystričku 16/802, Martin 036 01, IČO: 31 638 996, právne zastúpený: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti žalovanému: TURIEC - AGRO s.r.o., Turčiansky Ďur 34, IČO: 31 608 469, právne zastúpený: GOMBÍKOM Pavlom JUDr., advokátom, so sídlom Kukučínova 1, 036 01 Martin v konaní o náhradu trov konania takto rozhodol
rozhodol:
I. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 57,72 % náhradu trov prvostupňového konania.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 57,72 % náhradu trov odvolacieho konania.
III. Štát má voči žalobcovi právo na 78,86 % náhradu trov konania a voči žalovanému na 21,14 % náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žaloba sa žalobou vedenou pôvodne na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/14/2003 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 41 935,44 eur s príslušenstvom a vo veci vedenej pod sp. zn. 15Cb/43/2003 sa domáhal zaplatenia sumy 27 365,64 eur s príslušenstvom. Okresný súd 26.2.2004 spojil tieto veci na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 18Cb/14/2003. Prvotné rozhodnutie vo veci bolo zo dňa 2.3.2004 rozsudkom, ktorý bol rozhodnutím krajského súdu z 13.4.2005 sp. zn. 20Cob/427/2004 zrušený. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom dňa 30.4.2009, ktorý rozsudok bol rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 13Cob/156/2009 zo dňa 10.2.2010 potvrdený. Voči rozhodnutiu okresného a krajského súdu bolo vyvolané dovolacie konanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 2M Obdo/3/2011 zo dňa 21.7.2011 rozhodnutia okresného aj krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ďalšie konanie sa viedlo na súde prvej inštancie už pod novou sp. zn. 17Cb/109/2011. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci dňa 20.1.2017 rozhodol rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 17Cb/109/2011-1396 zo dňa 29.6.2017 a opravným uznesením č.k. 17Cb/109/2011-1568 zo dňa 27.2.2019. Proti rozsudku okrasného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie ako žalobca, tak aj žalovaný. V rámci odvolacieho konania Krajský súd v Žiline rozhodol dňa 19.6.2019 rozsudkom tak, že
Rozsudok Okresného súdu v Martine, č. k. 17Cb/109/2011-1321 zo dňa 20.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 17Cb/109/2011-1396 zo dňa 29.06.2017 a opravným uznesením č. k. 17Cb/109/2011-1568 zo dňa 27. februára 2019 týkajúcom sa rozsudku vo výrokoch:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do 23.2.2010 v zostávajúcej časti 22.692,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 11.918,21 Eur od 7.8.2002 do 23.2.2010 v sume 9.455,87 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 11.918,21 Eur od 7.8.2002 do 23.2.2010 v sume 16.435,21 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
vo výroku IV., ktorým žaloba v časti
- v sume 41.935,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne od 25.4.2002 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1.550,02 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 2.694,12 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 41.935,44 Eur od 25.4.2002 do zaplatenia,
- v sume 27.136,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010), v časti zmluvnej pokuty 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 15.447,43 Eur od 3.7.2002 do zaplatenia (23.2.2010) v sume 749,26 Eur (celková výška zmluvnej pokuty za toto obdobie predstavovala sumu 23.441,47 Eur) sa zamieta, p o t v r d z u j e s tým, že v tomto zamietavom rozsahu výroku IV. bola daná hmotno-právna povinnosť na plnenie žalovaného podľa zmluvy o dielo.
Rozsudok Okresného súdu v Martine, č. k. 17Cb/109/2011-1321 zo dňa 20.1.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 17Cb/109/2011-1396 zo dňa 29.06.2017 a opravným uznesením č. k. 17Cb/109/2011-1568 zo dňa 27. februára 2019 týkajúcom sa rozsudku vo výroku V., podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi právo na 57,72%-nú náhradu trov konania a vo výroku dopĺňacieho rozsudku, podľa ktorého štát má voči žalobcovi právo na 21,14%-nú náhradu trov konania a voči žalovanému 78,86%-nú náhradu trov konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný o ktorom dovolaní NS SR 28.12021 rozhodol uznesením sp. zn. 2Obdo/80/2019 tak, že dovolanie žalovaného odmietol. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Martin 17Cb/109/2011 pokiaľ ide o meritum veci nadobudol právoplatnosť s výnimkou rozhodnutia o náhrade trov konania strán sporu a náhrade trov konania štátu.
3. V rámci odvolacieho konania krajský súd k trovám konania uviedol, že pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov súdneho konania strán sporu, tak k jeho zrušeniu došlo preto, že je potrebné, aby súd prvej inštancie zhodnotil, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľ, ktoré žalobca uplatňoval v zmysle ustanovenia § 257 CSP s poukazom na okolnosti sporovej právnej veci. Ďalej krajský súd uviedol, že k tomuto návrhu žalobcu v rámci nového konania pred okresným súdom je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP je výnimočná a môže k nej dôjsť len, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nie je možné náhradu trov celkom alebo z časti priznať. K náhrade trov konania štátu krajský súd uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu nezodpovedá riadne odôvodnenie, aby z neho bolo zrejmé v akom rozsahu, akej výške vznikli trovy štátu, na základe akých skutočností, ktorých rozhodnutí v priebehu súdneho konania, na náhrade ktorých sa má podľa dopĺňacieho rozsudku okresného súdu podieľať žalobca ako aj žalovaný s tým, že krajský súd uviedol, že okresný súd v rámci nového konania riadne zdôvodní svoje závery s ohľadom aj na nový procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok s tým, že okresný súd svoje rozhodnutie o trovách štátu nezdôvodnil tomu zodpovedajúcou právnou úpravou z ktorej vychádzal. Okresný súd musí jasným spôsobom zdôvodniť, či na základe novej právnej úpravy, a to Civilného sporového poriadku je možné túto povinnosť uložiť, a ktorej zo sporových strán.
4. Po zrušení a vrátení veci krajským súdom súd nariadil pojednávanie na ktorom vypočul právnych zástupcov strán sporu.
5. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa tak odkazuje na svoje viaceré písomné podania aj na existujúce súdne rozhodnutia a za to, že je to výnimočný
prípad, ktorý v rámci náhrady trov konania odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP. Nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že v rámci rozhodnutia krajského súdu bolo žalobcovi vyhovené a bol doplnený právny základ nároku, o ktorý sa tak veľa rokov súdili a práve preto bolo dôvodné podávať odvolanie a bolo dôvodné aj viesť celé súdne konanie, nakoľko žalovaná strana popierala hmotnoprávny nárok žalobcu a bez súdneho rozhodnutia by bola výrazná právna neistota na obidvoch stranách sporu a vzhľadom k tomu, že súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku ale vo finančnom vyjadrení priznal iba jeho časť. Túto situáciu žalobca nezavinil, nakoľko nemohol z konania žalovaného dovodzovať, že nárok uznáva. Napriek tomu , že bolo čiastočne plnené a preto musel pokračovať v súdnom konaní. Súd jej jednak priznal časť uplatneného nároku a zároveň odvolací súd doplnil aj hmotnoprávny základ nároku. Preto právna zástupkyňa má za to, že žalobca bol v konaní úspešný a práve toto je tá výnimočnosť daného prípadu, ktorá odôvodňuje aplikáciu § 257, pretože napriek tomu, že výrok okresného súdu obsahuje ustanovenie, že vo zvyšku sa žaloba zamieta v skutočnosti ten nárok bol priznaný v celom rozsahu.
6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v žiadnom prípade nejedná o výnimočný prípad. Žalobca nebol schopný v počiatočných štádiách konania uniesť dôkazné bremeno a práve preto sa konanie tak dlho preťahovalo, lebo bolo treba nariaďovať opakované znalecké dokazovania a v tomto smere žalovaný nenesie žiadnu vinu, že to trvalo tak dlho a konštatuje žalovaný, že výnimočnosť nie je daná a rozhodnutie okresného súdu považuje za správne.
7. Podľa § 255 os. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu s ktorým sú spojené výdavky súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
10. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ust. tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
11. Podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustanovenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa § 148 os. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právu na náhradu trov konania, ktoré platil.
14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkové stavu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15. Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 20.1.2017 rozsudkom, ktorý rozsudok bol vo všetkých výrokoch I. - IV. krajským súdom potvrdený s tým, že zo strany krajského súdu ako odvolacieho súdu došlo len k zrušeniu výroku o trovách konania týkajúceho sa strán sporu a o výroku, ktorým súd dopĺňacím rozsudkom rozhodol o náhrade trov konania štátu.
16. Pokiaľ ide o trovy konania strán sporu, tak krajský súd vo svojom rozhodnutí v odseku 66 zdôraznil, že pokiaľ ide o výrok o náhradu trov súdneho konania, tak k jeho zrušeniu došlo preto, že je potrebné, aby súd prvej inštancie zhodnotil, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré žalobca uplatňoval
v zmysle ustanovenia § 257 CSP s poukazom na okolnosti sporovej právnej veci. Je teda podstatné to, že k spôsobu výpočtu trov konania, resp. pomeru, ktorým sa budú podieľať navzájom na náhrade trov konania, krajský súd k tomuto výhrady nemal, bolo v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu dôležité zaoberať sa, čí existovali na strane žalobcu, ktorý podal, pokiaľ ide o trovy konania odvolanie, či existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca argumentoval, že súd pochybil, keď žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, naopak vzhľadom na daný domnelý pomer úspechu a neúspechu konania, zviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 57,72 % v prospech žalovaného. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že nešlo o domnelý úspech ale úspech reálny tak, ako bol presne vyčíslený v samotnom rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 20.1.2017, kde v odseku 71. sa pomerom úspechu a neúspechu strán sporu podrobne zaoberal a k tomuto výpočtu krajský súd výhrady nemal. Preto súd aj pokiaľ ide o trovy odvolacie konania vychádzal z rovnakého pomeru úspechu resp. neúspechu. Ďalšou z okolností, ktorú žalobca uvádzal bolo, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný počas celého súdneho konania, a to aj v rámci záverečnej reči spochybňoval a spochybňuje uplatnený nárok zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o tento dôvod, tak súd zdôrazňuje, že spochybňovanie samotného nároku zo strany žalovaného je riadnym a zákonným spôsobom obrany, veď predsa keby tento nárok nespochybňoval, tak by nedošlo ani k súdnemu sporu. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný v konaní, pokiaľ ide o spôsob uplatňovania prostriedkov procesnej obrany , spôsoboval prieťahy v konaní, avšak žalobca tieto žiadnym spôsobom nekonkretizoval. V ďalšom žalobca uvádza, že nad rámec vyššie uvedenej argumentácie poukazuje na to, že v danom konaní sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu podľa § 257 CSP a to s poukazom na dôvodnosť podanej žaloby, správania žalovaného a všetky ďalšie individuálne okolnosti celej veci, ktoré však žalobca bližšie nešpecifikuje. Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na vyššie uvedené súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu.
17. Pokiaľ ide o náhradu trov konania štátu, je dôležité uviesť, že tieto trovy konania, ktoré spočívali v úhrade znalečného, vznikli ešte za účinnosti OSP. Štát hradil znalcom a to znalcovi Hlinovi sumu 536,- € ako znalečné a znaleckej organizácii ZNALCI s.r.o. Likavka sumu 1.260,84 €, ktorá úhrada znalečného bola výdavkami na súdne konanie hradené zo štátneho rozpočtu, pretože v tejto výške znalečné nebolo pokryté zálohou zloženou stranami sporu. Odvolací súd poukázal, že sa okresný súd musí zaoberať a zdôvodniť, či na základe právne úpravy a to CSP je možné uložiť stranám takúto povinnosť náhrady trov konania štátu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 3/2018, v ktorom rozhodnutí NS SR uviedol, že: „... v súčasnosti z jednotlivých ustanovení CSP nevyplýva, akým spôsobom sa súdy pri neexistencii právnej úpravy trov štátu majú vysporiadať s takto vzniknutými trovami štátu. Krajský súd pri odôvodňovaní svojho postupu sa riadil všetkými zásadami, ktoré je potrebné zohľadniť v prípadoch, kedy samotný súd podáva výklad právnej normy v dôsledku nedostatočnej zákonnej úpravy. Krajský súd správne aplikoval princíp uvedený v čl. IV., ods. 2 základných princípov CSP v prípade, v ktorom absentovalo zákonné znenie právnej normy upravujúcej konkrétnu, vzniknutú procesnú situáciu zapríčinenú zmenou právnej úpravy spojenou s aktuálnou neexistenciou inštitútu trov štátu, ktorá je prirodzeným vyústením celkovej zmeny inštitútu preddavkov v sporovom konaní a okamžitou aplikabilitou CSP. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov konania štátu aplikujúc čl. IV., ods. 2 Základných princípov CSP. Podmienka konkrétneho prípadu pri absencii právnej úpravy inštitútu náhrady trov štátu a aplikácii čl. 4. ods. 2 Základných princípov CSP , sú takýmito ustanoveniami § 253 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie upravuje trovy dôkazu, o ktorých náhradu sa v predmetnom konaní jedná a ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, ktoré ponecháva zachované právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP. “
18. S týmito závermi vyslovenými v rozhodnutí NS SR sa okresný súd stotožnil. Podľa názoru okresného súdu štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade v danom čase platnou procesnou normou a to ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Toto právo na náhradu trov má štát voči stranám sporu a to v zmysle pomeru úspechu, či neúspechu v konaní. S odvolaním sa na výpočet pomeru úspechu a neúspechu, ktoré bolo podrobne uvedené v rozsudku okresného súdu zo dňa 20.1.2017, v odseku č. 71, ktorý výpočet nevytkol ani krajský súd, potom je možné konštatovať, že žalobca mal úspech vo veci 21,14 % a teda jeho neúspech bol 78,86 % a preto v tejto výške bol povinný nahradiť trovy štátu a žalovaný bol neúspešný v 21,14 % a v tejto výške je povinný nahradiť trovy štátu, pričom sumár % na strane žalobcu aj žalovaného dáva 100 % náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.