Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cpr-7-2018.pdf
PDF · 161.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Cpr/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Ing. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova ul. č. 14, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie sumy 10 530,- Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 530,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 530,- Eur odo dňa 30.07.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím, vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2018 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 10 530,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10 530,- Eur odo dňa 30.07.2016 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.07.2013 pracoval ako vedúci oddelenia právneho predchodcu žalovaného v Bratislave. Dohodou zo dňa 04.02.2014 bola pracovná zmluva žalobcu zmenená a pracovný pomer žalobcu bol z pôvodne dojednaného na dobu určitú zmenený na dojednaný na dobu neurčitú. V decembri roku 2015 sa v spoločnosti právneho predchodcu žalovaného, t. j. Sberbank Slovensko, a. s., ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia so žalovaným, začal proces predaja majoritného podielu akcií. V spoločnosti Sberbank bol v súvislosti s plánovanou predajnou transakciou zostavený špeciálny tím kľúčových zamestnancov, ktorých úlohou bolo zabezpečenie bezproblémového priebehu dohodnutej transakcie, pričom v súvislosti s plynulým uskutočnením dohodnutej transakcie kľúčoví zamestnanci vykonávali pre zamestnávateľa osobitné samostatné zadanie podľa pokynov žalovaného ako ich zamestnávateľa. Jedným z týchto kľúčových zamestnancov bol aj žalobca. Nakoľko predajná transakcia banky je mimoriadne náročným procesom, s pôsobením v tíme kľúčových zamestnancov boli spojené mimoriadne požiadavky na zamestnancov, čo do objemu a náročnosti práce. Členom špeciálneho tímu kľúčových zamestnancov bola za riadny výkon tejto práce prisľúbená osobitná odmena označená ako „Mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov". Listom zo dňa 28.07.2016 bolo žalobcovi zo strany spoločnosti Sberbank oznámené, že „vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, kde ste zohrali rozhodujúcu úlohu a Váš vplyv na úspech tejto transakcie bol podstatný, Managment Board Skupiny Sberbank dňa 28.07.2016 rozhodol o výplate Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov Sberbank“. V zmysle predmetného listu bol žalobcovi priznaný Mimoriadny bonus vo výške 17.550,- €, ktorý mal byť žalobcovi vyplatený v 2 častiach, „60 % bonusu vo výške 10.530,- € po zavŕšení predajnej transakcie"
a „40% bonusu vo výške 7.020,- € odložené o 3 roky, s termínom výplaty v roku 2019". Public relations špecialista investičnej skupiny Penta, Gabriel Tóth, dňa 29.07.2016, verejnosť informoval o úspešnom priebehu predajnej transakcie a uviedol , že „dnešným dňom sa investičná skupina Penta Investments stala vlastníkom majoritného podielu 99,5 % akcií v Sberbank Slovensko, a.s.“. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že splatnosť nároku žalobcu na časť Mimoriadneho bonusu vo výške 10.530 ,- Eur bola viazaná na „zavŕšenie predajnej transakcie". Predajná transakcia bola zavŕšená dňa 29.07.2016, pričom tohto dňa došlo k naplneniu podmienky na vyplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 10.530,- € za úspešné zavŕšenie predajnej transakcie spoločnosti Sberbank, sa stal splatným dňa 29.07.2016. Žalovaný však svoju povinnosť nesplnil a sumu vo výške 10.530,- € žalobcovi v lehote splatnosti, a ani do dnešného dňa, neuhradil, a to ani čiastočne, čím sa žalovaný dostal do omeškania, pričom žalovanému zároveň vznikla povinnosť platiť úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.530,- Eur odo dňa 30.07.2016.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k existencii nároku na výkonnostný bonus. Uviedol, že rozhodnutiami predstavenstva žalovaného zo dňa 16.6.2015 č. 97/2015, zo dňa 8.12.2015 č. 168/2015 a zo dňa 28.7.2016 č. 110/2016 malo dôjsť k stanoveniu podmienok nároku vybranej skupiny riadiacich zamestnancov a členov orgánov Sberbank Slovensko, a.s. na špeciálny výkonnostný bonus, závislý od procesu predaja Sberbank Slovensko, a.s. novému akcionárovi. Rozhodnutím predstavenstva zo dňa 28.7.2016 č. 110/2016 bol špeciálny výkonnostný bonus domnelo schválený a riadiacim zamestnancomboli odovzdané potvrdenia o mimoriadnom bonuse. Dňa 1.8.2016 bol ukončený proces predaja Sberbank Slovensko, a.s. novému akcionárovi. Rozhodnutie predstavenstva o špeciálnom výkonnostnom bonuse pre riadiacich zamestnancov bolo teda prijaté iba tri dni pred reálnym predajom banky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vylúčiť, že rozhodnutie o mimoriadnych bonusoch malo povahu tzv. „zlatých padákov“, ktoré mali vybraným členom manažmentu banky zabezpečiť pomerne vysoký extraordinárny príjem. Vo všeobecnosti bolo totiž možné očakávať, že v súvislosti so zmenou akcionárskej štruktúry žalovaného dôjde k určitým personálnym zmenám na riadiacich pracovných pozíciách. Osobitne zdôraznil, že formálny spôsob prijatia rozhodnutí predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu vykazuje závažné nedostatky, nezlučiteľné s platnosťou a záväznosťou týchto úkonov. Navyše, pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností boli rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu dodatočne predstavenstvom (po predaji banky) v celom rozsahu zrušené, a to v súlade s ObZ a normami o vnútornej činnosti a riadení žalovaného (akciovej spoločnosti). Podľa čl. IX ods. 5 Politiky odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s., ako aj čl. IV písm. B ods. 4 Mzdového poriadku Sberbank Slovensko, a.s.: „Pohyblivá zložka (tabuľka č. 1 Pohyblivá zložka mzdy) nie je garantovaná.”. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s.: „Rozhodnutia celého predstavenstva sú potrebné v prípade rozhodnutí o všetkých opatreniach a právnych úkonoch, ktoré podliehajú súhlasu dozornej rady.“. Podľa § 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s.: „Právo na zmenu a zrušenie rozhodnutí - pokiaľ nie je žiadúce urýchlené konanie - majú v zásade tí členovia predstavenstva, ktorí rozhodnutie prijali.“. Podľa § 11 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s.: „Ak sa na zasadnutí predstavenstva prerokovávajú záležitosti týkajúce sa osobných alebo ekonomických záujmov jedného člena, nesmie sa tento zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí o týchto záležitostiach.“. Podľa čl. III ods. 2 písm. i) Politiky odmeňovania pre osobitné skupiny zamestnancov: „Garantovaná pohyblivá zložka odmeňovania nesmie byť súčasťou budúcich plánov odmeňovania, je výnimočná a vyskytuje sa len v súvislosti s prijímaním nových zamestnancov a obmedzuje sa na prvý rok zamestnania.“. Na základe citovaných ustanovení možno zhodnotiť proces, ktorý viedol k domnelému vzniku nárokov na mimoriadny výkonnostný bonus, nasledovne: Rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016
- ide o rozhodnutie o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu, viazaného na proces predaja banky. Rozhodnutie vychádza z podmienok mimoriadneho výkonnostného bonusu, pri ktorých existujú dôvodné pochybnosti, či boli riadne prijaté predstavenstvom Sberbank Slovensko, a.s. a schválené dozornou radou Sberbank Slovensko, a.s. Osobitný súhlas dozornej rady Sberbank Slovensko, a.s. s rozhodnutím č. 110/2016 absentuje. Rozhodnutie predstavenstva sa týkalo finančných plnení pre členov predstavenstva, ktorí boli priamo ekonomicky zainteresovaní na obsahu rozhodnutia (konflikt záujmov). V dôsledku toho boli hlasujúci členovia predstavenstva v súlade s § 11 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. vylúčení z rozhodovania. Napriek tomu o rozhodnutí hlasovali. Rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s., ktoré upravuje vyplatenie pohyblivej zložky odmeny v sume pod 30.000,- € bez rozdelenia odmeny na tzv. odloženú časť pohyblivej zložky odmeny pre vymedzený okruh zamestnancov a členov orgánov banky, nie je v súlade s § 23b ods. 2 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoB“). V zmysle citovanej právnej úpravy musí byť každá pohyblivá zložka odmeny rozdelená na okamžite vyplácanú časť a časť, ktorej splatnosť je odložená podľa zákonných pravidiel (§ 23b ZoB). Vzhľadom na individuálne stanovenie úrovne pohyblivej zložky odmeny 30.000,- €, ako hranice na jednorazovú výplatu celej tejto pohyblivej zložky, možno mať dôvodné pochybnosti o reálnom motíve prijatia takýchto podmienok mimoriadneho výkonnostného bonusu. Ďalej rozhodnutia predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. sú v zmysle § 3 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. modifikovateľné a môžu byť v rámci riadneho procedurálneho procesu zrušené. To je plne v súlade aj s doktrínou obchodného práva a režimom úpravy akciovej spoločnosti v ObZ. Rozhodnutie predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. o priznaní bonusov nemá povahu nemenného rozhodnutia, ktoré zakladá stav definitívneho usporiadania pracovnoprávnych vzťahov. Žalovaný podotkol, že sporné 0rozhodnutia predstavenstva o mimoriadnych bonusoch boli v celom rozsahu zrušené, a to rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016. Uviedol, že odmeňovanie vedúcich zamestnancov banky je striktne regulované zákonom. Ide o kogentnú verejnoprávnu úpravu, ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe. Mzda vedúceho zamestnanca banky sa môže kumulatívne skladať zo základnej zložky mzdy, ktorá je zaručenou pevnou zložkou celkovej odmeny, a z pohyblivej zložky odmeny. Na pohyblivú zložku odmeny vznikne vedúcemu zamestnancovi nárok po splnení definovaných výkonnostných podmienok (§ 23b ods. 1 ZoB), pričom výška tejto zložky nemôže byť vopred garantovaná. Výnimočne môže byť pohyblivá zložka odmeny zaručená do uplynutia jedného roka od vzniku pracovného pomeru, ak sa vedúci zamestnanec banky pripravuje na samostatnú prácu (§ 23b ods. 6 ZoB). Iný spôsob garantovanej zložky odmeny (mimo rámec dohodnutej základnej zložky mzdy) je v zmysle ZoB neprípustný. V posudzovanom prípade bola medzi zamestnávateľom (žalovaný) a zamestnancom (žalobca) uzavretá pracovná zmluva, ktorá v bode „Mzdové podmienky“ výslovne definovala základnú zložku mzdy, teda pevnú zložku celkovej odmeny zamestnanca (3.400,- € brutto mesačne). Mimoriadny výkonnostný bonus, ktorého zaplatenia sa domáha žalobca, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka mzdy nebol definovaný ani v pracovnej zmluve. Tvrdený mimoriadny výkonnostný bonus nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 ZoB. Osobitne zdôraznil, že mzda žalobcu podľa ZoB mohla byť dohodnutá iba dvojzložkovou formou, a to formou pevnej zložky odmeny (základná mzda podľa pracovnej zmluvy vo výške 3.400,- € brutto mesačne) a negarantovanej pohyblivej zložky odmeny (ktorá v pracovnej zmluve žalobcu nebola výslovne upravená). Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že mimoriadny výkonnostný bonus mu mal byť priznaný v nadväznosti na predaj majoritného podielu akcií, ktorých nadobúdateľom bol žalovaný. Žalobca mal byť jedným z kľúčových zamestnancov, ktorí údajne zabezpečovali bezproblémový priebeh tejto transakcie. Tvrdený výkon práce, či zvýšené pracovné zaťaženie žalobcu, ktoré malo byť v prospech pôvodného akcionára, preto nemožno stotožňovať s výkonom práce pre žalovaného. Navyše spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vykazovala pred predajom majoritného podielu akcií dlhodobú stratuZa daných okolností možno údajné priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu iba tri dni pred finalizáciou predaja akcií, a teda pred príchodom nového vedenia spoločnosti, považovať za účelové priznanie tzv. „zlatých padákov“. Žalovaný domáhal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Replika žalobcu. Žalobca v plnom rozsahu vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, ako aj s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení žalovaného. K rozhodnutiam predstavenstva právneho predchodcu žalovaného - spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 16.06.2015 č. 97/2015, zo dňa 08.12.2015 č. 168/2015 a zo dňa 28.07.2016 č. 110/2016 uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniami žalovaného, v zmysle ktorých opisuje proces prijímania rozhodnutí predstavenstva právneho predchodcu žalovaného, pričom zároveň uvádza, že vo vzťahu k rozhodnutiam predstavenstva žalovaného absentuje súhlas všetkých členov predstavenstva v zmysle Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. a nebol udelený riadny súhlas dozornej rady Sberbank Slovnesko a.s., žalobca uviedol, že takéto tvrdenia žalovaného považuje za účelové a bez právneho významu, nakoľko takýmito tvrdeniami žalovaný spochybňuje súlad vlastných rozhodnutí predstavenstva, ktoré boli prijaté v priebehu rokov 2015 až 2016 vo vzťahu k priznaniu práv na výkonnostné bonusy pre kľúčových zamestnancov. Žalobca má za to, že keďže bol výkonnostný bonus priznaný žalobcovi ako zamestnancovi v súvislosti s výkonom práce vo vzťahu k mimoriadnym požiadavkám vyžadovaných od žalobcu ako kľúčového zamestnanca, je nepochybné, že tento nárok žalobcu je v zmysle ustanovenia § 191 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 9 ods. 1 Zákonníka práce oprávnený. V zmysle § 191 Obchodného zákonníka orgánom akciovej spoločnosti, ktorý riadi činnosti spoločnosti a koná v jej mene je predstavenstvo. Predstavenstvo
teda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú Obchodným zákonníkom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. To znamená, že okrem oprávnenia konať v mene spoločnosti má predstavenstvo aj rozhodovaciu pôsobnosť, ktorá predstavuje strategické riadenie podniku a riadenie spoločnosti (obchodné vedenie), ktoré sa prejavuje v oprávnení predstavenstva rozhodovať vo všetkých otázkach, ktoré nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Rozhodnutie zo dňa 28.07.2016 č. 110/2016 v súvislosti s nárokom spojeným s odmenami kľúčových zamestnancov spadá do originálnej právomoci predstavenstva. V zmysle §9 Zákonníka práce komplexná spôsobilosť konať za zamestnávateľa - právnickú osobu - je priznaná len štatutárnemu orgánu a teda je výslovne stanovené, že za právnickú osobu je oprávnený konať len štatutárny orgán spoločnosti. Teda konanie štatutárnych orgánov sa považuje za osobné konanie právnických osôb. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 Zákonníka práce explicitne vyplýva, že „v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zamestnávateľa...“ a teda Rozhodnutie predstavenstva v súvislosti s mimoriadnym výkonnostným bonusom, je potrebné považovať za rozhodnutie spadajúce do originálnej právomoci predstavenstva. Rozhodnutia predstavenstva ako riadiaceho orgánu spoločnosti majú vnútropodnikový charakter a teda súdy nie sú oprávnené zasahovať do týchto rozhodnutí predstavenstva v dôsledku absencie osobitnej hmotnoprávnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.06.2005, sp. zn. 29 Odo 442/2004). Žalobca má za to, že rozhodnutie predstavenstva nemôže byť súdom preskúmavané, pričom vôľu spoločnosti navonok predstavuje len predstavenstvo. Poukázal, že uvedené rozhodnutia predstavenstva majú nepochybne záväzný charakter, nakoľko z ustanovenia § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka je absolútne zrejmé, že stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám, t. j. aj voči zamestnancom, a teda zaväzujú spoločnosť. To znamená, že spoločnosť zaväzuje každý právny úkon, ktorý v jej mene predstavenstvo urobí. Rovnako spoločnosť zaväzuje aj konanie predstavenstva, ktorým predstavenstvo poruší interné obmedzenie oprávnenia konať v mene spoločnosti, a to aj vtedy, ak by takéto interné obmedzenie bolo zverejnené, pričom v takomto prípade je spoločnosť oprávnená uplatniť svoje práva (regresné nároky, napr. na náhradu škody) voči členom predstavenstva, ktorí konali v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy alebo v rozpore s rozhodnutím valného zhromaždenia prípadne v rozpore s internými predpismi t. j. prekročili rozsah svojich oprávnení. Predmetné rozhodnutia predstavenstva sú pre žalovaného nepochybne záväzné a v súlade so zákonnou úpravou v žiadnom prípade nemôže spôsobovať opis postupu prijatia predmetných rozhodnutí predstavenstva ich neplatnosť, či dokonca neexistentnosť vo vzťahu ku kľúčovým zamestnancom, ktorým bol aj samotný žalobca. Tu žalobca poukázal na to, že je vylúčené, aby ako zamestnanec kontroloval dodržiavanie právnych predpisov alebo interných predpisov predstavenstva, resp. je absolútne vylúčené, aby zamestnanec posudzoval súlad rozhodnutí predstavenstva so zákonom alebo akýmikoľvek interným predpismi. Vo vzťahu k priznaniu mimoriadneho výkonnostného bonusu bol žalobca nepochybne dobromyseľným. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, v zmysle ktorých žalovaný uvádza, že došlo k zrušeniu predmetných rozhodnutí predstavenstva na zasadnutí už nového predstavenstva žalovaného dňa 19.12.2016, žalobca uviedol, že má za to, že takýmto rozhodnutím nemohlo dôjsť k zrušeniu rozhodnutí predstavenstva spätne, nakoľko predstavenstvo nemôže odňať žalobcovi už priznané právo na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu, a to najmä v súvislosti s tou skutočnosťou, že osobitná odmena bola priznaná na základe rozhodnutia predstavenstva č.110/2016, pričom momentom prijatia uvedeného rozhodnutia právo na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu nadobudlo konštitutívny účinok. K tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k odmeňovaniu vedúcich zamestnancov uvedených v článku III vyjadrenia žalobca uviedol, že nesúhlasí najmä s tvrdeniami žalovaného, v zmysle ktorých tvrdí, že žalobca sa domáha vyplatenia mimoriadneho výkonnostného bonusu ako súčasti základnej zložky mzdy ako ani s tvrdeniami, že mimoriadny výkonnostný bonus nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny, pričom žalobca nesúhlasí ani s interpretáciou ustanovenia § 23 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a k týmto tvrdeniam žalovaného poukazuje na uvedené: vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, v zmysle ktorých žalovaný uvádza, že „mimoriadny výkonnostný bonus, ktorého zaplatenie sa domáha žalobca, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný pravidelne a ako základná zložka mzdy nebol definovaný ani v pracovnej zmluve“ žalobca uviedol, že mimoriadny výkonnostný bonus nepovažuje za základnú zložku mzdy, nakoľko základnú zložku mzdy tvorila v čase priznania práva na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu suma vo výške 4.500,- € brutto, pričom mimoriadny výkonnostný bonus žalobca považuje za variabilnú zložku mzdy v podobe bonusu, ktorá prináleží žalobcovi v súvislosti s
plnení pracovných povinností nad bežne požadovaný rozsah, či kvalitu, teda vyplatenie tejto zložky, resp. túto variabilnú časť odôvodňuje výkonom práce nad bežne požadovaný rozsah či kvalitu, čím nepochybne boli práce žalobcu v súvislosti s procesom predaja akcií novému akcionárovi žalovaného v oblastiach, za ktoré ako kľúčový zamestnanec zodpovedala. Žalobca poukázal na ustanovenie § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda tvorená základnou zložkou mzdy a ďalšími zložkami plnení poskytovaných za prácu, t. j. variabilnej zložky mzdy. V tejto súvislosti zároveň žalobca poukázal na článok IX Politiky odmeňovania Sberbank Slovensko a.s. v zmysle, ktorého právny predchodca žalovaného zakotvil ustanovenie o pohyblivej zložky mzdy zamestnancov a v bode 6. uviedol nasledovné: „Pohyblivá zložka (tabuľka č. 1 Pohyblivá zložka mzdy) nie je garantovaná. Avšak pri splnení KPIs individuálnych a banky, pokiaľ predstavenstvo banky nerozhodne inak, budú zamestnancom odmeny vyplatené ....“, pričom pojem KPIs je zadefinovaný ako - kľúčové ukazovatele výkonnosti. Na základe uvedeného je teda jednoznačné, že mimoriadny výkonnostný bonus predstavuje variabilnú zložku mzdy, ktorá sa momentom rozhodnutia predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 o jeho priznaní stala nárokovateľnou časťou mzdy a žalovaný ako právny nástupca je povinný ju uhradiť žalobcovi.
4. Duplika žalovaného: Žalovaný uviedol, že právnická osoba nie je viazaná právnym úkonom svojho štatutárneho orgánu, ak sa tento právny úkon netýkal predmetu činnosti právnickej osoby, resp. došlo k prekročeniu oprávnení štatutárneho orgánu. Udelenie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi za činnosť pre bývalého akcionára žalovaného, resp. za činnosť smerujúcu k uľahčeniu finalizácie zmluvného vzťahu medzi bývalým a súčasným majoritným akcionárom žalovaného, nemožno za žiadnych okolností považovať za úkony, ktoré by súviseli s predmetom činnosti žalovaného. Žalobca nepochybne vedel, že predstavenstvo žalovaného sleduje záujmy len majoritného akcionára žalovaného, ale nie záujmy samotného žalovaného, ako zamestnávateľa. Priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu preto vytvára relevantné konotácie vo vzťahu k eventuálnemu porušeniu dobrých mravov, ktoré týmto žalovaný namieta.
5. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že celý proces predaja začal v r. 2015. On sa do toho zapojil od zhruba deviateho mesiaca r. 2015 a vlastne prvé činnosti, ktoré vykonával viacmenej nad rámec pracovnej zmluvy resp. toho čo mal v dennej operatíve, kde riadil asi 21 ľudí v 4 oddeleniach účtovníctvo, dane a účtovná metodika. Od 9/2015 začali pripravovať katalóg resp. prospekt, kde predávali spoločnosti Sberbank Slovensko a.s., ten katalóg sa nerobil len za SBSK, ale za celú skupinu Sberbank, oni ako časť tej skupiny, do toho katalógu prispievali, tento katalóg sa potom rozposielal prípadným záujemcom kúpy akcií resp. v Sberbank na Slovensku. V tejto časti pripravovali rôzne tabuľky, výsledovky, časové rady do tohto katalógu a bolo vidieť finančnú pozíciu banky, príp. sa tam dával aj finančný výhľad resp. finančný plán, ako banka bude viacmenej v budúcnosti vyzerať. Vzhľadom k tomu, že od toho sa potom odvíja cena, za ktorú sa príslušná spoločnosť predáva. Potom to prebiehalo od 09. mesiaca zhruba do decembra, v decembri začali prichádzať prvé otázky od investorov resp. investori sa začali uchádzať o majetkový podiel. Oni museli na tie otázky odpovedať, tie požiadavky neboli štandardnými požiadavkami, bolo potrebné veci detailnejšie rozanalyzovávať, pripravovať rôzne tabuľky, komentáre, vysvetlenia k jednotlivým položkám, bilancie a výsledovky, na ktoré sa jednotliví investori pýtali tak, ako prebehlo v tlači, boli tam traja záväzní uchádzači. Po tomto kole otázok prvých, bol zriadený dataroom, do ktorého mali prístup jednotliví záujemcovia o kúpu Sberbank Slovensko. V tomto dataroome boli všetky podklady, ktoré od toho 9.mesiaca do 12.mesiaca pripravili, jednak to bolo v listinnej podobe ale väčšina bola v elektronickej podobe, podklady boli k nahliadnutiu jednotlivým uchádzačom, potom nastali po tej vlne otázok, keď oni sa dostali k dataroomu, získali dáta, vznikli zase ďalšie nové otázky, ktoré bolo potrebné zase vysvetľovať a tým, že do toho predaja bola zasvätená úzka skupina ľudí, tak tieto podklady museli pripravovať, tí ľudia, ktorí sú uvedení v prezentácii resp. v materiáli, ktorý sa prekladal. Po tých otázkach, ktoré prišli po prezretí tými záujemcami toho dataroomu, nastali stretnutia s jednotlivými záujemcami o kúpu, stretnutí bolo dohromady asi 20 alebo 30. Boli to rôzne streamy. Žalobca uviedol, že on mal na starosti to riadenie aktív, to stretnutie, ktoré bolo venované riadeniu aktív a pasív banky, potom k účtovníctvu a to bolo tiež samostatné stretnutie a samostatné stretnutie k daniam. Na tých stretnutiach sa vlastne zúčastňovali jednak poradcovia predávajúceho, alebo teda Sberbank Slovensko a zároveň aj zástupcovia jednotlivých bánk. Toto bolo ukončené niekedy v 4.,5. mesiaci r. 2016, potom nasledovalo to, že došlo k výberu resp. k dohode medzi Sberbank Russia a PENTA investment. Následne sa potom absolvovali prípravy podkladov pre protimonopolný úrad pre NBS ohľadne toho, aby došlo k povoleniu kúpy tejto inštitúcie. V podstate k prebratiu banky prišlo k 1.8.2016, kde bol vymenený chief executive officer. K bonusu mu bolo povedané
1.8. resp. aj schválenie na dozornej rade bolo také, že do 1.8. resp. 27.8. došlo k tomu, že bývalá dozorná rada SBSK schválila vyplatenie toho bonusu, 1.8. nová dozorná rada, ktorá bola zložená alebo delegovaná novým akcionárom, spravila pozastavenie bonusu a niekedy v decembri došlo k zrušeniu výplaty bonusu. Na tento bonus bola vytvorená rezerva na konci r. 2015, ktorú ešte vytvoril bývalý akcionár a táto rezerva bola súčasťou medzi Penta Investment a Sberbank Rakúsko, čiže dohromady celý bonus aj s ročnými bonusmi bol zhruba asi 2,8 milióna Eur, kde došlo k tomu, že Prima banka alebo Penta Investment nedodržala dohodu a tieto tri milióny použili na iné účely. Výsledok je taký, že 31.12.2015 bola rezerva vytvorená, má niekoľko desiatok svedkov, ktorí to účtovali, ktorí o tom rozhodovali a zároveň je to možné vidieť aj vo výročnej správe, ktorá bola za r. 2015 + vo výročnej správe v r. 2016 došlo k pretvoreniu rezervy tak, ako tam spomínajú presun prostriedkov na vytvorenie rezervy na súdny spor. Žalobca uviedol, že interný predpis Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov SBSK a.s. zo dňa 20.7.2015 mu bol daný v septembri 2015, následne potom v decembri bol podpísaný predbežný prísľub, kde sa spomína to, že je to súčasťou dohody medzi Sberbank Austria a Penta Investment, resp. že bude to súčasťou medzi Penta Investment a Bank Austria, čo sa v podstate následne nedodržalo. Ide o to, že sa znížila cena Sberbank Slovensko o 3 milióny Eur, v nadväznosti na to, že bola vytvorená táto rezerva. V tejto sume boli zahrnuté aj bonusy všetkých zamestnancov banky, ročné bonusy, nad rámec mimoriadneho výkonného bonusu, ktorý žaluje, ani tie sa nevyplatili. Jednotlivé výkonnostné podmienky pre vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu boli uvedené v prísľube zo dňa 14.12.2015, potom v samotnom rozhodnutí o vyplatení resp. priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu zo dňa 28.7.2016. V deň 28.7.2016, keď bolo mu dané rozhodnutie o priznaní o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu, bolo mu povedané, že bonus bude vyplatený v ten deň, nakoľko došlo k úspešnému predaju, že ten akt sa udial, došlo k predaju akcií, tak z jeho strany došlo k splneniu všetkých úloh. K 31.12.2015 bola vytvorená rezerva na tento výkonnostný bonus SBSK. Následne k 31.12.2016 došlo k pretransformovaniu tejto rezervy na výkonnostný bonus na rezervu na súdne spory. Mimoriadny výkonnostný bonus uvedený v účtovníctve pri predaji akcií, nový akcionár alebo spoločnosť Prima Banka o ňom vedel, bolo to zaúčtované, dozorná rada prejednala oddialenie výplaty tohto bonusu na svojom zasadnutí dňa 1.8.2016. Mimoriadnym výkonnostným bonusom podľa žalobcu nebol poškodený nový akcionár, spoločnosť Prima Banka, ale tieto peňažné prostriedky na výplatu bonusu použila na iný účel. Súčasťou dohody medzi SberbankBank Austria a Pentou, bola aj dohoda o vyplatení tohto bonusu, pričom Prima banke umožnil nový akcionár Penta Investment použitie týchto prostriedkov na iný účel s tým, že tento bonus bol súčasťou kúpno-predajnej zmluvy na akcie, tak o to bola nižšia cena, ktorú musel zaplatiť Penta Investment. Práce, ktoré z tohto dôvodu vykonával boli nad rámec jeho pracovných činností. Žalobca uviedol, že účelom vyplácania mimoriadneho výkonnostného bonu je zastabilizovanie pracovníkov, aby vydržali v banke do dňa predaja, aby banka dokázala fungovať v tom prechodnom období po zlúčení. Akcie Sberbank Slovensko pred predajom vlastnila SBERBANK Austria. Prospech z jeho zvýšeného pracovného výkonu mala Sberbank Slovensko a.s. v tom, že sa vôbec dokázala predať. V konečnom dôsledku za predaj akcií dostala peniaze Sberbank Austria, ale na tú prácu, ktorú on vykonával, Sberbank Austria vytvorila pre SBSK dostatočnú rezervu na to, aby bolo možné túto rezervu vyplatiť a Prima banka, ani Penta Investment neboli v tomto prípade poškodené. Sberbank Austria umožnila vytvoriť rezervu Sberbank Slovensko, on tú rezervu účtoval. Mal rozhodnutie riadiaceho orgánu Sberbank Slovensko. V korporáciách je to tak, že riadenie je prísne centralizované, nemôže sa dovoliť urobiť niečo bez toho, aby o tom vedenie rozhodlo, aby akcionár o takejto položke nevedel. O predbežnom prísľube vyplatenia mimoriadneho výkonnostného bonusu je tam uvedené, že ten mimoriadny výkonnostný bonus bude súčasťou SPA, teda kúpno-predajnej zmluvy. Spoločnosť Penta Investment mala vedomosť o týchto mimoriadnych výkonnostných bonusoch, je to v tom predbežnom prísľube zo dňa 14.12.2015 na druhej strane. Merateľnosť jeho zvýšeného pracovného výkonu bola zložitejšia bola v tom, že banka sa predala, bolo to x hodín, ktoré musel stráviť počas víkendov a po večeroch , mal časový rozpis toho, čo urobil na základe prísľubu, avšak ostalo to v počítači. Žalobca uviedol, že dozorná rada má schvaľovacie právomoci, to čo vyšlo z dozornej rady, to bolo záväzné pre všetkých zamestnancov SBSK. Počas rokovaní investori vedeli účtovníctvo, záznamy o účtovaní mimoriadnych výkonnostných bonusov, dokonca boli na to aj otázky, pretože rezerva bola dvojnásobná, ako sa bežne tvorila, bolo to pod položkou záväzky voči zamestnancom a bolo to veľmi podrobne rozobraté. Na otázku, kedy bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva a SPA resp. kedy ste sa o nej dozvedeli, odpovedal, že muselo to byť niekedy v 4., 5. mesiaci 2016, nikdy túto zmluvu nevidel, muselo to byť skôr ako 30.6., lebo vtedy sa prekladali doklady NBS. 6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s listom SB SK a.s. zo dňa 14.15.2015 - oznámenie o rozhodnutí dozornej rady, že žalobca bude súčasťou mimoriadneho výkonného bonusu pre kľúčových zamestnancov a s prezentáciou pre
dozornú radu týkajúcou sa odmeny za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov SB SK a.s. zo dňa 20.7.2015, s rozhodnutím Sberbank Slovensko a.s. zo dňa 28.7.2016 o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov, s pracovnou zmluvou vedúceho zamestnanca - žalobcu so SBSK a.s. ako zamestnávateľom uzavretou dňa 23.2.2013, s dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzavretou medzi zamestnávateľom SB SK a.s. a zamestnancom - žalobcom dňa 4.2.2014, s článkom zo dňa 1.8.2016 uverejneným na internete na stránke strategie.hnonline.sk pod názvom „Penta sa stala majoritným akcionárom Sberbank Slovensko“, s článkom uverejneným na internete dňa 29.7.2016 na stránke spravy.pravda.sk pod názvom „Penta ovládla Sberbank Slovensko“, s príspevkom na internete uverejneným na stránke www.sberbank.sk <http://www.sberbank.sk/> dňa 20.6.2018, s listinami predloženými žalovaným - politika odmeňovania SB SK a.s., so mzdovým poriadkom SB SK a.s., s politikou odmeňovania pre osobitné skupiny zamestnancov, s lokálnou politikou odmeňovania SB SK a.s., s rozhodnutím predstavenstva č. 97/2015 zo dňa 16.6.2015, s rozhodnutím predstavenstva č. 168/2015 zo dňa 8.12.2015, s rozhodnutím predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.7.2016, s rozhodnutím dozornej rady prijatým per rollam zo dňa 9.12.2015, s výňatkom zo zápisnice z predstavenstva zo dňa 19.12.2016, so zápisnicou zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 1.8.2016, so stanovami obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., s rokovacím poriadok predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s., s rokovacím poriadkom dozornej rady Sberbank Slovensko, a.s.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.
Podľa § 118 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce, (1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. (2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.
Podľa § 10 ods. 1, 2 veta prvá Zákonníka práce, (1) Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20190101>) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. (2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil.
Podľa § 191 ods. 1 veta 1., ods. 2 Obchodného zákonníka, (1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. (2) Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, (1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalovaným, ktorý je právnym nástupcom jeho pôvodného zamestnávateľa Sberbank Slovensko, a .s. Pasívna vecná legitimácia nebola medzi stranami sporná a je preukázaná výpisom z obchodného registra žalovaného, z ktorého vyplýva že žalovaný sa stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. - titulom zlúčenia obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., ako nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., ako zrušovanou spoločnosťou s prechod imania zrušovanej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť (rozhodnutie akcionárov obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a s. zo dňa 24.05.2017).
9. Súd mal preukázané z pracovnej zmluvy zo dňa 23.07.2013 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 04.02.2014, že žalobca bol zamestnancom Sberbank Slovensko, a.s., právneho predchodcu žalovaného a pracoval na pozícii vedúci oddelenia Riadenie aktív a pasív, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve v bode: Mzdové podmienky bola dojednaná základná mzda vo výške 4.500,- eur mesačne.
10. Z internej smernice Sberbank Slovensko, a.s. pod názvom Politika odmeňovania Sberbank Slovensko, a.s. účinnou od 01.03.2014 vyplynulo, že v bode 3.2 je upravené, že celková odmena osoby, definovanej ako identifikovaný personál, pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky. Podľa bodu 3.3 písm. b) garantovaná pevná zložka celkovej odmeny predstavuje základnú zložku platu podľa kapitoly II. tejto Politiky. Pohyblivá zložka celkovej odmeny môže zahŕňať podľa bodu 3.4 písm. c) motivačnú zložku odmeny, ktorej suma závisí na cieľoch, dlhodobej stratégii banky a záujmoch. Podľa bodu 6.1 veta prvá, veta druhá celkové pohyblivé odmeňovanie hodnotí každoročne osoba zodpovedná za odmeňovací systém. Táto osoba bude zodpovedná za prípravu rozhodnutí ohľadom pohyblivej zložky odmeny, prijímaných predstavenstvom. Podľa bodu 12.1 pohyblivá odmena sa vyplatí identifikovanému personálu počas lehoty, kedy môžu byť riziká, ktoré sa vzťahujú na obchody, zobrané do úvahy. Podľa bodu 12.2 lehota odkladu predstavuje tri roky a žiadna časť variabilnej zložky odmeny (40% celkovej pohyblivej odmeny) nemôže byť vyplatená pred koncom doby odkladu.
11. Súd zistil z listiny - prezentácie vypracovanej Romanom Drobňákom, odborníkom na mzdy a prémie Sberbank Slovensko, a.s., dňa 20.07.2015 na tému Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s., že sa zaoberá prístupom banky k udržaniu zamestnancov v pobočkách banky v procese predaja - zvýšením cieľovej odmeny za rok 2015, keď značná časť cieľov bude priamo spojená s úspešným uzavretím obchodnej transakcie, bude vyplatená po ukončení transakcie ako odmena vopred. Podľa tohto dokumentu po oznámení procesu predaja sú vedúci pracovníci demotivovaní. Pri zvýšenej fluktuácii zamestnancov je prijímanie nových najmä do krízových/ seniorských pozícií veľmi náročné. Vedúci pracovníci majú zásadný význam pri dosahovaní úspechu v procese predaja.
12. Ďalej súd zistil, že Sberbank Slovensko, a.s., právny predchodca žalovaného listom zo dňa 14.12.2015 adresovaným žalobcovi informoval ho o svojom rozhodnutí ponúknuť SBSK na predaj s tým, že v tomto procese má žalobca rozhodujúcu úlohu a jeho vplyv na úspech transakcie je podstatný a preto Dozorná rada rozhodla, že žalobca bude súčasťou Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK - jednorazového programu pre vybraných zamestnancov SBSK spojeného s kľúčovými indikátormi výkonnosti vzťahujúcimi sa na práve prebiehajúcu transakciu predaja
- individuálne úsilie v procese predaja, úspešné zavŕšenie obchodu definovaného v podpísanej SPA. Mimoriadny bonus bude vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie.
13. Zamestnávateľ žalobcu, t.j. právny predchodca žalovaného listom zo dňa 28.07.2016 adresovaným žalobcovi informoval žalobcu o rozhodnutí o výplate Mimoriadneho výkonnostného bonu pre kľúčových zamestnancov SBSK vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, kde zohral žalobca rozhodujúcu úlohu a jeho vplyv na úspech transakcie bol podstatný, a to vo výške 17.550 eur (32,5 % ročnej základnej mzdy k januáru 2015). Bonus vo výške 60% - 10.300 eur bude vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a bonus vo výške 40% - 7020 eur s odloženou výplatou o 3 roky s termínom výplaty 2019. Bonus predstavuje variabilné odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky odmeňovania, Politiku odmeňovania Skupiny, Politiku odmeňovania SBSK.
14. Súd mal z oznámenia z webového sídla Sberbank Slovensko, a.s. (www.sberbank.sk) a z oznámení o predajnej transakcii z médií (strategie.honline.sk, spravy.pravda.sk) preukázané zavŕšenie predajnej transakcie dňom 29.07.2016, kedy Penta investments sa stala vlastníkom majoritného podielu akcií 99,5% v Sberbank Slovensko, a.s.
15. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobou uplatnená zložka mzdy je variabilnou a nenárokovou zložkou mzdy, to.zn. zamestnancovi vzniká na ňu nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní. Pevnú zložku mzdy predstavuje základná mesačná mzda, ktorej výška bola dojednaná v pracovnej zmluve. V internom dokumente zamestnávateľa bolo stanovené, že v prípade mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK ide o jednorazový program pre vybraných zamestnancov SBSK spojeného s kľúčovými indikátormi výkonnosti vzťahujúcimi sa na práve prebiehajúcu transakciu predaja, pričom nie je vopred zrejmé, či budú splnené požadované kľúčové indikátory výkonnosti, aké práce, v akom rozsahu budú v tejto súvislosti vykonané. V tomto internom dokumente a ani v inom nenachádza sa záväzok zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi túto zložku mzdy bez rozhodnutia o jej priznaní. V dokumente zo dňa 14.12.2015 zamestnávateľ v texte používa termín udelenie, resp. priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu a v závere výslovne konštatuje, že tento list nemožno považovať za právny záväzok banky vyplatiť mimoriadny bonus alebo akúkoľvek inú platbu v budúcnosti. Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi - takéto rozhodnutie zamestnávateľa má konštitutívny účinok. Či zamestnávateľa takéto rozhodnutie prijme a aký bude mať obsah, záleží výlučne na úvahe zamestnávateľa (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/229/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/31/2009). V tomto prípade súd mal preukázané, že zo strany zamestnávateľa došlo k rozhodnutiu o priznaní a vyplatení mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 17.550 eur (32,5 % ročnej základnej mzdy k januáru 2015), ktorý bude vo výške 60%
- 10.300 eur vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a bonus vo výške 40% - 7020 eur s odloženou výplatou o 3 roky s termínom výplaty 2019, ako vyplýva z listiny zo dňa 28.07.2016 vydanej štatutárnym orgánom žalobcu - predstavenstvom. Uvedené je v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, v zmysle ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Medzi stranami nebolo sporné, že toto rozhodnutie bolo vydané štatutárnym orgánom. Súd má za to, že momentom vydania rozhodnutia vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie bonusu vo výške a v lehotách uvedených v tomto rozhodnutí. Preto žaloba, ktorou uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 10.530 eur je dôvodná, čo do základu aj výšky a z tohto dôvodu súd žalobe v tejto časti vyhovel. Rovnako aj žalobe v časti uplatneného príslušenstva, a to úroku z omeškania z dlžnej sumy 10.530,- eur odo dňa 30.07.2016 do zaplatenia, nakoľko tým, že žalovaný, ktorý je právnym nástupcom Sberbank Slovensko, a.s., uvedenú sumu neuhradil po zavŕšení predajnej transakcie, ku ktorému došlo dňa 29.07.2016, čo bolo preukázané správami z médií, resp. z webstránky Sberbank Slovensko, a.s. dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý upravuje subsidiaritu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka pre prípad, že Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak.
16. K námietkam žalovaného súd uvádza nasledovné: Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie predstavenstva č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 o mimoriadnom výkonnostnom bonuse bolo prijaté v krátkej dobe pred predajom banky a malo povahu tzv. zlatých padákov s cieľom zabezpečiť vybraným členom manažmentu banky pomerne vysoký extraordinárny príjem, súd má za to, že námietka je nedôvodná. Predovšetkým nemožno hovoriť o krátkej dobe - je pravdou, že samotne rozhodnutie o priznaní bonusu bolo vydané dňa 28.07.2016, avšak celý proces týkajúci sa tohto program začal
minimálne pred rokom, konkrétne v spise sa nachádza prezentácia pre dozornú radu k tejto otázke zo dňa 20.07.2015 vypracovaná odborníkom na mzdy a prémie Sberbank Slovensko, a.s. I. E., žalobcovi bol zaslaný list zo 14.12.2015 s oznámením o zaradení do programu Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, žalobca vykonával nad rámec svojich bežných pracovných povinností aj práce vyplývajúce z uvedeného programu, súvisiace s prebiehajúcim procesom predaja banky. Konkrétne žalobca uviedol: „Bolo to x hodín, ktoré musel stráviť počas víkendov a po večeroch, od 9/2015 začali pripravovať katalóg, ktorý sa rozposielal prípadným záujemcom kúpy akcií Sberbank Slovensko, a.s. - v tejto časti pripravovali rôzne tabuľky, výsledovky, časové rady do tohto katalógu a bolo vidieť finančnú pozíciu banky, príp. sa tam dával aj finančný výhľad resp. finančný plán, ako banka bude v budúcnosti vyzerať, od čoho sa potom odvíjala cena, za ktorú sa príslušná spoločnosť predáva, v decembri začali prichádzať prvé otázky od investorov resp. investori sa začali uchádzať o majetkový podiel a oni museli na tie otázky odpovedať, tie požiadavky neboli štandardnými požiadavkami, bolo potrebné veci detailnejšie rozanalyzovať, pripraviť rôzne tabuľky, komentáre, vysvetlenia k jednotlivým položkám, bilancie a výsledovky, na ktoré sa jednotliví investori pýtali, po tomto kole otázok bol zriadený dataroom, do ktorého mali prístup jednotliví záujemcovia o kúpu Sberbank Slovensko, kde sa nachádzali všetky podklady, ktoré pripravili, jednak v listinnej podobe, ale väčšina v elektronickej podobe, podklady boli k nahliadnutiu jednotlivým uchádzačom, potom vznikli zase ďalšie nové otázky, ktoré bolo potrebné zase vysvetľovať a tým, že do toho predaja bola zasvätená úzka skupina ľudí, tak tieto podklady museli pripravovať, tí ľudia, ktorí sú uvedení v materiáli, ktorý sa prekladal, po týchto otázkach nastali stretnutia s jednotlivými záujemcami o kúpu, stretnutí bolo dohromady asi 20 alebo 30, on mal na starosti stretnutie, ktoré bolo venované riadeniu aktív a pasív banky, k účtovníctvu a daniam, toto bolo ukončené niekedy v 4.,5. mesiaci r. 2016, potom nasledovalo to, že došlo k dohode medzi Sberbank Russia a PENTA investment, následne sa absolvovali prípravy podkladov pre protimonopolný úrad, NBS ohľadne toho, aby došlo k povoleniu kúpy tejto inštitúcie“. Vzhľadom k zistenému druhu a rozsahu prác vykonaných žalobcom v rámci tohto programu nemožno ani len uvažovať o charakterizovaní predmetného bonusu pojmom „zlatý padák“. Súd má za to, že program Mimoriadneho výkonnostného bonusu bol riadne pripravený a následne realizovaný transparentnou formou, sledoval jasný a konkrétny cieľ, a to zastabilizovanie vedúcich zamestnancov, ich udržanie v procese predaja banky. Je nepochybné, že podieľal sa na ňom aj žalobca ako jeden z jeho kľúčových zamestnancov.
17. K námietke žalovaného týkajúcej sa poukazu na nedostatky formálneho spôsobu prijatia rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, nezlučiteľné s jeho platnosťou a záväznosťou súd konštatuje, že nie je dôvodná. Predovšetkým úkon následného zrušenia rozhodnutia o priznaní bonusu v nadväznosti na právnu úpravu Obchodného zákonníka je z hľadiska robenia úkonov zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch bezpredmetný. Tento inštitút v Zákonníku práce upravený nie je. V zmysle § 10 ods. 1 Zákonníka práce právne úkony štatutárnych orgánov zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. V zmysle § 191 od. 1, veta prvá, veta druhá Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene, konanie predstavenstva je konaním akciovej spoločnosti. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám, t.zn. že obmedzenie platí len do vnútra vo vzťahu medzi akciovou spoločnosťou a predstavenstvom, resp. členmi predstavenstva. Pokiaľ obchodná spoločnosť si interne upravila požiadavku schválenia rozhodnutia predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou, uvedené nie je účinné vo vzťahu k zamestnancom. V tomto prípade rozhodnutím predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 28.07.2016 došlo k právnemu úkonu zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, a to k priznaniu mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi, tento právny úkon zaväzuje zamestnávateľa, to.zn. zamestnávateľovi vznikla povinnosť vyplatiť bonus žalobcovi a žalobcovi nárok na jeho vyplatenie, čo je relevantné z hľadiska tohto sporu, pričom súd konštatuje súlad s citovanom právnou úpravou bez akýchkoľvek pochybností. Ustanovenie § 10 ods. 2 Zákonníka práce pripúšťa jedinú výnimku - ak štatutárny orgán prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie. V takom prípade tieto úkony zamestnávateľa nezaväzujú za podmienky, že zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že štatutárny orgán svoje oprávnenie prekročil. Žalovaný tvrdil, že chýba schválenie tohto právneho úkonu dozornou radou - rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu žalobcovi, o čom žalobca mal vedomosť, resp. o tom musel vedieť. Táto skutočnosť však v konaní
preukázaná nebola, dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti bolo na žalovanom. Súd poznamenáva, že žalobca nemal žiadne kompetencie v rámci riadenia spoločnosti, v spore nevyplynulo, že by bol členom predstavenstva, resp. dozornej rady Sberbank Slovensko, a.s., nebolo jeho povinnosťou poznať predpisy upravujúce riadenie spoločnosti, vzťahy medzi orgánmi spoločnosti, stanovené obmedzenia a dodržiavať ich. Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe uzavretej pracovnej zmluvy, t.zn. bolo jeho povinnosťou podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce). Okrem toho súd v zásade môže zasahovať do vnútorných pomerov akciovej spoločnosti len v zákonom stanovených prípadoch a za splnenia zákonom stanovených podmienok, konkrétne možno sa domáhať na súde určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti v zmysle ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka, pričom uvedené ustanovenie určuje okruh oprávnených osôb a lehote, v ktorej možno takýto návrh podať. V tomto prípade nie je dané oprávnenie súdu na prieskum rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti súdom. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje aj k tvrdenému nedostatku rozhodnutia predstavenstva, že predstavenstvo rozhodovalo o priznaní bonusu aj vo vzťahu k členom predstavenstva, ktorí mali byť z rozhodovania vylúčení na základe vnútorných predpisov spoločnosti a napriek tomu hlasovali. Okrem toho súd je toho názoru, že toto tvrdenie je bez právneho významu z hľadisko posudzovania tohto rozhodnutia predstavenstva vo vzťahu k žalobcovi, ktorý členom predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. nebol, teda kolízia u neho daná nebola. K tvrdenému rozporu rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu s § 23b ods.2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách súd má za to, že platí rovnaká argumentácia
- je vylúčený prieskum rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti súdom. Napokon pokiaľ tvrdil žalovaný, že išlo o výkon práce žalobcu pre iný subjekt odlišný od Sberbank Slovensko, a.s. v rámci programu mimoriadneho výkonnostného bonusu, súd dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Žalobcovi bola daná ponuka v tomto smere zo strany predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s., t.j. od štatutárneho orgánu spoločnosti - zamestnávateľa, ktorý koná v mene tejto spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, a nie od žiadnych akcionárov, napokon samotné rozhodnutie o priznaní bonusu vydal ten istý orgán, teda žalobca nevykonával tieto práce pre iný subjekt ako pre svojho zamestnávateľa. Nie je predmetom sporu skúmať dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa žalobcu k vykonaniu ponuky takejto práce pre žalobcu, nepochybne je však daný súvis tejto práce s pracovným zaradením žalobcu, nie je namieste spochybňovať, že žalobca bol jedným z vedúcich zamestnancov, ktorých význam bol podstatný v procese obchodnej transakcie bol podstatný, kto iný by mal vypracovať a predložiť podklady k hospodáreniu spoločnosti, ak nie žalobca z titulu svojej pracovnej pozície.
18. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu zo strany žalovaného - výsluch svedkyne K. Q. k vysvetleniu účtovných súvislostí ohľadom mimoriadneho výkonnostného bonusu ako vyplýva z účtovníctva Sberbank Slovensko, a.s., nakoľko takéto dokazovanie by predstavovalo odklon od podstaty tohto sporu, v ktorom zamestnanec voči zamestnávateľovi uplatňuje nárok na vyplatenie zložky mzdy. Je pravdou, že jednalo sa o reakciu na tvrdenia žalobcu z uvedenej oblasti (vytvorenie rezervy na mimoriadny výkonnostný bonus), čo však je pochopiteľné vzhľadom na druh práce, ktorý vykonával žalobca pre svojho zamestnávateľa - vedúci oddelenia aktív a pasív a ktorá je úzko spojená s účtovníctvom. Takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne, oblasť pracovnoprávnych vzťahov predstavuje samostatnú agendu činnosti obchodnej spoločnosti. Tvrdenia strán a dôkazy k nim predložené týkajúce sa účtovných súvislostí súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku. Súd zamietol žiadosť právneho zástupcu žalovaného o poskytnutie možnosti oznámiť súdu záverečnú reč písomnou formou. Nebol zistený žiaden relevantný dôvod k takémuto neštandardnému postupu. Súd pojednávanie neodročil, preto vyzval strany na prednes záverečných rečí. Následne nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy - uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Tento postup je v súlade s ustanovením § 182 CSP.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalobca mal úspech vo veci v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.