Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/32/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: V. W., N.. X.X.XXXX, A. Q., A. XXX/XX, zast. Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 516,55 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5. mája 2021 sp. zn.

rozhodol:

M e n í uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5. mája 2021 č.k. -107 vo výroku II. tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 5. mája 2021 č.k. -107 konanie zastavil (výrok I.) a stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Aplikoval ust. a a keďže žalobcu svoju žalobu zobral späť v celom rozsahu (podaním doručeným súdu dňa 19.3.2021 z dôvodu, že v priebehu konania došlo k úhrade celej dlžnej pohľadávky), konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol podľa a . Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , ktoré vzhliadol v skutočnosti, že žalovaný nezavinil priamo zastavenie konania. Dôvodil, že síce došlo k úhrade dlžnej pohľadávky, avšak v konaní vzniklo dôvodné podozrenie, že k samotnému uzatvoreniu predmetnej úverovej zmluvy medzi stranami, došlo v dôsledku trestnej činnosti tretej osoby a dokonca bolo príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní začaté trestné stíhanie vo veci. Súd za takejto situácie považoval za spravodlivé žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania a rovnako tak žalovanému, keďže samotný zmluvný vzťah medzi nimi bol sporný.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a , a to proti výroku II. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby uznesenie vo výroku o trovách konania v zmysle zmenil tak, že mu prizná plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

5. Žalovaný má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a namieta, že by procesne zavinil zastavenie konania. Zároveň namieta, že by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal súd rozhodnúť podľa . Ako prvé zdôraznil, že k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu, že by žalovaný v priebehu konania uhradil celú dlžnú pohľadávku s príslušenstvom. Naopak žalovaný

uviedol, že v priebehu konania žalobcovi žalovanú sumu neuhradil, keďže na to nie je žiaden právny dôvod, pretože so žalobcom nie je v žiadnom právnom vzťahu, čo podrobne uviedol vo vyjadrení k žalobe. Žalobca má za to, že žalovanú sumu pravdepodobne zaplatila F. W., pretože sa jedná výlučne o jej záväzok a zároveň aj z toho dôvodu, aby zmiernila následky svojej trestnoprávnej zodpovednosti. Poukázal aj na obdobné konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. s totožnými stranami sporu. V uvedenom konaní tiež došlo k späťvzatiu žaloby a tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v priebehu konania žalovanú sumu zaplatil, avšak na výzvu súdu nevedel uviesť, kedy malo dôjsť k zaplateniu tejto sumy a ani nevedel túto skutočnosť preukázať, pretože žalovaný žiadnu žalovanú sumu s príslušenstvom nikdy žalobcovi neuhradil. Žalovaný preto má za to, že súd o trovách konania mal rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 a priznať mu náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

6. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že podľa neho k zastaveniu konania nedošlo na základe dôvodov na strane žalobcu, ale na strane žalovaného, teda žalobca procesne nezavinil zastavenie konania. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

7. Odvolaním nebol napadnutý výrok I. uznesenia, ktorým súd konanie zastavil, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie uznesenia v odvolaním napadnutom výroku II., preto odvolací súd uznesenie zmenil vo výroku II. tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia ( ).

10. upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ust. a , ktoré predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Citované ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, preto ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej.

13. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej strany, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná strana procesne zavinila zastavenie konania. V zmysle teda platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania.

14. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej strany, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanej strane, znáša trovy konania žalovanej strany žalobca.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala (t.j. akého výsledku sa domáhala) a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Pri posudzovaní dôvodnosti podania žaloby sa skúma len procesné hľadisko, a to, či sa žalovaní zachoval v súlade so žalobnou požiadavkou.

16. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 516,55 € z titulu zmluvy o pôžičke č. 7150744, ktorá mala byť medzi stranami sporu uzatvorená dňa 16.4.2015.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a nárok žalobcu neuznáva, nakoľko nikdy neuzatvoril zmluvu o pôžičke č. 7150744 a ani neobdržal od žalobcu finančné prostriedky vo výške 2.000 €. Predmetnú zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon, a preto z tejto zmluvy voči žalobcovi nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Tvrdil, že zmluvu uzatvorila tretia osoba (manželka žalovaného) bez jeho vedomia, keď zneužila jeho osobné údaje a sfalšovala jeho podpis. Žalovaný podal trestné oznámenie a navrhol prerušenie konania.

18. Podaním zo dňa 19.3.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ust. zobral žalobu v celom rozsahu späť a ako dôvod uviedol úhradu pohľadávky v celosti. K späťvzatiu však nepripojil žiadne listinné dôkazy osvedčujúce kedy a na základe akých skutočností, resp. kým došlo k úhrade žalovanej sumy.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ani k vyjadreniu podanému v rámci odvolacieho konania nepripojil žiadne listinné dôkazy osvedčujúce, kedy došlo k úhrade žalovanej sumy a ktorou osobou.

20. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že iba v prípade, ak je preukázané plnenie zo strany žalovaného, možno dospieť k záveru o procesnom zavinení žalovaného. Pokiaľ však dôjde k plneniu zo strany tretej osoby, nemožno uzavrieť, že zastavenie konania zavinil žalovaný, naopak uvedené svedčí o nedôvodnosti podanej žaloby (s výnimkou situácie ak tretia osoba plnila na pokyn, resp. v dôsledku zmluvného dojednania so žalovaným, či iných okolností).

21. V danom prípade žalovaný od počiatku namietal dôvodnosť žaloby, pričom tak, ako na to poukázal súd prvej inštancie okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke sú aj predmetom trestného vyšetrovania.

22. Žalobca ako pán sporu nesie riziko súvisiace s povinnosťou náhrady trov konania úspešnému žalovanému pre prípad, ak v konaní nebude žalobca úspešný.

23. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo v priebehu konania k plneniu zo strany žalovaného, nie je správny záver súdu prvej inštancie, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaného. Nie je tak možné dospieť ani k záveru, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

24. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že žalobca zavinil zastavenie konania.

25. Skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za okolnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 a nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi (trestná činnosť tretej osoby) nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Protiprávne konanie tretej osoby nemožno pričítať v neprospech žalovaného.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania (náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).