Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Pc-3-2022.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14Pc/3/2022
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš vo veci navrhovateľa J. W., I.. XX. XX. XXXX, N.B. U. XX, XXXX M., W., občan W. L., zastúpený Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Komenského 3, Veľký Krtíš, proti matke B. W., I.. XX. XX. XXXX, O. O. I. R. XXX, XX XXX, korešpondenčná adresa N. XX, XXX XX I., štátny občan Slovenskej republiky a dieťaťu mal. I. W., I.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, štátny občan Slovenskej republiky, o návrhu na zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01. 02. 2022 domáhal zapretia otcovstva k maloletej narodenej z matky. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Balassagyarmat č. 9.P.20.307/2021/3 zo dňa 21. 09. 2021. S matkou nemal pohlavný styk od júla 2019, kedy nadviazala mimomanželskú známosť s B. J., ktorý pred Okresným súdom Balassagyarmat uznal, že je otcom maloletej. Navrhovateľ k návrhu priložil úradný preklad rozsudku o rozvode, úradný preklad zápisnice z pojednávania o vyvrátení domnienky otcovstva a rodný list maloletej.
2. Z úradného prekladu rozsudku Mestského súdu Balassagyarmat č. 9.P.20.317/2021/3 zo dňa 21. 09. 2021 vyplýva, že manželstvo navrhovateľa a matky bolo rozvedené, pričom súd vo výroku skonštatoval, že spolužitie manželov trvalo od 14. 06. 2013 do 01. 09. 2020. Z úradného prekladu zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Balassagyarmat č. 6.Pk.50.204/2021/3 zo dňa 09. 11. 2021 vyplýva, že konania sa zúčastnili matka ako „žiadateľ 1“, navrhovateľ ako „žiadateľ 2“ a B. J., I.. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX, Y. ako „žiadateľ 3“ a jeho predmetom bolo vyvrátenie domnienky otcovstva. V rámci výsluchov matka uviedla, že je tehotná s predpokladaných termínom pôrodu podľa tehotenskej knižky dňa 26. 12. 2021. Všetci žiadatelia zhodne uviedli, že biologickým otcom dieťaťa nie je navrhovateľ, ale B. J., nakoľko matka nemala pohlavný styk v dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa s navrhovateľom ale práve s B. J.. Na záver súd vyhlásil rozhodnutie, že otcom dieťaťa, ktoré sa má narodiť matke (žiadateľovi 1) dňa 26. 12. 2021 vo Zvolene, nie je navrhovateľ 2.
3. Podľa čl. 20 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, zverejnenú pod č. 63/1990 Zb. (ďalej len „Zmluva“), Prekážky začatého konania a rozhodnutej veci Ak je daná právomoc justičných orgánov oboch zmluvných strán podľa tejto zmluvy a začne sa konanie v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi pred justičnými orgánmi oboch zmluvných strán, justičný orgán, pred ktorým sa konanie začalo neskôr, podľa právneho poriadku svojho štátu buď konanie zastaví, alebo návrh zamietne. To obdobne platí o právoplatne rozhodnutej veci.
4. Podľa čl. 30 Zmluvy, Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi (1) Určenie, uznanie a zapretie otcovstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dieťa narodilo. (2) Pokiaľ ide o formu uznania otcovstva, postačí, ak sa postupovalo podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej k uznaniu došlo. (3) Ostatné právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, najmä úprava výchovy a výživy dieťaťa sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko. (4) Na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc orgánu zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko. V prípade rozvodu manželstva rodičov je daná právomoc toho orgánu, pred ktorým sa uskutočňuje konanie o rozvod manželstva.
5. Podľa čl. 56 ods. 1 Zmluvy, Uznanie a výkon rozhodnutí vo veciach nemajetkovej povahy, Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemajetkovej povahy v občianskych a rodinných veciach, ktoré vydali justičné orgány jednej zmluvnej strany, sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho konania pod podmienkou, že justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali právoplatné rozhodnutie v tej istej veci skôr, alebo ak podľa tejto zmluvy, resp. v prípadoch touto zmluvou neupravených podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada, nie je konanie vo výlučnej právomoci justičných orgánov tejto zmluvnej strany.
6. Súd vec právne posúdil ako konanie s cudzím prvkom, nakoľko navrhovateľ je občanom Maďarskej republiky s bydliskom na jej území a matka a dieťa sú občanmi Slovenskej republiky s bydliskom na jej území. Rozhodné právo a medzinárodná právomoc sa posúdi podľa dvojstrannej zmluvy o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach medzi Slovenskou republikou (uzavretú jej predchodcom Československou republikou) a Maďarskou republikou uverejnenou pod č. 63/1990 Zb. (ďalej len „Zmluva“). Nie je možné použiť žiadnu inú medzinárodná zmluvu, ktorá by mala pred touto zmluvou prednosť, pretože určovanie rodičovstva nie je upravené žiadnou inou zmluvou zaväzujúcou Slovenskú republiku a Maďarskú republiku. Na predmet konania nie je možné aplikovať ani nariadenia Európskej únie (nariadenie Rady 2201/2003, tzv. Brusel II bis upravujúce rodinné právo v čl. 1 ods. 3 písm. a) výslovne vylučuje svoju aplikáciu na určenie alebo popretie rodičovstva). Taktiež sa nepoužije vnútroštátna úprava zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko v § 2 tohto zákona je ustanovená prednostná aplikácia medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
7. Vo veci zapretia otcovstva navrhovateľa voči dieťaťu už rozhodol dňa 09. 11. 2021 Okresný súd Balassagyarmat pod č. 6.Pk.50.204/2021/3, kedy určil, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa, ktoré sa má narodiť matke dňa 26. 12. 2021 vo Zvolene. Podľa rodného listu priloženého k návrhu sa maloletá narodila dňa 29. 12. 2021 vo Zvolene matke a navrhovateľovi. Hoci súd Maďarskej republiky rozhodoval pred narodením dieťaťa ešte počas tehotenstva matky, je zrejmé, že jeho rozhodnutie sa týka dieťaťa označeného v predmetnej veci, pretože sa dieťa narodilo 3 dni po plánovanom termíne pôrodu matke, na mieste uvedenom v rozhodnutí maďarského súdu. Z biologického hľadiska je vylúčené, aby išlo o iné dieťa, keďže jedna žena nemôže porodiť 2 rôzne deti v rozmedzí 3 dní. Podľa lustrácie v registri obyvateľov matka ani iné deti nemá, a teda otcovstvo navrhovateľa bolo zapreté proti mal. I. W., I.. XX. XX. XXXX.
8. Podľa čl. 56 ods. 1 Zmluvy sa právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemajetkovej povahy v rodinných veciach, ktoré vydali justičné orgány jednej zmluvnej strany (v danom prípade Maďarskej republiky), uznávajú na území druhej zmluvnej strany (Slovenskej republiky) bez ďalšieho konania. Ako výnimky Zmluva ustanovuje prípady ak (1.) justičné orgány druhej zmluvnej strany (Slovenskej republiky) vydali právoplatné rozhodnutie v tej istej veci skôr, alebo (2.) ak podľa Zmluvy, resp. v prípadoch Zmluvou neupravených podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada (Slovenskej republiky), je konanie vo výlučnej právomoci justičných orgánov tejto zmluvnej strany. V predmetnej veci nie je splnená výnimka z uznania pod bodom 1., keďže rozhodnutie o zapretí otcovstva navrhovateľa k dieťaťu nebolo vydané súdmi Slovenskej republiky pred vydaním rozhodnutia o tejto veci maďarským súdom.
9. Pokiaľ ide o druhú výnimku, súd skúmal, či konanie o zapretie otcovstva navrhovateľa k dieťaťu nie je podľa Zmluvy (keďže Zmluva právomoc vo veciach zapretia otcovstva upravuje) vo výlučnej právomoci súdov Slovenskej republiky. Právomoc súdov pri zapretí otcovstva je upravená v čl. 30 ods. 4 Zmluvy tak,
že hraničným určovateľom je bydlisko dieťaťa. Právomoc konať o zapretí otcovstva voči dieťaťu majú teda súdy štátu, kde má dieťa bydlisko. V prípade rozvodu manželstva je podľa zmluvy daná právomoc orgánu, pred ktorým sa uskutočňuje konanie o rozvod manželstva, čo však nie je možné na danú vec aplikovať, nakoľko zapretie otcovstva nie je konaním spojeným s rozvodom manželstva a aj maďarský súd viedol o týchto veciach dve samostatné konania pod samostatnými číslami (9.P.20.317/2021/3, o ktorom rozhodol dňa 21. 09. 2021 a 6.Pk.50.204/2021/3 o ktorom rozhodol dňa 09. 11. 2021).
10. Bydlisko predstavuje miesto, kde sa osoba zdržiava s úmyslom zdržovať sa tam trvalo (ako to vykladá vnútroštátne slovenské právo), prípadne ako miesto kde má osoba centrum svojich záujmov (ako to vykladá európske právo pri obdobnom pojme „obvyklý pobyt“). Maďarský súd však rozhodol o zapretí otcovstva pred narodením dieťaťa. K tejto skutočnosti súd poznamenáva, že nemá právomoc preskúmavať rozhodnutia cudzích súdov do ich vecnej správnosti, teda či bolo správne určené rozhodné právo (pravdepodobne maďarský právny poriadok, keďže slovenské právo zapretie otcovstva pred narodením dieťaťa nepozná) a či tento právny poriadok zapretie otcovstva pred narodením umožňuje. Nenarodené dieťa sa nemôže nikde zdržiavať ani mať centrum svojich záujmov. V čase pred jeho narodením nie je zrejmé, či bydlisko takéhoto dieťaťa bude u jeho matky alebo jeho otca, prípadne u inej osoby. Zmluva takúto situáciu výslovne nerieši, a preto je potrebné túto medzeru vyplniť výkladom. Držanie sa doslovného znenia Zmluvy by viedlo k záveru, že právomoc nemajú súdy žiadneho štátu, keďže v čase pred narodením dieťa nemá žiadne bydlisko. Takýto výklad by však viedol k nežiaducemu záveru, ktorý by spôsobil odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae), pretože by neexistoval justičný orgán, ktorý by mohol o právnej veci účastníkov rozhodnúť. Preto je potrebné nájsť spôsob, akým určiť bydlisko dieťaťa pred jeho narodením pre účely určenia právomoci podľa Zmluvy. Dieťa pochádza zo svojich rodičov, ktorí majú okrem iného v rámci rodičovských práv právo osobnej starostlivosti o neho, pri výkone ktorej sa zároveň určí miesto bydliska dieťaťa tak, že bydlisko dieťaťa bude totožné s bydliskom rodiča, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť. V prípade nenarodeného dieťaťa zatiaľ nie je zrejmé, ktorý z rodičov bude osobnú starostlivosť vykonávať. Je však zrejmé, že jeden z nich túto starostlivosť vykonávať bude a aj bydlisko dieťaťa bude u tohto rodiča. Bydlisko nenarodeného dieťaťa možno preto pre účely Zmluvy stotožniť s bydliskom ktoréhokoľvek z jeho rodičov. V danej veci má navrhovateľ (ako „právny“ otec, ktorého otcovstvo sa pred maďarským súdom zapieralo) bydlisko na území Maďarskej republiky a matka na území Slovenskej republiky. Podľa tohto kritéria majú teda právomoc súdy obidvoch týchto štátov. Takýto záver nie je vylúčený, pretože Zmluva v čl. 20 počíta s možnosťou, že právomoc podľa Zmluvy môžu mať aj súdy oboch zmluvných strán.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné uzavrieť, že v predmetnej veci mali mať výlučnú právomoc súdy Slovenskej republiky, obzvlášť v čase rozhodnutia maďarského súdu, keď dieťa ešte nebolo narodené. Preto neexistuje dôvod odopretia uznania rozhodnutia Okresného súdu Balassagyarmat č. 6.Pk.50.204/2021/3 zo dňa 09. 11. 2021, ktorým zaprel otcovstvo navrhovateľa voči dieťaťu. Keďže podľa čl. 56 ods. 1 Zmluvy sa cudzie rozhodnutia uznávajú bez ďalšieho konania, dochádza k tomu automaticky a rozhodnutie má rovnaké účinky ako keby išlo o vnútroštátne rozhodnutie. Toto rozhodnutie zaväzuje slovenské štátne orgány vrátane matriky a na jeho základe nemalo dôjsť k zapísaniu navrhovateľa ako otca dieťaťa, keďže jeho otcovstvo už bolo zapreté. Navrhovateľ sa môže domáhať účinkov tohto rozhodnutia priamo pred matrikou.
12. Keďže súd vyššie skonštatoval, že na konanie o zapretí otcovstva k dieťaťu majú právomoc súdy obidvoch štátov (Maďarskej aj Slovenskej republiky) a o zapretí otcovstva navrhovateľa k dieťaťu už rozhodol maďarský súd, súd konanie, ktoré sa pred ním začalo neskôr, podľa čl. 20 Zmluvy s odkazom Zmluvy na vlastný právny poriadok podľa § 230 CSP zastavil pre prekážku veci rozhodnutej.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konaniach žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.